Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. júl 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/853/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221820
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že
tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 4570447 dlžníkom - povinným T. W., nar. X.X.XXXX. Žalobca si uplatnil aj nárok
na náhradu škody vo výške 125,- eur a na nemajetkovú ujmu vo 495,- eur ako aj náhradu trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi

vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej
Zmluvy o úvere. Súdny exekútor pridelil danej exekučnej veci číslo EX XXXXX/XXXX. Spísaný návrh
na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny
exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa
žalobného návrhu exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
31.5.2010 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 9 mesiacov). K rozhodnutiu o žiadosti súdneho
exekútora došlo v uvedených exekučných veciach podľa žalobcu až po uplynutí zákonom určenej lehoty.

Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (EP), mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne žalobca vyčíslil sumou 125,-
eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca mal
dozvedieť až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež mu v uvedenej veci mala vzniknúť
aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok sumou 495,- eur, keď exekučný
súd mal byť viac ako 9 mesiacov bezdôvodne nečinný, v dôsledku čoho došlo k vnútorným zásahom do
spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate

legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nové Zámky.Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15NcC/162/2012-10 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a túto prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 18.12.2012.

Súd vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.

Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopis návrhu v danej veci a v
sprievodnom liste upozornil na chybu v písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia povinného,

ktorého správny tvar je uvedený v navrhnutom žalobnom petite.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 12.6.2014 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,

v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody,
ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej strane i z

dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona
a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde,

keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných
návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca
napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K

žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule
po 1.6.2011. Preto ak bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súde

po 1.6.2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znením ustanovenia § 41 ods. 2
písm. d/ EP účinnom pred 1.6.2011 poukázalo na dôvodovú správu k jeho novelizovanému zneniu,
ako autentický výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia citovaného ustanovenia sa vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V
súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
16/02 so záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani
rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú

môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnýmiprieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003

Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na

začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo

návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Žalobca mailom doručeným súdu 13.6.2014 oznámil, že ako žalobca vystupuje vo viacerých konaniach,
predmetom ktorých je náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, náhrady ktorých sa domáha
od Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR. Súčasne oznámil, že do spisu

tunajšieho súdu sp. zn. 10C/212/2012 založil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody
žalobcu,podľaktoréhojenepochybné,žemajetkováškodavkaždomkonkrétnomindividuálnomprípade
neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne
30,76 eur a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o

zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eur.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu
deň pred pojednávaním, po skončení úradných hodín súdu o 17:19 hod., pričom súčasne požiadal

o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred Okresným
súdom Bratislava IV. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj
šiestich koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých
„sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát

vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania
existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd
nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstve
z 13.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Predvolanie na
pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 2.6.2014. Z činnosti súdu je taktiež

známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe
plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd pojednával aj v
neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to

so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 27.4.2012,
doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 1908, ako aj fotokópiou exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4Er/1153/2009 a z pripojeného (živého) spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 10C/212/2012 aj znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý sa nachádza v prílohovej obálke
uvedeného spisu na čl. 37, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v

Bratislave.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučnýsúd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
31.5.2010 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty,
s omeškaním viac ako 9 mesiacov.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/1153/2009 vyplýva, že dňa
6.10.2009 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T.. W., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 30.7.2009

sp.zn. SR 12619/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 27.10.2009 doručil Okresnému súdu Nové Zámky
žiadosťoudeleniepovereniaspolusozápisnicouz6.10.2009obsahujúcounávrhnavykonanieexekúcie
ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd prípisom z 16.2.2010 vyzval
žalobcu ako oprávneného, aby v lehote 10 dní zaslal súdu zmluvu o úvere. Uvedený prípis bol žalobcovi
ako oprávnenému doručený 22.2.2010. Žalobca ako oprávnený doručil exekučnému súdu požadovanú
zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami až dňa 18.3.2010. Exekučný súd dňa 31.5.2010 vydal

poverenie sp. zn. 4Er/1153/2009-12, číslo exekútorského spisu: EX XXXXX/XX, ktorým poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu označeného v
návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je T.. W.. Uvedené poverenie má všetky náležitosti
predpokladané v § 44 ods. 6 EP. Exekučný súd uznesením z 12.2.2014 exekúciu zastavil. Uvedené
uznesenie napadol žalobca ako oprávnený odvolaním.

Z podania súdneho exekútora JUDr. R. Krutého z 12.6.2014 súd zistil, že v exekučnom konaní EX
XXXXX/XX, sp. zn. 4Er/1153/2009 bola k 12.6.2014 od povinnej vymožená suma vo výške 1 066,73 eur
za obdobie od 13.10.2009 - 18.9.2013, z toho do vydania poverenia uvedenému súdnemu exekútorovi
(31.5.2010) tento vymohol od povinnej sumu 70,- eur. Oprávnenému bolo poukázaná titulom jeho

pohľadávky suma 943,49 eur.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti

žalobcu o predbežné prerokovanie (27.4.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad
nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP bolo v čase doručenia návrhu na vydanie poverenia exekučnému súdu
možné vydať poverenie na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, ako exekučného titulu. Uvedené ustanovenie zákona č. 233/1995 Z.z. bolo novelizované
zákonom č. 102/2011 Z.z., na základe ktorého sa s účinnosťou od 1.6.2011 podľa § 41 ods. 2 písm. d/

EP stali exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur
pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia a vydaním poverenia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške 125,- eur vyčíslil za

obdobie ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,- eur, titulom nákladov
na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom administratívneho
spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov vo výške 15,- eur,
avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal vznik žiadnej skutočnej

škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti s tvrdeným omeškaním pri
vydaní poverenia v uvedenej exekučnej veci. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa
uhrádza len skutočná škoda. V závere znaleckého posudku č. 1/2014 Znalecký ústav Ekonomickej
univerzity v Bratislave uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov napoštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu
vzniknutú spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s tvrdeným porušovaním zákonných lehôt a
tvrdenou nečinnosťou, či už zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene
exekútora. V prípade žalôb titulom zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia a o udelenie poverenia po
zákonom stanovenej lehote (NZP, NP) znalecký ústav určil na jednu žalobu mzdové náklady sumou
4,15 eur, náklady na tlač 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur, náklady na
poštovné 3,01 eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. spolu 30,76 eur. Súd bol toho

názoru, že znalecký posudok ústavu nie je dôkazom o vzniku uplatnenej majetkovej škody. Výpočet
škody v uvedenom znaleckom posudku obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady
na tlač, náklady na úpravu informačného systému a náklady na telekomunikačné služby. V posudku
sa uvádza, že spoločnosť v rámci vymáhania pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej
lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1. overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej
veci, 2. overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, 3. urgovanie vydania

rozhodnutia, 4. urgencie a spracovanie žiadosti na postup súdu, 5. úhrada poplatkov, 6. spracovanie
reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, 7. overovanie bonity dlžníka, komunikácia s
dlžníkom a 8. overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažnosti. Takéto úkony ani zo spisu,
ani z exekučného spisu, ale ani zo znaleckého posudku vo vzťahu k Okresnému súdu Nové Zámky
nevyplývajú. Závery vyslovené v znaleckom posudku o nákladoch na mzdu pracovníkov, poštovné,

telekomunikačné služby, náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo všeobecnej rovine
bez konkretizácie údajov, z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé
za akú dobu a na aký počet exekučných vecí boli náklady, z ktorých ústav vychádzal, vynaložené, či
iba na veci, v ktorých si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom,
alebo na všetky exekučné veci, v ktorých má žalobkyňa postavenie oprávnenej, vrátane tých, v ktorých

exekučný súd rozhodol podľa predstáv žalobcu ako oprávneného v zákonom určených lehotách, alebo
na všetky úverové prípady žalobcu. Už vôbec nie je zrejmé prečo, pokiaľ dlžníci žalobcu boli v zmluvnom
vzťahu (len) so žalobcom, sú do nákladov na tlač, resp. na úpravu informačného systému zahrnutí
ako odberatelia aj spoločnosti LBG správa s.r.o. bez konkretizácie vzťahu tejto spoločnosti k žalobcovi
a spoločnosť LUKA&BRAMER, spol. s r.o., ktorá sa podľa uvedeného znaleckého posudku zlúčila so

žalobcom na základe rozhodnutia z 11.2.2009, pričom do nákladu boli zahrnuté aj faktúry vystavené pre
uvedenú spoločnosť v roku 2008, avšak v danom prípade sa exekučné konanie začalo v roku 2009.
Rovnako nie je zrejmé, prečo do vyčíslenia škody vo veci NP, ktorou je aj daná vec, boli v danom
prípade zahrnuté náklady žalobcu aj za rok 2010 - po vydaní poverenia dňa 31.5.2010, ale aj náklady
za rok 2011 a 2012. Prečo do nákladov boli od 1. štvrťroku 2008 zahrnuté popri nákladoch na právnika

