Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113010371
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113010371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 03. 2015 rozhodujúc v senáte

v zložení predseda senátu JUDr. Romanom Reištetterom a prísediacich Z. K. W. O. D. K. J. K. F.. U. W.,
E.. XX. XX. XXXX K. T., Moldavská republika, obž, D. G., nar. XX. XX. XXXX v A., obž. A. I., nar. XX. XX.
XXXX K. I. I. a obž. Š. D., nar. XX. XX. XXXX, alias W. W., nar. XX. XX. XXXX, alias X. A. W., nar. XX.
XX. XXXX, pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X. U. W., nar. XX. XX. XXXX K. T., A. X., štátna príslušnosť A. X., národnosť A., prechodne bytom ulica
P. X, XXX XX Q., Q., trvale bytom T., T. X., A. X.,

X. D. G., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom Š. XX, A., živnostník,

X. A. I., nar. XX. XX. XXXX K. I. I., trvale bytom O.. G.G. XXX/XX, A.,

X. Š. D., nar. XX. XX. XXXX, alias W. W., nar. XX. XX. XXXX, pravým menom X. A. W.,
štátna príslušnosť X. L., národnosť Č., viacnásobného žiadateľa o azyl vedeného na Migračnom úrade
Slovenskej republiky, číslo identity XXXXX, toho času pobyt neznámy, konanie proti ušlému

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, p r e t o ž e

organizovaná skupina v zložení najmenej päť osôb, a to U. W., D. G., A. I., doposiaľ nestotožnená
osoba menom K., pôsobiaca v Taliansku, a U. L., prezývaný „generál“, pôsobiaci na Ukrajine, spoločne
rozdelením si úloh za finančnú odmenu organizovali a zabezpečovali najmenej od 11. 06. 2009
do 08. 04. 2010 nedovolené prekročenie hraníc Slovenskej republiky migrantmi - utečencami štátnej
príslušnosti Moldavska, Afganistanu, Somálska, Ruskej federácie a Ukrajiny, ktorí nemali príslušné
doklady oprávňujúce ich na vstup na územie Slovenskej republiky a do Schengenského priestoru a
to tak že, nestotožnená osoba menom „K., U. W. W. U. L. zabezpečovali prevoz migrantov z krajiny

pôvodu Moldavsko na Ukrajinu do blízkosti hraníc zo Slovenskou republikou, tiež U. W. v spolupráci
U. L. zabezpečovali do blízkosti slovensko - ukrajinskej hranice aj prevozy príslušníkov afganskej a
somálskej štátnej príslušnosti, tu ich nezistené osoby v predmetnom období odovzdávali prevádzačovi
U. W., ktorý ich nedovolene v skupinkách od dvoch do osem osôb previedol peši lesným porastom mimo
hraničný prechod na územie Slovenskej republiky na dohodnuté miesto, kde migrantov po dohode s U.
W. prevzal vodič D. G., ktorý ich postupne prepravoval cez celé územie Slovenskej republiky najmä po
trase Michalovce, Košice, Rožňava, Rimavská Sobota, Lučenec, Zvolen, Nitra, a to osoby moldavskej

štátnej príslušnosti do cieľovej krajiny Taliansko a osoby afganskej štátnej príslušnosti spoločne s
ďalším vodičom A. I. do cieľovej krajiny Rakúsko, do mesta Viedeň, kde následne v Taliansku preberalimigrantov - Moldavcov ich nestotožnení rodinní príslušníci, ktorí vyplácali odmenu za celé prevedenie
po trase Moldavsko - Ukrajina - Slovensko - Maďarsko - Rakúsko - Taliansko vodičovi D. G. v sume cca
2 000,00 - 2 300,00 Eur za jednu osobu, ktoré D. G. vždy po návrate na Slovensko odovzdal U. W., ten

ich prerozdeľoval tak, že vodičovi vyplatil províziu 800,00 Eur za jednu cestu a za prevedenie Afgancov
po trase Ukrajina - Slovensko - Rakúsko (Viedeň) vyplácali nezistenú odmenu doposiaľ nestotožnené
osoby pôsobiace na Ukrajine U. W., z ktorej on vyplatil vodičovi províziu 450,00 Eur za jednu cestu,
pričom táto skupina sa pokúsila za nezistenú odmenu prepraviť z Ukrajiny do nezistenej cieľovej krajiny
aj štyri osoby somálskej štátnej príslušnosti, toto sa im ale nepodarilo, pretože títo boli po prevedení U.

W. cez štátnu hranicu Slovenskej republiky pri obci Tibava, okres Sobrance zadržaní hliadkou polície,

a takýmto spôsobom spáchali nasledovné skutky

1. v noci zo dňa 11. 06. 2009 do dňa 12. 06. 2009 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej
republiky peši cez les mimo hraničný prechod ženu vo veku okolo 40 rokov a dieťa - chlapca vo veku

asi 14 rokov moldavskej štátnej príslušnosti a na jeho požiadanie dňa 12. 06. 2009 v skorých ranných
hodinách ženu, chlapca a U. W. prevzal neďaleko hraníc v obci Choňkovce vodič D. G., ktorý ich ako
vodič taxislužby C. A. na presnejšie nezistenom vozidle odviezol do Michaloviec, kde U. W., žena a
chlapec prestúpili z vozidla taxislužby do vozidla D. G. zn. B. P. s EČV: A. XXX W. a následne ich D. G.
odviezol z Michaloviec do Talianska do mesta Udine, kde žena a chlapec vystúpili, U. W. odviezol späť

do Bratislavy, kde za prevoz mu U. W. vyplatil 800,00 Eur,

2. v presnejšie nezistený deň v mesiaci jún 2009 v noci U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do
Slovenskej republiky peši cez les mimo hraničný prechod dve ženy moldavskej štátnej príslušnosti,
následne na jeho telefonické požiadanie tieto spolu s U. W. prevzal v ranných hodinách pri obci Vojnatina

vodič D. G., ktorý ich ako vodič taxislužby C. A. na nezistenom vozidle odviezol do Michaloviec, tu U. W.
vystúpil a ženy prestúpili do vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W., ktorým ich D. G. odviezol z Michaloviec
do Talianska do mesta Udine, tu ženy prevzali dvaja nestotožnení mladí muži vo veku do 30 rokov a
jeden z nich vyplatil D. G. bližšie nezistenú sumu v eurách, tieto D. G. po návrate na Slovensko odovzdal
U. W. a tento mu z nich vyplatil 800,00 Eur za prevoz,

3. dňa 08. 08. 2009 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej republiky peši cez les mimo
hraničný prechod dvoch migrantov muža a ženu moldavskej štátnej príslušnosti vo veku približne 30 až
35 rokov, následne na jeho telefonický pokyn v noci zo dňa 08. 08. 2009 na 09. 08. 2009 týchto prevzal
neďaleko hraníc v obci Priekopa do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. vodič D. G., ktorý ich

odviezol do Michaloviec, tam U. W. z vozidla vystúpil a D. G. muža a ženu odviezol priamo do Talianska
do mesta Udine, kde ich v poobedňajších hodinách prevzali nestotožnené osoby, ktoré vyplatili D. G.
približne 2 000,00 - 2 300,00 Eur, tieto peniaze doviezol späť do Michaloviec, kde ich odovzdal U.
W. a tento mu z nich vyplatil 800,00 Eur za prevoz,

4. dňa 13. 08. 2009 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej republiky peši cez les mimo
hraničný prechod dvoch migrantov mužov vo veku približne od 30 do 40 rokov moldavskej štátnej
príslušnosti, následne do 14. 08. 2009 ostal aj s migrantmi ukrytý na nezistenom mieste medzi obcami
Priekopa a Tibava a na jeho telefonický pokyn v noci zo dňa 14. 08. 2009 na 15. 08. 2009 ich prevzal v
obci Tibava vodič D. G., ktorý ich odviezol do Michaloviec, kde U. W. vystúpil a D. G. migrantov odviezol

priamo do Talianska do mesta Udine, kde ich dňa 15. 08. 2009 v obedňajších hodinách na benzínovom
čerpadle prevzal nestotožnený muž vo veku cca 40 rokov, tento D. G. vyplatil okolo 2 000,00 - 2 300,00
Eur za osobu, tieto peniaze D. G. doviezol späť do Michaloviec, kde ich odovzdal U. W. a tento mu z
nich vyplatil 800,00 Eur za prevoz,

5. v čase od večerných hodín dňa 28. 08. 2009 do poobedných hodín dňa 29. 08. 2009
vodič D. G. na požiadanie U. W., previezol tohto nedovolene z Michaloviec cez Maďarsko, Rakúsko do
Talianska do mesta Brescia na požičanom motorovom vozidle zn. Š. F. nezisteného EČV z požičovne
S. S.. X.. F.., so sídlom K. XX, A., pričom U. W. sa v tom čase zdržiaval na území Slovenskej republiky
a Schengenského priestoru neoprávnene bez povolenia, kde následne po vyložení U. W. v Taliansku v

meste Brescia vyplatil U. W. D. G. 500,00 Eur za prevoz,

6. v čase od cca 14.00 h dňa 09. 09. 2009 do doobedňajších hodín dňa 10. 09. 2009 vodič D. G.
na požiadanie U. W., previezol tohto nedovolene z talianskeho mesta Udine, cez Rakúsko na územieSlovenskej republiky do Michaloviec na požičanom motorovom vozidle zn G. M. s EVČ: A. XXX I. z
požičovne S. S.. X.. F.., so sídlom K. XX, A., pričom U. W. sa v tom čase zdržiaval na území Slovenskej
republiky a celého Schengenského priestoru neoprávnene bez povolenia, kde následne po vyložení v

Michalovciach vyplatil U. W. D. G. 800,00 Eur za prevoz,

7. v noci zo dňa 16. 09. 2009 na 17. 09. 2009 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej
republiky peši cez les mimo hraničný prechod dvoch mužov vo veku približne od 30 do 40 rokov
moldavskej štátnej príslušnosti, následne dňa 17. 09. 2009 sa jeden migrant menom U. B., nar. XX. XX.

XXXX K. A. na území Slovenska stratil a potom ho zadržala hliadka polícia a druhého migranta s U. W.
na jeho telefonické požiadanie dňa 17. 09. 2009 prevzal pri obci Tibava vodič D. G., ktorý ich odviezol
na požičanom vozidle zn G. M. s EVČ: A. XXX I. do Michaloviec, tam U. W. vystúpil a D. G. migranta
odviezol priamo do Talianska do mesta Udine, kde ho dňa 18. 09. 2009 v poobedňajších hodinách
vyložil na železničnej stanici, následne mu migrant vyplatil 1 700,00 Eur, peniaze D. G. doviezol späť do
Michaloviec, kde ich odovzdal U. W., a tento mu z nich vyplatil 800,00 Eur za prevoz,

8. dňa 06. 10. 2009 vo večerných hodinách prevzal na požiadanie U. W. vodič D. G. v lesíku pred
Košicami v smere od Michaloviec štyroch migrantov mužov afganskej štátnej príslušnosti vo veku 25
- 30 rokov, ktorí vstúpili a zdržiavali sa na území Slovenskej republiky nelegálne a týchto odviezol na
požičanom vozidle zn G. M. s EVČ: A. XXX I. do Rakúska do Viedne, kde ich vyložil dňa 07. 10. 2009 o

cca 05.00 h v centre mesta pri prvom taxíku, pričom U. W. nachádzajúci sa v tom čase na Ukrajine ho
pri nakladaní migrantov aj počas cesty telefonicky kontroloval a inštruoval,

9. dňa 08. 10. 2009 v čase okolo obeda po tom, ako D. G. kontaktoval doposiaľ nestotožnený muž -
prevádzač plynule hovoriaci slovensky, D. G. prevzal od tohto vo Vranove, okres Vranov nad Topľou na

železničnej stanici štyroch nezistených migrantov mužov afganskej štátnej príslušnosti, traja vo veku 25
- 30 rokov, jeden vo veku asi 50 - 55 rokov, ktorí vstúpili a zdržiavali sa na území Slovenskej republiky
nelegálne a na telefonický pokyn U. W. nachádzajúceho sa v tom čase na Ukrajine ich odviezol na
nezistenom vozidle do Rakúska do Viedne, kde ich vyložil v centre mesta pri prvom taxíku, následne za
tieto spolu dva prevozy zo 06. 10. 2009 a 08. 10. 2009 dostal Kamil Hromada koncom októbra 2009,

keď sa U. W. vrátil z Ukrajiny na Slovensko od neho spolu 900,00 Eur,

10. v noci zo dňa 24. 10. 2009 na 25. 10. 2009 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej
republiky do obce Koňuš peši cez les mimo hraničný prechod troch migrantov, mužov moldavskej štátnej
príslušnosti a to U. T., nar. XX. XX. XXXX, U. J., nar. XX. XX. XXXX a B. S., nar. XX. XX. XXXX, následne

dňa 25. 10. 2009 migranti na pokyn U. W. prešli autobusom z obce Koňuš do Sobraniec kde ich mal
na požiadanie U. W. prevziať vodič D. G. do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. a odviesť
ich do Talianska, k tomuto ale nedošlo pretože migranti boli dňa 25. 10. 2009 o 06.30 h zaistení na
autobusovom nástupišti Sobrance hliadkou polície pre podozrenie z neoprávneného pobytu na území
Slovenskej republiky, nakoľko predložili ku kontrole nepravé identifikačné karty Rumunska,

títo nemali doklady oprávňujúce ich na pohyb na území SR a prechod cez štátnu hranicu, odviezol na
svojom vozidle zn. B. P. s EČV: A. XXX W. cez Maďarsko, Rakúsko do Talianska do mesta Padova, kde
v obedňajších hodinách migranta prevzala jeho matka, ktorá vyplatila U. W. nezistenú sumu a z tejto
U. W. ešte v Taliansku vyplatil D. G. 900,00 Eur za prevoz, následne D. G. odviezol U. W. do mesta
Brescia, kde po krátkej návšteve cca 2 až 4 hodiny u osoby menom K., U. W. W. D. G. odišli späť do

Michaloviec, kde prišli dňa 28. 10. 2009 v poobedňajších hodinách,

XXX W. vodič D. G. a tento ich odviezol do Michaloviec, kde U. W. vystúpil a D. G. migranta odviezol
cez Rakúsko do Talianska do mesta Udine, kde ho dňa 19. 11. 2009 o cca 02.00 h prevzala doposiaľ
nestotožnená osoba, migrant vyplatil D. G. bližšie nezistenú sumu okolo 2 300,00 Eur - 2 400,00 Eur,peniaze D. G. doviezol späť do Michaloviec, kde ich odovzdal U. W. a tento mu z nich vyplatil 800,00
Eur za prevoz,

13. v noci zo dňa 24. 11. 2009 na 25. 11. 2009 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej
republiky peši cez les mimo hraničný prechod jedného migranta muža štátnej príslušnosti Moldavská
republika vystupujúceho pod menom „., následne dňa 25. 11. 2009 v ranných hodinách na požiadanie
U. W. migranta spolu s ním prevzal pri obci Tibava do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. vodič
D. G. a tento ich odviezol do Michaloviec, kde U. W. vystúpil a D. G. migranta odviezol cez Rakúsko

do Talianska do mesta Udine, tam ho dňa 25. 11. 2009 vo večerných hodinách vyložil na železničnej
stanici a vrátil sa späť do Michaloviec,

14. vo večerných až nočných hodinách dňa 10. 12. 2009 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do
Slovenskejrepublikypešicezlesmimohraničnýprechodštyrinestotožnenéosoby-migrantovafganskej
štátnej príslušnosti, následne na požiadanie U. W. vodič D. G. prevzal tieto štyri osoby a U. W. pri obci

Tibava do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. a v noci zo dňa 10. 12. 2009 na 11. 12. 2009 ich
previezol do Michaloviec, pričom počas cesty z Tibavy do Michaloviec išiel pred ním po predchádzajúcej
vzájomnej dohode na vozidle zn. A. svetlej farby A. I., ktorý ho mal vystríhať pred policajnými hliadkami
(tzv.očko,čistič),následnevMichalovciachU.W.vystúpilaD.G.štyrochmigrantovodviezoldoRakúska
doViedne,kdeich dňa11.12.2009vrannýchhodináchvyložilvcentremestapriprvomtaxíku,následne

D. G. vyplatil A. I. nezistenú primeranú sumu za pohonné hmoty do vozidla zn. A.,

15. vo večerných hodinách za tmy dňa 14. 12. 2009 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej
republiky peši cez les mimo hraničný prechod štyri nestotožnené osoby - migrantov afganskej štátnej
príslušnosti, následnenapožiadanieU.W.vodičD.G. prevzaltietoštyriosobyaU.W.priobciTibavado

svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. a previezol ich do Michaloviec, v Michalovciach U. W. vystúpil,
následne D. G. 4 osoby migrantov odviezol do Viedne, kde ich dňa 11. 12. 2009 v ranných hodinách
vyložil v centre mesta pri prvom taxíku, pričom počas cesty z Tibavy cez Michalovce do Vranova išiel
ped ním po predchádzajúcej vzájomnej dohode A. I. na motorovom vozidle zn. G. M. s EČV: A. XXX I.,
ktorý ho mal vystríhať pred policajnými hliadkami (tzv. očko, čistič) a za obidva prevozy v dňoch 10. 12.

2009 až 14. 12. 2009 vyplatil U. W. odmenu D. G. 1 010,00 Eur, ktoré mu poslal z Ukrajiny po
taxikárovi dňa 17. 12. 2009 na hraničný prechod Ukrajina - Slovenská republika, Malý Slemenec,

štátnej príslušnosti, následne na požiadanie U. W. vodič D. G. na vozidle zn. B. P. s EČV: A. XXX W.
spoločne s vodičom A. I. na vozidle zn. Z. XXX týchto osem osôb a U. W. v noci zo dňa 11. 01. 2010
na 12. 01. 2010 postupne previezli z Tibavy do blízkosti Michaloviec, do úkrytu v kríkoch pri odbočke na
obec Suché a to tak, že najskôr G. čistil cestu I., ktorý viezol štyroch migrantov a potom I. čistil cestu
G., ktorý viezol zvyšných štyroch migrantov a U. W., tento v Michalovciach vystúpil a D. G. spolu s A.

I. previezli 8 migrantov naraz na dvoch vozidlách z uvedeného úkrytu do Rakúska do Viedne, kde ich
dňa 12. 01. 2010 okolo cca 09.00 h vyložili na nezistenej železničnej stanici, pričom D. G. vyplatil A.
I. za prevoz 450,00 Eur,

17. v nočných hodinách dňa 14. 01. 2010 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej republiky

peši cez les mimo hraničný prechod dvoch migrantov moldavskej štátnej príslušnosti U. B., nar. XX.
XX. XXXX a nestotožneného muža, následne dňa 14. 01. 2010 v nočných hodinách na požiadanie U.
W. migrantov spolu s ním prevzal pri obci Tibava do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. vodič
D. G. a tento ich odviezol do Michaloviec, kde U. W. vystúpil a D. G. migrantov odviezol cez Rakúsko
do Talianska do mesta Udine, kde dňa 15. 01. 2010 U. B. prevzal doposiaľ nestotožnený prevádzač

menom „K.“ pôsobiaci v Taliansku a druhého migranta D. G. odviezol do mesta Parma, kde ho prevzala
nestotožnená osoba menom „O. a táto vyplatila D. G. za prevedenie sumu okolo 3 000,00 Eur, z ktorých
mu po návrate do Michaloviec U. W. vyplatil 1 000,00 Eur za prevoz,

18.vovečernýchhodináchzatmydňa31.03.2010 U.W.nedovolenepreviedolzUkrajinydoSlovenskej

republiky peši cez les mimo hraničný prechod dvoch migrantov moldavskej štátnej príslušnosti a štyroch
migrantov afganskej štátnej príslušnosti, následne dňa 31. 03. 2010 dal telefonický pokyn vodičovi D. G.
na ich naloženie pri obci Tibava, tento ich však nenaložil pretože v okolí sa pohybovali hliadky polície,
a tak U. W. aj s migrantami ostali ukrytí pri ceste E 50 pri obci Tibava, následne D. G. v noci zo dňa01. 04. 2010 na 02. 04. 2010 naložil do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. najskôr U. W. a
dvoch Moldavcov, týchto odviezol do Michaloviec, potom sa vrátil a o 07.00 h dňa 02. 04. 2010 naložil
do svojho vozidla štyroch Afgancov, týchto odviezol priamo do Rakúska do Viedne do centra mesta, kde

ich vyložil pri prvom taxíku a po návrate do Michaloviec dňa 03. 04. 2010 naložil v ranných hodinách
uvedených dvoch Moldavcov, z ktorých jedného vyložil vo Viedni, kde ho prevzala nezistená osoba,
ktorá D. G. vyplatila presnejšie nezistenú sumu a druhého vyložil v Taliansku v meste Udine, kde od
nezistenej osoby prevzal okolo 2 300,00 Eur, peniaze doviezol U. W. do Michaloviec a tento mu z nich
vyplatil 1 250,00 Eur za prevoz Moldavcov aj Afgancov,

19. vo večerných a nočných hodinách dňa 07. 04. 2010 U. W. previedol z Ukrajiny do Slovenskej
republiky peši cez les mimo hraničný prechod štyri osoby - mužov somálskej štátnej príslušnosti G. A.
W., nar. XX. XX. XXXX, W. G. C., nar. XX. XX. XXXX, W. A. W., nar. XX. XX. XXXX a W. S. B., nar.
XX. XX. XXXX, následne v noci zo dňa 07. 04. 2010 na 08. 04. 2010 na požiadanie U. W. prišiel vodič
D. G. na dohodnuté miesto pri obci Tibava, ale kvôli policajným hliadkam migrantov nenaložil hneď, ale

naložil až ráno dňa 08. 04. 2010 len U. W., ktorého odviezol do Michaloviec a následne dňa 08. 04. 2010
vo večerných hodinách za tmy sa spolu s U. W. vrátil späť na miesto úkrytu migrantov, tu W. vyložil, aby
pripravil migrantov na naloženie, k tomuto ale nedošlo pretože migrantov zadržala dňa 08. 04. 2010 o
22.38 h hliadka polície a neskôr dňa 09. 04. 2010 v ranných hodinách zadržala aj U. W., všetkých pre
neoprávnený vstup na územie Slovenskej republiky, nakoľko nemali cestovné doklady,

20. po tom, ako bol U. W. zadržaný a umiestnený v záchytnom tábore pre utečencov v Humennom, získal
objednávku na prevoz migranta menom W. K., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť Ruská federácia,
v tom čase tiež umiestneného v Humennom z tábora Humenné do Talianska, následne požiadal D.
G., aby dňa 14. 04. 2010 vo večerných hodinách prevzal tohto migranta pri obchodnom dome P. v

Humennom neďaleko záchytného tábora do svojho motorového vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. a
aby v Michalovciach následne naložil do auta aj jeho a oboch odviezol do Talianska, následne týchto D.
G. odviezol cez Rakúsko do Talianska do mesta Ferarra medzi Veneziou a Parmou, kde obaja vystúpili
a migrant vyplatil D. G. za prevoz 800,00 Eur,

XX. U. W. nachádzajúci sa v Taliansku telefonicky získal objednávku na prevoz migranta menom K.
S., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť Q., ktorý sa v tom čase nachádzal v záchytnom tábore
pre utečencov Humenné do Českej republiky, následne požiadal D. G., aby dňa 29. 04. 2010 v
poobedňajších hodinách, po tom ako migrant svojvoľne opustí tábor, prevzal tohto na parkovisku pri
gymnáziu v Humennom do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. a odviezol ho do Českej republiky,

toto D. G. vykonal, migranta nedovolene odviezol do Mladej Boleslavy, tam migranta prevzala nezistená
osoba, ktorá vyplatila D. G. za prevoz 550,00 Eur,

čím takto v predmetnom období organizovaná skupina nedovolene previedla z Ukrajiny minimálne
devätnásť štátnych príslušníkov Moldavska, Ruskej federácie a Ukrajiny do Talianska, dvadsaťosem

štátnych príslušníkov Afganistanu z územia Slovenskej republiky do Rakúska, jedného štátneho
príslušníka Ruskej federácie z tábora Humenné do Talianska, jedného štátneho príslušníka Ukrajiny z
tábora Humenné do Českej republiky, štyroch príslušníkov Somálska z Ukrajiny na územie Slovenskej
republiky za spolu nie menej ako 12 510,00 Eur,

následne

U. W. nachádzajúci sa v Taliansku dňa 01. 05. 2010 postúpil D. G. svoj kontakt - telefónne číslo na
osobu nachádzajúcu sa v záchytnom tábore Humenné menom Š. D. alias W. W. alias X. W. a takto
umožnil D. G. priamo sa dohodnúť so Š. D. na spolupráci a deľbe úloh pri nelegálnom prevádzaní

migrantov umiestnených v záchytných a pobytových táboroch na území Slovenskej republiky do krajín
Schengenského priestoru a to aj napriek tomu, že vedeli, že títo nemajú príslušné doklady oprávňujúce
ich opustiť územie Slovenskej republiky a to tak, že Š. D. buď sám alebo prostredníctvom iných
osôb získal objednávku na prevoz migrantov za finančnú odmenu, následne D. G. na jeho požiadanie
vykonával ich prevoz za finančnú odmenu, ktorú si delili a týmto spôsobom D. G. a Š. D.

vykonali jednotlivé skutky nasledovne22. dňa 03. 05. 2010 po tom, ako Š. D. získal objednávku na prevoz troch nestotožnených migrantov
- mužov afganskej štátnej príslušnosti, požiadal D. G., aby v skorých ranných hodinách o cca 03.00
h umožnil na parkovisku pri obchodnom dome J. v Humennom týmto nastúpiť do svojho motorového

vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. a odviezol ich do Rakúska do Viedne, toto D. G. vykonal, migrantov
odviezol do Viedne, kde ich vyložil v centre mesta pri prvom taxíku, odmena za prevoz mu uhradená
nebola,

23. dňa 15. 05. 2010 na požiadanie Š. D. umožnil pri obchodnom dome P. v Humennom o cca 22.00

h D. G. nastúpiť do požičaného vozidla zn. G. M. s EČV: A. XXX I. trom migrantom umiestneným v
záchytnom tábore Humennné - J. M. M., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť X. L., národnosť Č., A.
A. X., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť X. L., národnosť W., a M. T., nar. XX. XX. XXXX, štátna
príslušnosť M., títo vyplatili zálohu 400,00 Eur za prevoz do Nemecka - Berlín, D. G. týchto podľa pokynu
Š. D. previezol do cieľovej krajiny Nemecko do mesta Berlín, kde ich dňa 16. 05. 2010 okolo obeda
vyložil, následne mu migranti ušli bez doplatenia,

24. dňa 20. 05. 2010 na požiadanie Š. D. umožnil D. G. pri obchodnom dome P. v Humennom asi o
15.00 h nastúpiť do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. dvom migrantom, ktorí svojvoľne opustili
záchytný tábor Humenné, menovite I. B. nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť M., a K. A., nar. XX.
XX. XXXX, štátna príslušnosť S., týchto podľa pokynu Š. D. previezol do cieľovej krajiny Nemecko, kde

migranta zo Sýrie vyložil dňa 21. 05. 2010 o cca 08.00 h v meste Wolfsburg, tu ho prevzala nezistená
osoba a vyplatila za prevoz D. G. 1 000,00 Eur, následne druhého migranta z Gruzínska vyložil na
spiatočnej ceste v meste Braunschweig na železničnej stanici, pričom z peňazí získaných za prevoz
vyplatil D. G. Š. D. v Opatovskej Novej Vsi, kde ho medzičasom preložili, províziu 200,00 Eur,

25. dňa 01. 06. 2010 na požiadanie Š. D. umožnil D. G. pred poštou vo Veľkom Krtíši asi o 13.00 h
nastúpiť do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. dvom migrantom, v tom čase umiestneným v
záchytnom tábore Opatovská Nová Ves, menovite W. S., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť S. a
nezistenému migrantovi menom „S., od migranta W. S. prevzal zálohu 700,00 Eur za prevoz do Dánska,
následne podľa pokynu Š. D. migranta „S. vyložil v Bratislave a migranta W. S. odviezol do Dánska,

kde ho vyložil v nezistenom meste v obedňajších hodinách dňa 02. 06. 2010 a W. S. mu doplatil 800,00
Eur, pričom celú sumu za prevoz 1 500,00 Eur si D. G. W. Š. D. rozdelili tak, že D. G. dostal 1 200,00
Eur a Š. D. 300,00 Eur,

26. dňa 10. 06. 2010 po tom, ako sa migrant umiestnený v pobytovom tábore v Opatovskej Novej Vsi

(S. W. S.) dohodol s 3 migrantmi umiestnenými v pobytovom tábore Opatovská nová Ves a Rohovce o
zabezpečení ich prevozu z územia Slovenskej republiky do Rakúska do Viedne a následne do Talianska,
po vzájomnej dohode s osobou Š. D. spoločne organizovali ich prevoz a to tak, že Š. D. zabezpečil
vozidlo s vodičom a na pokyn S. W. S. kázal 2 migrantom, menovite O. S. Y., nar. XX. XX. XXXX,
štátna príslušnosť Z. W. J. W., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť U., v tom čase umiestnených v

pobytovom tábore Opatovská Nová Ves, nastúpiť o 13.38 h do vozidla zn. W. W. s EČV: I. XXX Q., pri
kostole v obci Opatovská Nová Ves, následne Š. D. a vodič A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.
XX, S., spolu s týmito migrantmi jazdili do obce Rohovce, okres Dunajská Streda, kde Š. D. vystúpil
a do vozidla zn. W. si prisadol na pokyn S. W. S. ďalší migrant menom D. S. S., nar. XX. XX.
XXXX, štátna príslušnosť U., v tom čase umiestnený v pobytovom tábore Rohovce, pričom Š. D. vyplatil

vodičovi za prevoz týchto migrantov do Viedne 500,00 Eur, k prevozu ale nedošlo, pretože vodič A. A. aj
s migrantmi boli zaistení hliadkou polície pri pokuse prejsť štátnu hranicu Slovenská republika - Rakúsko
na hraničnom prechode Bratislava - Berg, kde bolo zistené, že hore uvedené osoby - cudzinci nemali
príslušné doklady oprávňujúce ich opustiť územie Slovenskej republiky.

t e d a

obž. 1. U. W. v bodoch 1. - 4., 7. - 21. obžaloby

v úmysle získať pre seba priamu finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej

republiky ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky organizoval nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie, v takom konaní pomáhal,
takým činom získal pre seba väčší prospech a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
organizovanou skupinouobž. 2. D. G. v bodoch 1. - 25. obžaloby

v úmysle získať pre seba priamu finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky pomáhal v nedovolenom
prechode cez územie Slovenskej republiky, takým činom získal pre seba väčší prospech a taký čin
spáchal v bodoch 1. - 4., 7. - 21. obžaloby závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou,
v bodoch 5. - 6. obžaloby samostatne, v bodoch 22. - 25. obžaloby spoločným konaním

obž. 3. A. I. v bodoch 14. - 16. obžaloby

organizovanou skupinou,

obž. 4. Š. D. v bodoch 22. - 26. obžaloby

spoločným konaním v úmysle získať pre seba priamu finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym
občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky organizoval

prechod cez územie Slovenskej republiky,

č í m s p á c h a l i

obž. 1. U. W. v bodoch 1. - 4., 7. - 21. obžaloby

zločinprevádzačstvapodľa§355ods.2písm.a),ods.3písm.a),písm.d)Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písm. i) Trestného zákona,

obž. 2. D. G. v bodoch 1. - 25. obžaloby

zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona v bodoch
1. - 4., 7. - 21. obžaloby s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, v bodoch 5. - 6. obžaloby

samostatne, v bodoch 22. - 25. obžaloby formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

obž. 3. A. I. v bodoch 14. - 16. obžaloby

zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písm. i) Trestného zákona,

obž. 4. Š. D. v bodoch 22. - 26. obžaloby

zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú

obž. 1. U. W. v bodoch 1. - 4., 7. - 21. obžalobyPodľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), 38 ods. 2, 3, § 46 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody vo výmere 7 (siedmich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa trest obžalovaného vykoná v Ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, 3 Trestného zákona sa ukladá trest vyhostenia zo Slovenskej republiky vo výmere

10 (desať) rokov.

obž. 2. D. G. v bodoch 1. - 25. obžaloby

Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), n), o), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 3 písm.

d), § 46 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.

obž. 3. A. I. v bodoch 14. - 16. obžaloby

Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 3 písm. d), § 46
Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá sa
probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať okresný súd v
mieste bydliska obžalovaného.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze informovať počas trvania
skúšobnej doby probačnú úradníčku o aktuálnom pracovnom pomere alebo o hľadaní si zamestnania.

obž. 4. Š. D. v bodoch 22. - 26. obžaloby

Podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), 38 odsek 2, 4, § 46 Trestného zákona
k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa trest obvineného vykoná v Ústave na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, 3 Trestného zákona sa ukladá trest vyhostenia zo Slovenskej republiky vo výmere
10 (desať) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 19. 03. 2013 na tunajší súd obžalobu D.
XX/XXXX - XXX na obž. U. W. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
a) písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, obž. D. G. pre zločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) písm. d) Trestného zákona v bodoch 1.
- 4., 7. - 21. obžaloby s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, v bodoch 5. - 6. obžaloby

samostatne, v bodoch 22. - 25. obžaloby formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
obž. A. I. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona a obž. Š. D. pre zločin prevádzačstva podľa § 355
ods. 2 písm. a), Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že organizovaná skupina v zložení najmenej päť osôb, a to U. W., D. G., A. I.,

doposiaľ nestotožnená osoba menom K., pôsobiaca v Taliansku, a U. L., prezývaný „generál“, pôsobiacina Ukrajine, spoločne rozdelením si úloh za finančnú odmenu organizovali a zabezpečovali najmenej
od 11. 06. 2009 do 08. 04. 2010 nedovolené prekročenie hraníc Slovenskej republiky migrantmi -
utečencami štátnej príslušnosti Moldavska, Afganistanu, Somálska, Ruskej federácie a Ukrajiny, ktorí

nemali príslušné doklady oprávňujúce ich na vstup na územie Slovenskej republiky a do Schengenského
priestoru a to tak že, nestotožnená osoba menom „., U. W. W. U. L. zabezpečovali prevoz migrantov z
krajiny pôvodu Moldavsko na Ukrajinu do blízkosti hraníc zo Slovenskou republikou, tiež Ion Angheluta
v spolupráci Ivanom Fedorniakom zabezpečovali do blízkosti slovensko - ukrajinskej hranice aj prevozy
príslušníkov afganskej a somálskej štátnej príslušnosti, tu ich nezistené osoby v predmetnom období

odovzdávali prevádzačovi U. W., ktorý ich nedovolene v skupinkách od dvoch do osem osôb previedol
peši lesným porastom mimo hraničný prechod na územie Slovenskej republiky na dohodnuté miesto,
kde migrantov po dohode s U. W. prevzal vodič D. G., ktorý ich postupne prepravoval cez celé územie
Slovenskej republiky najmä po trase Michalovce, Košice, Rožňava, Rimavská Sobota, Lučenec, Zvolen,
Nitra, a to osoby moldavskej štátnej príslušnosti do cieľovej krajiny Taliansko a osoby afganskej štátnej
príslušnosti spoločne s ďalším vodičom A. I. do cieľovej krajiny Rakúsko, do mesta Viedeň, kde následne

v Taliansku preberali migrantov - Moldavcov ich nestotožnení rodinní príslušníci, ktorí vyplácali odmenu
za celé prevedenie po trase Moldavsko - Ukrajina - Slovensko - Maďarsko - Rakúsko - Taliansko vodičovi
D. G. v sume cca 2 000,00 - 2 300,00 Eur za jednu osobu, ktoré D. G. vždy po návrate na Slovensko
odovzdal U. W., ten ich prerozdeľoval tak, že vodičovi vyplatil províziu 800,00 Eur za jednu cestu a za
prevedenie Afgancov po trase Ukrajina - Slovensko - Rakúsko (Viedeň) vyplácali nezistenú odmenu

