Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212128
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113212128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: Y. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Babinom, so sídlom Prešov, Hlavná 29, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému
advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom Košice, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31.1.2014 pod č. k.
10C/110/2013-111, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa o zrušení rozhodcovského rozsudku a vo výroku o

trovách konania.

N e p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/587/2012 zo dňa 19.1.2012. Žalovaného zaviazal nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 328,26 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od jeho
právoplatnosti.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu v Košiciach sp. zn. 2C/587/2012 dôvodiac neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola
individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej
neprospech ako spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka bola vopred pripravená žalovaným a
v dôsledku, že rozhodcovský súd nemá vo veci právomoc z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky,
je dôvodné tento rozsudok zrušiť. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť poukazujúc na skutočnosť, že
rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi účastníkmi konania v rámci osobitných

zmluvných dojednaní, pričom tieto boli samostatne podpísané žalobkyňou, ktorá bola o týchto
skutočnostiach oboznámená z jeho strany a zároveň vyvíjala činnosť na uzavretie poistných zmlúv.

S použitím ustanovení § 52 ods. 1 a násl. Obč. zákonníka, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že návrh žalobkyne je
dôvodný. Dňa 28.4.2008 účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo dojednané
poistenie na dobu 7 rokov. Podaním zo dňa 26.1.2011 oznámil žalovaný žalobkyni zánik poistenia z

dôvodu doručenia jej žiadosti o zrušenie poistnej zmluvy. Zároveň jej oznámil, že bolo poistné do zániku
poistenia vo výške 166,36 eur, ktoré je potrebné uhradiť do 14 dní. Na základe návrhu zo dňa 2.1.2012
uplatnil žalovaný voči žalobkyni na Arbitrážnom súde v Košiciach právo na zaplatenie sumy 77,18 eur s
poukazom na časť 12 ods. 7a Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“). Žalobkyňa prevzalarozhodcovský rozsudok dňa 15.4.2013, pričom návrh na jeho zrušenie bol podaný na okresnom súde
25.4.2013.

Ďalej konštatoval, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, na
ktorú sa vzťahujú ustanovenia ohľadom ochrany spotrebiteľa v zmysle Obč. zákonníka. Je zrejmé, že
žalobkyňa uzatvárala predmetnú zmluvu ako fyzická osoba mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaný tak konal v rámci predmetu svojho podnikania. Predbežnou otázkou, s ktorou sa súd zaoberal,
bola otázka, či osobitné zmluvné dojednania, na základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že

v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi, sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému
konaniu. Mal za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané. Z obsahu výpovede
žalobkyne vyplynulo, že nebola o týchto náležitostiach zmluvy poučená, neboli jej tieto vysvetlené a
bez toho, aby mala akúkoľvek vedomosť o tomto spôsobe riešenia sporov medzi účastníkmi konania. I
napriek tomu podpísala poistnú zmluvu ako aj následné listiny, ktoré jej boli predložené. Podľa názoru
súdu, je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť spotrebiteľovi takým spôsobom,

aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto návrh bez
toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť slobodnej
autonómnej vôle pre žalobkyňu ponechaná nebola, čo vyplýva z jej výsluchu. Ďalej vychádzal zo
skutočnosti, že v konaní zo strany žalovaného nebol produkovaný žiaden dôkaz, ani navrhnutý, ktorý
by preukazoval opak tvrdení žalobkyne. Z týchto dôvodov mal za to, že rozhodcovská doložka, ktorá

bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, teda spotrebiteľa. Napriek skutočnosti, že je
to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, poukázal na to, že jedná sa o žalovaným pripravený
návrh zmluvy, ktorý bol predložený žalobkyni na podpis bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jeho
právach. To, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak, že sa jedná o vopred

pripravenú podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť ani na základe rokovania strán, nakoniec
vyplynulozvykonanéhodokazovania.Taktiežznehovyplynulo,žežalobkyňanebolažiadnymspôsobom
oboznámená o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním a ani nemala vzhľadom
na svoje skúsenosti s takýmito zmluvami dôvod sama sa dopytovať na tieto okolnosti žalovaného.
Práve ten jej bol povinný tieto skutočnosti vysvetliť a objasniť, čo preukázateľne nespravil. Z uvedených

dôvodov súd prvého stupňa považoval za právne dôvodné vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 244/2002 Z.z..

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalobkyni priznal
ich náhradu vo výške 328,26 eur z titulu trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil predovšetkým tým, že súd nevyhodnotil záznam
sprostredkovateľa poistenia o potrebách a požiadavkách klienta, taktiež úplne opomenul skúmať
rozhodcovskú doložku obsiahnutú v osobitných zmluvných dojednaniach č. 1/2007. O individuálnosti

dojednania rozhodcovskej doložky svedčí skutočnosť, že žalobkyňa mala dve možnosti: rozhodcovskú
doložku podpísať alebo nepodpísať pri samotnom uzavretí poistnej zmluvy. Záver o výlučnosti prijatia
rozhodcovskej doložky súdom je skutkovo nesprávny. Ďalej namietal neurčitosť výroku rozsudku,
pretože svojou neúplnosťou a neurčitosťou spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Imanentnou súčasťou
rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku je aj určenie, a to buď implicitne, resp. explicitne presným

vyjadrením, kto bude pokračovať v spore, o ktorom bolo rozhodnuté v pôvodnom rozhodcovskom
rozsudku, a na akom právnom základe. Taktiež poukázal na skutočnosť, že poistnú zmluvu navrhol
žalobkyni uzavrieť tretí subjekt, nezávislý od neho, a to sprostredkovateľ poistenia. Naviac, považuje
stále za nespochybniteľné to, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako informovaným
spotrebiteľom. Zdôraznil právne významnú skutočnosť, že rovnako ako žalobkyňa, tak aj on vstupoval

do základného poistného vzťahu ako dobromyseľný účastník s tým, že všetky ustanovenia poistného
vzťahu boli dojednané medzi ňou a sprostredkovateľom poistenia, a to i vrátane rozhodcovskej doložky.
Súd tieto okolnosti nepodrobil náležitému súdnemu prieskumu tým, že nehodnotil správne význam
sprostredkovateľa poistenia. Jediným argumentom, ale nie dôkazom, v konečnom dôsledku zostalo pre
žalobkyňu a súd vo veci preukázania ich tvrdenia o tzv. neprijateľnej podmienke v podobe rozhodcovskej

doložky v poistnej zmluve, len „dôkaz“ spočívajúci vo formálnom porovnaní textu rozhodcovskej doložky
v zmluve s textom obsiahnutým v § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka. Podľa žalovaného, súd nesprávne
aplikoval toto ustanovenie a ods. 5 Obč. zákonníka opomenutím aplikovania však aj ustanovenia § 53
ods. 10 Obč. zákonníka. Súd bez toho, aby konfrontoval účelové tvrdenia žalobkyne s jej písomnýmiprejavmi na listinných dôkazoch, predložených žalovaným súdu, najmä záznamom o potrebách klienta,
toto bagatelizoval absolútnym tvrdením, že ide o formulárovú zmluvu vypracovanú ním. Žalovaný
ďalej poukázal na to, že osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve nie sú súčasťou

VPP. Naopak, text uvedený vo VPP sa stáva súčasťou osobitných zmluvných dojednaní. Preto nie je
logické a mysliteľné, aby žalobkyňa podpisom osobitných zmluvných dojednaní konala v omyle, keď
sa domnievala, že znova podpisuje buď poistnú zmluvu alebo prevzatie VPP. Nesúhlasil s aplikáciou
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 na uvedený prípad. V tejto súvislosti na podporu
svojich tvrdení poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2008 a na Nález Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn. I. ÚS 255/2010. Mal za to, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie riadne neodôvodnil a nevysporiadal sa so všetkými ním namietanými tvrdeniami. Taktiež
trval na tom, že zo znenia rozhodcovskej doložky jednoznačne vyplýva, že bola individuálne dojednaná,
a z tohto dôvodu ju treba považovať aj za platný úkon oboch strán v spore.

Ďalej v bode IV. odvolania žalovaný poukázal aj na potrebu rozsahu skúmania samotného poistného

vzťahu medzi účastníkmi ako predbežnej otázky pre ustálenie skutkového stavu veci. V záujme podpory
svojich tvrdení a dosiahnutia právnej istoty rozhodovania súdov v obdobných veciach poukázal na
skutočnosť, že napr. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 10CoE/51/2011, ako aj na stabilizovanú
judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu
zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je princíp právnej istoty. Tento spočíva, okrem iného, aj v tom, že všetky

subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II.
ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov
verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa
hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických a právnických osôb k orgánom

verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Preto sa žalovaný domnieva, že súd nesprávne vyhodnotil aj postup a
rozhodovanie rozhodcovského súdu v skrátenej forme konania, v rámci ktorého nejasne a arbitrárne
konštatoval, že tento súd neaplikoval predpisy na ochranu spotrebiteľa, avšak bližšie to v rozhodnutí
nezdôvodnil. Zastáva preto názor, že rozhodcovský súd vykonal prvotné konanie v skrátenej forme a
so zohľadnením všetkých noriem aplikovateľných aj v rámci ochrany spotrebiteľa v spore, ktorý mohol

využiť opravný prostriedok smerujúci k automatickému zrušeniu rozhodcovského rozsudku a vykonania
riadneho konania pred rozhodcovským súdom za rovnocennej účasti oboch účastníkov v spore. Ďalej
popísal konkrétne proces uzatvárania poistnej zmluvy so žalobkyňou s odkazom na formuláre, VPP a
osobitné zmluvné dojednanie. Týmito dokumentmi disponoval sprostredkovateľ poistenia, s ktorým mal
žalovaný uzavretú sprostredkovateľskú a mandátnu zmluvu. Zákon č. 340/2005 Z.z. taktiež reprezentuje

slovenskú implementáciu Smernice č. 2002/92/ES, v ktorej je mimo iné obsiahnutá povinnosť členských
štátov zabezpečiť, aby do vnútroštátneho právneho predpisu členské štáty zahrnuli pri sprostredkovaní
poistenia aj poučenie o mimosúdnom riešení sporov. Práve zo záznamu vyhotoveného pred uzavretím
poistenia žalobkyňa bola osobitne upozornená na zákon č. 244/2002 Z.z., ako aj na časť XV. VPP.
Preto žalovaný uniesol dôkazné bremeno v časti individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky so

žalobkyňou cez tretiu osobu, a to pred uzavretím samotnej poistnej zmluvy s ňou.

V ďalšej časti odvolania z dôvodu podania tohto opravného prostriedku vzniesol pre tento prípad
námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr. L. U. s odkazom na § 15 ods. 1
O.s.p., pretože menovaný sudca ako predseda Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách na Ministerstve spravodlivosti SR na verejnom zasadnutí dňa 20.4.2009 prezentoval verejne
svoj právny názor k neprijateľnosti všeobecných podmienok žalovaného. Následne tento právny názor
verejne aj prezentoval v týždenníku Trend v článku dňa 10.11.2009.

Nakoniec, žalovaný v celom rozsahu napadol výrok o priznaní trov konania žalobkyni z dôvodu, že

úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom rozhodnutí vo veci samej, takže rozhodnutie o
trovách je predčasné a nemá svoje opodstatnenie. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenia niektorých
rozsudkov Krajského súdu v Prešove.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 17.4.2014 žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého

stupňa vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobkyne v celom rozsahuvyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd
plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd
dopĺňa:

Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvodil
ustanovením § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. V konaní

bolo totiž nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako bola uvedená v Osobitných
zmluvných dojednaniach č. 1/2007 k poistnej zmluve č. 4049690502, je neplatná, pretože nedošlo k jej
individuálnemu dojednaniu. Z tohto dojednania jednoznačne vyplýva, že toto je súčasťou všeobecných
poistných podmienok a práve toto osobitné dojednanie odkazuje na časť XV. VPP, v ktorej časti je
upravené rozhodcovské konanie. Z uvedeného je teda evidentné, že sa žalobkyňa nemohla podieľať
na tvorbe jej obsahu, pretože celá zmluvná situácia bola postavená kategoricky na závere, že je

tu pre spotrebiteľa len jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd práve v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za dôležité reagovať práve na tie,
ktoré obhajujú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. c/

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý viedol k zrušeniu rozhodcovského
rozsudku. Zdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej
zmluvy či doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že
za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti sa totiž jednalo o
podnikateľom vopred nastavené kritéria voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa

spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy či doložky. Čo do dôsledkov by sa
teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto situácii
preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie priečiace
sa dobrým mravom. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania
zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je napr. dojednanie rozhodcovskej doložky bez toho,

aby spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou VPP.
Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom sprostredkovateľa bola žalobkyňa
poučená o svojich právach v zázname o potrebách klienta. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na tento záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, podpísaný dňa 28.4.2008
(č. l. 59), z ktorého vôbec nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobkyni boli vysvetlené veľmi jasne,

zrozumiteľneaúplnevšetkyskutočnostioVPPaďalšíchnáležitostiachpoistnejzmluvy,akoajospôsobe
mimosúdneho riešenia sporov formou podpísanou v čl. XV. VPP podľa zákona o rozhodcovskom
konaní, a kde sám rozhodol o tom, kedy chce uzavrieť poistnú zmluvu, a či vôbec túto poistnú zmluvu
uzavrieť chce. Práve odkazy v týchto listinách, či už v zázname o požiadavkách a potrebách klienta
k poistnej zmluve alebo v osobitných zmluvných dojednaniach č. 1/2007 k poistnej zmluve na čl.

XV. VPP, kde je upravené rozhodcovské konanie, robí takúto dohodu o rozhodcovskej zmluve pre
spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže tieto odkazy na niekoľko listín a na
niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách značne sťažujú orientáciu v zmluvných
dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Z tohto hľadiska potom takéto dojednania treba považovať za

neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Už aj preto je odvolanie žalovaného nedôvodné.
Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného proti výroku o trovách konania, aj v tejto súvislosti odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

PokiaľžalovanývodvolanívznášaajnámietkuzaujatostivočisudcoviKrajskéhosúduvPrešoveJUDr.L.
U.sodkazomna§15ods.1O.s.p.ztamuvedenýchdôvodov,vtejtosúvislostiodvolacísúdnepovažoval
za potrebné sa zaoberať touto námietkou zaujatosti, pretože odvolacia vec nebola pridelená senátu, v
ktorom menovaný sudca pôsobí ako predseda senátu, resp. jeho člen.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.).O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešná žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ich náhrada jej priznaná
nebola.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.