a referenta pre exekučné konania aj náklady referenta pre súdne konania a náklady až na dvoch
referentov pre styk s verejnosťou, ako aj náklady na troch informatikov a seniora špecialistu. Už vôbec
nie je zrejmé, prečo do nákladov boli zahrnuté náklady na referenta pre trestné konanie (od 3. štvrťroku
roku 2008) a ďalšieho právnika od 4. štvrťroku roku 2008, najmä keď návrh na exekúciu bol v danom
prípade doručený exekučnému súdu až 27.10.2009 spolu s návrhom. Už vôbec nie je zrejmé či potreba

nárastu zamestnancov žalobcu nesúvisí so zvyšujúcim sa počtom úverov poskytnutých žalobcom v
hodnotenom období rokov 2008 - 2012. Súd nemal v danom prípade preukázaný ani výkon činností,
ktoré údajne vykonávali zamestnanci žalobcu vo veciach NZP a NP (str. 17 - 20 znaleckého posudku).
Z uvedených dôvodov súd znalecký posudok Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave
nepovažoval za dôkaz o vzniku majetkovej škody žalobcovi, preto naň ani neprihliadol. Skutočnou

škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Žalobca v uvedenej exekučnej veci nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie
exekučného súdu či sťažnosti. V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny
procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č.

514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by
bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom. Preto bez povšimnutia nemožno
ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora nebola ani v danej exekučnej veci dodržaná
lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému
súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, ale až po jej uplynutí. Takisto

nemožno prehliadnuť skutočnosť, že žalobca ako oprávnený v uvedenej exekučnej veci nepredložil
exekučnému súdu požadovanú zmluvu v určenej 10 dňovej lehote, čím nepochybne obaja oddialili
posúdenie dôvodnosti návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže v predmetnej exekučnej veci zatiaľ súdny
exekútor nevrátil poverenia, je zrejmé, že žalobca naďalej má v súvislosti s pohľadávkou vymáhanou odsvojho dlžníka náklady na zamestnancov spravujúcich túto pohľadávku žalobcu, a to až do jej uhradenia,
resp. odpísania a obdobne má aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur a nepreukázal ani existenciu príčinnej
súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením
jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa

zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody
zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené

jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a rizika insolvencie povinného. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia jeho práv a stratu legitímnych očakávaní,
že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé

riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo základu 660,- eur na rok vyčíslil pri tvrdenom
omeškaní 9 mesiacov sumou 495,- eur.

Súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal omeškanie exekučného súdu pri vydávaní poverenia

v žalobcom tvrdenej dĺžke viac ako 9 mesiacov, keď žiadosť súdneho exekútora bola exekučnému
súdu doručená až 27.10.2009, pričom návrh bol súdnym exekútorom spísaný ešte dňa 6.10.2009, a
po oneskorenej súčinnosti žalobcu ako oprávneného pri predkladaní požadovanej zmluvy exekučnému
súdu, tento vydal poverenie dňa 31.5.2010. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen
tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude

možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade
tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy
nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, resp.
o období nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie poverení exekučnému súdu,
resp. o svojej nečinnosti pri poskytovaní súčinnosti exekučnému súdu, najmä keď súdny exekútor

JUDr. R. Krutý v danej exekučnej veci (úspešne) vymáhal od povinného plnenie nielen pred vydaním
poverenia, ale aj pred doručením svojej žiadosti o vydanie poverenia exekučnému súdu. Preto doba,
ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným
súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť

žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a
rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane
stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky,
keď exekučným titulom sú rozsudky rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných
exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už spochybnená právomoc rozhodcovského

súdu na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (napr. uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 10CoE/5/2010 z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z
5.5.2010, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 z 30.8.2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z
19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE 138/2010-44 z 30.9.2010
a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011), aj s poukazom
na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/B. L. C-76/10 zo dňa 16.11.2010.

Exekučný súd nepochybne v uvedenej exekučnej veci realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore so zákonom. Toto posúdenie,podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne časovo náročné, čo viedlo
aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenie súdnemu exekútorovi
v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP) s

účinnosťou od 1.6.2010, pričom novelizované ustanovenie sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté
pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP). Aj pre prípadný stav neistoty
účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne
vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku
kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený.

Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu,
ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku
tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu. Pritom nemožno prehliadnuť ani
skutočnosť, že exekučný súd skôr ako rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
základe rozhodcovského rozsudku, požiadal žalobcu ako oprávneného o predloženie úverovej zmluvy

dlžníka žalobcu - povinného v exekučnom konaní, pričom žalobca potrebnú súčinnosť v lehote určenej
súdom neposkytol, čím prispel podstatným spôsobom k oddialeniu výsledku posúdenia rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu exekučným súdom.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok

na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo
veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu,
ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca
dňa 27.4.2012.Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak

jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.