Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/252/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512211039

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7512211039.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanému: Š. E., L. R. X/X, XXX XX

R., X.. X.X.XXXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: H. E.Č., L. R. X, X.. X.X.XXXX, v
konaní o zaplatenie 778,56 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 359,49 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od
25.3.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 778,56 eura
spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne od 25.3.2011 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste a ustanovený opatrovník, jeho matka, bol v danom konaní
pasívny.

Jedná sa o drobný spor, a keďže možno rozhodnúť aj na základe listinných podkladov, súd rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 20.7.2015, o čom visel oznam na úradnej
tabuli súdu i na webe MS SR po zákonom stanovenú dobu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca tvrdil, a a listinami preukázal, že:

- právny predchodca žalobcu - pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. .s. postúpil

pohľadávku na žalobcu zmluvou zo dňa 24.3.2011.

- žalobca tvrdil, že zmluvou zo dňa 16.11.2005 pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úverovou zmluvou
č. XXXXXXXXX peňažné prostriedky, a že súčasťou zmluvy bolia aj VOP- že žalovaný sa zaviazal zaplatiť pôvodnému veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných
splátkach radne a včas, ktorú povinnosť nesplnil a dostal sa do omeškania. Ku dňu postúpenia činila
pohľadávka sumu 778,56 pozostávajúcu zo sumy istiny 359,49 eura, riadneho úroku 152,96 erua,,

úroku z omeškania 266,12 eura

- žalovaný mal uvedený záväzok uznať písomnou Dohodou

Za účelom týchto skutočností predložil súdu zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 16.11.2005 (čl. 5),
z ktorej ohľadom záväzkového vzťahu vyplynulo, že SLSP a.s. poskytla žalovanému Miniúver 20 000
Sk so 17,3 % ročným zmluvným úrokom na dobu do 20.10.2008 počnúc prvou splátkou 20.12.2005 a
poplatkom za správu úveru 50 Sk mesačne a RPMN 11,31 % ročne.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 24.3.2011 (čl. 14 - 21) žalobca nadobudol aj pohľadávku voči
žalovanému.

Žalobca predložil súdu „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 26.9.2011
(čl. 11), ktorú mal žalovaný podpísať. V zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody osoby uvedené v bode 1.2
alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že žalovaný uznal svoj
záväzok titulom zmluvy s SLSP a.s. zo dňa 16.11.2005, a že dlžná suma pozostáva z dlžnej istiny vo
výške 359,49 eura, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške
116,78 eura.

Podľa čl. 3: Záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach po 20 eur, dátum prvej splátky

bol 26.9.2011. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v bode 3 dohody, ktorý je
označený ako „Forma splatenia záväzku“.

Z obsahu zmluvy o úvere vyplynulo, že konečná splatnosť úveru bola dňom 20.10.2008 a Dohoda o
uznaní bola podpísaná dňa 26.9.2011, teda necelý mesiac pred premlčaním.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe čoho právne uzatvára:

Je zrejmé, že medzi žalovaným a pôvodným veriteľom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva
vychádzajúca z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku v pomere špeciality.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň slatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,

inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa 52 ods. 2) Obč. zákonníka: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich
vyplývajúce. Súd preto posúdil danú vec podľa zmluvného typu upraveného v Obchodnom zákonníku,
a podľa predpisov občianskeho práva a iných predpisov spotrebiteľského charakteru vzhľadom na to,
že sa jedná o spotrebiteľský úver.

Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Ide o

samostatný zabezpečovací inštitút, ktorý svoju zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah
medzi dlžníkom a veriteľom, nakoľko dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku
dáva prísľub na splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne urobila novácia (§ 570 Občianskeho
zákonníka). Na to, aby písomné uznanie práva veriteľa dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v § 558

Občianskeho zákonníka (t.j. dôsledky v podobe prerušenia plynutia premlčacej doby takým spôsobom,
že začína plynúť vždy nová premlčacia doba, ktorá je podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
desaťročná a jej plynutie začína dňom, keď došlo k uznaniu dlhu alebo ak v uznaní bola uvedená
lehota na plnenie, keď uplynula lehota na plnenie), je potrebné, aby došlo k uznaniu tohto práva čo do
dôvodu, ako aj čo do výšky, pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod

v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z
inej skutočnosti, ktorá je v listine o uznaní dlhu nesporná. Výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola
objektívne určiteľná.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych

ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe
neznamená aj určitosť právneho úkonu. Neurčitý je právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho
predmetom t.j., že nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého právneho úkonu týka, ak teda nie
je určito (konkrétne) vyjadrené (uvedené) to, čoho sa právny úkon týka, resp. ak tento predmet zmluvy
nie je vyjadrený vôbec.

Podľa § 41 OZ: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

V Dohode o uznaní záväzku zo dňa 26.9.2011 žalovaný uznal svoj záväzok titulom zmluvy s SLSP
a.s. zo dňa 16.11.2005, a že dlžná suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 359,49 eura, príslušenstva

pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 116,78 eura.V zmysle požiadaviek určitosti právneho úkonu možno uzavrieť, že v danom prípade je ako jediná
nespochybniteľná skutočnosť uvedená výška dlžnej istiny a to sumou 359,49 eura, ktorá okolnosť
korešponduje aj s údajom uvedeným v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Ohľadom

ostatných, žalobou uplatnených nárokov k uznaniu nedošlo platným spôsobom, pretože v Dohode sú
vyjadrené všeobecným pojmom „príslušenstvo a náklady na inkasné konanie vo výške 116,78 eura“,
pričom sa údaj o ich výške v Dohode nikde nenachádza a nekorešponduje ani s prílohou k zmluve o
postúpení pohľadávok. Keďže platným spôsobom žalovaný uznal svoj záväzok jedine voči dlžnej istine
359,49 eura, súd ho zaviazal zaplatiť ju spolu s úrokom z omeškania.

Podľa § 517 ods. (2) OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. (1) nariadenia č. 87/1995 Z.z.: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Dňa 25.3.2011 bola základná sadzba ECB 1,25 %, takže žalobcovi patrí úrok z omeškania 9,25 % ročne
a takto bol žalobcovi priznaný až do zaplatenia. Nie je úlohou súdu spätne prepočítavať kapitalizovanú
výšku úrokov z omeškania za obdobie do 24.3.2011 a ani za obdobie, ktoré postúpeniu pohľadávky
predchádzalo o to viac, že žalobca na tento inštitút použil právne predpisy obchodného práva.

Žaloba bola podaná dňa 2.7.2012 a úver bol splatný 20.10.2008, takže všetky ostané žalobou uplatnené

nároky, ktoré neboli predmetom uznania, resp. boli uznané neplatne, sú premlčané dňom 20.10.2011.
Na túto okolnosť súd prihliadol ex offo podľa § 5b zákona č. 25/2007 v platnom znení.

Vzhľadom na vyššie uvedené bola žaloba v rozsahu, v ktorom prevyšuje súdom priznanú pohľadávku,
zamietnutá.

Úspech žalobcu v konaní bol 46,15 % k pomeru neúspechu 53,85 %. Bol prevažne neúspešný a náhrada

trov konania mu nepatrí a keďže žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,e)doterazzistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.