Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. august 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206161
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514206161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu Friendly

Finance Slovakia s.r.o. so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, AK so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti
žalovanému U. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A. P. XX, XXX XX F., t.č. M. č. XXX, občan SR v konaní
o zaplatenie 327,21 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od
24.3.2013 do zaplatenia a n a h r a d i ť mu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
v sume 14,66 eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 4,33 eur s tým, že trovy konania je

povinný na účet právného zástupcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, AK so sídlom Janka Kráľa
7, 974 01 Banská Bystrica a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súd dňa 08.12.2014 žiadal aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 327,21 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 20.02.2013 k

uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb. Následne účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3

Rámcovej zmluvy, na základe čoho žalobca mu poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo
výške 200 eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako
spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského
účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným
užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť
dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas
zaslaný zaslaním predzmluvného formulára a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.

.

Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty.Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí súčet
poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou
sumou vo výške 62,21 eur, pričom celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú RPMN a jej spôsob

výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy.

Žalobca predloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku a preto si žalobca
uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v súlade s článkom IV bodu
5 rámcovej zmluvy.

Súd poučil žalobcu a žalovaného o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaného zároveň
vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v

celom rozsahu neuzná, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obhajobu, pripojil
listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň ho poučil, že ak
nesplní túto svoju povinnosť podľa § 114 ods. 2 O.s.p. uloženú uznesením, môže súd aj bez nariadenia
pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Poučenie spolu s
výzvou prevzal žalovaný osobne dňa 25.05.2015.

Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Keďžepredmetkonanianeprevyšujesumu1000eurje vzmysle§200eaods.1O.s.p.drobnýmsporom,
preto súd v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. mal za to, že vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie,
preto dňa 02.07.2015 vyvesil na úradnej tabuli oznám a elektronický zverejnil, že dňa 20.8.2015 o 8.15
hod. bude vo veci účastníkov vyhlásený rozsudok a následne tento v uvedený deň aj vyhlásil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: s
rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu žalobcu, jednotlivými
upomienkami, výpisom z obchodného registra žalobcu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, žalobca je právnickou osobou s predmetom činnosti

poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

Účastníci konania uzavreli dňa 20.02.2013 prostredníctvom diaľkovej internetovej komunikácie
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 Rámcovej zmluvy, sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so

spracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýškajeurčenáindividuálnevzávislostiodvýškyúveru,doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV. bodu 3 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.

.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné
výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane
nasledovne:

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady 15 eur;- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10 eur;

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové

náklady vo výške 10 eur;

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové
náklady vo výške 30 eur.

Účastníci konania dňa 20.02.2013 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo

výške 200 eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť
úver s príslušenstvom vo výške 262,21 eur do 23.03.2013 pri RPMN nie je uvedené. V ďalej časti sa
uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur.

Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu, dňa 20.02.2013 žalobca previedol finančné prostriedky vo
výške 200 eur na účet, určený žalovaným.

Upomienkami zo dňa 28.03.2013, 28.10.2013, 01.04.2013 a 08.04.2013, žalobca vyzýval žalovaného
na úhradu dlhu.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 20.02.2013
(ďalej le ZoSÚ) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri

mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j), ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),

r) a y).

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie.Podľa ustanovenia § 2 písm. c), d) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú

spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob

.a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Právne posúdenie veci:Predmetom konania je teda zaplatenie sumy 200 eur poskytnutej žalovanému titulom úveru, sumy
62,21 eur titulom nákladov za poskytnutie úveru a sumy 65 eur titulom nákladov spojených s písomnými
výzvami na zaplatenie dlhu. Súčasne si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo

sumy 262,21 eur od 24.3.2013 do zaplatenia.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok
uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.

Právny vzťah, uzatvorený medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský s poukazom na
citované ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj na citované ustanovenie § 2 písm. a), c), d)
zákona č. 266/2005 Z.z.., keďže žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom

zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľa, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo

zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu

terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

.

Súd má za to, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru o dňa 20.02.2013 neobsahuje všetky
obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy.

V prvom rade v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) - povinný
údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona. Celkové náklady na základe údajov platných v čase

uzatvorenia Zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške %.“

Súd má za to, že žalobca si nesplnil povinnosti (neuviedol obligátornú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení a to: neuviedol ročnú
percentuálnu mieru nákladov.

Je zrejmé, že žalovaný úver čerpal, zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) absenciu

vyššie uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a k/ ) sankcionuje tým, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, potom žalobca má nárok len na rozdiel medzi
poskytnutým a splateným úverom.

Na základe uvedeného má súd za to, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez poplatkov
a žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru t.j. sumou 200 eur a uhradenou

výškou t.j. 0 eur, teda na sumu 200 eur, k úhrade tejto sumy súd zaviazal žalovaného a zvyšok žalobcom
uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.

Aj keď súd konštatoval, že úver vzhľadom na absenciu obligátornej náležitosti v úverovej zmluve sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov súdu nedá uviesť aj nasledujúce skutočností.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa

a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníkaalebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva z uznesenia Ústavného súdu
SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.

Zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že úver bol poskytnutý vrátane úroku, len to, že žalovaný sa

zaviazal vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eur, pričom suma 62,21 eur
predstavuje celkové náklady spotrebiteľa - poplatok za poskytnutie úveru. Tento poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 62,21 eur vo vzťahu k poskytnutej sume 200 eur predstavuje 31,1%. Pri peňažných
úveroch je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, zvlášť ak poskytovateľ úveru (veriteľ) má túto
činnosť v predmete podnikania. Touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý

vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V danej veci v zmluve nebol dohodnutý úrok z úveru.

Tento fakt pri veriteľovi, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov, evokuje
dojem, že úrok je skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. V tomto prípade by ročná úroková sadzba
predstavovala 373,20% (keďže mesačná odplata bola vo výške 31,1%, 12x 31,1% = 373,20%). Takúto
výškuodplatyvšaksúdpovažujezavrozporesdobrýmimravmi,keďžetakátoodplatajemnohonásobne
vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných

úveroch v danom období.

Súd má za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná až o praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník
ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je už vopred pripravený na predtlačených formulároch
- tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje. Takéto dojednania v zmluve a v zmluvných
dojednaniachotakejtovysokejzmluvnejodmene,resp.poplatkuzaposkytnutieúveruvšaksúdpovažuje

pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odplata je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková
sadzba poskytovaná obchodnými

.bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a § 3 ods. 1 a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.

V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny
dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom
je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v

zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla
2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011.

Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovaného na úhradu jeho dlhu
a to vo výške 65 eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli
zasielané elektronicky a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev

nevznikli. Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv.
skutočných nákladov podľa druhu upomienky, je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka. Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na
druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v

neprospech spotrebiteľa (žalovaného) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaný
nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol aj
v časti o zaplatenie 65 eur, ktoré žalobca požadoval titulom nákladov spojených s písomnými výzvami
na zaplatenie dlhu.

V závere súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda

spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s
odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu
s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží
spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ
ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010

Z.z. , ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľomtejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z
spotrebiteľského úveru.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného len k úhrade rozdielu neuhradeného úveru t.j. k sumy

200,- eur a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol.

Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 24.3.2013 do zaplatenia v sadzbe
5,75 % ročne.

Z úverovej zmluvy je zrejmé, že žalovaný sa zaviazal úver splácať do 23.03.2013 nasledujúcim dňom,
t.j. 24.03.2013 bol v omeškaní.

Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 24.03.2013 bola 0,75 % úrok z

omeškania v sadzbe 5,75 %.

.

Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe 5,75 % ročne od 24.03.2013
do zaplatenia z priznanej sumy t.j. 200,- eur a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako
nedôvodný.

O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pri žalovanej sume 327,21 eur bol žalobca úspešný v časti 200 eur, čo je 61,12 % úspešnosť a žalovaný
v časti 127,21 eur čo je 38,87 % úspešnosť, z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu prevyšoval úspech

žalovaného o 22,24 % a v takom pomere má právo na náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume 65,88 eur.

Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu v sum 564,64 eur z ktorej tarifná odmena za jeden úkon
právnej služby v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 24,90 eur, pričom súd je

viazaný návrhom úspešneho účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac
alebo iné trovy, ako si výslovne uplatnil.

Odmena v tejto výške patrí za 2 úkony právnych služieb a to:

- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky)

- spísanie návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky)

Odmena spolu potom činí sumu 49,90 eur.

K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov za jeden úkon realizovaný v roku 2014 á 8,04 eur čo spolu činí sumu
16,08 eur.

Trovy konania činí suma 65,88 eur .

Žalobca zaplatil súdny poplatok z návrh v sume 19,50 eur.

Ako bolo vyššie uvedené úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovaného o 22,24 % a v takom pomere
má žalobca právo na náhradu trov konania, čo pri trovách právneho zastúpenia činí sumu 14,66 eur a
pri zaplatenom súdnom poplatku 4,33 eur.Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 14,66 eur a zo zaplateného súdneho
poplatku 4,33 eur je žalovaný povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právného
zástupcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, AK so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica

do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva

do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).