Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314201107
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5314201107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matka - J. Q., rod. F., nar. X.X.XXXX, bytom W., T. X.
X, a otec - R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XXX, Česká republika, právne zastúpený JUDr. Antonom
Kupšom, advokátom so sídlom A., J. XX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, na
základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6P 7/2014-84 zo dňa 7. mája 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje v časti výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti k mal. Q. Q., nar. X.X.XXXX za obdobie od 1.9.2012 do 5.2.2014.

Rozsudok okresného súdu mení tak, že otec je s účinnosťou od 6.2.2014 povinný platiť na maloletú Q.,
nar. X.X.XXXX znížené výživné v sume 80 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky a vo zvyšku (nad 40 do 80 eur) návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4C/112/2010-29 zo dňa 3.8.2010 vo výroku o
výživnom na maloletú Q..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti od 1.9.2012 na maloletú Q. Q., nar. XX.XX.XXXX. zo sumy 100 eur na sumu 40 eur mesačne.

Východiskovo konštatoval existenciu zmeny pomerov na strane otca a to jednak v podobe pribudnutia
vyživovacej povinnosti v dôsledku narodenia ďalšieho dieťaťa - maloletého G. Q., nar. XX.XX.XXXX
ako i v podobe kúpy rodinného domu, ohľadne ktorého prevzali s aktuálnou manželkou hypotéku na
kúpnu cenu vo výške 500.000,- Kč a na rekonštrukciu ďalších 500.000,- Kč. Mesačná splátka hypotéky
predstavuje 4.300,- Kč, t.j. cca 170 eur. Na strane dieťaťa za zmenu pomerov považoval zvýšené
náklady spojené s tým, že maloletá už navštevuje druhý stupeň základnej školy, pričom (do školy)
dochádza z miesta bydliska dopravným prostriedkom. Hoci sa matka od poslednej úpravy vyživovacej

povinnosti zamestnala, jej príjem aktuálne dosahuje len minimálnu mzdu.

Nadväzne prvostupňový súd zdôraznil, že otec do svojej ekonomickej situácie nezapočítal majetok,
ktorý nadobudol, ale poukazoval iba na výšku splácaného úveru. Okrem toho so svojou terajšoumanželkou zabezpečuje aj výchovu (jej) syna, ku ktorému nemá vyživovaciu povinnosť. Skutočnosť,
že predchádzajúci partner matky si vyživovaciu povinnosť riadne neplní však neznamená, že uvedené
treba zohľadňovať vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletej Q., voči ktorej prestal svojvoľne

platiť (od roku 2012) výživné vo výške určenej súdom. Súd I. stupňa porovnal, že otec maloletej žije s
dvoma deťmi a manželkou v dome s obytnou plochou 300 m2, zatiaľ čo matka nemá vlastné bývanie a
žije v rodinnom dome patriacom jej matke, kde súčasne býva i súrodenec matky so svojou priateľkou.
Ak teda otec uprednostnil bývanie v rodinnom dome, ktorý je z hľadiska splácania úveru a nákladov
spojených s takýmto bývaním finančne náročnejší, ide o majetkovú hodnotu, pričom maloletá Q. má v

zmysle Zákona o rodine (ďalej len „ZoR) právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca.

Tvrdenia otca, že súd nebral jeho dlhodobú práceneschopnosť, okresný súd vyhodnotil ako účelové,
nakoľko otec si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť ani v čase, keď bol zdravý a práceschopný. Žiadnym
dokladom navyše nepreukázal, že úraz, ktorý utrpel bol tak závažný, že zanechal trvalé následky.
Predložené potvrdenie je potvrdením odborníka z oblasti traumatológie, ktorý považoval stav po úraze
za dobrý a doporučil rehabilitáciu v domácom prostredí. Rovnako nepreukázal, že by jeho príjmy

boli zásadným spôsobom znížené a ovplyvnené tak, ako všeobecne tvrdil, resp. že by svoju činnosť
vykonával v regióne, kde je možnosť realizovať služby v odbore elektrikár v obmedzenom rozsahu. Za
predpokladu,žesispoločnesmanželkouzobralihypotéku,napreukázaniesvojichpríjmovbolopotrebné
predložiť doklady o výške príjmu a ak by príjmová situácia na strane otca bola tak kritická ako to opisuje,
peňažný ústav by podľa súdu I. stupňa nešiel do rizika poskytnutia tak vysokého úveru.

