Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/557/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206438
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714206438.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: L.
F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX K., občan SR, zast. AK JUDr. Peter Rybár,
s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 124 € s prísl.,

na odvolanie žalobcu zo dňa 11. 05. 2015, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/87/2014-95
zo dňa 05. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia procesný súd uviedol: „Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 124,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z
uvedenej sumy od 24. 04. 2014 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov
konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súdvýsluchomúčastníkovkonania,akoajnazákladeskutočnostíobsiahnutýchvodôvodnenípodaného
žalobného návrhu, listinných dôkazov a to výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo
dňa 16. 04. 2014, Zmluvy o úvere zo dňa 18. 06. 2010, výpisu splátok a pokút zo stavu aktuálnom ku
dňu 27. 04. 2011, vyjadrenia žalovaného zo dňa 24. 06. 2014 a ďalších listinných a ostatných dôkazov
zistil tento skutkový stav:

Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 607700335 uzavretej medzi
ním a žalovaným dňa 18. 06. 2010 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalovaného
vo výške 350,- Eur. Na preukázanie tohto tvrdenia súdu predložil fotokópiu predmetnej zmluvy.

Žalobca tvrdil, že predmetná zmluvy absentovala podstatné obligatórne náležitosti a to ročnú

percentuálnu mieru nákladov, z tohto dôvodu podľa žalobcu mal žalovaný nárok len na vrátenie ním
poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 350,- Eur a to bez úrokov a poplatkov. Žalobca uvedením do omylu
zo strany žalovaného uhradil na účet žalovaného sumu vo výške 474,- Eur, t. j. o 124,- Eur viac, ako mal
žalovaný podľa neho nárok. V rozsahu sumy 124,- Eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného.

Pretože žalovaný do dňa podania žaloby, aj napriek výzve žalobcu, mu dlžnú sumu nevrátil, uplatnil si
žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší akobola základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná
úroková sadzba dňa 24. 04. 2014 (v deň nasledujúci po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie), bola 0,25
%. Na základe výzvy súdu, sa žalovaný k podanej žalobe písomne dňa 24. 06. 2014 vyjadril, pričom v

úvode svojho podania namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Zvolen na prejednanie veci. Súd
však mal za to, že v tomto prípade je miestne príslušným na prejednanie žaloby a rozhodnutie vo veci,
vzhľadom k tomu že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, kde je vždy príslušný okresný súd v
sídle trvalého bydliska spotrebiteľa. Žalobca býva v meste Zvolen, ktoré jurisdikčne spadá pod miestnu
príslušnosť Okresného súdu Zvolen (§ 87 písm. f/ OSP).

V čl. IV. svojho vyjadrenia žalovaný vzniesol voči sume uplatnenej žalobcom námietku premlčania s
odôvodnením, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo; pričom akýkoľvek nárok žalobcu na vydanie
podlieha zákonnej objektívnej premlčacej 3-ročnej lehote. Pretože posledná splátka žalobcu bola
poukázaná na účet žalovaného dňa 27. 04. 2011, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
premlčal dňa 27. 04. 2013. Návrh na súd bol doručený dňa 05. 05. 2014. Z tohto dôvodu žiadal aby

súd žalobu zamietol.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď
bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne, pričom úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať

k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.
Nestačilo by, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne
ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna
premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Z tohto dôvodu teda subjektívna lehota nemôže začať
plynúť skôr než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo

k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň
v takej výške (objektívne vyčíslené v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť
na súde.

Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho
úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od
vznikutakéhotoprávnehoúkonu.Subjektívnapremlčaciadobazačínaplynúťodvtedy,keďsaoprávnený
dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle
dozvie už v čase absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj neskôr, napr.

ak konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na príslušný právny úkon neschopným.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere
dňa 18. 06. 2010, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur, pričom žalobca, ako
dlžník sa zaviazal zaplatiť žalovanému, ako veriteľovi uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo

výške 96,- Eur a to v dvoch mesačných splátkach po 223,- Eur počnúc dňom 18. 07. 2010.Z predloženého listinného dôkazu označeného ako „splátky a pokuty“ s aktuálnym stavom
UHR-27.04.2011 mal súd za preukázané, že žalobca realizoval poslednú platbu dňa 27. 04. 2011 vo
výške 474,- Eur.

Právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalovaný preukázateľne vedel, že zmluvami s takýmito úrokmi sa
bezdôvodne obohacuje pre rozpor vysokých úrokov s dobrými mravmi.

K zdôvodneniu údajného úmyselného konania žalovaného právnym zástupcom žalobcu je potrebné

uviesť, tak ako to súd uvádzal už v odôvodnení rozsudku 6C/74/2014, že keď už v roku 2008, tak určite
aj v roku 2010 sa verejne tak v printových médiách, ako aj audiovizuálnych médiách pertraktoval problém
spotrebiteľa a to v tak širokom časovom zábere, že o tomto probléme, ako aj správaní sa nebankových
inštitúcií žalobca určite musel vedieť(ak mal televízny prijímač, alebo rádiový prijímač, nepoškodený
sluch a zrak; a aspoň sporadicky sledoval domáce spravodajstvo). Z tohto dôvodu mal súd za to, že
ak subjektívna lehota žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 27. 04. 2011,

táto márne uplynula dňa 27. 04. 2013. Žaloba bola súdu doručená dňa 05. 05. 2014, teda po uplynutí
objektívnej lehoty.