doposiaľ nestotožnené osoby pôsobiace na Ukrajine U. W., z ktorej on vyplatil vodičovi províziu 450,00
Eur za jednu cestu, pričom táto skupina sa pokúsila za nezistenú odmenu prepraviť z Ukrajiny do
nezistenej cieľovej krajiny aj štyri osoby somálskej štátnej príslušnosti, toto sa im ale nepodarilo, pretože
títo boli po prevedení U. W. cez štátnu hranicu Slovenskej republiky pri obci Tibava, okres Sobrance
zadržaní hliadkou polície,

a takýmto spôsobom spáchali nasledovné skutky

do Bratislavy, kde za prevoz mu U. W. vyplatil 800,00 Eur,

Vojnatina vodič D. G., ktorý ich ako vodič taxislužby C. A. na nezistenom vozidle odviezol do Michaloviec,
tu U. W. vystúpil a ženy prestúpili do vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W., ktorým ich D. G. odviezol z
Michaloviec do Talianska do mesta Udine, tu ženy prevzali dvaja nestotožnení mladí muži vo veku do 30
rokov a jeden z nich vyplatil D. G. bližšie nezistenú sumu v eurách, tieto D. G. po návrate na Slovensko
odovzdal U. W. a tento mu z nich vyplatil 800,00 Eur za prevoz,

4. dňa 13. 08. 2009 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej republiky peši cez les mimo
hraničný prechod dvoch migrantov mužov vo veku približne od 30 do 40 rokov moldavskej štátnej
príslušnosti, následne do 14. 08. 2009 ostal aj s migrantmi ukrytý na nezistenom mieste medzi obcami
Priekopa a Tibava a na jeho telefonický pokyn v noci zo dňa 14. 08. 2009 na 15. 08. 2009 ich prevzal vobci Tibava vodič D. G., ktorý ich odviezol do Michaloviec, kde U. W. vystúpil a D. G. migrantov odviezol
priamo do Talianska do mesta Udine, kde ich dňa 15. 08. 2009 v obedňajších hodinách na benzínovom
čerpadle prevzal nestotožnený muž vo veku cca 40 rokov, tento D. G. vyplatil okolo 2 000,00 - 2 300,00

Eur za osobu, tieto peniaze D. G. doviezol späť do Michaloviec, kde ich odovzdal U. W. a tento mu z
nich vyplatil 800,00 Eur za prevoz,

5. v čase od večerných hodín dňa 28. 08. 2009 do poobedných hodín dňa 29. 08. 2009
vodič D. G. na požiadanie U. W., previezol tohto nedovolene z Michaloviec cez Maďarsko, Rakúsko do

Talianska do mesta Brescia na požičanom motorovom vozidle zn. Š. F. nezisteného EČV z požičovne
S. S.. X.. F.., S. S. K. XX, A., pričom U. W. sa v tom čase zdržiaval na území Slovenskej republiky a
Schengenského priestoru neoprávnene bez povolenia, kde následne po vyložení U. W. v Taliansku v
meste Brescia vyplatil U. W. D. G. 500,00 Eur za prevoz,

6. v čase od cca 14.00 h dňa 09. 09. 2009 do doobedňajších hodín dňa 10. 09. 2009 vodič D. G.

na požiadanie U. W., previezol tohto nedovolene z talianskeho mesta Udine, cez Rakúsko na územie
Slovenskej republiky do Michaloviec na požičanom motorovom vozidle zn G. M. s EVČ: A. XXX I. z
požičovne S. S.. X.. F.., so sídlom K. XX, A., pričom U. W. sa v tom čase zdržiaval na území Slovenskej
republiky a celého Schengenského priestoru neoprávnene bez povolenia, kde následne po vyložení v
Michalovciach vyplatil U. W. D. G. 800,00 Eur za prevoz,

na jeho telefonické požiadanie dňa 17. 09. 2009 prevzal pri obci Tibava vodič D. G., ktorý ich odviezol
na požičanom vozidle zn G. M. s EVČ: A. XXX I. do Michaloviec, tam U. W. vystúpil a D. G. migranta
odviezol priamo do Talianska do mesta Udine, kde ho dňa 18. 09. 2009 v poobedňajších hodinách
vyložil na železničnej stanici, následne mu migrant vyplatil 1 700,00 Eur, peniaze D. G. doviezol späť do
Michaloviec, kde ich odovzdal U. W., a tento mu z nich vyplatil 800,00 Eur za prevoz,

cca 05.00 h v centre mesta pri prvom taxíku, pričom U. W. nachádzajúci sa v tom čase na Ukrajine ho
pri nakladaní migrantov aj počas cesty telefonicky kontroloval a inštruoval,

vrátil z Ukrajiny na Slovensko od neho spolu 900,00 Eur,

11. dňa 26. 10. 2009 U. W. spolu s D. G. prevzali vo večerných hodinách pri obchodnom dome P. v
Humennom z blízkosti záchytného tábora migranta - žiadateľa o azyl na území Slovenskej republiky U.
T., nar. XX. XX. XXXX K. A., štátna príslušnosť A., azylové číslo: W., ktorý bol zaistený 25. 10. 2009 o06.30 h na autobusovom nástupišti Sobrance, následne D. G. migranta aj U. W. nedovolene, nakoľko
títo nemali doklady oprávňujúce ich na pohyb na území SR a prechod cez štátnu hranicu, odviezol na
svojom vozidle zn. B. P. s EČV: A. XXX W. cez Maďarsko, Rakúsko do Talianska do mesta Padova, kde

v obedňajších hodinách migranta prevzala jeho matka, ktorá vyplatila U. W. nezistenú sumu a z tejto
U. W. ešte v Taliansku vyplatil D. G.X. 900,00 Eur za prevoz, následne D. G. odviezol U. W. do mesta
Brescia, kde po krátkej návšteve cca 2 až 4 hodiny u osoby menom K., U. W. W. D. G. odišli späť do
Michaloviec, kde prišli dňa 28. 10. 2009 v poobedňajších hodinách,

12. v noci zo dňa 17. 11. 2009 na 18. 11. 2009 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej
republiky mimo hraničný prechod jedného migranta muža moldavskej štátnej príslušnosti, následne dňa
18. 11. 2009 na požiadanie U. W. migranta spolu s ním prevzal do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A.
XXX W. vodič D. G. a tento ich odviezol do Michaloviec, kde U. W. vystúpil a D. G. migranta odviezol
cez Rakúsko do Talianska do mesta Udine, kde ho dňa 19. 11. 2009 o cca 02.00 h prevzala doposiaľ
nestotožnená osoba, migrant vyplatil D. G. bližšie nezistenú sumu okolo 2 300,00 Eur - 2 400,00 Eur,

peniaze D. G. doviezol späť do Michaloviec, kde ich odovzdal U. W. a tento mu z nich vyplatil 800,00
Eur za prevoz,

republika vystupujúceho pod menom „., následne dňa 25. 11. 2009 v ranných hodinách na požiadanie
U. W. migranta spolu s ním prevzal pri obci Tibava do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. vodič
D. G. a tento ich odviezol do Michaloviec, kde U. W. vystúpil a D. G. migranta odviezol cez Rakúsko
do Talianska do mesta Udine, tam ho dňa 25. 11. 2009 vo večerných hodinách vyložil na železničnej
stanici a vrátil sa späť do Michaloviec,

previezol do Michaloviec, pričom počas cesty z Tibavy do Michaloviec išiel pred ním po predchádzajúcej
vzájomnej dohode na vozidle zn. A. svetlej farby A. I., ktorý ho mal vystríhať pred policajnými hliadkami
(tzv.očko,čistič),následnevMichalovciachU.W.vystúpilaD.G.štyrochmigrantovodviezoldoRakúska
doViedne,kdeich dňa11.12.2009vrannýchhodináchvyložilvcentremestapriprvomtaxíku,následne
D. G. vyplatil A. I. nezistenú primeranú sumu za pohonné hmoty do vozidla zn. A.,

následne D. G. 4 osoby migrantov odviezol do Viedne, kde ich dňa 11. 12. 2009 v ranných hodinách
vyložil v centre mesta pri prvom taxíku, pričom počas cesty z Tibavy cez Michalovce do Vranova išiel
ped ním po predchádzajúcej vzájomnej dohode A. I. na motorovom vozidle zn. G. M. s EČV: A. XXX I.,
ktorý ho mal vystríhať pred policajnými hliadkami (tzv. očko, čistič) a za obidva prevozy v dňoch 10. 12.
2009 až 14. 12. 2009 vyplatil U. W. odmenu D. G. 1 010,00 Eur, ktoré mu poslal z Ukrajiny po

taxikárovi dňa 17. 12. 2009 na hraničný prechod Ukrajina - Slovenská republika, Malý Slemenec,

16. vo večerných hodinách za tmy dňa 11. 01. 2010 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej
republiky ku obci Tibava peši cez les mimo hraničný prechod osem nestotožnených migrantov afganskej
štátnej príslušnosti, následne na požiadanie U. W. vodič D. G. na vozidle zn. B. P. s EČV: A. XXX W.

spoločne s vodičom A. I. na vozidle zn. Z. XXX týchto osem osôb a U. W. v noci zo dňa 11. 01. 2010
na 12. 01. 2010 postupne previezli z Tibavy do blízkosti Michaloviec, do úkrytu v kríkoch pri odbočke na
obec Suché a to tak, že najskôr G. čistil cestu I., ktorý viezol štyroch migrantov a potom I. čistil cestu
G., ktorý viezol zvyšných štyroch migrantov a U. W., tento v Michalovciach vystúpil a D. G. spolu s A.
I. previezli 8 migrantov naraz na dvoch vozidlách z uvedeného úkrytu do Rakúska do Viedne, kde ich

dňa 12. 01. 2010 okolo cca 09.00 h vyložili na nezistenej železničnej stanici, pričom D. G. vyplatil A.
I. za prevoz 450,00 Eur,17. v nočných hodinách dňa 14. 01. 2010 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej republiky
peši cez les mimo hraničný prechod dvoch migrantov moldavskej štátnej príslušnosti U. B., nar. XX.
XX. XXXX a nestotožneného muža, následne dňa 14. 01. 2010 v nočných hodinách na požiadanie U.

W. migrantov spolu s ním prevzal pri obci Tibava do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. vodič
D. G. a tento ich odviezol do Michaloviec, kde U. W. vystúpil a D. G. migrantov odviezol cez Rakúsko
do Talianska do mesta Udine, kde dňa 15. 01. 2010 U. B. prevzal doposiaľ nestotožnený prevádzač
menom „K.“ pôsobiaci v Taliansku a druhého migranta D. G. odviezol do mesta Parma, kde ho prevzala
nestotožnená osoba menom „O. a táto vyplatila D. G. za prevedenie sumu okolo 3 000,00 Eur, z ktorých

mu po návrate do Michaloviec U. W. vyplatil 1 000,00 Eur za prevoz,

18. vo večerných hodinách za tmy dňa 31. 03. 2010 U. W. nedovolene previedol z Ukrajiny do Slovenskej
republiky peši cez les mimo hraničný prechod dvoch migrantov moldavskej štátnej príslušnosti a štyroch
migrantov afganskej štátnej príslušnosti, následne dňa 31. 03. 2010 dal telefonický pokyn vodičovi D. G.
na ich naloženie pri obci Tibava, tento ich však nenaložil pretože v okolí sa pohybovali hliadky polície,

a tak U. W. aj s migrantami ostali ukrytí pri ceste E 50 pri obci Tibava, následne D. G. v noci zo dňa
01. 04. 2010 na 02. 04. 2010 naložil do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. najskôr U. W. a
dvoch Moldavcov, týchto odviezol do Michaloviec, potom sa vrátil a o 07.00 h dňa 02. 04. 2010 naložil
do svojho vozidla štyroch Afgancov, týchto odviezol priamo do Rakúska do Viedne do centra mesta, kde
ich vyložil pri prvom taxíku a po návrate do Michaloviec dňa 03. 04. 2010 naložil v ranných hodinách

uvedených dvoch Moldavcov, z ktorých jedného vyložil vo Viedni, kde ho prevzala nezistená osoba,
ktorá D. G. vyplatila presnejšie nezistenú sumu a druhého vyložil v Taliansku v meste Udine, kde od
nezistenej osoby prevzal okolo 2 300,00 Eur, peniaze doviezol U. W. do Michaloviec a tento mu z nich
vyplatil 1 250,00 Eur za prevoz Moldavcov aj Afgancov,

20. po tom, ako bol U. W. zadržaný a umiestnený v záchytnom tábore pre utečencov v Humennom, získal
objednávku na prevoz migranta menom W. K., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť X. L., v tom čase
tiež umiestneného v Humennom z tábora Humenné do Talianska, následne požiadal D. G., aby dňa 14.
04. 2010 vo večerných hodinách prevzal tohto migranta pri obchodnom dome P. v Humennom neďaleko

záchytného tábora do svojho motorového vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. a aby v Michalovciach
následne naložil do auta aj jeho a oboch odviezol do Talianska, následne týchto D. G. odviezol cez
Rakúsko do Talianska do mesta Ferarra medzi Veneziou a Parmou, kde obaja vystúpili a migrant vyplatil
D. G. za prevoz 800,00 Eur,

XX. U. W. nachádzajúci sa v Taliansku telefonicky získal objednávku na prevoz migranta menom K. S.,
nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť Ukrajina, ktorý sa v tom čase nachádzal v záchytnom tábore
pre utečencov Humenné do Českej republiky, následne požiadal D. G., aby dňa 29. 04. 2010 v
poobedňajších hodinách, po tom ako migrant svojvoľne opustí tábor, prevzal tohto na parkovisku pri
gymnáziu v Humennom do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. a odviezol ho do Českej republiky,

toto D. G. vykonal, migranta nedovolene odviezol do Mladej Boleslavy, tam migranta prevzala nezistená
osoba, ktorá vyplatila D. G. za prevoz 550,00 Eur,

U. W. nachádzajúci sa v Taliansku dňa 01. 05. 2010 postúpil D. G. svoj kontakt - telefónne číslo na
osobu nachádzajúcu sa v záchytnom tábore Humenné menom Š. D. alias W. W. praým menom X.
W. a takto umožnil D. G. priamo sa dohodnúť so Š. D. na spolupráci a deľbe úloh pri nelegálnom
prevádzanímigrantovumiestnenýchvzáchytnýchapobytovýchtáborochnaúzemíSlovenskejrepubliky
do krajín Schengenského priestoru a to aj napriek tomu, že vedeli, že títo nemajú príslušné doklady

oprávňujúce ich opustiť územie Slovenskej republiky a to tak, že Š. D. buď sám alebo prostredníctvom
iných osôb získal objednávku na prevoz migrantov za finančnú odmenu, následne D. G. na jeho
požiadanie vykonával ich prevoz za finančnú odmenu, ktorú si delili a týmto spôsobom D. G. W. Š. D.

vykonali jednotlivé skutky nasledovne

22. dňa 03. 05. 2010 po tom, ako Š. D. získal objednávku na prevoz troch nestotožnených migrantov
- mužov afganskej štátnej príslušnosti, požiadal D. G., aby v skorých ranných hodinách o cca 03.00
h umožnil na parkovisku pri obchodnom dome J. v Humennom týmto nastúpiť do svojho motorového
vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. a odviezol ich do Rakúska do Viedne, toto D. G. vykonal, migrantov
odviezol do Viedne, kde ich vyložil v centre mesta pri prvom taxíku, odmena za prevoz mu uhradená

nebola,

23. dňa 15. 05. 2010 na požiadanie Š. D. umožnil pri obchodnom dome P. v Humennom o cca 22.00 h D.
G. nastúpiť do požičaného vozidla zn. G. M. s EČV: A. XXX I. trom migrantom umiestneným v záchytnom
tábore Humennné - J. M. M., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť X. L., národnosť Č., A. A. X., nar.

XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť X. L., národnosť W.Á., a M. T., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť
M., títo vyplatili zálohu 400,00 Eur za prevoz do Nemecka - Berlín, D. G. týchto podľa pokynu Š. D.
previezol do cieľovej krajiny Nemecko do mesta Berlín, kde ich dňa 16. 05. 2010 okolo obeda vyložil,
následne mu migranti ušli bez doplatenia,

osoba a vyplatila za prevoz D. G. 1 000,00 Eur, následne druhého migranta z Gruzínska vyložil na
spiatočnej ceste v meste Braunschweig na železničnej stanici, pričom z peňazí získaných za prevoz
vyplatil D. G. Š. D. v Opatovskej Novej Vsi, kde ho medzičasom preložili, províziu 200,00 Eur,

25. dňa 01. 06. 2010 na požiadanie Š. D. umožnil D. G. pred poštou vo Veľkom Krtíši asi o 13.00 h

nastúpiť do svojho vozidla zn. B. P. s EČV: A. XXX W. dvom migrantom, v tom čase umiestneným v
záchytnom tábore Opatovská Nová Ves, menovite W. S., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť S. a
nezistenému migrantovi menom „., od migranta W. S. prevzal zálohu 700,00 Eur za prevoz do Dánska,
následne podľa pokynu Š. D. migranta „S. vyložil v Bratislave a migranta W. S. odviezol do Dánska,
kde ho vyložil v nezistenom meste v obedňajších hodinách dňa 02. 06. 2010 a W. S. mu doplatil 800,00

Eur, pričom celú sumu za prevoz 1 500,00 Eur si D. G. W. Š. D. rozdelili tak, že D. G. dostal 1 200,00
Eur a Š. D. 300,00 Eur,

26. dňa 10. 06. 2010 po tom, ako sa migrant umiestnený v pobytovom tábore v Opatovskej Novej Vsi
(S. W. S.) dohodol s 3 migrantmi umiestnenými v pobytovom tábore Opatovská nová Ves a Rohovce o

zabezpečení ich prevozu z územia Slovenskej republiky do Rakúska do Viedne a následne do Talianska,
po vzájomnej dohode s osobou Š. D. spoločne organizovali ich prevoz a to tak, že Š. D. zabezpečil
vozidlo s vodičom a na pokyn S. W. S. kázal 2 migrantom, menovite O. S. Y., nar. XX. XX. XXXX, štátna
príslušnosť Z. a J. W., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť U., v tom čase umiestnených v pobytovom
tábore Opatovská Nová Ves, nastúpiť o 13.38 h do vozidla zn. W. W. s EČV: I. XXX Q., pri kostole

v obci Opatovská Nová Ves, následne Š. D. a vodič A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XX,
S., spolu s týmito migrantmi jazdili do obce Rohovce, okres Dunajská Streda, kde Š. D. vystúpil a do
vozidla zn. W. si prisadol na pokyn S. W. S. ďalší migrant menom D. S. S., nar. XX. XX. XXXX, štátna
príslušnosť U., v tom čase umiestnený v pobytovom tábore Rohovce, pričom Š. D. vyplatil vodičoviza prevoz týchto migrantov do Viedne 500,00 Eur, k prevozu ale nedošlo, pretože vodič A. A. aj s
migrantmi boli zaistení hliadkou polície pri pokuse prejsť štátnu hranicu Slovenská republika - Rakúsko
na hraničnom prechode Bratislava - Berg, kde bolo zistené, že hore uvedené osoby - cudzinci nemali

príslušné doklady oprávňujúce ich opustiť územie Slovenskej republiky.

Súd predbežne prejednal obžalobu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. 05. 2013 a
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/21/2013 zo dňa 29. 05. 2013 postúpil vec
miestne príslušnému Okresnému súdu D. U. podľa § 244 ods. 1 písm. a) trestného poriadku s poukazom

na § 16 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. XTo/XXX/
XXXX zo dňa 21. 01. 2014 zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/21/2013 zo dňa
29. 05. 2013 a okresnému súdu uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Súd na základe vyššie uvedeného určil termín hlavného pojednávania a rozsah dokazovania.

Obžalovaný D. G. vyhlásil, že sa cíti byť vinný To, čo je uvedené v obžalobe, je pravdou. W. mu stále
zavolal, kedy treba previesť ľudí. Spoznal sa s ním, keď robil na taxíku a začali sa rozprávať. Mal na mňa
čísloaasiomesiacneskôrmuvolal,abyprenehoprišiel.TýchľudíodviezoldoTalianskaaW.muhovoril,
že v Taliansku bude preberať peniaze za prevozy ľudí z ukrajinskej hranice. Vždy ho kontaktoval niekedy
12 hodín vopred, že kedy by mal očakávať prevoz a tak prišiel na miesto, ktoré mu určil. Sumu, ktorú

mu dala osoba, ktorá ho už čakala na mieste určenia, kde viezol ľudí, on následne odovzdal W., ktorý
mu z tejto uhradil za taxislužby podľa cenníka taxi. Vždy vedel od neho, akú sumu mu majú na mieste
vyloženia ľudí odovzdať. Takto to prebiehalo, keď viezol ľudí do Talianska. Keď ich viezol do Rakúska tak
ich zaviezol buď do Viedne, niekde k ďalšiemu taxíku, alebo na železničnú stanicu, pričom peniaze mu
W. dal až po návrate. W.a mu hovoril, že ich bral z Ukrajiny, kde mali byt, odtiaľ ich prevádzali cez hranice

do jednej dediny na Slovensku. Hovoril o hraničnom znaku, ktorý sa mal nachádzať v lese niekde nad
obcou Priekopa, tadiaľ prevádzali uvedené osoby a to tak, že buď W. ich previedol už z Ukrajiny, alebo
čakal na hranici, toto mu povedal on sám. