Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Ilčinová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/229/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201320
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114201320.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Československá
obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140 so sídlom v Bratislave, Michálska 18, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., IČO 47 239 921, so sídlom v
Bratislave, Prievozská 4/B, proti žalovanému F. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U., P. XXXX/X, t.č. U. A.
XX, R. K., U., o zaplatenie 2.777,21 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 12C 24/2014-120 zo dňa 12.5.2015 takto
r o z h o d o l :
Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalovanému povoľuje mesačné splátky po 20 eur splatné vždy do
25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Mení rozsudok vo výroku III. tak, že žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.777,21 eur
s 18,9 % ročným úrokom zo sumy 1.857,24 eur od 14.1.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 2.345,61 eur od 14.1.2014 do zaplatenia (výrok I.). Vo výroku II. povolil
splácať žalovanému všetko v mesačných splátkach po 30 eur splatných vždy do 25. dňa toho - ktorého
mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo aj
lenjednejsplátkyalebojejčastimázanásledokzročnosťceléhoplnenia.VovýrokuIII.uložilžalovanému
povinnou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 166,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku
na účet právneho zástupcu v mesačných splátkach po 20 eur vždy do 25.dňa toho - ktorého mesiaca
pod stratou výhody splátok až do úplného zaplatenia počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vychádzal zo
skutkového zistenia, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
formou poskytnutia úverového limitu vo výške 1.200 eur. Podľa oznámenia o poskytnutí úveru ČSOB
kreditnej karty na základe žiadosti žalovaného zo dňa 14.7.2010 bol žalobcom žalovanému poskytnutý
úver k ČSOB kreditnej karte s čerpaním od 15.7.2010 a dňom splatnosti vždy 15. dňa v mesiaci. Úver
mohol žalovaný čerpať dňom 15.7.2010, dňom splatnosti bol vždy 15. deň v mesiaci. Dňom konečnej
splatnosti úveru v zmysle podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty bol posledný deň
výpovednej lehoty, kedy sa zaviazal žalovaný povinnosťou vyrovnať všetky záväzky, ktoré voči banke
mu vznikli v súvislosti s používaním ČSOB kreditnej karty a čerpaním úveru. Ku dňu otvorenia úverového
účtu predstavovala výška úverovej sadzby 18,90 % ročne a debetnej úrokovej sadzby 30 % ročne, s
tým, že úroková sadzba v tejto výške je platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbuspôsobom podľa čl. VIII bodu 10 podmienok. RPMN cena úveru predstavovala 20,94 % za predpokladu,
že úver sa považoval za vyčerpaný okamžite a v plnej výške. Zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú.
Z úplného výpisu účtu žalovaného zistil, že nezaplatená istina k 13.1.2014 predstavovala sumu 1.857,24
eur, nezaplatený riadny úrok sumu 488,37 eur a nezaplatený úrok z omeškania sumu 431,60 eur, čo
spolu predstavuje sumu 2.777,21 eur. Súd prvého stupňa citoval ust. § 261 ods. 3, § 497, § 502 ods.
2, § 503 ods. 1, 2, 3, § 708 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka ako aj ustanovenie
§ 9 ods. 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.. Žalobu považoval na základe listinných dôkazov za preukázanú a dôvodnú, preto jej v
celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v
spojení s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania len
vo výške predstavujúcej zaplatený súdny poplatok za žalobu a nepriznal mu náhradu trov za právne
zastúpenie, ktoré trovy považoval za neúčelné. Poukázal tiež na zlú finančnú situáciu žalovaného,
ktorého už aj nahradenie súdneho poplatku enormne finančne zaťaží.
V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. o výške splátok a III. o trovách konania žalovaný.