Pokiaľ ide o žalobcom poukazovanú potrebu vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty,
súd považoval toto tvrdenie za ničím právne nepodložené, pretože úmysel priamy, alebo nepriamy by

žalobca musel v konaní jednoznačne preukázať, čo sa však nestalo. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
tak ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, mala v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
so žalobcom sídlo v Bratislave, pričom výkon svojej činnosti - realizáciu poskytovania spotrebiteľských
úverov vykonávala prostredníctvom svojich zástupcov a spolupracujúcich osôb; a to buď v miestne
prenajatých priestoroch konkrétneho regiónu, alebo na verejne prístupných miestach. Ak by aj mala

spoločnosť k dispozícii rozhodnutia súdov, na ktoré právny zástupca žalobcu poukazuje; vedomé
alebo nevedomé porušenie práva konkrétnou osobou, uzatvárajúcou v mene žalovaného zmluvu
o spotrebiteľskom úvere žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal. Mnohokrát
spolupracujúcimi pracovníkmi žalovaného boli osoby so stredným vzdelaním, čo je vo všeobecnosti
známou „notorietou“.

S poukazom na zhora uvedené skutočnosti sa už následne súd bližšie nezaoberal právnym
zdôvodnením žaloby žalobcu; neskúmal teda či zmluva bola platná alebo neplatná, prípadne či išlo o
absolútnu alebo relatívnu neplatnosť; alebo neplatným boli len niektoré články dotknutej zmluvy. Majúc
za to, že žalobca zmeškal tak subjektívnu, ako aj objektívnu lehotu, po vznesenej námietke premlčania

žalovaným súd potom žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP žalovanému - v konaní úspešnému - vznikol zo zákona nárok na náhradu trov
konania. Pretože si žalovaný vo svojom podrobnom písomnom vyjadrení neuplatnil náhradu trov, súd o
trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku“.

Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Za dôvody svojho odvolania označil ust. § 205 ods. 2 písm.
a) OSP, v zmysle ktorého v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 a to konkrétne k vade
konania podľa:
- ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP, v zmysle ktorého súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní sa žalobca pridŕžal svojho vyjadrenia zo dňa 28. 10. 2014. Tvrdil, že vec treba posudzovať
s ohľadom na objektívnu 10 ročnú premlčaciu dobu.
Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, pre uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného
majetkového prospechu (teraz bezdôvodného obohatenia) sa vyžaduje skutočná a nie len

predpokladaná vedomosť o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že
oprávnený sa o tom môže dozvedieť pri vynaložení všetkej potrebnej starostlivosti.Žalobca však zdôraznil, že najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3
roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. 02. 2003 sp. zn. 33Odo/938/2002: „Ak by sa v

posudzovanom prípade mala aplikovať desaťročná objektívna premlčacia doba ustanovená v § 107 ods.
2 OZ pre prípad zistenia úmyselného bezdôvodného obohatenia, bolo by treba preukázať existenciu
vedomosti žalovaného o tom, že pri uzavieraní zmluvy musel skutočne vedieť, alebo byť minimálne
uzrozumený s tým, že prijatím finančnej sumy na svoj účet sa bezdôvodne obohacuje“.

Následne odvolateľ cituje z viacerých rozhodnutí súdov a žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v prvej časti výroku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, pokiaľ tento uvádza, že v danom prípade ide

o objektívnu premlčaciu lehotu trojročnú a nie desaťročnú.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dodáva.

V konaní boli predĺžené časti úverovej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom vo

fotokópii. Samotná fotokópia je rozmazaná a nezreteľná, pričom v častiach obsahuje aj úplne nezreteľné
drobné písmená. Z takejto fotokópie nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že zmluva, ktorej predmetom
sporu bola uzavretá ako spotrebiteľská v zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ. Odporca totiž tvrdí, že navrhovateľ
nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa.
Zdôrazňuje absolútnu obchodnoprávnu povahu zmluvy o úvere v zmysle § 261 ods. 3 písm. d)

Obchodného zákonníka, čo znamená, že sa vždy spravuje obchodným zákonníkom bez ohľadu na to,
kto je subjektom takéhoto vzťahu.

Navrhovateľ, ktorý sa dovoláva 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty mal v tejto súvislosti dôkazné
bremeno. Mal preukázať, že išlo bezpochyby o spor medzi účastníkmi vzniknutý zo spotrebiteľskej

zmluvy a že odporca v čase uzatvárania zmluvy vedel, alebo aspoň musel predpokladať, že uzatváraná
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

V tejto súvislosti odvolací súd úplne akceptuje tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, pokiaľ poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. 02. 2003 sp. zn. 33Odo/838/2002 a ním citovanú časť

textu rozhodnutia. Je potrebné preukázať, že pri uzatváraní zmluvy odporca vedel, alebo musel byť
minimálne uzrozumený s tým, že prijatím finančnej sumy na svoj účet sa bezdôvodne obohatí.

Odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní charakteru uzatvorenej zmluvy je treba vychádzať zo stavu
v čase jej uzatvorenia. V súčasnosti je stav hodnotiaci uzatváranie zmlúv o pôžičkách nebankovými

subjektmi praxou súdov viac-menej vyprofilovaná. Nemožno však bez ďalšieho tvrdiť, že bolo tak tomu
aj dňa 18. 06. 2010 kedy došlo k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.