Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211061
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714211061.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Astrová 2/A, IČO: 45869464, zastúpeného spoločnosťou verita s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karpatská
18, proti povinnému S. O., bytom H. č. XX, o vymoženie sumy 376,35 EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 7Er/600/2014 - 20 zo dňa 17. októbra 2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej,

Exekútorský úrad Bratislava, sp. zn. EX 916/14 - 2 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 29.4.2014 sp. zn. PW-B/0413/0067,
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej doložky, súčasti
obchodných podmienok pre úver, verzia 1/2007, bod 11.2, ktoré tvoria prílohu Zmluvy o úvere č.
5005559407 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom oprávneného, pôvodným

veriteľom a povinným dňa 19.11.2007. Rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 45
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 1 - 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, príslušnými ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/
EHS, s odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial
SA, C-168/05 Mostaza Claro a prijaté závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo

dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40. Využijúc oprávnenie dané
Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a dospel k záveru, že
medzi oprávneným a povinným ide o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o úvere uzavretou v
rámci obchodných aktivít právneho predchodcu oprávneného s fyzickou osobou, nepodnikateľom v
pozícii spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je
upravená iba ako súčasť obchodných podmienok pre úver, pričom tak splýva s ostatnými všeobecnými

obchodnými podmienkami. Rozhodcovská doložka posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka
nebola spotrebiteľom, povinným, osobitne dojednaná a jej forma tak spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Povinnému bola týmto postupom
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a uvedenej
Smernice. Ak rozhodcovská doložka nie je platne uzavretá, spotrebiteľ touto rozhodcovskou doložkou
nie je viazaný. Vo veci tak rozhodoval orgán, ktorému nebola platne daná právomoc vo veci konať.

Oprávnenýpretonedisponujespôsobilýmexekučnýmtitulompodľa§41ods.1Exekučnéhoporiadku,t.j.vykonateľným rozhodnutím rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa preto žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie
súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sa vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ a § 221 ods. 1 písm.
f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s tým, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi zároveň odňatá možnosť konať
pred súdom. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, je ním exekučný súd viazaný. Exekučný súd preto nemá oprávnenie
posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, jeho skutkové a právne závery, meniť ho alebo rušiť,
nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Porušuje tým zásadu rovnocennosti

a pripúšťa rozdielny postup súdu v prípadoch rôznych exekučných titulov. Exekučný súd svojím
postupom prekračuje svoje zákonné oprávnenia, čím porušuje ústavné právo oprávneného na súdnu
ochranu a znemožňuje oprávnenému uplatnenie jeho práv priznaných exekučným titulom, právoplatným
rozhodcovským rozsudkom. Navyše tak dochádza k porušovaniu právnej istoty oprávneného, keďže
súdy rozhodujú v skutkovo a právne obdobných veciach odlišne. Oprávnenému je zároveň týmto

postupom odňatá možnosť konať, vyjadriť sa k postupu súdu a predkladať prípadné dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Exekučný súd by svojou preskúmavacou činnosťou nemal nahrádzať možnosti dané
účastníkovi na jeho obranu a nahrádzať tak pasivitu povinného vo vzťahu k oprávnenému. Navyše,
možnosť preskúmavania existencie rozporu s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o
rozhodcovskom konaní je viazaná výlučne na plnenie, nie na zmluvné podmienky. Oprávnený poukázal

na špecifiká rozhodcovského konania, v rámci ktorého sú práva povinnej osoby, spotrebiteľa, dostatočne
garantované, a to i v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený poukázal tiež na príslušné
ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného,
Poštová banka, a.s., ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy plnila len svoju zákonnú
povinnosť podľa § 93 b/ uvedeného zákona. Takéto zmluvné ustanovenie, ktoré vychádza priamo

zo zákonnej povinnosti banky preto nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Exekučný súd tak nezákonným postupom znemožňuje oprávnenému uplatniť svoje právo priznané
právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného
súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať

súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku,alejehosúladnosťsozákonom.Priexistenciirozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu
v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,

resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý má za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že výhradná rozhodcovská doložka
ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok pre úver, verzia 1/2007, ktoré tvoria prílohu zmluvy
o úvere, bod 11.2., nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovskéhosúdu.Vkonanítaknebolasplnenázákladnápodmienkanato,abymoholbyťsúdomvrámciexekučného
konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky je základnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.

Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý
nemožno vykonať.

Niejemožnésúhlasiťsargumentáciouoprávneného,žepriuzatváranízmluvymedzibankouapovinným
sa postupovalo striktne zákonným spôsobom, v súlade s § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Podľa § 93b ods. 1, 2 Zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh
rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim

klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva.
Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme
návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Toto ustanovenie zákona o bankách bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil povinnosť banky
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej doložky. Je tak
vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu k povinnosti
ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti

spotrebiteľa a jeho ochrane.

Zákonné ustanovenie, ktorým banka odôvodňuje svoj postup však stále vyžaduje individuálne
vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa a potrebu informovať klienta, keďže
umožňuje klientovi, spotrebiteľovi, návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok

boli vopred pripravené nepochybne svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp. rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odvolaciu námietku oprávneného, že povinný ako klient
banky, právneho predchodcu oprávneného mal v zmluvných podmienkach danú možnosť rozhodcovskú

doložku neuzavrieť. Vzhľadom na obsah a znenie výhradnej rozhodcovskej doložky určujúcej konkrétny
rozhodcovský súd ako aj miesto konania rozhodcovského konania, ktorá takúto možnosť odstúpenia
neobsahuje, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka tvorí neoddeliteľnú súčasť
obchodných podmienok banky, ktoré sú nemenné a vopred pripravené, je zrejmé, že táto námietka
oprávneného nie je dôvodná.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak má byť rozhodcovská doložka
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o

individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku, je nepochybne forma uzavretej zmluvy a príslušných
obchodných podmienok.

Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať
z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú

zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných a všeobecných obchodných
podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálnevyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice), pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na

súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované
na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice ako nekalú.

Na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dáva do pozornosti
ustanovenia § 4 zákona č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možnonahradiťvyhlásenímzmluvnýchstrándozápisnicepredrozhodcomnajneskôrdozačatiakonania
o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom
zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Je tak zrejmé, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o
rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Aj z uvedeného dôvodu je preto
možné konštatovať jej neplatnosť. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve o úvere
na obchodné podmienky, ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom s týmito obchodnými
podmienkami netransparentne splynula aj výhradná rozhodcovská doložka.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma
zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa §
4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere nepochybne vyplýva, že táto nespĺňa zákonné
náležitosti. Zmluva o úvere odkazuje na rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných obchodných
podmienkach, čo však nespĺňa podmienku písomnej formy podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom

konaní, keďže v zmluve nie je uvedený celý obsah rozhodcovskej doložky. K podpisu všeobecných
obchodných podmienok, ktorých obsahom je rozhodcovská doložka, zmluvnými stranami nedošlo. Zo
všeobecne formulovaného odkazu na všeobecné obchodné podmienky nemožno nijako vyvodiť, že
týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú doložku v konkrétnom
znení a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná poskytovateľom úveru, dodávateľom služby, a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky
neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, ako to uviedol aj súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo

veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40. Rovnako je
možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 4 OZ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.Je nepochybné, že výhradná rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok,
nedohodnutá individuálne povinnou osobou, je neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený
oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo

veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto
prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako
nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolacísúduvádza,žepostupsúduprvéhostupňaniejevrozporesprocesnýmiprávamioprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu

nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvého stupňa, ku ktorým súdu dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS

38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis
proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS

209/04). Odvolací súd preto vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a konštatovanie
absencie právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími
odvolacími námietkami oprávneného.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.