Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/259/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214212228
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214212228.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: DPS financial

consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, zastúpeného: advoconsulting,
s.r.o., advokátska kancelária, Trnava, proti žalovanej: K. G., U.. XX. E. XXXX, bytom D. XX/XX, F. T.,
o 2.573,38 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 3.135,79 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.573,38 € od 28.
septembra 2013 sa zamieta.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 11. júna 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia „2573,38 EUR spolu
s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 562,41 EUR“ a ďalej plynúcim úrokom z omeškania. V

žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovanou zmluvu
o bežnom účte, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky. Žalovaný ich porušil prekročením rámca
povoleného prečerpania a vzniknutú pohľadávku neuhradil. Táto bola zmluvou z 27. septembra 2013
postúpená na žalobcu vo výške 226,46 € (istina 176,46 € a príslušenstvo 50 €).

2. Na základe uznesenia č. k. 15 C 259/2014-17 žalobca spresnil, že príslušenstvo tvoria riadne úroky
62,79 € a úroky z omeškania 499,62 €. Okrem toho predložil listiny, na ktoré sa v žalobe odvolával.

3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 2. mája 2015, nevyjadrila.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa dostavil len
žalobca. Žalovaná, hoci bola riadne predvolaná, sa neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie, preto

súd pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti účastníkov (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na ňom súd vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva z 25. novembra 2005 (č. l. 31 a 32), oznámenie o postúpení
pohľadávky (č. l. 47), výpis z účtu (č. l. 134 až 137), výpis z účtu (č. l. 138 až 1940), všeobecné obchodné
podmienky (č. l. 141 až 144) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3,
§ 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:5. a) Žalovaná ako „Majiteľ účtu 1“, ďalšia osoba ako „Majiteľ účtu 2“ a Slovenská sporiteľňa, a.s., ako
„Banka alebo Veriteľ“ podnikajúca na základe bankového povolenia, podpísali 25. novembra 2005 listinu
označenú ako „Zmluva“ (č. l. 31 a 32), ktorej obsahom je viacero právnych úkonov: zmluva o poskytnutí

balíka „EXTRA PLUS“ (časť I), zmluva o bežnom účte (časť II), zmluva o elektronických službách (časť
III), zmluva o kontokorentnom úvere (časť IV), zmluva o bežnom účte SPOROprofit (časť V) a v časti
VII sú obsiahnuté záverečné ustanovenia.

V časti II je predmetom zmluvy „zriadenie účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX Bankou pre Majiteľa účtu“.

V časti IV ods. 1 je predmetom „poskytnutie kontokorentného úveru“ do výšky úverového rámca 70.000

býv. Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 10,65 % ročne a konečnou splatnosťou 30. septembra 2006.
Podľa ods. 2 tejto časti môže dlžník žiadať čerpanie až do konečnej splatnosti a podľa ods. 3 sa zaväzuje
splácať úver aj s úrokmi v dohodnutom čase. Podľa ods. 10 je zmluva o kontokorentnom úvere uzavretá
na jeden rok a automaticky sa predlžuje vždy o rok, pokiaľ dlžník neprejaví nesúhlas.

V časti. VII ods. 2 tejto listiny sa uvádza, že „všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluvách
obsiahnutých v tejto listine sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami... VOP, ktorú sú súčasťou každej

zmluvyobsiahnutejvtejtolistine,Obchodnýmzákonníkomaostatnýmiprávnymipredpismi...“.ZčastiVII
ods. 1 vyplýva, že „VOP“ označuje všeobecné obchodné podmienky banky účinné od 1. augusta 2002.

b) Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., účinné od 1. septembra 2004 (č. l. 141
až 144) obsahovali okrem iného ustanovenie ods. 19.16, ktoré znelo:

„19.16 Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje

Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasne, podmienené alebo nepodmienené, bez
ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s
takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu...“.

c) Žalovaná zriadený bežný účet vyúživala a čerpala aj zo schváleného kontokorentného úveru, pričom
posledný výber 140 € vykonala 9. februára 2010 a poslednú úhradu vo výške 224,05 € zrealizovala

8. februára 2010. Odvtedy banka účet zaťažovala len debetným úrokom, poplatkami a úrokom z
omeškania. (výpisy na č. l. 134 až 137) Následne žalovaný v novembri a decembri 2012, ako aj februári
2013 ešte banke uhradila sumu 90 €.

d) Nebolo dokázané, či a kedy banka žalovanú vyzvala na úhradu dlžných súm a či takéto výzvy boli
písomné, a kedy žalovanej došli.

e) Listom z 11. októbra 2013 (č. l. 47) Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanej, že pohľadávku
(identifikovanú ako „41Y - Pohľadávka z Nepovoleného prečerpania na Účte FO, Číslo úveru/číslo účtu:
XXXXXXXXX“) „vo výške 3 135,79 € s príslušenstvom“ postúpila na žalobcu.

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

a) Skutkové zistenia v bode 5 písm. a) až c) sú v podstate len reprodukciou listín.

b) Pokiaľ ide o skutkový záver v bode 5 písm. d), žalobca, hoci bol na to podľa § 120 ods. 1 O. s.
p. povinný, nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, či, kedy, akou formou (písomne) a
akým obsahom bola žalovaná vyzvaná na splatenie svojich záväzkov. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje,
že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie

nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie uvedených listín (výziev, upomienok
a pod.) totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie
hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle
uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti
musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky (o to viac, ak jejpôvodným veriteľom bola banka). Na otázku súdu na pojednávaní, ktorou súd realizoval svoju povinnosť
podľa § 118 ods. 2 O. s. p., však žalobca výslovne uviedol, že písomnými výzvami nedisponuje.
Vzhľadom na to súdu nezostávalo nič iné než uzavrieť, že ich existencia, obsah, forma a dôjdenie

žalovanej neboli dokázané.

c) Skutkové zistenie v bode 5 písm. e) je len reprodukciou listinných dôkazov tam uvedených.

7. Súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy zmluvou o sporožírovom účte z roku
1996 (č. l. 33), zmluvou o kontokorentnom úvere z roku 2002 (č. l. 34), dodatkami k nej (č. l. 35 a 36),
dodatkami k zmluve o bežnom účte (č. l. 37 a 38), dohodou o pristúpení z roku 2005 (č. l. 39), keďže tieto
všetky boli uzavreté pred uzavretím zmluvy z 22. novembra 2005 a podľa časti VII ods. 5 tejto zmluvy ich

táto všetky nahradila. Obsah zmlúv o postúpení pohľadávok nebolo potrebné dokazovať už vzhľadom
na účinky oznámenia veriteľa o postúpení podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Taktiež vzhľadom na
výsledok konania nebolo potrebné dokazovať presný rozsah obratov na účte žalovanej pred rokom 2009
(č. l. 88 až 133).

Právne vec súd posúdil takto:

8. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa (§ 121 O. s. p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa
v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň
voči dlžníkovi) platné a účinné.

9. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom
treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž
neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27
a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom k 25. novembru 2005, ale aj neskôr),

ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú
pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu
medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou)
a dlžníkom. Nový veriteľ - postupník totiž už nebude zo zákona povinný takéto obsiahle tajomstvo

zachovávať, keďže nie je bankou; bude napríklad oprávnený (a povinný, napr. podľa § 128 O. s. p.) o
záležitostiach dlžníka informovať kohokoľvek. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie
§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v
ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

10. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. (v znení

účinnom k 25. novembru 2005), resp. § 92 ods. 8 cit. zákona (v znení účinnom k 27. septembru
2013) dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Súd sa
nestotožňuje s názormi vyslovenými v odbornej literatúre (napr. Csach, K.: Postúpenie pohľadávok z
pohľadu ochrany citlivých údajov, bankového tajomstva, povinnosti mlčanlivosti a ochrany spotrebiteľa.
1. časť. Súkromné právo, 1/2015, s. 12 a nasl.), podľa ktorých toto ustanovenie sleduje len dovoliť

postúpenie na inú osobu než banku. Tento názor nezodpovedá textácii, ani obsahu tohto ustanovenie,
ktoré v prvej časti viaže postúpenie (akékoľvek) na splnenie určitých podmienok a až následne v dôvetku
hovorí,žezasplneniatýchtopodmienokmožnopohľadávkupostúpiť„aj“natretiuosobu.Právezpoužitia
tejto vetnej konštrukcie vyplýva, že účelom tohto ustanovenia je „dovoliť“ postúpenie všeobecne, na
kohokoľvek. Z toho zasa ale možno logicky vyvodiť, že bez takéhoto dovolenia by bolo postúpenie

pohľadávky neprípustné, teda pohľadávka banky by bola nepostupiteľná. Možno teda uzavrieť, že aj
zákonodarca pri formulácii tohto ustanovenia vychádzal z principiálnej nepostupiteľnosti pohľadávky
banky podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ak by neexistovalo špeciálne dovoľujúce
ustanovenie.11. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu bez súhlasu klienta je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky
klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady

nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods.
1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a
ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj
navonok, voči dlžníkovi. Účel § 525 Obč. zák. je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby

jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému
pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca,
v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč.
zák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby

bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Tieto závery sú principiálne zhodné so
závermi judikátu R 46/2009. Treba len doplniť, že tento judikát nevyslovil opak, teda že by nenaplnenie
podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nespôsobovalo neplatnosť (to tvrdí napr. Feketeho,
I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. diel. Bratislava : Eurokodex 2011, s. 1506, ktorým citovaná
pasáž však v uvedenom judikáte vôbec nie je obsiahnutá).

12. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti, a to o to viac,
ak ide o právny vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ (porov. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v platnom znení). Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch
potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z.

z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle §
120 ods. 1 O. s. p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie
podmienokplatnéhopostúpenia.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpenábankou,jetakvzmysle
uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne
vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku

aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie
postupníka.

13. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť
pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanej postúpená na žalobcu. (27. septembra 2013),
boli tieto podmienky postúpenia splnené. I keď možno považovať za dokázané, že žalovaná bola v tom

čase 90 dní v omeškaní s plnením svojho záväzku, nebolo dokázané, že by bola aj písomne (porov.
§ 92 ods. 7 resp. 8 cit. zákona) vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy z 25. novembra 2005.
Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia naňho, spôsobilá na
postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za
dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca sa stal majiteľom (veriteľom) pohľadávky, teda že

je aktívne legitimovaný na jej uplatňovanie pred súdom.

14. Treba však opätovne pripomenúť, že ust. § 91 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. predpokladali
naplnenie týchto podmienok len pre platnosť takého postúpenia, ktoré sa udelen bez súhlasu klienta.
Žalobca však okrem iného poukazoval na ustanovenie ods. 19.16 všeobecných obchodných podmienok
banky v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (neskôr išlo o ustanovenie ods. 19.17), v ktorých je

obsiahnutý súhlas klienta s postúpením pohľadávok banky. Súd však takéto ustanovenie nepovažuje
za platné.

Zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovanou bola uzavretá pred 1. januárom 2008. Z
hľadiska vtedajšieho znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohlo byť sporné, či sa takáto zmluva
kvalifikuje ako spotrebiteľská zmluva. Podľa ustanovenia § 879j Obč. zák. sa však aj zmluvy uzavreté

pred 1. januárom 2008 spravujú predpismi účinnými od 1. januára 2008. Keďže banka konala na pri
uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaná nekonala na tento
účel, spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. v znení účinnom od 1.januára 2008. Zmluva z 25. novembra 2005 sa tak stala spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka od 1. januára 2008, ktoré ustanovenia sa od tohto dátumu nepochybne aplikujú
aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne

neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.).

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Obč. zák. však spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (porov.
C-415/11,MohamedAziz/CaixadeCatalunya,ods.68,C-226/12,ConstructoraPrincipado/JoseÁlvarez,

ods. 21) treba pri posudzovaní neprijateľnosti (nekalosti) zmluvných podmienok porovnávať právnu
pozíciu, v akej by spotrebiteľ bol podľa aplikovateľných vnútroštátnych predpisov (t. j. ako by danú
situáciu upravovali dispozitívne zákonné normy), pokiaľ by také ustanovenie v zmluve nebolo. V
prerokúvanej veci je zrejmé, že ak by ustanovenie ods. 19.16 nebolo obsiahnuté vo všeobecných
zmluvných podmienkach, aplikoval by sa zákonný zákaz postúpenia pohľadávok bankou bez splnenie
osobitných podmienok v zmysle § 92 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Podľa názoru súdu tak

ustanovenie ods. 19.16 všeobecných obchodných podmienok banky v znení účinnom od 1. augusta
2004 spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, pretože zásadným spôsobom zjednodušuje pozíciu banky pri postupovaní pohľadávky.
Postúpením pohľadávky pritom dochádza k zmene partnera dlžníka - spotrebiteľa, voči ktorému ho
ustanovenie § 92 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. má chrániť. Možno totiž predpokladať, že dlžník

vstupuje do právneho vzťahu s bankou práve preto, že je to banka, teda regulovaný subjekt podliehajúci
určitým pravidlám podnikania, obozretnosti, dôveryhodnosti a dohľadu príslušného regulátora. Okrem
toho vstupuje do tohto vzťahu s dôverou, že citlivé údaje o jeho majetku a celkových majetkových
pomeroch budú chránené pred zneužitím, resp. že každé ich sprístupnenie tretej osobe (okrem zákonom
presne vymedzených výnimiek) sa bude diať s jeho súhlasom. Ustanovenie ods. 19.16 všeobecných

obchodných podmienok ho o túto ochranu oberá.

Toto ustanovenie je obsiahnuté vo všeobecných podmienkach, teda vopred formulovanom dokumente,
ktorý žalovaná musela akceptovať ako celok cez časť VII ods. 2 a 3 zmluvy z 25. novembra 2005. Ak
by nebola chcela akceptovať toto ustanovenie, mohla ho odmietnuť jedine tým, že by odmietla uzavrieť
zmluvu, teda vstúpiť s bankou do právneho vzťahu. Za daných okolností tak vôbec nemožno uvažovať

o tom, že by toto ustanovenie mohlo byť individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

V dôsledku toho toto ustanovenie (ods. 19.16 všeobecných obchodných podmienok) treba považovať
za neprijateľnú podmienku v zmluve z 25. novembra 2015 medzi bankou a žalovanou, ktoré je v zmysle
§ 53 ods. 4 Obč. zák. v citovanom znení neplatné. Neplatnosť tohto ustanovenia však má za následok,
že v ňom obsiahnutý súhlas s postúpením pohľadávok z banky na žalobcu nemožno považovať za daný.

Preto mohlo k postúpeniu dôjsť len v prípade, ak by boli splnené podmienky predpokladané v § 92 ods.
7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Tie však, ako vyplýva zo skôr uvedeného, preukázané neboli.

15. Vzhľadom na to bolo treba uzavrieť, že žalobca nedokázal svoju aktívnu legitimáciu, teda riadne
nadobudnutie žalovanej pohľadávky, a jeho žalobu tak bolo treba zamietnuť v celom rozsahu (výrok I).

16. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,

preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.
Žalovaná žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151
ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.