Poukázal na svoju mimoriadne nepriaznivú sociálnu situáciu, keďže je evidovaný na úrade práce ako
nezamestnaný a poberá iba dávku hmotnej núdzi vo výške 180,20 eur a aj to len do 31.7.2015. Tiež je
nútený využívať služby Gréckokatolíckej charity U. a býva v jej zariadení sociálnych služieb J.. Namietal,
že vzhľadom na jeho momentálny príjem nie je schopný uhrádzať mesačné splátky vo výške 30 eur a
tiež splácať trovy vo výške 20 eur mesačne, teda spolu 50 eur mesačne. Po odrátaní splátky dlhov
vo výške 50 eur mesačne a poplatku za ubytovanie 15 eur mesačne mu na živobytie tak ostane 52
eur. Zdôraznil, že si je vedomý svojho finančnú záväzku voči žalobcovi, avšak jeho sociálna situácia je
nepriaznivá už dlhšie obdobie, keďže v októbri 2011 náhle stratil zamestnanie a tak aj schopnosť splácať
dlh voči žalobcovi. Navrhol znížiť výšku mesačných splátok, teda zmeniť v tomto smere rozhodnutie
súdu prvého stupňa a tiež z dôvodov hodných osobitného zreteľa zmeniť rozhodnutie súdu a žalobcovi
nepriznať náhradu trov konania.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 4.8.2015. Citoval ust. § 150 ods. 1
O.s.p. a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2M Cdo 17/2009 a 5Cdo 67/2010. Uviedol, že
účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech nemožno odvolaním sa na § 150 nepriznať náhradu trov konania
len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom druhu nároku. Jeho
použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter. Znamená to, že samotná povinnosť platiť a s ňou súvisiaci úbytok finančných prostriedkov
nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.. Vo vzťahu k namietaným výškam
splátok žalobca vyslovil názor, že vzhľadom na výšku pohľadávky je výška splátok primeraná. Naviac
žalovaný neuvádza, akú výšku splátok by považoval za primeranú, pričom aj v záujme žalovaného je
čo najrýchlejšie splatiť svoj záväzok, ktorý žiadnym spôsobom nespochybnil. Navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku II. a III., ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z §212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný je nezamestnaný a jediným jeho
príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 180, 50 eur. Nemá vlastné bývanie a býva v zariadení
sociálnych služieb Gréckokatolíckej charity v U., teda nedokáže si sám zabezpečiť ani základné životné
potreby. Napriek tomu, že súd prvého stupňa konštatoval zlú finančnú situáciu na strane žalovaného,
toto zistenie sa neodrazilo v jeho rozhodnutí. Hoci žalovaný má záväzok voči žalobcovi, jeho plnením
nie je možné uprieť povinnej osobe uspokojiť si základné životné potreby. Napriek tomu, že žalovaný
nenavrhoval výšku splátok aká by bola primeraná pre jeho momentálnu finančnú situáciu, odvolací súdma za to, že splátka vo výške 20 eur je primeranou tak k výške pohľadávky, ako aj k terajšej situácii
žalovaného. Preto odvolací súd zmenil výrok o splátkach tak, že splátku znížil z 30 eur na 20 eur
mesačne.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Súd prvého stupňa pri priznávaní trov konania úspešnému žalobcovi sa riadil tak ustanovením § 142
ods. 1, ako aj ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p.. Posudzoval správne účelnosť trov konania, v dôsledku
čoho nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia. Odvolací súd však má za to, že u žalovaného je
dôvodné nepriznanie celých trov konania vrátane súdneho poplatku, a to práve pre jeho zlú finančnú
situáciu. Už len samotná náhrada súdneho poplatku by vystavila žalovaného situácii ohrozujúcej jeho
zdravie a život. Na druhej strane ekonomická situácia žalobcu sa nepriznaním celej náhrady trov konania
nezhorší do takej miery, žeby bola ohrozená jeho činnosť.
S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil aj výrok o trovách konania v súlade s ust.§ 220 O.s.p. a
náhradu trov konania žalobcovi nepriznal v celom rozsahu.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnému žalovanému neboli priznané trovy odvolacieho konania, keďže tieto mu nevznikli.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešov v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.