Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/536/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4495899994
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4495899994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľky: U.. W. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., A. XX, proti odporcovi: Elektrosvit Nové Zámky, a.s, Komárňanská cesta 3,
Nové Zámky, IČO: 00 152 340, o doplatenie mzdy a náhrady za dovolenku, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11C/158/1995-377 zo dňa 25. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľke úroky z omeškania a náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodoval o úrokoch z omeškania a o trovách konania po
tom, čo súd prvého stupňa predchádzajúcim rozsudkom rozhodol o žalovanom nároku navrhovateľky o
doplatenie mzdy a náhrady za dovolenku.
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 18.09.1994 domáhala voči odporcovi doplatenia mzdy a
náhrady za dovolenku, čerpanú v období od 07.06.1995 do 30.9.1995, ktoré žiadala vyplatiť podľa
znaleckého posudku Ing. Jána Dopiriaka v celkovej výške 1.257,19 eura s úrokom z omeškania 22% zo
sumy 1.257, 19 eura od 08.06.1995 do zaplatenia.

O tomto jej nároku bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11C158/1995-332
zo dňa 22.02.2013, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 1.257,19 eur v zmysle návrhu a
zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 22% od 08.06.1995 do zaplatenia
a zaplatenie trov konania v sume 16,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto
rozsudku podali odvolanie navrhovateľka a odporca. Navrhovateľka vo svojom odvolaní namietala, že
súd neurčil lehotu na zaplatenie istiny a úrokov z omeškania. Odporca v odvolaní namietal, že nie je
zrejmé, na základe akého výpočtu súd dospel k astronomickej výške ročného úroku 22% a z akého

dôvodu súd určil platenie úrokov od 08.06.1995 do zaplatenia, pretože od 18.07.2000 bol na majetok
odporcu vyhlásený konkurz, ktorý skončil 18.01.2012 a podľa názoru odporcu sa za toto obdobie úroky
nepočítajú vôbec. Ďalej v odvolaní uviedol, že v inom konaní na Okresnom súde Nové Zámky vedené
pod sp. zn. 13C/11/1996, v ktorom ide o tých istých účastníkov konania, súd určil ročný úrok 17,6%,
čo je o skoro 5% menej.
Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaniach účastníkov tak, že rozsudkom č.k. 7Co/175/2013-357
zo dňa 31.10.2013 povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu 1.257,19 eura potvrdil a v časti

povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 22% úrok z omeškania zo sumy 1.257,19 eur od 08.06.1995
do zaplatenia, ako aj v časti trov konania rozsudok zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie
konanie.Po vrátení spisu súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky na pojednávaní dňa
25.04.2013, ktorá zotrvala na svojom návrhu ohľadne úrokov z omeškania vo výške 22% ročne z istiny
1.257,19 eur od 09.07.1995, pretože výplatný termín mzdy u odporcu bol vždy ôsmeho toho-ktorého

mesiaca.
Následne súd prvého stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom č.k. 11C/158/1995-377 zo dňa
25.04.2014 tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 22% úrok z omeškania ročne zo sumy
1.257,19 eura od 09.07.1995 do zaplatenia a 33 eur titulom náhrady trov konania, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že nepriznáva znalcovi Ing. Jánovi Dopirjakovi

znaleckú odmenu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na majetok odporcu bol vyhlásený dňa
18.07.2000 konkurz a tento konkurz bol zrušený 18.01.2012, v rámci konkurzu si navrhovateľka svoj
nárok uplatnila včas u správcu konkurznej podstaty a keďže v konkurznom konaní nebola navrhovateľka
uspokojená a konkurz bol zrušený, tak jej nárok naďalej trval, a preto si ho mohla uplatniť na súde.
Odporca sa s plnením peňažného dlhu (doplatenia mzdy a náhrady za dovolenku) dostal do omeškania,
preto v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka má navrhovateľka právo požadovať od odporcu ako

dlžníka popri plnení (sumy 1.257,19 eur) aj úroky z omeškania. Ku dňu 09.07.1995, kedy sa odporca
dostal do omeškania, bola výška úrokov 22% (dvojnásobok diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou
bankou Slovenska). Súd preto priznal navrhovateľke právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
22% ročne od 09.07.1995 do zaplatenia z istiny 1.257,19 eura, ktorá jej bola právoplatne prisúdená
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/175/2013-357 zo dňa 31.10.2013 v spojení s rozsudkom

Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 11C/158/1995-332 zo dňa 22.02.2013. Vzhľadom na
to, že odporca je s platením dlhu v omeškaní, súd priznal navrhovateľke právo na zaplatenie úroku vo
výške 22% ročne z istiny 1.257,19 eur do zaplatenia. Ďalej súd prvého stupňa nepriznal znalcovi Ing.
Dopirjakovi znaleckú odmenu, nakoľko i napriek výzve súdu znalec si znaleckú odmenu neuplatnil. O
trováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1OSPanavrhovateľke,ktorábolavkonaníplneúspešná,

priznal právo na náhradu trov konania, a titulom zaplateného súdneho poplatku 33,- eur za návrh a
rovnakú sumu za podanie odvolania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca odôvodnenie súdu prvého

stupňa ohľadom počítania úrokov z omeškania, ktoré navrhovateľke priznal nielen pred vyhlásením
konkurzu, ale aj počas trvania konkurzu na majetok úpadcu - odporcu (trval od 18.07.2000 do
18.01.2012) považoval za nesprávne. Bol toho názoru, že momentom vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu (dlžníka) sa podľa ust. § 14 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze a vyrovnaní účinného ku
dňu vyhlásenia konkurzu stávajú splatnými aj nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty.

Znamená to, že bolo povinnosťou navrhovateľky si do konkurzu prihlásiť nielen istinu pohľadávky, ale
aj príslušenstvo s jeho vyčíslením ku dňu vyhlásenia konkurzu a tiež vyčíslením príslušného úroku.
Považoval za nespravodlivé priznať navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 22 % ročne od roku 1995
doposiaľ, pretože odporca nenesie zodpovednosť za dĺžku konkurzného konania, ktoré trvalo skoro
12 rokov. Zároveň dodal, že pokiaľ si navrhovateľka uvedené príslušenstvo pohľadávky do konkurzu

neprihlásila, nemôže si ho úspešne uplatniť v tomto konaní, pretože je premlčané. Z uvedeného dôvodu
považoval návrh v tejto časti za nedôvodný. Okrem toho namietal, že súd prvého stupňa dostatočne
neodstránil pochybnosti ohľadom odôvodnenia výpočtu úrokov a de facto zopakoval svoje rozhodnutie
bez náležitého vyporiadania sa s vecou a riadneho zdôvodnenia, čo má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporca v odvolaní opakuje
dôvody, ktorými sa už odvolací súd zaoberal v konaní 7Co/175/2013. Dodala, že celé konanie odporcu
považuje za ďalšie prieťahy v konaní, dôkazom čoho je aj jeho neúčasť na pojednávaniach, z ktorých
sa buď ospravedlnil alebo nezúčastnil bez ospravedlnenia. Z uvedených dôvodov žiadala odvolanie

odporcu odmietnuť a rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu
(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (OSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3
OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je
vecne správne a odvolanie odporcu nie je opodstatnené (výrok o nepriznaní znaleckej odmeny nebol
odvolaním napadnutý, preto ho odvolací súd nepreskúmaval a nadobudol právoplatnosť).V prejednávanej veci rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11C 158/1995-332 zo dňa 22. 02.
2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/175/2013 -357 zo dňa 31.10.2013 bol

odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke istinu 1.257,19 eur s tým, že tento rozsudok súdu prvého
stupňa v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke aj príslušenstvo t.j. 22% úrok z
omeškania zo sumy 1.257,19 eur od 8.6.1995 do zaplatenia, ako aj v časti trov konania bol zrušený a vec
v rozsahu zrušenia bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odvolania odporcu vyplýva,
že tento namieta spôsob počítania úrokov z omeškania, ktoré navrhovateľke priznal súd prvého stupňa

nielen pred vyhlásením konkurzu, ale aj počas trvania konkurzu na majetok úpadcu - odporcu (trval od
18.07.2000 do 18.01.2012), ktorý postup považoval za nesprávny.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka prihláškou zo dňa 11.09.2000 (č.l. 305 spisu) prihlásila okrem
istiny (v tomto prípade doplatenie mzdy a náhrady za dovolenku) aj príslušenstvo tejto pohľadávky
- t.j. úroky z omeškania vo výške 22%, ktorá pohľadávka bola na prieskumnom pojednávaní dňa

28.06.2002 správcom konkurznej podstaty Ing. Petrom Priatkom (č.l. 309) popretá. S poukazom na
uvedené neobstojí námietka odporcu v odvolaní, že navrhovateľka si uvedené príslušenstvo pohľadávky
do konkurzu neprihlásila, a preto si ho nemôže úspešne uplatniť v tomto konaní, pretože je premlčané.
Keďže v konkurznom konaní nebola navrhovateľka uspokojená a konkurz bol zrušený, tak jej nárok
naďalej trval a trvá.

Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v znení účinnom ku dňu
vyhlásenia konkurzu, t.j. ku dňu 18.07.2000), z uspokojenia sú vylúčené úroky z pohľadávok veriteľov
vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie v rámci konkurzného konania vylučuje pri
uspokojovaní úroky z omeškania, ktoré prirástli po vyhlásení konkurzu z pohľadávok vzniknutých pred
vyhlásením konkurzu, ustanovenie však neobsahuje v sebe úpravu zániku úrokov z omeškania z
pohľadávok, vzniknutých pred vyhlásením konkurzu. Z uvedeného ustanovenia tak priamo vyplýva
právny predpoklad o existencii úrokov z omeškania, ktoré prirástli k pohľadávke vzniknutej pred

vyhlásením konkurzu, a to pri úrokoch, ktoré prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu. Uvedené
ustanovenie a ani zákon v žiadnom ustanovení neobsahuje žiadnu úpravu o zániku takýchto pohľadávok
vo forme úrokov z omeškania, ktoré prirástli z pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ale
naopak predpokladá ich existenciu, avšak s obmedzením ich uspokojenia v rámci konkurzného konania
z majetkovej podstaty. Príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania vzniknuté po vyhlásení konkurzu

je vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzného konania, avšak právo ako také nezaniká. Preto po
zrušení konkurzu, pokiaľ úpadca ďalej existuje a nie je vymazaný z obchodného registra, je možné
sa týchto pohľadávok domáhať voči dlžníkovi. Pokiaľ ide o výšku priznaného úroku z omeškania
(22% ročne z prisúdenej istiny), táto zodpovedá zákonnej výške úroku z omeškania podľa § 517 ods.
2 Obč. zákonníka a vykonávacieho predpisu, ktorým bolo v čase omeškania dlžníka Nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z.z.. Ku dňu 9.7.1995, kedy sa dostal odporca do omeškania, bola výška diskontnej
sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska určená na 22% ročne. Odvolací súd dodáva, že počas
trvania omeškania v tejto veci (od 9.7.1995 do zaplatenia) v súvislosti so zavedením meny eura došlo
od 01.01.2009 k zmene výšky úrokov z omeškania tak, že pod pojmom „diskontná sadzba NBS“ sa
odo dňa zavedenia meny euro (01.01.2009) rozumie „základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky“. Táto zmena základnej úrokovej sadzby nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej
výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť pred dňom zavedenia meny euro.
Ak k omeškaniu dlžníka došlo pred 1.1.2009 (čo je tento prípad), výška úrokov z omeškania sa podľa
prechodného ust. § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008.
V tom čase predstavovala výška úrokov z omeškania 2-násobok diskontnej sadzby stanovenej NBS

platnej ku dňu, keď omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo (viď Veľký komentár k Občianskemu
zákonníku - Imrich Fekete, str. 1477).

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia súdu prvého stupňa rozhodol v súlade s právnym
predpisom, keď návrhu v časti uplatnených úrokov z omeškania vyhovel a správnosť záverov odporca

svojim odvolaním nespochybnil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 OSP tak, že
v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila

a zo spisu vedeného v tejto veci nezistil žiadne trovy, ktoré by vznikli v odvolacom konaní priamo
navrhovateľke.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.