Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1T/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314010423
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6314010423.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a prísediacich Jána

Bačkovského a Zoltána Sojaka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. mája 2015 v trestnej veci
obžalovaného J. J. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný J. J. P. S. X. K. , nar. XX. H. XXXX v U., trvale bytom H.,
R. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

z pokračovacieho zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1,2 písm.b Tr.zák.

z pokračovacieho prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods.1,2 Tr.zák.

p r e t o ž e

v presne nezistených nočných hodinách zo dňa 1. augusta 2014 na 2. augusta 2014, zo dňa 2. augusta
2014 na 3. augusta 2014, zo dňa 3. augusta na 4. augusta 2014, zo dňa 4. augusta na 5. augusta 2014
a zo dňa 5. augusta 2014 na 6. augusta 2014 v lokalite Lipová v k.ú. Valaská v zaparkovanom karavane
prerobeného nákladného vozidla zn. Avia, bez ev. č. pod vplyvom alkoholu mal na posteli so svojou
dcérou J. J., nar.XX. H. XXXX opakovane celkovo 5-krát pohlavný styk, prvýkrát napriek tomu, že mu
povedala, aby ju nechal na pokoji, odstrkovala ho a kopala nohami, v ďalších prípadoch v dôsledku
strachu z neho strpela takéto jeho konanie bez prejavenia odporu,

t e d a

násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, na taký čin zneužil jej bezbrannosť a
spáchal ho na chránenej osobe,

vykonal súlož s príbuznými v priamom rade a taký čin spáchal na chránenej osobe,

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 199 ods.2 Tr.zák., § 38 ods.2,5 Tr.zák., § 41 ods.1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.b Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so
stredným stupňom stráženia.Podľa§73ods.2písm.c,d,ods.4Tr.zák.saobžalovanémuukladáochrannéprotialkoholickéambulantné
liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na tunajší súd dňa 1. decembra 2014 obžalobu na J. J. za pokračovací zločin
znásilnenia podľa § 199 ods.1,2 písm.b Tr.zák. a za pokračovací prečin súlože medzi príbuznými podľa
§ 203 ods.1,2 Tr.zák., ktorých sa mal dopustiť tak ako je tam uvedené.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd zistil tento skutkový stav:

obžalovaný v presne nezistených nočných hodinách zo dňa 1. augusta 2014 na 2. augusta 2014, zo
dňa 2. augusta 2014 na 3. augusta 2014, zo dňa 3. augusta na 4. augusta 2014, zo dňa 4. augusta
na 5. augusta 2014 a zo dňa 5. augusta 2014 na 6. augusta 2014 v lokalite Lipová v k.ú. Valaská v
zaparkovanom karavane prerobeného nákladného vozidla zn. Avia, bez ev. č. pod vplyvom alkoholu mal

na posteli so svojou dcérou J. J., nar.XX. H. XXXX opakovane celkovo 5-krát pohlavný styk, prvýkrát
napriek tomu, že mu povedala, aby ju nechal na pokoji, odstrkovala ho a kopala nohami, v ďalších
prípadoch v dôsledku strachu z neho strpela takéto jeho konanie bez prejavenia odporu.

Obžalovaný uviedol, že nie je pravda, že by svoju dcéru J. J. znásilnil alebo že by ju iným spôsobom

napádal. Jedinú hádku s ňou mal ohľadne psa, pričom sa kvôli psovi hádali aj jeho družka H. F. spolu s
dcérou Y. a dcérou J.. Dcére Y. dal facku a tá ho tiež udrela do tváre, pričom sa zastarel do toho aj jeho
syn J. J.. Dcéru do detského domova spolu so synom vrátili z dôvodu, že sa stále hádali a že J. jeho
družka podozrievala, že s ním niečo mala. Pije aj alkoholické nápoje, lacné ovocné víno, pričom vypije
tak tri litre za 24 hodín. Vtedy je však normálny, nie je opitý. Jeho deti J., Y. G. J. berú lieky na podporu

mozgu a vymýšľajú si, čo chcú. Dcéra J. sa, keď mala 14 rokov, prespala a chodievala za cigáňmi na
Čiernom Balogu, kde je umiestnená v detskom domove. Na to, čo uviedla pred vychovávateľkou, ju
nahovorila jeho priateľka H. F. z dôvodu, že sa dohodli s dcérou Y., že keď dostanú 4. septembra 2014
peniaze, tak ujdú do Zvolena ku sestre a on nechcel, aby dcéra Y. odišla s ňou preč. Chcel, aby riadne
navštevovala školu, lebo ju má zverenú on. Kvôli tomu mali medzi sebou aj konflikt, ktorý sa týkal psa a

to bol dôvod, prečo odviezol J. G. J. dňa 22. augusta 2014 späť do detského domova. S dcérou J. spolu
vychádzali dobre. S priateľkou H. F. mával pohlavný styk asi iba raz za mesiac, pričom od času, odkedy
k nemu prišli deti, s ňou pohlavný styk nemal, lebo spali v jednom karavane. Keďže mal zodpovednosť
za deti on, určil kto a kde bude spať. Jeho priateľka s ním nespávala preto, lebo povedala, že sa jej pri
ňom zle spí, preto sama chcela spávať v kabíne auta. Y. spávala na hornej posteli, on na spodnej posteli

pod ňou a keď prišiel J., toho uložil na matrac na zem. J. sa spýtal s kým chce spať, na čo mu povedala,
že chce spať s ním, tak jej dovolil tri noci spať s ním. Nakoľko ho však začala podozrievať priateľka, že
prečo spí na jednej posteli s dcérou J., povedal jej, aby spávala so Y. alebo s bratom J.. Podľa neho bol
dôvod podania trestného oznámenia ten, že ju na to naprávala matka a dcéra J. sa na to dala nahovoriť.

Doplnil, že s poškodenou J. J. nemal žiadny pohlavný styk a to ani dobrovoľný a už vôbec nie násilný.
Všetko je to výmysel jeho družky, ktorá na to navravela dcéru J.. Ďalej uviedol, že pred skutkom bývala
jeho staršia dcéra Y. s ním približne rok, tá má teraz 19 rokov a nikdy s ňou nemal také problémy. Podľa
neho má jeho družka na J. vplyv ako matka a J. sa dala nahovoriť. Družka od neho niekedy odíde a
vymýšľa si na neho somariny, pričom jej nikdy nebránil v odchode. Pokiaľ ide o heganie karavánu, tento

nie je pripevnený na zemi podstavcami, je len na kolesách, preto tam dochádza k určitým pohybom, keď
sa nejaká osoba pohybuje vnútri napr. keď sa niekto prehadzuje na posteli, tak sa karaván pohýbe alebo
aj keď fúka silnejší vietor. Pokiaľ ide o trestné oznámenie, tak v ten deň sa pohádali s družkou, táto ušla
z karavánu vonku a za ňou ušli aj všetky deti, potom mu aj vykrikovali, že ho udajú a že pôjde do basy
na dlhé roky. Uviedol, že nevedel, čo chcú spraviť, poukázal na to, že trestné oznámenie bolo podané

až s odstupom niekoľkých týždňov. Konflikt mal aj predtým, tak ako ho popísal, so Y., ktorej dal facku
a ktorú mu ona vrátila, odtiahol ho resp. skočil na neho syn J.. S J. nemal žiadny konflikt, vychádzali
dobre. Návštevy oboch detí z detského domova vybavoval on ako otec a nie družka ako ich matka.

Svedkyňa H. Y., opatrovníčka poškodenej, uviedla, že u J. J. bola diagnostikovaná mentálna retardácia,

pričom je vedená ako pacient u pedopsychiatričky J.. X.j v Banskej Bystrici. Čo sa týka sexuálnychprejavov, od 10 rokov bola v Špeciálnej škole v Liptovskom Jáne, kde už svojím zjavom na seba
upozorňovala a až dodatočne sa dozvedeli (opatrovníčka je súčasne zamestnaná v Detskom domove
Valaská, kde je maloletá umiestnená), že mala vzťah a podľa vyšetrenia údajne aj pohlavný styk s

chovancom tej istej školy, čo bolo riešené aj políciou. Manuálne je Monika zručná a keď je vhodne
motivovaná, pomáha na prevádzke s mladšími deťmi, na druhej strane sa u nej vyskytujú prejavy
agresivity, priečnosti, závisť a žiarlivosť. Je schopná aj drobných krádeží za účelom zabezpečenia si
nákupu cigariet. J. je schopná aj klamať a vymýšľať si, pričom sa jej osobne spýtala, čo sa stalo, na čo
jej povedala, že ju otec znásilnil. Najskôr síce uviedla, že to bolo len raz, ale potom jej povedala, že to

bolo päťkrát. Dodala, že to bolo päťkrát, každú noc v prvý týždeň a že to malo byť aj vtedy, keď mala
menzes. Jej J. povedala, že to robil aj sestre Y., že mama o tom vie, že to však nechce povedať, a tiež
že mal aj J. obchytkávať, čo jej potvrdil aj on, ale ďalej to neriešili. Deťom nepovolili návštevu svojich
rodičov po nástupe do školy, hoci sa toho dožadovali, až kým sa nedorieši záležitosť s oznámením J..
Dňa 22. augusta 2014 pri nástupe do detského domova neboli evidované žiadne známky fyzického
násilia na deťoch, hoci tieto mali nejaké škrabance a boli zanedbané a neumyté. Doplnila, že J. jej bližšie

nepopisovala ako sa mal skutok stať a ona sa jej na to ani nepýtala.

Svedkyňa - poškodená J. J., dcéra obžalovaného a osoba mladšia ako 18 rokov, na hlavnom
pojednávaní uviedla, že otec prišiel pre ňu s bratom do Valaskej cez prázdniny v auguste 2014, zobral
aj peniaze a to stravnú jednotku, ktorá je určená pre ňu. Potom odišli na Lipovú do karavánu, kde býval.

Tam prázdninovali, boli aj kravy pásť. Mama varila obed, ďalej si už presne nepamätala čo bolo. Chcela
spať so sestrou Y., ale otec povedal, že aby s ním spávala. Keď bol večer, dali si tabletky na ukľudnenie,
ktoré berú dve a to ráno a večer. Potom otec povedal, aby si išli ľahnúť. Mama spala hore na posteli,
bola tam aj poschodová posteľ, ona spala na poschodovej posteli dole s otcom, nad nimi spala Y. a
brat spával dole na matraci. Prvú noc zaspala, keď už bolo pred ránom, otec jej dal dole gate, načo

sa zobudila, mala vtedy oblečené pyžamo. Potom si už nepamätala, čo sa stalo, lebo sa bála o tom
rozprávať, nechcela o tom rozprávať. Trvala na tom, čo uviedla pred policajtami, to je pravda. Vie čo
je pohlavný styk medzi mužom a ženou. Medzi ňou a otcom došlo 5-krát k pohlavnému styku počas
toho obdobia ako tam bola, bližšie to popisovať nechcela. Nebolo to dobrovoľné, nijaký pohlavný styk
nechcela a už vôbec nie s otcom. Nekričala preto, že sa ho bála, že by ju zbil, preto to strpela a bola

ticho. Je to pre ňu ťažké, teraz sa bojí otca, že čo bude. Toto sa stalo len v tom čase päťkrát, nikdy
predtým sa to nestalo.

Keďže svedkyňa ďalej nebola schopná výsluchu, bol na hlavnom pojednávaní prečítaný prepis
obrazovo-zvukového záznamu z jej výsluchu v prípravnom konaní. Uviedla, že bývala v Detskom

domove Čierny Balog - Dobroč, pričom od 1. augusta 2014 do 22. augusta 2014 bola na návšteve u
svojich rodičov v obci Valaská, v časti Lipová, ktorí bývajú v prerobenom karavane, bývalom automobile
Avia. Nachádzali sa tam jej otec, mama a súrodenci Y. G. J.. Po jej príchode rozhodol otec, že bude
spať s ním, hoci si chcela ísť ľahnúť k Y.. V karavane boli iba štyri postele a ich bolo päť. Brat spal trošku
nižšie, mama hore ako boli dvere a Y. na poschodku vyššie hore. Pri otcovi spala určite päťkrát, potom

spala aj inde, pri sestre Y., a raz, podľa jej výpovede 8. augusta 2014 aj pri bratovi. V karavane svetlá
neboli, svietili si sviečkami, nebol tam ani televízor. Keď sa zhasla sviečka, bola tam tma, ale vonku
svietil mesiac a hviezdy. Na karavane boli aj okná a to tri vo veľkosti asi 40 x 50 cm. Oblečené mala pred
spaním pyžamo, také pyžamové tepláky a tričko. Jej otec mal zelené tepláky a tričko. Prvú noc si dala
lieky, preto si išla ľahnúť o 21.00 h, rovnako lieky berú Y. G. J.. Zaspala, no zobudila sa na to, ako jej otec

dal penis do pošvy. Uviedla, že nezakričala na mamu, lebo sa bála otca, že jej niečo spraví. Zobudila
sa, už keď mala dole nohavice, pričom zistila, že sa jedná o otca, lebo pozná jeho ruky, má také hrubé
ruky, navyše otec a brat majú iný typ postavy, brat je chudší. Bála sa, že jej otec niečo spraví, pričom
sa bránila tak, že ho odstrkovala a povedala mu, aby ju nechal na pokoji a kopala ho nohami. Nohami
ho mala kopať vtedy, keď jej vyzliekal nohavice, hoci predtým vo výsluchu uviedla, že sa zobudila, až

keď mala nohavice dolu. Otec pritom všetkom vzdychal, podľa nej to trvalo pol hodinu. Posteľ, na ktorej
ležali vŕzgala, vydávala zvuky. Keď to skončilo, išla si ľahnúť k sestre Y.. Keď prestal, išiel na záchod za
karavan, pričom cez okno videla iba jeho zadnú časť tela od kolien hore a podľa zvukov usudzovala, že
si to tam spravil rukou. Počas toho, čo sa dialo v karavane registrovala, že sa Y. zobudila, presnejšie
uviedla, že sa prehadzovala. Bolo to vtedy, keď ju otec vyzliekol. Videla, len že otvorila oči, ale nevie, na

aký čas. Aj mama mala otvoriť oči, brat spal ako zabitý. Vie, že sa zobudili, pretože jej to ráno povedali,
ale nie je si istá, ktoré ráno. Na druhý deň sa jej mama aj Simona pýtali, prečo je smutná a ona im
povedala, že otec ju večer znásilnil. Mama bola nahnevaná a tiež boli z toho smutní a prekvapení. Do 5.
augusta 2014 spávala pri otcovi a potom išla ku Y., teda pri otcovi spala päť nocí a opakovalo sa to. Otecju nútil, aby pri ňom spala, hoci mu povedala, že tam spať nechce a že chce ísť ku Y.. On jej povedal, že
nie, že bude pri ňom. Keď uviedla, že sa to opakovalo, myslela tým, že sa opakovalo to, čo jej otec urobil
prvú noc. Podľa nej sa zobudila znovu ráno okolo 03.00 h v druhú noc na to, ako otec vzdychal, keď

jej dal penis dnuká do pošvy. Keď sa zobudila, tak sa nebránila, lebo si myslela, že otec jej ublíži, keď
sa bude brániť. Potom sa znova opakovalo to, že otec išiel von na WC a znovu si to spravil. Následne
si išiel sadnúť, pofajčiť si, nalial si víno do pohárika a vypil ho. Na to sa zobudila aj jej matka a spolu s
otcom sa rozprávali, nevedela už o čom. Myslí si, že by jej nepomohlo, keby otca odtláčala tak, ako prvú
noc, navyše sa bála, že jej niečo spraví. Jej obavy vyplývali aj z toho, že predtým pri pasení kráv sa jej

vyhrážal, že ju zbije a že jej rozbije ústa, lebo bola drzá. Na druhý deň sa jej brat opýtal, či to s ňou otec
znovu robil a brat povedal, že ak to urobí ešte raz, pôjde s ním do bitky. Následne popísala, že rovnakým
spôsobom mal s ňou otec pohlavný styk tretiu, štvrtú a piatu noc, pričom si to vždy potom urobil rukou
za maringotkou. Nebránila sa, lebo sa bála, že ju otec zbije alebo niečo také. Dňa 22. augusta 2014 ich
otec s bratom vrátil do detského domova.

Svedkyňa H. F., bývalá družka obžalovaného a matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní odoprela
vypovedať.

V prípravnom konaní vo výpovediach, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané, uviedla, že spolu
s druhom žili v čase, kedy malo dôjsť ku skutku, v nákladnom aute v obci Valaská, časť Lipová. V

detskom domove mali umiestnené dve deti J. J. a J. J., pričom s nimi bývala dcéra Y.. Asi dva týždne
pred výsluchom sa dozvedela od J., že ju mal obžalovaný obchytkávať a mal s ňou aj sexovať. Dcéry sa
spýtala, prečo sa nebránila a prečo na ňu nekričala. Povedala jej, že sa otca bála. Verila jej, nakoľko je
agresívnej povahy, hlavne keď si vypije. Pije takmer denne lacné ovocné víno a večer býva pravidelne
opitý. Obžalovaného sa bojí aj ona, nakoľko sa stalo, že aj ju v minulosti bezdôvodne zbil. Ona to však

neoznamovalanapolícii,pretožetonechcelariešiť,keďžejetootecjejdetí.Sdcérousadohodla,žetočo
sastalo,oznámisama,keďsavrátidodetskéhodomova,nakoľkosabáliobžalovaného.Pretosasnímo
tom ani nebavila a ani to neriešila, hoci mala vedomosť o tom, že obžalovaný mal niečo s D. J.. Ona však
spala v samostatnej časti nákladného auta a keďže sa dcéra nebránila resp. nekričala, keď sa to dialo,
nemohla ani nič počuť. To, že jej druh mal mať pohlavný styk s J. jej povedala jej druhá dcéra Y., ktorá

mala počuť, čo sa stalo. Táto spáva nad posteľou, kde spávala jej dcéra J.. Žiadala, aby bol obžalovaný
za svoje správanie potrestaný. Pri ďalšom výsluchu vypovedala obdobne, pričom dodala, že keď spala
na svojej posteli, začula nejaké heganie postele aj celého auta. Tiež počula vzdychanie obžalovaného,
ktorého okríkla, prečo sa tá maringotka hojdá, čo robia. Po tom to stíchlo a obžalovaný vstal z postele, čo
počula podľa zvuku, keďže jej syn ležal na inom mieste, vedľa nej na matraci dole. Následne počula, ako

si obžalovaný niečo nalial, ale všetko robil potme. Pamätala si, že mala s obžalovaným konflikt ohľadne
toho, že ju odmietal a chcel spávať s J., pričom ju aj po takej hádke fyzicky napadol. Svedkom toho
bola dcéra Y., ktorá ho udrela päsťou a tiež ju bránil aj syn J.. Raz do týždňa jej deti J. a J. odviezol
obžalovaný na kontrolu do detského domova, pričom ich tam raz v piatok aj nechal. Nešla to oznámiť
na políciu, lebo sa druha bála. Na dcére J. po tej noci videla, že dala hlavu dole, keď sa na ňou pozrela,

teda akoby sa jej hanbila. Tiež si všimla to, že sa usmievala. J. ju nezvykla klamať, ale keď sa jej pýtala
na to heganie, čo to malo byť v tú noc, ona jej k tomu nič nepovedala. V súčasnej dobe sa zdržiava na
inom mieste z dôvodu, že sa bojí vrátiť domov, keď sa obžalovaný vráti, lebo ho udala.

Svedkyňa Y. J., dcéra obžalovaného a sestra poškodenej, na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať.

V prípravnom konaní vo výpovediach, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané, uviedla, že jej Y.
J. prišla k nim na prázdniny 1. augusta 2014, J. sa k nim na prázdniny vrátil začiatkom júla 2014.
Spávali všetci v priestoroch nákladného auta Avia, dňa 1. augusta 2014 si večer ľahli so sestrou spať a
zaspali. Neskoro v noci sa zobudila na opakované heganie postele, pričom nepočula žiadny rozhovor,

iba vzdychy obžalovaného, čo trvalo zo päť minút, no presne to určiť nevedela. Potom to heganie
prestalo a ona spala ďalej. Domyslela si, čo sa mohlo stať, no neriešila to. Takto sa opakovalo v
nasledujúcich nociach, nevedela presne koľkokrát, no prebehlo to obdobným spôsobom, to heganie aj
vzdychy obžalovaného. Po tých prvých asi piatich dňoch začala jej sestra prespávať buď v posteli s
ňou alebo s bratom na matraci na zemi. Až potom sa jej sestra v priebehu jedného dňa koncom prvého

týždňa, keď prišla, priznala, že s ňou mal obžalovaný sexovať. Sestry sa nepýtala, prečo sa nebránila a
nekričala, no domyslela si, prečo to neurobila, lebo mala strach z obžalovaného, tak ako ho majú v ich
rodine kvôli obžalovaného povahe všetci. Je agresívny, najmä, keď si vypije, musia robiť, čo im povie,
ak nie, tak to rieši bitkou, neskôr to povedala mame a vie, že jej to povedala aj sama J.. Dozvedel sato od nej aj jej brat, nakoľko to sám v noci nepočul, lebo spáva na zemi. Brat sa s obžalovaným preto
aj pochytil a tento sa rozhodol J. s bratom vrátiť do detského domova. Voči nej sa obžalovaný ničoho
takého nedopustil. Mama to neoznámila len preto, že sa obžalovaného bála, lebo aj ju bíjaval. Pri ďalšej

výpovedi uviedla, že v prvú noc, ako k nim J. prišla, spala celú noc, pričom ju nič nevyrušilo. Potom,
nasledujúcej noci si tiež príliš nespomína, lebo užívala tabletky na spanie Orfiril a Eisepro, pričom však
počula, ako vstal obžalovaný z postele, sadol si za stôl a začal si nalievať lacnú Jolanku a potom začal
húkať mame, že mu musí variť a podobne. Nepamätala si, ktorú noc to bolo, keď sa zobudila na to,
že hegá poschodová posteľ, kde spala aj ona a počula vŕzganie postele, ktoré nevedela popísať ako

dlho trvalo. Nezaujímala sa o to, čo sa dialo, ale počula vzdychanie obžalovaného. Hlas inej osoby
nepočula, potom zaspala. Nasledujúce ráno nikto nič k tomu nevravel, ani J.a. Po pár pňoch po príchode
J., zaregistrovala konflikt J. s ich mamou H. F., no už si nepamätala, či bola svedkom tejto hádky. Malo to
však byť kvôli tomu, čo sa stalo vtedy večer. Čo sa stalo medzi J. a obžalovaným sa dozvedela prvýkrát
na polícii, pričom jej sestra o tom nič nepovedala, ani jej brat alebo mama.

Svedok J. J. ml., syn obžalovaného a brat poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že minulý rok
pásol na Lipovej hore kravy. Večer spal na matraci a zrazu počul vŕzganie, nereagoval na to, spal ďalej.
Ráno mu potom mama vravela, že obžalovaný znásilnil J.. Toto sa malo stať viackrát, ale nevedel presne
koľkokrát. Spal na zemi, na matraci, obžalovaný spal s J. na posteli spolu. Nepočul nič v noci, že by
sestra kričala, že by sa bránila. Nepočul nejaký väčší buchot, v tých prípadoch, bolo to v noci, počul

taký vŕzgavý zvuk. Nevedel presne, ktorý deň to bolo, ale pochytil sa s obžalovaným. Vravel mu, že čo
to malo byť večer, on povedal, že nič nebolo. Obžalovaný mu dal pri tomto rozhovore aj facku a potom
sa naťahovali. Z tohto dôvodu odišli o týždeň skôr naspäť do domova. O znásilnenie išlo preto, lebo
mu to mama vravela. Monika o tom nechcela rozprávať, lebo sa hanbila. J. spávala na jednej posteli s
obžalovaným alebo hore na posteli so Y., rozhodoval o tom obžalovaný. Počul vŕzganie asi tak 20 minút

vtedy, keď J. spala pri obžalovanom, predtým vŕzganie nepočul.

V prípravnom konaní svedok, ešte ako osoba mladšia ako 18 rokov, uviedol vo svojich výpovediach,
ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané, že so sestrou J. boli umiestnení do ústavnej starostlivosti v
Detskom domove Valaská. Obžalovaný pracuje ako pastier kráv a mama je čiastočný invalid. U rodičov

bol od 1. júla 2014, pričom bývali v karavane, v prerobenom nákladnom aute značky Avia v obci Valaská,
v časti Lipová, kde s rodičmi bývala aj sestra Y.. Sestra J. k nim prišla neskôr, od 1. augusta 2014, lebo
dovtedy bola v detských letných táboroch. Po príchode spala na jednej posteli s obžalovaným, ktorý
rozhodol o tom, kto kde bude spávať. Nespomínal si, kedy sa to stalo, keď sa v noci zobudil a prebral
sa na heganie auta. Síce to cítil, ale keďže nepočul iný zvuk, rozhovor alebo krik, spal ďalej. Toto sa

opakovalo niekoľko nocí po sebe, koľko presne si nespomínal. Až neskôr sa ho sestry J. G. Y. pýtali, že či
počul čo sa večer robilo. Keď im povedal, že hej, povedali mu, že J. s obžalovaným to robili, že mali styk.
Nevraveli mu nič bližšie k tomu, či to bolo dobrovoľné alebo nie. Potom sa na to spýtal obžalovaného,
ktorý mu povedal, že s J. nič nemal a že si nemá vymýšľať, lebo mu prijebe a podobne. Na to sa začali
naťahovať, čo však ukončila ich mama. S obžalovaným sa pochytil ešte raz, keď mu to vyčítala aj Y., že

s J. spal. To viedlo obžalovaného k tomu, že ich o týždeň skôr vrátil do detského domova, kam sa mali
vrátiť až dňa 28. augusta 2014. Obžalovaný sa k nim správal väčšinou zle, najmä keď bol opitý, preto sa
mu radšej vyhnú, aj mama kvôli jeho správaniu od neho ušla, no vždy sa k nemu vrátila. Keď je triezvy,
tak sa správa slušne. Nikdy predtým nepočul, že by sa dačoho takého dopustil voči jeho sestrám. J.
mu povedala, že to povie až v detskom domove, lebo sa obžalovaného báli. Pri svojej ďalšej výpovedi

svedok tvrdil, že po prvej noci, keď J. spala s obžalovaným, neboli u nich nejaké problémy. Zotrval na
tom, že počul vŕzganie postele.

Keď bol vyzvaný, aby vysvetil určité rozpory vo svojich výpovediach, svedok uviedol, že nevedel koľko
minút trvalo vŕzganie, ani koľko nocí to bolo, nevedel sa dobre orientovať v čase. Keď sa mama s J.

hádala, že mali mať spolu sex s obžalovaným, tak J. najprv tvrdila, že to nie je pravda, ale potom sa
priznala, že sa to stalo. Obžalovaný dal možností J., kde má spať, najprv spala pri Y. a potom pri
obžalovanom. Podľa neho sa po karaváne, keď dochádzalo k vŕzganiu, nikto nepohyboval. Nevedel, či
vŕzganie počul od začiatku alebo nie, len sa naň zobudil a potom zaspal, stalo sa to viackrát, ale nevedel
presne kedy. Až tak dobre si nevie zapamätať čo prežil do detailov a ubehlo odvtedy aj veľa času, na

bližšie podrobnosti si nevedel spomenúť. V noci počul vŕzganie a potom sa dozvedel, či od sestier alebo
od mamy, že mal obžalovaný J. znásilniť, bolo to viac nocí po sebe. Maringotka sa kývala, keď sa po
nej niekto vnútri pohyboval.Svedkyňa J. O. uviedla, že pracuje ako sociálna pracovníčka v Detskom domove v obci Valaská, odkiaľ
odišla J. J. od 1. augusta 2014 na prázdniny ku svojim rodičom. Každý týždeň v piatok sa museli prísť
deti hlásiť, aby sa preverilo, že sú v poriadku a po preverení tejto skutočnosti vyplácali rodičom stravné

na deti na celý týždeň. Keď sa 22. augusta 2014 v čase okolo 09.00 h dostavil k nim obžalovaný. spolu
s deťmi J. J. G. J. J. ml., spomenul im, že J. zbila jej matka a tiež sestra Y., tiež uviedol, že ho mal
napadnúť syn J.. Ten za prítomnosti obžalovaného k tomu povedal, že ho napadol preto, že ochraňoval
svoje sestry. Obžalovaného potom posielala preč, nakoľko sa jej javil opitý, obe deti ho na rozlúčku
postískali. Obžalovaný ešte pri odchode bez vyzvania povedal, že to, že by mal niečo s J., nie je pravda.

Následne J. J. ml. uviedol ich špeciálnej pedagogičke, prečo sa vrátil a že otca zbil, lebo matka kričala
na J., že sexuje so svojím otcom. K tomu J. povedala, že to, čo uvádza jej brat, je pravda a že keď spala,
prišiel za ňou obžalovaný, najskôr ju obchytkával a potom s ňou mal pohlavný styk. Keď sa jej spýtala,
prečo nekričala a nebránila sa, povedala, že sa obžalovaného bála, že ju zbije, ale bližšie skutočnosti,
ako to prebehlo, neuvádzala. O tomto vyrozumela riaditeľku a následne bola ich špeciálna pedagogička
podať trestné oznámenie na polícii. Vie o tom, že už v minulosti mala Monika problémy, kedy mala

ako 12-ročná pohlavný styk s inou osobou a vec realizovala polícia. Moniku pozná a vie o nej, že je
schopná klamať, no nemyslí si, že by klamala v takejto veci, nakoľko keď jej rozprávala čo sa stalo,
tak plakala. Pri ďalšej výpovedi dodala, že J. jej povedala, že obžalovaný s ňou sexoval, len keď bol
opitý a opisovala, že si k nej ľahol do postele a mal s ňou pomer, pričom použila výraz sexoval. Tvrdila,
že pri tom strašne fučal, že sa triasla maringotka a že sa bála zakričať na mamu, lebo jej povedal, že

ju zbije. J. jej tvrdila aj to, že to musel niekto počuť, lebo maringotka sa strašne triasla a obžalovaný
fučal. Počas toho, ako jej to rozprávala, plakala. Pri ďalších vyšetreniach u nej nezistili prejavy nejakej
depresie, nebola už ani plačlivá a vec skôr zľahčovala. Na to, ako vyzerala v prvý deň, keď sa vrátila,
sa jej po jednom dvoch dňoch javila už akoby nič nezažila. Požiadala však o intervenciu psychológa. J.
bola od roku 2005 zaradená do ich prevádzky Čierny Balog, pričom mala zdravotné problémy, mentálnu

retardáciu a jej správanie bývalo dosť agresívne. Určite je schopná klamstva, rovnako ako takmer všetky
deti v detskom domove, pričom sa jedná o účelové klamstvá. Podľa jej úsudku však nepredpokladá, že
by ohľadne skutku bola schopná klamať. Vychádzala aj z toho, že má z minulosti osobné skúsenosti
s obeťami sexuálneho násilia. Z hľadiska symptómov po tejto udalosti, teda potom ako to oznámila,
bola veľmi plačlivá, iné symptómy na nej neskôr nebadala. Počas predchádzajúcich návštev vždy s nimi

prišiel obžalovaný a neboli žiadne problémy. Toto bolo niečo výnimočné, prišli skôr, pretože pobyt sa
mal skončiť až 28. augusta 2014. Sexuálny motív žiadne z detí predtým neuvádzalo resp. nesťažovalo
sa na takéto konanie obžalovaného, keď sa na niečo sťažovali, tak to bolo len to, že obžalovaný požíva
alkohol a pije. Ak niektorý z chovancov oznámil, že ho mala určitá osoba sexuálne obťažovať, majú
usmernenie a sú povinní túto skutočnosť oznámiť OČTK. Celé konanie, ktoré je predmetom obžaloby

bolo poškodenou oznámené až následne t.j. 22. augusta 2014, predtým to pri kontrolách neoznámila.
Vždy odišla dobrovoľne s obžalovaným, lebo keby nechcela ísť, tak by sa to určite zaznamenalo a
zvažoval by sa iný postup. Aj 22. augusta 2014 sa poškodená aj syn normálne s obžalovaným rozlúčili.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplýva, že obžalovaný netrpí, ani netrpel žiadnou

duševnou poruchou ani iným stavom, ktorý by mohol chorobne vplývať na jeho konanie. Ide u neho o
syndróm závislosti od alkoholu s rozvinutou prevažne psychickou zložkou, ale aj telesnými príznakmi,
s rannými dúškami a ústupom fyzického diskomfortu po konzumácii alkoholu. Požitie alkoholu nemalo
však chorobný vplyv na jeho konanie, uplatňoval sa len prirodzený a očakávaný účinok alkoholu na
znižovanie zábran. O takomto efekte alkoholu na jeho konanie má však tento dostatočné vedomosti

vzhľadom na jeho bohaté predchádzajúce skúsenosti s konzumáciou alkoholu. V dobe skutku jeho
ovládacie schopnosti boli len v nevýznamnej miere znížené prirodzeným a nechorobným účinkom
skonzumovaného alkoholu. Mohol teda ovládať svoje konanie ani jeho rozpoznávacie schopnosti neboli
vtomčasenarušené,tedamoholrozpoznaťspoločenskúnebezpečnosťsvojhokonania.Berúcdoúvahy
zistený syndróm závislosti od alkoholu a opakované páchanie skutku pod vplyvom alkoholu, doporučili

ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou, pričom v prípade odsúdenia na nepodmienečný trest
odňatia slobody konštatovali, že bude postačovať u neho uloženie ochrannej protialkoholickej liečby
ambulantnou formou.

Zo znaleckého posudku z odvetvia klinickej psychológie dospelých vyplýva, že osobnosť obžalovaného

je jednoducho štrukturovaná. V popredí je u neho egocentrizmus, subjektivizmus, skôr je zameraný na
praktické aktivity, prácu a cez tieto faktory vníma a hodnotí situácie a svet okolo seba. Akcentované
sú u neho známky zamerania na vlastnú osobu, dosahovanie vlastných potrieb aj na úkor iných
osôb, chýba empatia. V motivácii a ovplyvnení jeho konania prevažujú nižšie city (vyplývajúce zozákladných ľudských potrieb) a pudové tiahnutia, pričom vyššie city sú u neho málo rozvinuté. Nie
sú u neho dostatočne rozvinuté zvládacie a ovládacie mechanizmy osobnosti. Vnímanie u neho je
s dostatočnou diskriminačnou úrovňou a pamäťové funkcie má na primeranej úrovni. Je schopný

dostatočne zapamätať si prežívané situácie a udalosti a reprodukovať ich s dostatočnou presnosťou.
Zrejmá je u neho vzťahovačnosť, v rámci egocentrického a subjektivistického nastavenia osobnosti sa
prejavuje u neho aj alibistické a účelové spracovanie a podávanie faktov, ako aj používanie klamstva
v záujme odvrátenia neprospechu alebo získania prospechu pre svoju osobu. Problematické je u
neho spracovanie emócií, a to tak vnímaných zo svojho okolia, ako aj vlastných prežívaných emócií.

Pomerne rýchlo preto u neho stúpa vnútorné napätie, ktoré sa môže prejaviť impulzivitou, výbušnosťou
a agresívnym správaním. Jeho sociálne vzťahy sú poznačené zameraním sa na vlastnú osobu. Emočné
a citové sýtenie vo vzťahoch býva polarizované, buď priateľské alebo nepriateľské, pričom k otočeniu
polarizácie vzťahu k danej osobe môže dochádzať pomerne rýchlo a aj z objektívne menej významného
dôvodu. Vo vzťahoch je nezrelý, snaží sa vystupovať dominantne a sebapresadzujúco. Má tendenciu
skôr prispôsobovať si pravidlá, než sa im prispôsobovať. Akcentujú sa známky zamerania na vlastnú

osobu, dosahovanie vlastných potrieb aj na úkor iných osôb, chýba empatia, zrejmá je snaha o
dominanciu cez používanie direktívneho prístupu.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie a výpovede znalkyne J.. Z. Š. vyplýva, že u poškodenej J.
J. boli diagnostikované zmiešané poruchy správania a emócií, disharmonický vývoj osobnosti, mentálna

retardáciaľahkéhostupňaaakútnareakcianastres.Známkysvedčiacepreprípadnéduševnéochorenie
v pravom slova zmysle, teda psychózu, u nej znalci nezistili. Chápe zmysel trestného konania vedeného
voči obžalovanému v dostatočnej miere, pričom od roku 2002 navštevuje pre vyššie uvedené poruchy
pedopsychiatra,pričomznalcipovažujúzaplneodôvodnené,abyvsúvislostispodozrenímzospáchania
uvedeného skutku v liečbe pedopsychiatra pokračovala. Konanie obžalovaného spôsobilo u nej akútnu

reakciu na stres, ktorá však netrvala 42 dní, mala kratší priebeh a iba niekoľko dní po konaní ju
ovplyvňovala v obvyklom spôsobe života. Je však pravdepodobné, že uvedené konanie obžalovaného
ju ovplyvní v ďalšom životnom smerovaní. Doplnila, že poškodená udávala, že schudla v lete 5 až 10
kíl, bolelo ju v kuse brucho, odvtedy ako to obžalovaný robil trochu ju aj naplo, grcka jej išla hore,
ale ona to prehltla, ma odvtedy silné výtoky a nosí vložku. K obžalovanému má zlý vzťah, nechce ho

stretnúť za to, čo sa stalo s ňou, čo sa stalo mame, radšej by chcela vidieť mamu ako jeho. J. nemusela
hovoriť o všetkých svojich subjektívnych ťažkostiach, u ľahkej retardácie nie je nič výnimočné, ak dieťa
v tomto veku klame, sú to však drobné klamstvá, účelové, u nej konkrétne súvisiace aj s fajčením a
nedostatkom peňazí. Nepredpokladá, že v tak závažnej veci, ktorá je predmetom trestného stíhania by
J. klamala. Posudzovaná môže aj na základe dôvery k dospelému človeku povedať určité informácie,

taktiež na základe určitého vzťahu a predchádzajúcej skúsenosti s niekým. Oni dostali stravné lístky,
kebysaneboliprišlihlásiť,taktielístkynedostanú.Monikabolavyšetrenápraktickoulekárkou5.augusta
2014, kde je v dokumentácii uvedené, že prišla s ranami na dolných končatinách, na predkoleniach
vpravo, drobnými škrabancami, na stehnách viac vpravo mala drobné vstrebajúce sa hematómy (už
žlté). Udávala, že obžalovaný jej tlačil nohy, na pravom lakti mala chrastu už v štádiu odlučovania. V

dg : stav po domácom násilí? Posudzovaná vyrastala od 2 rokoch v ústavnej starostlivosti v detských
domovoch, je emočne deprimovaná, má trošku inú emočnú sféru - plochšiu a preto je možné, že
reagovala popísaným spôsobom, teda že s odstupom času zdanlivo situáciu zľahčovala. Nevedela
uviesť dôvod, prečo poškodená o tejto udalosti príslušné pracovníčky neinformovala už pri prvej resp.
druhej návšteve s obžalovaným na tzv. kontrole, ale urobila tak až v treťom prípade. Mohlo ísť aj o to,

že ako uviedla jedna zo svedkýň, táto mala dovolenku, s ďalšou osobou nemusela mať až taký blízky
vzťah a podľa nej dobrý vzťah mala s pani Š.. Z hľadiska psychiatrického, napriek tomu, že boli u nej
zistené tam vymenované duševné poruchy, nešlo o duševné ochorenie v pravom slova zmysle, teda
poškodená má dostatočnú schopnosť vnímať realitu, zapamätať si ju aj reprodukovať ju. Tieto u nej
zistené duševné ochorenia nemajú na jej schopnosti z hľadiska psychiatrického taký vplyv, že by tieto

schopnosti narúšali. Akútna reakcia na stres je rozologická jednotka a neuvádza sa špecificky s akým
stresom je dotyčný konfrontovaný. Dala to z dôvodu, že u menovanej boli vyjadrené somatické príznaky,
bolesti brucha, napínanie na zvracanie a prechodné poruchy spánku, na základe týchto symptómov.
Mentálna retardácia ľahkého stupňa nevylučuje postavenie ďalšej diagnózy akútnej reakcie na stres.
Aj procesné úkony môžu u labilnej osoby vykonať úzkosť alebo napätie a to prechodne, ale akútna

stresová reakcia trvá dlhšie. Nemohla vylúčiť, že by takéto prejavy vznikli len v dôsledku vykonaných
vyšetrovacích úkonov resp. úkonov s tým súvisiacich, ale nemohla to ani potvrdiť. Tieto príčiny sa mohli v
určitom rozsahu, ktorý nemožno presne špecifikovať, na vzniku tejto akútnej reakcie na stres poškodenej
spolupodieľať, ale spolupodieľať sa vôbec nemuseli, toto sa presne nedá zistiť.Zo znaleckého posudku z odboru psychológia, klinická a poradenská psychológia detí a dospelých a

výpovede znalkyne J.. P. X. vyplýva, že J. J. je mentálne ľahko retardovaná, emočne deprivovaná,
osobnostne ešte nezrelá a naivná, s nedostatočne zvnútornenými vyššími citmi morálno-etickými a
nedostatočne fixovanými normami a pravidlami správania sa. Dominuje u nej pudová zložka - slabo
ovláda pudové impulzy, nakoľko má mierne oslabené kognitívne funkcie. Je menej prispôsobivá,
preto sa zvykne dostávať do opozičných situácií a konfliktov. Je citovo deprimovaná s tendenciou k

sebapoškodzovaniu. Je schopná správne a úplne vnímať sledované udalosti, má však slabšie pamäťové
schopnosti, preto si menej pamätá detaily, jej reprodukcia je simplexná s občasnými nepresnosťami,
prípadne neschopnosťou nájsť adekvátne pomenovanie a tým vyjadriť svoj postreh. Neoplýva zvlášť
významne fantáziou, nedokáže totiž vymyslené skutočnosti spojiť do logického a zmysluplného celku,
aj keď bežné klamstvá, ktorými sa snaží vyhnúť trestu, či ohrozeniu sú pre ňu bežným javom.
Dokáže síce zaklamať, ale nedokáže účelovo spracovať skutočnosti, tak aby zapadali do seba. Mala

viackrát predčasné sexuálne aktivity ako fyzicky a psychicky ešte nezrelá (prvá sexuálna aktivita už
v dvanástich rokoch), čo zanechalo na nej zvýšený záujem o opakovanie týchto praktík. Keďže je
mentálne retardovaná, nedisponuje ani dostatočnou kontrolou svojej pudovej aktivity, ani dostatkom
obranyschopnosti voči týmto sexuálnym aktivitám, čím sa dostáva do rôznych, jej veku neprimeraných
situácií, ktoré nedokáže predvídať. Jej sexuálny styk s obžalovaným nebol pre ňu šokovým zážitkom,

ale prežila ho ako jeho agresivitu voči nej, realizovanú sexom a nie bitkou, ktorej sa viac bála a preto sa
tomu nebránila. Tento zážitok u nej vzbudil ešte väčší strach z otcovej agresivity a zároveň sklamanie
z vysnívaného emočného vzťahu otca a dcéry, po ktorom ako dieťa veľmi túžila. Tento zážitok ešte
nespracovala, ani si ho nedokázala poriadne uvedomiť, no do budúcnosti môže ovplyvniť jej následné
emočné prežívanie natoľko, že sa to odrazí na jej správaní sa voči okoliu i voči sebe. Preto je nevyhnutné

sledovať jej psychický stav pedopsychiatrom.

Doplnila, že J. J. je mentálne retardované dievča, z čoho vyplýva jej znížená schopnosť verbalizácie
po obsahovej aj formálnej stránke. Navyše je emočne deprimovaná a citovo plochá, keďže nezažila
emočné väzby od narodenia. Uvedomuje si, že sa niečo smie alebo nesmie, podľa toho, ako to okolie

vníma. Prvé sexuálne zneužitia boli v jej prípade vzťahového charakteru s rovesníkmi, ktoré vnímala
ako bežnú sexuálnu skúsenosť. Jej emočné reakcie pri výsluchu boli vtedy ploché, bez zvláštnych
prejavov, prípadne citových výlevov, pričom posledná skúsenosť s otcom, ktorú popisuje, je verbálne
nedostatočná, keďže nie je schopná vnímať dostatočne časové relácie a detaily, preto v jej výpovedi
dochádza k čiastočným rozporom. Emočná väzba na otca nebola dostatočne vybudovaná, ale vníma

ho ako otca a vie, že tento vzťah spojený so sexuálnym prežitkom je neakceptovateľný. Preto celý
skutok vyvoláva v nej isté napätie a ohrozenie vo vzťahu k danému trestnému činu. Rozdiel v správaní
sa svedkyne pri výsluchoch v predchádzajúcich veciach a terajším výsluchom bol v tom, že súčasný
výsluch, týkajúci sa jej otca, prežívala s väčším napätím, s väčšími obavami a pozorovanou únavou,
vzhľadom k tomu, že išlo o opakovaný výsluch. U mentálne retardovaných osôb je pamäťová zložka

intelektu znížená, čo znamená, že si síce osoba zapamätá základ, ale detaily a hlbšie detaily si skôr
domýšľa, alebo nie je schopná si ich dlhšiu dobu uchovať. Od útleho veku bola poškodená vychovávaná
v detskom domove, vzťah k rodičom nemala žiadny, pretože ju nenavštevovali a tak ako každé dieťa, aj
ona si ten vzťah k rodičovi zidealizovala. Otec a matka ju začali navštevovať asi 2 roky dozadu, čo prijala
ako niečo veľmi pozitívne a následne, pokiaľ ich navštevovala nie často, vplyvom konfliktov v rodine

a alkoholického správania sa otca nadobudla pocit strachu, ale pocit strachu konkrétneho v tú chvíľu,
keď sa niečo dialo. Na tú návštevu domov cez prázdniny sa tešila, aj keď ten strach zrejme pretrvával.
Pred strachom sa dokázala brániť tým, že nepovedala nič alebo to boli skôr také vyhýbavé reakcie.
Pri tzv. kontrolných dňoch to bolo vždy v prítomnosti otca, ktorý mal byť útočníkom a vtedy nedokázala
povedať,čosastalo.Povedalatoažneskôr,pretožeprvýkrátostalasamaspríslušnoupracovníčkoubez

prítomnosti otca, teda nemala z neho strach a to strach bezprostredný, priamy. Poškodená je mentálne
retardovaná aj keď len ľahko, navyše má sexuálne skúseností bez emočného základu, preto aj tieto
zážitky neprežila s nejakým veľkým stresom, napr. dokázala o tom nehovoriť, na druhý deň dokázala na
to nemyslieť, preto to bolo pre ňu ľahšie spracovať to. Pokiaľ mala aj predtým sexuálny styk ako mladšia
s inými chlapcami, tiež ten zážitok bol u nej veľmi zľahčujúci a tie postoje také naivné, detské. Dá sa

povedať, že údajný skutok prežila ak sa stal ako traumu, ale následne sa z neho dokázala veľmi rýchlo
dostať. Celé to bolo pre ňu negatívne v tom smere, že išlo o osobu jej otca a to vnímala, že sa to tak
nerobí, že sa to tak nemá. Jej postoj voči obžalovanému bol dosť negatívny, popisovala strach z toho,
keď ho vidí a je v jej osobnej blízkosti napr. že ma búšenie srdca. Konanie obžalovaného nezanechána nej nejakú veľkú traumu v zmysle psychickom, ale dá sa povedať, že ešte viac bude zľahčovať svoj
prístup k sexuálnym praktikám a stratí určitý cit pre emočné väzby, dá sa povedať, že poškodená na svoj
vek, vzhľadom na už prežité, je emočne plochá. Nemá problém oklamať, ale na druhej strane vymyslieť

si zmysluplný celok, ktorý by do seba zapadal a bol odôvodnený skutkovými okolnosťami, nie je schopná
si dotvoriť, nakoľko je ľahko mentálne retardovaná a určité detaily, ako aj celkový postup, by si nevedela
sama dotvoriť a skonštruovať do detailov, ak by sa to nestalo. Výpovede svedkyne poškodenej nie
sú súrodé a vidno na nich, že je postihnutá, napr. nechápe celkom otázku a jej zmysel a pod. Nie je
vylúčené, že by si poškodená mohla určité detaily vymyslieť, ale ako celok si to vymyslieť nemohla, ona

je skôr schopná klamať v drobnostiach, ak je to v jej prospech , resp. klamstvom sa brániť, keď je akútne
ohrozená. Výpovede svedkyne poškodenej ako celok považuje za hodnoverné, veď ona to napokon ani
neprežila a neuvádzala ako násilie zo strany obžalovaného, z jej pohľadu je logické, že sa nebránila,
pretože s otcom bola v tom osobnom kontakte a mala z neho strach, vedela, že ak by sa bránila, mohlo
by to byť aj horšie. V tejto rodine konflikty vznikali najmä pri požívaní alkoholu obžalovaným.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológia, klinická a poradenská psychológia detí a dospelých
vyplýva, že J. J. mladší je v hraničnom pásme mentálnej retardácie, až ľahkej debility, ako jedinec
s nedostatočnými sociálnymi zručnosťami a problémami so sebapresadzovaním, s pocitmi vlastnej
nedostatočnosti, emočne značne nevyrovnaný so zvýšenou flustračnou toleranciou a nižším prahom
vzrušivosti, je uzavretejší, menej komunikatívny, ťažšie preniknuteľný a nedôverčivý s diagnózou

ľahká duševná zaostalosť s hyperkinetickým syndrómom a poruchami správania. Napriek intelektovej
nedostatočnosti, jeho vnímanie okolitých dejov nie je narušené, tieto je schopný správne a úplne vnímať
sledované a prežité udalosti si zapamätať a reprodukovať ich. Ťažšie si dokáže zapamätať detaily
a jednotlivým súvislostiam nemusí celkom porozumieť. Nemá tendenciu videné a počuté skutočnosti
fantazijne spracovať, hoci má klamstvo vo svojej výbave, no skôr vtedy, ak sa to týka jeho priameho

ohrozenia.Nemávšakdostatokfantazijnýchschopností,abydokázalúčelovoprežitéudalostipopisovať,
či alibisticky skonštruovať. Tak ako u väčšiny retardovaných jedincov je v jeho osobnostnej výbave
sugestibilita. Konanie otca pod vplyvom alkoholu tak nepociťuje ako ohrozenie jeho osoby, vníma to len
ako konflikt, lebo je na to zvyknutý. Nebolo u neho zistené prežívanie strachu z reagovanie otca, na
ktorého však reaguje impulzívne.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológia, klinická a poradenská psychológia detí a dospelých
vyplýva, že H. F. je hlbšie mentálne retardovaná v pásme ľahkej až strednej debility, čo bol aj dôvod
prečo sa nedokázala postarať o svoje deti a boli umiestnené do detských domovov. Jej osobnosť je
simplexná, v popredí je v jej myslení nešpecifickosť a vágnosť s nedostatočnou kognitívnou kontrolou

a s nedostatkom kontaktu s prostredím. Dominujú u nej negativistické postoje s prejavom verbálnej
agresivity. V roku 2003 prekonala psychotickú ataku s paranoidným halucionárnym syndrómom, toho
času je kompenzovaná, bez psychotickej symptomatológie. Žije v konfliktnom prostredí s prežívaním
strachu zo systematického ohrozenia svojim druhom, preto aj jej tendencie ku klamstvám sú skôr
ochranou pred ohrozovaním. Má výraznejší problém so zapamätávaním si, aj keď vážnejšie udalosti,

ktoré sa jej osobne týkajú, si dokáže zapamätať a zreprodukovať ich, má problém s chápaním vzťahov a
súvislostí dejov. Nemá sklon ku konfabuláciám ani schopnosti vymyslieť si logický sled udalostí a použiť
pritom fantáziu, ktorou práve neoplýva. Nedokáže si adekvátne situácie vymýšľať, ani ich alibisticky
spracovávať. Vo vzťahu k udalosti uvádzaného znásilnenia jej dcéry J. jej druhom, sa tak rozhodla
ponechať riešenie na svoju dcéru, keďže prežívala strach z jeho osoby a svoju výpoveď uviedla, až keď

si bola istá uväznením druha. Aj jej prvá hospitalizácia mohla súvisieť s násilným správaním sa jej druha
voči jej osobe, no nedá sa to potvrdiť. Y. J. je mentálne nezrelé - retardované dievča v pásme ľahkej
mentálnej retardácie. Má oslabené schopnosti presnejšie si zapamätať prežité udalosti, dlhodobo si ich
udržať v pamäti a presnejšie ich zopakovať. Ide o simplexnú osobnosť, menej kultivovaná a sociálne
naivnú,jejmysleniejeprolongované,nepresnésnedostatkomkognitívnejkontroly.Tým,žebolaemočne

deprimovaná, je aj emočne plochšia a nemá ani zvnútornenú oblasť vyšších morálno-etických citov. Je
síce schopná vnímať sledované udalosti, no vníma ich bez širších súvislostí a je schopná si ich len v
obmedzenej miere zapamätať, no jej problémom je dlhodobo si prežité udalosti pamätať a znovu si ich
vybaviť a dokáže ich zopakovať len v hrubých rysoch. Chýba jej zmysel pre detaily, zvlášť pokiaľ sa
to netýka jej osoby. Toto sa prejavilo pri zážitku, na ktorý sa zobudila, t.j. heganie postele, pričom sa

dá predpokladať, že iné súvislosti si pri vnímaní tohto zážitku samostatne nevyvodila. Jedná sa u nej o
zníženie mentálnej schopnosti, s obmedzením chápania vzťahov a súvislostí medzi nimi. Neboli u nej
zistené ani tendencie ku konfabuláciám, hoci dokáže klamať, pokiaľ je priamo ohrozená trestom alebo
bitkou. Nemá však intelektové predpoklady pre klamstvá, ktoré by tvorili logický sled udalostí, nedokážesi niečo zmysluplné vymyslieť. Násilné správanie zo strany otca sa v ničom u nej neprejavilo, hoci týmto
správaním otca voči matke ona sama trpí.

Trestné oznámenie ohľadne skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania podala na polícii dňa 22.
augusta 2014 riaditeľka Detského domova vo Valaskej J.. J. Š..

Z lekárskej správy zo dňa 22. augusta 2014, okrem iného vyplýva, že poškodená pri vyšetrení uviedla,
že ju sexuálne obťažoval otec, došlo opakovane aj k pohlavnému styku, nekričala, nebránila sa, lebo sa

jej vyhrážal bitkou. Neboli u nej zistené čerstvé poranenia, diagnostikovaná bola bakteriálna vaginóza.
Následne bolo zistené, že poškodená nie je gravidná.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol od roku 1994 do roku 2009 7-krát súdom trestaný
pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť, prvé tri odsúdenia má zahladené.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Obhajoval sa tým, že medzi ním a poškodenou nedošlo k
žiadnemu pohlavnému styku, ani dobrovoľnému a už vôbec nie násilnému. Trestné oznámenie bolo
podané oneskorene, celé je to výmysel jeho družky, ktorá na to nahovorila poškodenú, týmto sa ho
príbuzní chceli dlhodobo zbaviť a pomstiť sa mu za to ako sa k nim správal. Naviac všetci jeho rodinní
príslušníci - svedkovia berú lieky na mozog a vymýšľajú si.

Obhajobu obžalovaného vyvracajú a zároveň ho vo svojom súhrne usvedčujú zo spáchania skutku
ostatné vykonané dôkazy.

Pokiaľ ide o svedkov, rodinných príslušníkov obžalovaného, vrátane poškodenej, je nesporné vzhľadom

na závery znaleckých posudkov z odboru psychológie, že každý z týchto svedkov má určitý stupeň
mentálneho postihu, ktorý im v určitej miere zabraňuje zapamätať si detaily a jednotlivé súvislosti. Tomu
nasvedčujú jednotlivé svedecké výpovede týchto svedkov, v ktorých existuje viacero rozporov o rôznych
skutočnostiach, jednak medzi výpoveďami svedkov navzájom a jednak aj v jednotlivých postupných
výpovediach týchto svedkov.

Svedkovia Y. J., H. F. G. J. J. vypovedali rozdielne, či už navzájom, ale aj v rámci svojich výpovedí, najmä
kde a pri kom mala poškodená počas predmetných nosí spať, či si mohla vybrať miesto, kedy malo byť
počuť vŕzganie a vzdychy a kedy a od koho sa mali dozvedieť, že medzi obžalovaným a poškodenou
došlo k pohlavnému styku. Na druhej strane každý z týchto troch svedkov potvrdil, že sa dozvedel,

že v rozhodnom období malo dôjsť k pohlavnému styku obžalovaného s poškodenou, ktorá nekričala,
pretože sa ho bála tak ako oni, pričom strach z obžalovaného zhodne potvrdili. Všetci traja potvrdili aj
to, že v rozhodnom období počuli vŕzganie resp. heganie postele a v niektorých výpovediach uviedli, že
počuli aj vzdychy obžalovaného.
Dôležitým u týchto svedkov však bolo zistenie, že síce majú schopnosť klamať, najmä keď sú priamo

ohrození, ale nebol u nich zistený sklon ku konfabuláciám vo výraznejšej miere a predovšetkým žiadny z
nichnemádostatokfantazijnýchschopností,abydokázalprežitéudalostiúčelovopopisovať,čialibisticky
skonštruovaťtak,abytvorililogickýsledudalostí.Napokonvšetcitrajasvedkoviamajúschopnosťvnímať
prežité, aj keď si ťažšie pamätajú a reprodukujú, ale vážnejšie udalosti sú schopní zapamätať si a
zreprodukovať ich, aj keď len v hrubých rysoch.

Pokiaľideosvedkyňupoškodenú-J.J.,nahlavnompojednávanípotvrdila,žemedziňou aobžalovaným
došlokpiatimpohlavnýmstykom,ktorénebolidobrovoľné,pretožesobžalovanýmakosotcomnechcela
mať vôbec pohlavný styk. Priebeh jednotlivých súloží nechcela bližšie popisovať, v prvom prípade jej
dal obžalovaný dole pyžamové nohavice, načo sa zobudila. Nekričala, lebo sa obžalovaného bála, že

by ju mohol zbiť, preto jeho konanie strpela. Keďže ďalej nebola schopná výsluchu, súd prečítal prepis
jej výsluchov z prípravného konania. V týchto zhodne uviedla, že obžalovaný mal s ňou 5-krát po sebe
(každú noc počas piatich nasledujúcich dní) pohlavný styk. V prvom prípade sa bránila tak, že mu
povedala, aby ju nechal na pokoji a taktiež ho odstrkovala a kopala nohami, keď jej vyzliekol nohavice.
Nekričala, lebo sa bála bitky, preto strpela aj ďalšie pohlavné styky. Neurčila však presne, či sa zobudila

už počas vyzliekania nohavíc alebo až tesne po tom.

Aj táto svedkyňa je mentálne ľahko retardovaná, avšak vie správne vnímať prežité udalosti, hoci jej
reprodukcia je jednoduchšia pre slabšie pamäťové schopnosti. Z tohto dôvodu si menej pamätá detaily.Vo svoj prospech síce používa niekedy bežné klamstvá, no nedokáže účelovo spracovať skutočnosti
a spojiť ich do logického a zmysluplného celku. Z tohto je zrejmé, že pokiaľ ide o určité podrobnosti,
svedkyňa poškodená z dôvodu ľahšieho mentálneho postihnutia ich mohla a aj uvádzala rozdielne.

Dôkazná hodnota výpovedí týchto svedkov je vzhľadom na ich mentálne postihnutia v určitej miere
spochybniteľná, najmä pokiaľ ide o presné popísanie podrobností a detailov, o čom svedčia viaceré
rozpory v ich jednotlivých výpovediach, ako aj vo svedeckých výpovediach navzájom.

Súdu sa javí najlogickejšia práve výpoveď svedkyne - poškodenej J. J., ktorá rozhodujúce skutočnosti
(t.j. že došlo k pohlavnému styku proti jej vôli, kde, kedy, s kým a koľkokrát) popísala zhodne resp.
obdobne už v prípravnom konaní a potvrdila ich aj na hlavnom pojednávaní. Táto bola v priamom
kontakte s obžalovaným, teda ako jediná mohla s určitosťou vedieť, či skutočne došlo medzi ňou a
obžalovaným k pohlavnému styku, čo aj potvrdila. Ostatní svedkovia napriek tomu, že sa nachádzali
v ich blízkosti, vzhľadom na viditeľnosť obmedzenú tmou a taktiež spánok, či už súvislý alebo len v

určitých fázach, nemohli presne vedieť, čo sa medzi nimi odohrávalo, počuli len náznaky napr. vŕzganie
resp. heganie postele, v niektorých prípadoch aj vzdychy, čo však potvrdzuje, že na danom mieste, kde
spal obžalovaný s poškodenou dochádzalo k určitým opakovaným fyzickým pohybom. Z tohto vyplýva,
že nešlo len o „spánok“ a v konečnom dôsledku všetci potvrdili, že sa dozvedeli o pohlavných stykoch
medzi obžalovaným a poškodenou, ktoré nazvali znásilnením.

Súd tu poukazuje aj na to, že obhajoba obžalovaného v tom smere, že sa títo svedkovia dohodli, aby sa
mu pomstili, sa javí ako účelová. Práve naopak z ich výpovedí, vzhľadom na početné rozdiely vyplýva,
že sa tak vôbec nestalo. Na tom nič nemení skutočnosť, že všetci mali z obžalovaného strach, najmä z
jeho prípadného fyzického násilia voči nim, hlavne pod vplyvom alkoholu. Napokon docielenie presnej
komplexnej dohody s podrobnosťami o tom ako mal obžalovaný konať, nie sú ani schopní, berúc do

úvahy ich mentálne predpoklady.

U svedkyne poškodenej treba podotknúť, že súlož ako taká nebola pre ňu šokom, keďže už mala
sexuálne skúsenosti, ale prežila ich ako agresivitu otca realizovanú sexom, nie bitkou, pričom si bola
vedomá, že pohlavný styk s otcom je niečo nesprávne, čo nechcela. Vierohodne vyznieva aj okolnosť,

že sa o tom nezmienila pri tzv. kontrolných dňoch, nakoľko tam bol obžalovaný prítomný, naviac s
ním následne spolu odchádzala a nebola tam v jednom prípade aj jej sociálna pracovníčka, teda
určitý časový odstup od skutku do podania trestného oznámenia v žiadnom prípade nespochybňuje
dôveryhodnosť svedkyne, naopak je logické, že sa s tým zdôverila až po jeho odchode, keď už zostala v
domove sama. Naviac túto informáciu poškodená nespomenula ako prvá, pretože z výpovede svedkyne

Miroslavy Cibuľovej jednoznačne vyplýva, že samotný obžalovaný, okrem iného, pri odchode bez
vyzvania povedal, že nie je pravdou, že by s poškodenou niečo mal a poškodená až následne, už v
jeho neprítomnosti, len odpovedala na otázky svedkyne. Z tohto nepochybne vyplýva, že sama trestné
stíhanie obžalovaného neiniciovala, nemala na tom záujem, ale urobili to až sociálne pracovníčky, čo
preukazuje aj trestné oznámenie.

Jednotu svedeckých výpovedí poškodenej v rozhodujúcich skutočnostiach potvrdzuje i to, že ich zhodne
popísala aj svedkyni J. O. a potom aj svedkyni H. Y. a taktiež ich uviedla pri lekárskom vyšetrení, čo
potvrdzuje lekárska správa. Obe svedkyne zhodne uviedli, že poškodená je síce schopná klamať, no
nemyslia si, že by klamala v takejto dôležitej veci, naviac pri popisovaní prežitého plakala. Svedkyne

potvrdili aj strach poškodenej z obžalovaného a súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by do
takej miery mala poškodená obžalovanému priťažovať, ak by skutok reálne neprežila.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplýva, že obžalovaný bol pri skutku príčetný, určitý
nechorobný vplyv na jeho konanie mal len požitý alkohol, o ktorého účinkoch dobre vedel a tento znížil u

neho zábrany. Zo znaleckého posudku z odvetvia psychológie vyplýva aj to, že fakty môže spracovávať
a podávať účelovo a alibisticky, aby nevyzneli v jeho neprospech. Vnútorné napätie sa u neho môže
prejaviť výbušnosťou a agresívnym správaním. Je zameraný na svoju osobu, dosahovanie vlastných
potrieb aj na úkor iných osôb, zrejmá snaha o dominanciu cez používanie direktívneho prístupu. Takéto
sklony a vlastnosti potvrdili u neho zhodne všetci príbuzní, ktorí s ním žili resp. boli aspoň určitú dobu. V

tomto smere sa javí logicky aj tvrdenie svedkyne - poškodenej, že sa ani v prvom prípade výrazne fyzicky
a ani slovne nebránila, uvedomujúc si fyzickú prevahu a povahu obžalovaného, ktorý bol dominantný a
správal sa agresívne nielen k nej, ale aj k ostatným rodinným príslušníkom, ktorí boli na danom mieste
prítomný, pričom vedela, že by jej vzhľadom na strach, aj tak nevedeli poskytnúť adekvátnu pomoc. Ztohto dôvodu strpela aj ďalšie postupné útoky obžalovaného, ktorý bol pri tom osobou, ktorému bola v
tom čase ako maloletá zverená do starostlivosti.

Napokon o agresívnom a protiprávnom správaní obžalovaného svedčí jeho rozsiahla kriminálna
minulosť, ktorú preukazuje odpis z registra trestov a pripojené trestné spisy, pričom ide vo všetkých
prípadoch o úmyselnú trestnú činnosť a to vrátane násilných trestných činov a negatívne vyznieva aj
správa obce o jeho osobe.

Vzhľadom na vykonané dôkazy, ktoré preukazujú skutočnosti a okolnosti v neprospech obžalovaného,
mal súd za to, že tieto na seba nadväzujú, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu
obžalovaného a v konečnom dôsledku jednoznačne preukazujú, že obžalovaný spáchal skutok tak ako
je vyššie uvedený.

Podľa § 199 ods.1,2 písm.b Tr. zák. (§ 139 ods.1 písm.a,c Tr. zák.) zločin znásilnenia spácha ten, kto

násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej
bezbrannosť a čin spácha na chránenej osobe.

Podľa § 203 ods.1,2 Tr. zák. prečin súlože medzi príbuznými spácha ten, kto vykoná súlož s príbuzným
v priamom rade alebo so súrodencom a čin spácha na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods.1 písm.a Tr. zák. sa chránenou osobou rozumie dieťa a podľa písm.c blízka osoba.

Podľa § 127 ods.1 Tr. zák. sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 127 ods.4 Tr. zák. sa blízkou osobou na účely tohto zákona rozumie aj príbuzný v priamom
pokolení.

Vychádzajúc z týchto skutočností, súd konanie obžalovaného kvalifikoval jednak ako zločin znásilnenia

podľa § 199 ods.1,2 písm.b Tr.zák, pretože násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu
k súloži, na taký čin zneužil jej bezbrannosť a spáchal ho na chránenej osobe (dieťa, blízka osoba)
a jednak ako prečin súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods.1,2 Tr.zák., pretože vykonal súlož s
príbuznýmvpriamomradeatakýčinspáchalnachránenejosobe(dieťa).Pokiaľideozločin,obžalovaný
použil voči poškodenej násilie, aj keď nie veľkej intenzity, taktiež aj hrozbu bezprostredného násilia, ktorú

síce priamo nevyslovil, ale táto vyplývala zo vzťahu medzi ním a poškodenou, ktorá sa ho evidentne
bála, vzhľadom na jeho predchádzajúce agresívne správanie nielen k nej, ale aj k ostatným rodinným
príslušníkom, ako aj jeho povahu, teda sa mu radšej podvolila akoby mala byť v opačnom prípade fyzicky
atakovanáanatakýčinzneužilajjejbezbrannosť,pretoževzhľadomnaokolnostiavzťahsobžalovaným
ani nebola schopná prejaviť svoju vôľu výraznejším spôsobom t.j. klásť mu odpor proti jeho konaniu a

v konečnom dôsledku obžalovaný prekonal vážne mienený odpor poškodenej a dosiahol opakovane
súlož proti jej vôl, pričom dobre vedel, že ide o jeho dcéru.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následky
tak ako sú vyššie uvedené, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný je slobodný, má päť detí, z toho dve dospelé a tri maloleté, ktoré sú umiestnené v detskom
domove, žije s družkou, vykonáva aktivačné práce v obci, jeho čistý mesačný príjem je 350,- €.
Z miesta bydliska je hodnotený negatívne pre neprispôsobivú povahu, agresívne správanie, pričom

pod vplyvom alkoholu znepríjemňuje život ostatným členom rodiny. Vo výkone väzby sa správa a
vystupuje na požadovanej úrovni. Doposiaľ bol dvakrát sankcionovaný za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu a to v rokoch 2013 a 2014, pričom prvého z nich sa dopustil voči poškodenej a synovi J..

Súdom bol sedemkrát trestaný za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, ohľadne prvých troch odsúdení sa na

neho hľadí ako keby odsúdený nebol. Naposledy mu bol rozsudkom tunajšieho súdu z 11. mája 2009,
sp. zn. 1T/37/2009, právoplatným tým istým dňom za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1,2 písm.a,b Tr.zák. a iné uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia a ktorý vykonal dňa 6. januára 2010.Taktiež mu bolo uložené aj ústavné ochranné protialkoholické liečenie, z ktorého bol prepustený dňa
1. januára 2010.

Z hľadiska výmery trestu bol dôležitý rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 9. novembra 1998, sp.
zn. 1T 106/1998, právoplatný tým istým dňom, ktorým bol uznaný za vinného aj z trestného činu útoku
na verejného činiteľa podľa § 155 ods.1 písm.a, ods.2 písm.a Tr.zák. účinného do 1. januára 2006 a
aj za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon ktorého bol zaradený
do I. nápravnovýchovnej skupiny a z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 29. septembra 1999.

Za uvedený trestný čin bolo možné uložiť podľa trestného zákona v tom čase účinného trest odňatia
slobody na dva roky až osem rokov, čo podľa súčasne účinného trestného zákona možno považovať
za zločin (ust. § 11 ods.1 Tr.zák.).

Obžalovaný konal pri oboch trestných činoch v tzv. priamom úmysle (ust. § 15 písm.a Tr.zák.), nakoľko
chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom a to právo

ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote, ako aj morálnu zásadu nedovoľujúcu pohlavný
styk medzi najbližšími príbuznými, ktorá vyplýva z biologického ohrozenia potomstva. Tento konal
premyslene a to opakovane, pričom išlo u neho o úmysel vopred pojatý. Jeho pohnútkou bola snaha
dosiahnuť sexuálne uspokojenie a to aj napriek tomu, že poškodenou bola jeho dcéra. Obžalovanému
nič nepoľahčovalo, priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (ust. § 37 písm.h Tr.zák.) a že už bol

za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm.m Tr.zák.).

Podľa § 38 ods.5 Tr.zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu, v takom prípade sa ust. ods.4 nepoužije.

Za prísnejší z trestných činov a to uvedený zločin je možné uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 15
rokov. U obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi v pomere 2:0, avšak z tohto
dôvodu sa hranica trestnej sadzby nezvyšovala, nakoľko súd aplikoval ust. § 38 ods.5 Tr.zák., pretože
obžalovaný opätovne spáchal zločin, keďže ohľadne trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom z roku
1998, sa na neho nehľadí akoby nebol odsúdený. V danom prípade sa u neho zvyšovala dolná hranica

trestnej sadzby o jednu polovicu (ust. § 38 ods.5,8 Tr.zák.), teda mu bolo možné uložiť trest odňatia
slobody na 11 rokov až 15 rokov. Vychádzajúc z týchto skutočností, prihliadajúc na zásady ukladania
trestov v ust. § 34 Tr.zák. mal súd za to, že pre obžalovaného je primeraným uloženie trestu odňatia
slobody na dolnej hranici zvýšenej zákonom stanovenej trestnej sadzby, preto mu uložil úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Zohľadnil aj nedostatočnú schopnosť jeho sebareflexie a náhľadu

navlastnéfungovanie,ktoréoslabujúmožnosťpozitívnejzmenyatýmajreálnypredpokladjehonápravy,
pretobolonaobžalovanéhopotrebnépôsobiťrepresívneuloženímdlhodobéhonepodmienečnéhotrestu
odňatia slobody. Je zrejmé, že ani doteraz uložené tresty neviedli k jeho náprave. Keďže obžalovaný
bol v posledných desiatich rokoch viackrát vo výkone trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené
za rôzne úmyselné trestné činy, súd ho na výkon tohto úhrnného trestu zaradil do ústavu so stredným

stupňom stráženia.

Okrem toho obžalovanému uložil ochranné opatrenie - ochranné ambulantné protialkoholické liečenie,
pretože znalci u neho zistili závislosť od alkoholu s rozvinutou psychickou zložkou, ale aj telesnými
príznakmi. Súčasne konštatovali, že popri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody bude u

neho stačiť ambulantná forma liečenia. Naviac je nepochybné, že obžalovaný páchal trestnú činnosť
pod vplyvom alkoholu a o jeho sklone k požívaniu alkoholických nápojov, okrem vlastného priznania
a svedectiev rodinných príslušníkov, hovorí aj správa obce, v ktorej žije. Takto uložený trest, doplnený
o ochranné opatrenie, v dostatočnej miere zabezpečí dosiahnutie účelu trestu, pričom obsahuje v
primeranom rozsahu prvok represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie.

Opatrovníčka poškodenej mal. J. J. H. Y. náhradu škody nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.