Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206468
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815206468.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, v zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so
sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: J. H., bytom ul. N. XXX/X, P., o vymoženie 1.056,71
Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k.
16Er/1248/2015-11 zo dňa 06. mája 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie v danej exekučnej veci zastavil. Uviedol,
žeoprávnenýsanávrhomdoručenýmsúdnemuexekútorovidňa30.3.2015domáhalvykonaniaexekúcie
proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.

zn. WHB0110143, zo dňa 20.8.2010, právoplatným dňa 20.10.2010 a vykonateľným dňa 24.10.2010.
Z úradnej činnosti súd zistil, že exekučné konanie vedené pod spisovou značkou 9Er/148/2011
(EX 37/2011) v prospech oprávneného proti povinnej bolo zastavené uznesením Okresného súdu
Prievidza č. k. 9Er/148/2011-53 zo dňa 18.3.2013 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom, ako
Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er/148/2011-21 zo dňa 28.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciezdôvodovtamuvedenýchzamietolatotouznesenievspojení

s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoE/321/2011-33 zo dňa 11.8.2011
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2011. Mal za preukázané, že exekučným titulom v tomto a vo vyššie
uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. WHB0110143 zo
dňa 20.8.2010. Súd na vec aplikoval ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251
ods. 4 O.s.p. a uviedol, že existencia právoplatného rozhodnutia o veci je prekážkou toho, aby sa o

rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res iudicata ide podľa
prvostupňového súdu vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci
už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a
3. o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o
nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom
konaní o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému

vymoženia pohľadávky na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom
konaní súd exekučné konanie v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zastavil
pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul. Mal
za to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.
s. p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni
tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Prvostupňový súd mal

za preukázané, že v tomto exekučnom konaní sp. zn. 16Er/1248/2015 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vosvojom skoršom rozhodnutí č. k. 9Er/148/2011-21 zo dňa 28.3.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je
spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej
veci a toto exekučné konanie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e)
O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými

výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol,
ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011,
5ECdo/40/2013 a uznesenie Ústavného SR sp. zn. III. ÚS. 254/2012. Bol toho názoru, že v danom
prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a §

103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať
zásadu res iudicata. Poukázal na to, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom

a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne
účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013. Bol toho názoru, že súd prvého
stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 EP.

Súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať
ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd sa tak v prvom rade mal vysporiadať so
žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až potom, čo uznesenie

o prípadnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudne právoplatnosť môže exekučný súd
rozhodnúť o zastavení konania. Týmto tak mal prvostupňový súd porušiť právo oprávneného na
spravodlivý proces a odňať mu možnosť konať pred súdom. Mal za to, že prvostupňový súd pri skúmaní
žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Exekučný
súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do

jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Svoju argumentáciu podporil s poukazom na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal na porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní,
keď exekučné súdy voči skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zmietajú. Taktiež
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012,
č. k. 8CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012 a č. k. 18CoE/632/2011-23. Je toho názoru, že postupom

prvostupňového súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná
urobila akýkoľvek právny úkon, ju súd nezákonne zvýhodňuje len na základe jej postavenia. Na záver z
vyššieuvedenýchdôvodovnavrholodvolaciemusúduabynapadnutéuznesenievcelomrozsahuzmenil
tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne,
aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015, domáhal

vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 1.056,71 Eur s príslušenstvom, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. WHB0110143 zo dňa 20.08.2010.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu už domáhal

vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie identického nároku. Predmetná vec bola vedená
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9Er/148/2011. Dňa 28.03.2011 Okresný súd Prievidza vydal
v predmetnej veci uznesenie č. k. 9Er/148/2011-21, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Predmetné rozhodnutie nadobudloprávoplatnosť dňa 18.10.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19CoE/321/2011-33 zo dňa 11.08.2011.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s
§ 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu
v predmetnom exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka
res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých
má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení §
104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na

to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučnékonanieaplikovať§159ods.3O.s.p.,ktorévýslovnezakotvuje,želenčosaoveciprávoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a

2. (exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú
osoby oprávneného a povinnej totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie)
zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom

exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia

o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie

exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul
- notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už

nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s
rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata
zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcienepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie
na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia /exekučného titulu/ zaniklo právo ním

priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo
vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné
skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a
totožnou povinnou) bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva
oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie
skončiloprávoplatnýmuznesenímzdôvodu,žepredloženýexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudoknieje
spôsobilým exekučným titulom pre absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, keď rozhodcovská
doložka bola neplatná.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu

predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať
a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. Súd tak urobí v
zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. kedykoľvek za konania, teda aj predtým než exekučný súd bude
rozhodovať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o vydaní poverenia, nakoľko exekučné konanie

začína v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle
uvedeného teda neobstojí námietka oprávneného o tom, že prvostupňový súd sa mal zaoberať najskôr
otázkou vydania poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rovnako tak neobstojí ani námietka oprávneného o tom, že udelenie poverenia resp. jeho neudelenie

nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej z dôvodu, že udelenie poverenia nie je rozhodnutím o veci
samej, ale v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 5Cdo/40/2013 je individuálnym právno-
aplikačným aktom, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Odvolací súd
poukazuje, že v tomto prípade prekážka veci rozhodnutej nebola založená na skutočnosti, že vo veci
bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, ale bola založená na tom, že exekučný súd zamietol

návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia. Takéto rozhodnutie exekučného súdu, za predpokladu,
že ten skúma materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je zaiste
inej kvality ako udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Takéto rozhodnutie je tak spôsobilé založiť
prekážku veci rozhodnutej. Nakoniec predmetné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR resp. Ústavného
súdu SR, na ktoré oprávnený poukazuje sa týkajú iba prípadov udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci teda existencia vady podmienok exekučného konania zistená bola, pričom
ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek

za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie
podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú,
či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne v predmetnej exekučnej veci
po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby

rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .