Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/56/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200562
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814200562.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci navrhovateľky:
W. M., W.. XX.XX.XXXX, F. E. L. XX, XXXX Y. E. Y., V.Š. E.: L. XX, XXX XX F., zast. Erben&Erben,
advokátska kancelária, Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava, IČO: 35 724 111 proti odporcovi: N. M., W..
XX.XX.XXXX, F. N. XXXX/XXC, XXX XX U. W. M., zast. Mgr. Viliam Hajduk, advokát, Námestie slobody
2, 066 01 Humenné o návrhu na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. XXC/XXX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX tak, že výživné,
ktoré je povinný platiť odporca na navrhovateľku zvyšuje zo sumy 900 Sk na sumu 55 eur mesačne
počnúc od 01.07.2014 do budúcna s tým, že uvedené výživné je povinný platiť odporca k rukám
navrhovateľky vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred a dlžné výživné za obdobie od 01.07.2014
do 03.07.2015 v sume 300 eur je povinný odporca zaplatiť navrhovateľke spolu s bežným výživným
v mesačných splátkach po 20 eur až do úplného zaplatenia dlžného výživného pod následkami straty
výhody splátok.

Čo do zvyšku návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 27.01.2014 domáhala zvýšenia výživného
určeného zo strany odporcu na sumu 300 eur mesačne odo dňa podania návrhu a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX Z.
XXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo jej rodičov
rozvedené. Rozsudkom bola zverená do výchovy a starostlivosti matke, pričom odporca bol zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou 900 Sk ( 29,87 eur) mesačne. Ďalej uviedla, že jej pomery sa od toho
času podstatne zmenili a odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. Dňa
16.10.2012 sa stala plnoletou. Toho času je študentkou U. G.. Jej fixné mesačné výdavky sú vo výške
683,90 eur. Žije spoločne s matkou v Rakúsku, pričom ich mesačné náklady domácnosti sú vo výške
1684 eur. vzhľadom na študijne povinnosti nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, ani nemá žiadne
príjmy. Všetky jej výdavky hradí matka. Výšku výživného, ktoré súd určil v roku 1996, považuje za
nedostatočné, a to najmä z hľadiska uplynutia značného časového obdobia od jeho určenia, zmenou jej
pomerov a výškou nevyhnutných výdavkov. Napriek priaznivým majetkovým pomerom si odporca svoju
vyživovaciu povinnosť plnil nepravidelne. K 31.08.2006 predstavoval odporcov dlh na výživnú sumu 45
400 Sk. Svoj dlh odporca uhradil až na základe podaného trestného oznámenia a účinnej ľútosti. Až
do 07.11.2013 bol odporca opäť dlžný na výživnom, konkrétne jeho dlh predstavoval výšku 209,37 eur.
Predmetný dlh uhradil až na základe výzvy právneho zástupcu navrhovateľky.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť tak ako to uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa
31.03.2014 s tým, že toho času je nezamestnaný a od 11.01.2013 vedený v evidencii Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou ako uchádzač o zamestnanie, ktorá evidencia trvá.
Žije v spoločnej domácnosti v prenajatom 2-izbovom byte so svojou družkou a ich maloletou dcérou,
voči ktorej má vyživovaciu povinnosť vo výške 26,55 eur mesačne určenú rozsudkom tunajšieho súdu
sp. zn. XP/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2008. Všetky životné náklady, ktoré
predstavujú cca 600 eur mesačne, uhrádzajú len z príjmov, ktoré dosahuje jeho družka, ktorá pracuje
ako opatrovateľka v Rakúsku. Ich mesačné výdavky len na bývanie predstavujú sumu 255,20 eur a preto
mu jeho majetkové pomery neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300 eur mesačne.
Spolu s vyjadrením predložil aj potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.03.2014 o
tom, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.01.2013 a evidencia trvá.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami, rozsudkom Okresného súdu
v Trnave, rodným listom navrhovateľky, dokladmi týkajúcimi sa štúdia, rozpisom výdavkov, dokladmi
ohľadom absolvovania štúdia, hotových výdavkov, výzvou na plnenie, kópiou trestného oznámenia,
spisom I. L. M. L.. A.. XXC XXX/XX, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou-
odbor sociálnych vecí a rodiny, správou Sociálnej poisťovne, správou Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny odbor služieb zamestnanosti Vranov nad Topľou, písomným vyjadrením odporcu, potvrdením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, písomným podaním právneho zástupcu
navrhovateľky zo dňa 12.05.2014, zápisnicou o výsluchu navrhovateľky, lustráciou v Sociálnej poisťovni,
výpoveďou odporcu, pracovnou zmluvou spolu s prílohami, písomným podaním navrhovateľky, správou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava- oddelenie služieb pre občana a zistil tento skutkový
stav.

Právny zástupca navrhovateľky v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.05.2014 k vyjadreniu
odporcu uviedol, že skutočnosť, že odporca je nezamestnaný, neznamená, že nemá nijaký príjem.
Nevylučuje ani jeho povinnosť prispievať na výživu svojej dcére, dokonca ani jej odôvodnenú požiadavku
toto výživné zvýšiť. Vyživovacia povinnosť sa od roku 1996 nezvyšovala. Je evidentné, že potreby a
náklady navrhovateľky sa od tej doby výrazne zmenili a zvýšili. Keďže navrhovateľka je študentkou,
nemá nijaký príjem a všetky jej výdavky hradí výlučne matka a preto bola nútená požiadať o zvýšenie
výživného. Navrhovateľka má navyše informáciu o tom, že odporca naďalej vykonáva prácu sklenára, z
ktorej má príjem, avšak oficiálne je evidovaný ako nezamestnaný. Prácu vykonáva v prevádzke svojho
brata, a to bez pracovnej zmluvy, čím sa dopúšťa ďalších protiprávnych krokov. Skutočnosť, že odporca
nemá nijaké finančné prostriedky na úhradu zvýšeného výživného vyvracia aj fakt, že pri telefonickej
komunikácii s právnym zástupcom navrhovateľky uviedol, že by bol ochotný prispievať dcére viac, pokiaľ
by sa s ním častejšie stretávala. Odporca má zároveň všetky predpoklady, aby sa zamestnal a sú toho
názoru, že sa zaevidoval do evidencie nezamestnaných len z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla, že je študentkou vysokej školy, čo
obnáša náklady, nepracuje a svoje výdavky uhrádza z vreckového, ktoré jej poskytuje matka. Otec ju
nepodporuje. Má pocit, že otec sa úmyselne vyhýba plateniu výživného, nakoľko sa po podaní návrhu
zaevidoval na úrade práce. Od jej 5 rokov ju otec kontaktoval len sporadicky, pričom to bolo asi 4 krát a
aj to v nej zanechalo negatívne pocity. Prestal platiť výživné od jej 18 rokov, aj napriek skutočnosti, že
si bol vedomý jej ďalšieho štúdia. Kvôli tomu pristúpila k podaniu trestného oznámenia. Býva u matky,
kde dostáva vreckové 200 eur. V ďalšom uviedla, že všetky náklady na život uhrádza jej matka, ktorá
ju vo všetkom podporuje aj napriek zákonnej povinnosti otca na výživné. Otec ju nijakým spôsobom
nekontaktuje ani sa nijakým spôsobom nedožaduje osobného kontaktu. Podrobne sa vyjadrila aj k ňou
predloženým dokladom preukazujúcim jej výdavky.

Odporca na pojednávaní dňa 19.05.2015 uviedol, že je zamestnaný od júla 2014 s tým, že tento projekt
je financovaný prostredníctvom Európskej únie a v podstate by mal byť zamestnaný rok a pol. Čo sa
týka jeho výdavkov tak 125 eur mesačne uhrádza na byt teda polovicu z predpísanej sumy 250 eur,
ďalej navrhovateľke platí výživné navrhovateľke 30 eur mesačne, na druhú dcéru platí 24 eur mesačne.
Medzi ďalšie výdavky patria výdavky na stravu okolo 100 eur, 30 eur na základné hygienické potreby,

15 eur na mimoškolské aktivity jeho druhej dcéry, 30 eur na lieky, 12 eur internet a ďalšie výdavky na
poistky, telefón a komunálny odpad. V súčasnosti zarába cca 350 eur a viac- menej nepokrýva všetky
výdavky a vo veľkej miere sa na úhrade výdavkov podieľa družka, ktorá zarobí v Rakúsku viacej. Výživné
navrhovateľke posiela štvrťročne a to vzhľadom na to, že za poukazovanie finančných prostriedkov sa
platia vysoké poplatky, nakoľko jej peniaze zasiela do Rakúska. Bol by schopný platiť výživné vo výške
50 eur mesačne.

Zo spisu I. L. M. L.. A.. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že rozsudkom č.k. XXC/XXX/XX-XX A. H. XX.XX.XXXX
bolo manželstvo odporcu a matky navrhovateľky rozvedené, pričom vtedy maloletá navrhovateľka bola
zverená do výchovy a opatery matky a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 900 Sk
mesačne, ktorú bol povinný platiť vždy do 15.dňa daného mesiaca, k rukám matky vopred.

Z rodného listu vyplýva, že odporca je otcom navrhovateľky.

Na základe predloženého potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľka je študentkou
Viedenskej univerzity.

V rozpise výdavkov navrhovateľka uviedla, že náklady na spoločnú domácnosť, v ktorej žije s matkou
predstavujú za nájom sumu 900 eur mesačne, za energie 104 eur mesačne, komunálne služby 71,75
eur polročne, stravu a drogériu 650 eur a internet 42,28 eur mesačne. V ďalšom navrhovateľka rozpísala
fixné náklady, ostatné náklady a náklady na voľný čas, ktorých jednotlivé sumy doložila aj dokladmi.

Výzvou zo dňa 15.10.2013 právny zástupca navrhovateľky vyzval odporcu na doplatenie dlžného
výživného vo výške 209,37 eur, najneskôr do 31.10.2013 a zároveň o pravidelné a najmä včasné platenie
výživného v budúcnosti a upozornil ho, že inak bude vymáhať dlžné výživné súdnou cestou.

Dňa 05.11.2013 podala právny zástupca navrhovateľky trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania
trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného
zákona.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou- odbor sociálnych vecí a rodiny zo
dňa 06.03.2014 vyplýva, že odporca nepoberá sociálne dávky.

Podľa správy Sociálne poisťovne Vranov nad Topľou zo dňa 12.03.2014 odporca nie je poberateľom
dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky ani žiadneho dôchodku a nie je ani evidovaný v registri
poistencov Sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa- platiteľa poistného ako poistenec ani ako
SZČO.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - odbor služieb zamestnanosti zo dňa 19.03.2014
vyplýva, že odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVR vo Vranove nad Topľou
odo dňa 11.01.2013 a evidencia trvá.

Z lustrácie v SP súd zistil, že odporca je zamestnancom vo firme T. M.- L. U. U. W. M. I. XX.XX.XXXX.

Z pracovnej zmluvy odporcu vyplýva, že do práce nastúpil 01.07.2014 ako sklenár s tým, že jeho mzda
predstavuje 423 eur mesačne. Jeho príjem za 15 mesiacov v čistom predstavoval sumu 3655,37 eur,
čo súd zistil z predloženého potvrdenia o príjme.

Podľa potvrdenia zo školy zo dňa 02.06.2015 navrhovateľka nepodala žiadosť o štipendium.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava- oddelenie služieb pre občana vyplýva, že
navrhovateľka nepoberá žiadne sociálne dávky a nemajú vedomosť o tom, či poberá nejaké dávky v
zahraničí.

Navrhovateľka spolu so svojim návrhom predložila súdu kópie dokladov preukazujúcich jej výdavky a
to či už v súvislosti s osobnými výdavkami ( hygiena, strava, oblečenia), ako aj štúdiom ( cestovné
výdavky, kurz anglického jazyka, školské výlety, lístok na mestskú dopravu, náklady na prevádzku
vozidla, poplatok za navigáciu, doučovanie, poplatky za učebnice ), so zdravotným stavom ( operačný
zákrok, poplatok za pobyt v nemocnici ), osobným vyžitím ( poplatok za fitness centrum, náklady na
kameru, film ) ako aj iné ( napr. krmivo pre domáce zvieratá, mobilné služby, odvoz odpadu ). Predmetné
doklady boli vystavené v nemeckom jazyku a po ozrejmení údajov na týchto dokladoch, najmä týkajúcich
sa vyšších položiek navrhovateľkou ako aj vzhľadom na vyjadrenie odporcu, že netrvajú na vyhotovení
ich prekladu, súd vychádzal z týchto predložených dokladov a vzhľadom na zásadu hospodárnosti
konania nepovažoval na potrebné vykonať preklad dokladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností,
schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť ( § 62 ods. 5 Zákona o rodine ).

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 154 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len
v budúcnosti.

Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd
môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia ( § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ).

Kritéria na posúdenie plnenia vyživovacej povinnosti na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa, pričom odôvodnenosť potrieb
vyžaduje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k
dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a psychickej

vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, formy prípravy na
budúce povolanie.

Vyživovacia povinnosť voči deťom je prvoradou povinnosťou rodiča, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa,
schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.

Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, podstatné zvýšenie alebo
zníženie príjmu rodičov. Určenie výšky výživného je individuálne v každom prípade.

Z vykonaného dokazovanie je nepochybné, že ostatná úprava výživného na vtedy maloletú
navrhovateľku bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXC XXX/XX-XX, kedy bola v
predškolskom veku. V čase podania návrhu ako aj v súčasnosti je navrhovateľka študentkou Viedenskej
univerzity. Súd mal preto za preukázané, že navrhovateľka ako dieťa odporcu je dieťaťom, ktoré nie
je schopné sa samo živiť, teda je nepochybné, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke
trvá. Vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého
stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese - prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita a
navrhovateľka sa štúdiom pripravuje na povolanie.

Ako už súd uviedol, v čase ostatnej úpravy výživného bola navrhovateľka v predškolskom veku, od
tohto obdobia absolvovala základnú a strednú školu a pokračuje v štúdiu na Viedenskej univerzite.
Teda možno konštatovať, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá so
sebou prináša aj podstatné zvýšenie nákladov, ktoré súvisia predovšetkým so štúdiom. So štúdiom na
univerzite má navrhovateľka nevyhnutne výdavky spojené s cestovaním do školy a späť, ako aj výdavky
na zabezpečenie ubytovania, učebných pomôcok, nákladov na hygienu, stravovanie a zdravotnícku
starostlivosť. Neoddeliteľnou súčasťou každého mladého človeka vo veku navrhovateľky ako formujúcej
sa osobnosti je aj kultúrny a spoločenský život a aj náklady s tým súvisiace.

V čase ostatnej úpravy príjem odporcu predstavoval sumu 8080 Sk (268 eur), v súčasnej dobe je to suma
423 eur. Odporca v súvislosti s navrhovaným zamietnutím návrhu dôvodil najmä tým, že jeho príjem
by mu neumožňoval vzhľadom na jeho výdavky plniť si vyživovaciu povinnosť v navrhovanom rozsahu,
v priebehu konania, potom čo sa zamestnal uviedol, že bol by schopný plniť vyživovaciu povinnosť v
sume 50 eur mesačne.

Za vyššie popísanej zmeny pomerov jednak na strane navrhovateľky ako osoby oprávnenej z
vyživovacej povinnosti ako aj na strane odporcu ako osoby povinnej a najmä riadiac sa tým, že
vyživovacia povinnosťou je prvoradou povinnosťou rodiča má súd za to, že návrh navrhovateľky je v
časti dôvodný a to v časti o zvýšenie výživného v sume 25 eur mesačne, ale až odo dňa 1.7.2014, kedy
nastala u odporcu v priebehu konania zmena jeho pomerov v súvislosti so vznikom jeho pracovného
pomeru a v tejto časti bolo potrebné návrhu vyhovieť, preto zaviazal odporcu na platenie výživného od
01.07.2014 ( t.j. odo dňa nástupu do práce) sumou po 55 eur mesačne, keď od uvedeného dňa príjem
odporcu oproti ostatnej úprave vzrástol zo sumy 268 eur na sumu 423 eur, teda o 155 eur.

Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov, preto súd pri určovaní sumy výživného prihliadol aj na také výdavky odporcu, ktoré
podľa súdu nie sú nevyhnutné, aj keď je pravda, že ich odporcovi nemožno uprieť a to na platenie
poistenia či už životného alebo zodpovednosti za škodu.

Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že mimo odporcu žije v byte, v súvislosti s ktorým deklaroval
výdavky, aj jeho družka, ktorá sa podieľa na úhrade predmetných výdavkov ako aj na výdavkoch
súvisiacich či už so školskými povinnosťami alebo mimoškolskými aktivitami jeho mladšej dcéry.

Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na sumu 300 eur odo dňa podania návrhu ( návrh bol súdu
doručený dňa 27.1.2014 ), teda o sumu 270 eur oproti ostatnej úprave 29,87 eur, čo pri zaokrúhlení
predstavuje sumu 30 eur, pričom súd jej návrhu o zvýšenie v sume 25 eur vyhovel a to za obdobie od
1.7.2014 do budúcna a vo zvyšku, teda o zvýšenie výživného v sume o 240 eur mesačne od 1.7.2014
a za obdobie od 27.1.2014 do 1.7.2014 zamietol.

Čo sa týka dlžného výživného, tak navrhovateľ v súčasnej dobe prispieva navrhovateľke súdom určenou
sumou 30 eur mesačne a suma dlžného výživného tak za jeden mesiac predstavuje sumu 25 eur ( 55
eur priznaná zvýšená suma - 30 eur suma poskytovaná odporcom ).

Za rok 2014 dlžné výživné predstavuje spolu sumu 150 eur a to za šesť mesiacov - od 01.07.2014
( t.j. až odo dňa, kedy odporca začal pracovať) do decembra v sume 150 eur ( 6 x 25 eur ) a za rok
2015 sumu 150 eur za šesť mesiacov - január až jún v sume 150 eur ( 6 x 25 eur ). Ku dňu vyhlásenie
rozsudku dlžné výživné za mesiac júl nevzniklo, nakoľko povinnosť zaplatiť zvýšené výživné má odporca
do 15. dňa v mesiaci a teda za mesiac júl môže svoju vyživovaciu povinnosť splniť riadne do uvedeného
dňa. Takto dlžné výživné predstavuje sumu 300 eur, ktorú sumu dlžného výživného povolil súd zaplatiť
odporcovi spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur pod následkami straty výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná v časti, v ktorej súd návrhu vyhovel, čo predstavuje 9% ( pri
zvýšení 25 eur o uplatňovanú sumu zvýšenia o 270 eur ) a vo zvyšku, v ktorej súd návrh zamietol,
sa jedná o úspech odporcu ( zamietnutie návrhu v sume o 245 eur pri uplatňovanej sume zvýšenia o
270 eur ), čo predstavuje úspech odporcu 91%, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov konania, no
tento sa ohľadom prípadného nároku na náhradu trov konania vyjadril, že by to nebolo morálne a teda
náhradu trov konania si neuplatňoval a navrhovateľka nárok na náhradu trov konania nevznikol, preto
súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,

e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.