Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. august 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214223179
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214223179.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci
žalobcu: Prima banka Slovensko, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava,
konajúc JUDr. Alžbetou Fuchsovou, proti žalovanému: G. K., L.. XX.C. XXXX, J. J. A. XXX/XX, XXX XX
I., o zaplatenie 2323,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti zaplatenia sumy 60 eur zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1912,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 1912,38 eur od 30.novembra 2012 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 151,14 eur na trovách právneho
zastúpenia a 85,85 eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.decembra 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 2323,62 eur s príslušenstvom. Svoj
návrh odôvodnil tým, že na základe úverovej zmluvy č. 50/230/11 uzatvorenej dňa 4.mája 2011 poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3400 eur. Poskytnutý úver a úroky 10,45% ročne sa
žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 73 eur. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom z 29.novembra 2012
vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru.

Súdny poplatok žalobca zaplatil až 16.apríla 2015 v sume 146 eur (č.l. 36).

Súd doručil žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku žalovanému do vlastných rúk dňa 2.apríla 2015 na vyjadrenie. Na výzvu
súdu nereagoval, ostal pasívny.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä úverovou
zmluvou č. 50/230/11 zo 4.mája 2011 (č.l. 6 - 13), výzvou na predčasné splatenie úveru z 15.novembra
2012 (č.l. 14), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 16 - 25), stanoviskom žalobcu zo 4.júna
2015 (č.l. 38) prehľadom evidovaných úhrad žalovaného (č.l. 39 - 40) a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

Z údajov z obchodného registra, ktorý je verejne dostupný (www.orsr.sk ) vyplýva,
že žalobca má v predmete podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobca ako dodávateľ
služieb - veriteľ a žalovaný ako fyzická osoba - občan uzavreli úverovú zmluvu č. 50/230/11 zo 4.mája
2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 3400 eur, s úrokovou sadzbou 10,45% ročne,
s RPMN 13,26%, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalovaný zaplatiť 4567,40 eur, s priemernou RPMN
20,04%, s poplatkom (bod 4.1 zmluvy) za poskytnutie úveru 68 eur, s poplatkom za správu úverového
účtu 1,99 eur mesačne. V Bode 5 sa dohodli na 60 mesačných splátkach vo výške 73 eur, ktoré sú
splatné k 15.dňu v mesiaci. V bode 7 mali dohodnuté sankcie, a to zmluvnú pokutu vo výške 7% ročne
z nesplatenej splátky a ďalšie.

V danej zmluve však chýba údaj o adrese predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať sťažnosť alebo
reklamáciu; chýba výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca tiež pripojil
výzvu na predčasné splatenie úveru, ktorým vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu s odôvodnením,
že rozhodol o predčasnej splatnosti. Doručenku o doručení tejto výzvy nepredložil.

Z výpisu z účtu - z prehľadu úhrad žalovaného (č.l. 39), vyplýva, že žalovaný čerpal úver v sume 3400
eur a žalobca mu túto sumu vyplatil 4.mája 2011. Následne žalovaný vykonával splátky za obdobie od
15.júna 2011 do 18.decembra 2012 v sume celkom 1.487,62 eur. Ďalej je zrejmé, že k zosplatneniu
došlo 29.novembra 2012, pričom sa zosplatnil úver v sume 2.251,46 eur.

Z výzvy na predčasné splatenie úveru z 15.novembra 2012 (č.l. 14) vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný
na predčasné splatenie zostatku istiny s príslušenstvom a to do 28.novembra 2012. Z uvedenej výzvy
však vôbec nevyplýva koľko má žalovaný zaplatiť, koľko je z toho na istinu, koľko na úroky a na poplatky.
Obdobne z predchádzajúcich upomienok nie je možné zistiť pre ktorú splátku, ktorým dňom sa dostal
do omeškania.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobca vzal svoj návrh v časti späť, a to v časti 60 eur pred prvým pojednávaním, súd konanie
v tejto časti zastavil.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkonom ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (a) má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v

prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na dôvažok súd pripomína, že predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky
a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.
V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. c) a k) zákona
129/2010 Z. z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho
písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy
o úvere, alebo prečerpaní účtu uvedenými konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz
(takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne dohodnuté náležitosti boli
zrejmé.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., údaj o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí
byť vyjadrený dátumom, teda konečná splatnosť musí byť presne určená, teda konkrétnym dátumom
splatnosti (napr. 15.marca 2010). Nestačí len dedukcia z toho, že splátky sú splatné do 20 - dňa
v mesiaci, že má byť 120 splátok Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z
náležitostí zmluvy - konečná splatnosť úveru, vyjadrený konkrétnym termínom dátumu. Takýto údaj ale
v zmluve absentuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu
súdu nereagoval, ktorým by preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez
poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie
vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu,
napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok
boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva neobsahuje výšku počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a ďalšie vyššie uvedené zákonom dané podmienky. Pre tento nedostatok
sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3400 eur, pričom žalovaný zaplatil celkom 1487,62 eur.
Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej
istiny vo výške 1.912,38 eur, ako aj v časti nároku žalobcu na úrok z omeškania špecifikovanom v petite
žaloby. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku. V ostatnej časti čo do
úrokov, poplatkov, zmluvných pokút a iných sankcií, v zmysle vyššie uvedeného, je žaloba nedôvodná,
preto ju v tejto časti súd zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca si však nesprávne vyúčtoval počet úkonov právnych služieb, lebo namiesto 2 úkonov právnych
služieb v tomto súdnom konaní si uplatnil aj úkon - pokus o zmier. V rámci trov konania sa priznávajú
iba trovy, ktoré vznikli počas súdneho konania, a nie pred jeho začatím alebo po jeho právoplatnom
skončení. Výnimku tvorí iba prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na súd. Spísanie predžalobnej výzvy
nemožno zahrnúť do trov právneho zastúpenia, pretože tieto trovy nevznikli v súvislosti s konaním, v

ktorom je právna pomoc poskytovaná. Za takýto úkon podľa vyhl. o odmenách a náhradách advokátov
nemá právo na náhradu a preto mu ani nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku účastníci môžu podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).