Prvostupňový súd preto uzavrel, že hoci otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, jeho majetkové pomery
nemožno považovať za také, ktoré by mu bránili plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu, v akom bola
určená v pôvodnom konaní o rozvod manželstva.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej a žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a
vrátenie veci na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal, že nezobral do úvahy nepriaznivý zdravotný

stav (otca) vyvolaný utrpený úrazom, v dôsledku ktorého (úrazu) došlo k zníženiu jeho schopnosti
zabezpečovať životné potreby (seba i svojej rodiny). Nejednalo sa pritom o úraz krátkodobý, ale o úraz
závažný, spôsobujúci podstatné zníženie príjmu.

Odvolateľ zároveň nesúhlasil s tým, že by svojvoľne prestal uhrádzať výživné, nakoľko k tejto situácii
došlo práve z dôvodu predmetného úrazu, pričom musel zabezpečovať potreby svojej rodiny, aby sa

nedostal do stavu, že mu bude exekuovaný majetok, čím by sa dostal do ešte horšej situácie ako je v
súčasnej dobe.

Matka ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd správne vymedzil právny základ posudzovaného prípadu, ktorým je § 78 ZoR (citovaný
v napadnutom rozsudku) a tomu zodpovedajúco vymedzil i okolnosti, ktoré považoval za relevantné

zmeny pomerov na strane otca i dieťaťa (nárast výdavkov spojených so štúdiom). Náležitými sú tiež
úvahy prvostupňového súdu (jednak) vo vzťahu k otcom prevzatým záväzkom (hypotéka), ktoré nemajú
prednosť (§ 62 ods. 5 ZoR) pred zákonnou vyživovacou povinnosťou voči maloletému dieťaťu, ako i
ohľadne nepreukázania kvalifikovaného dlhodobého/trvalého zhoršenia zdravotného stavu (otca), ktoré
by ovplyvňovalo jeho zárobkovú spôsobilosť. Predložená lekárska správa (č.l. 43 spisu) ani skutkové

tvrdenia otca (o dočasnej práceneschopnosti z dôvodu natrhnutia svalu na paži) takýto záver skutočne
neopodstatňujú. Obdobne neobstojí ani všeobecná argumentácia otca o „celoeurópskej ekonomickej
kríze“ ako dôvode zníženia jeho príjmu. Finančná kríza totiž existovala už v čase pôvodnej úpravy
(3.8.2010) dotknutej vyživovacej povinnosti, navyše otec poukazuje na pokles príjmu až od roku 2012.Napriek uvedenému sa odvolací súd nestotožnil so záverom o nutnosti zamietnutia návrhu na zníženie
výživného v celom rozsahu. Zásadným rozdielom v rámci (právneho) posúdenia prípadu odvolacím
súdom bolo vyhodnotenie pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na strane

odvolateľa. Uvedená okolnosť nepochybne významne zasahuje do celkovej výdavkovej situácie výživou
povinnej osoby. Súčasne možno konštatovať, že táto zmena v pomeroch otca nie je „kompenzovaná“
zistením o „pozitívnej“ zmene v príjmových pomeroch otca v porovnaní s obdobím predchádzajúcej
úpravyvyživovacejpovinnosti.Zurčujúcehohľadiska,t.j.hodnotiaczistenézmenypomerovapomerujúc
obe zásadné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti - možnosti a schopnosti výživou povinnej osoby

(v súdenej veci otca) a odôvodnené potreby (u ktorých je konštatovaný nárast) výživou oprávnenej
osoby (maloletá Q.) - preto odvolací súd uzatvára, že v konaní preukázané pomery na strane otca
neopodstatňujú záver (prezentovaný prvostupňovým súdom), že by (svojim rozsahom) pokryli i takú
relevantnú zmenu pomerov, akou sú výdavky spojené s narodením (a výchovou) maloletého dieťaťa.

Na základe takto konštatovaných východísk a úvah odvolací súd za výživné zodpovedajúce označeným
kritériám považoval čiastku 80 eur mesačne. Počiatok zníženia vyživovacej povinnosti stanovil odo dňa

začatia súdneho konania (analogicky § 77 ods. 1 veta druhá ZoR). Hoci k pribudnutiu ďalšej vyživovacej
povinnosti na strane otca došlo 29.1.2012, odvolateľ nepreukázal žiadny dôvod hodný osobitného
zreteľa (analogicky § 77 ods. 1 veta tretia ZoR) ospravedlňujúci okolnosť, že k žiadosti o zníženie
vyživovacej povinnosti pristúpil až s odstupom dvoch rokov od narodenia dieťaťa. Pre úplnosť krajský
súd dodáva, že v zmysle § 78 ods. 2 ZoR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté

dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Vzhľadom na zmenu prvostupňového rozsudku odvolací súd rozhodoval o náhrade trov celého konania
(§ 224 ods. 2 O.s.p). Nakoľko vo veci starostlivosti o maloleté deti ide o konanie, ktoré môže začať i bez
návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu jeho trov (§ 146
ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .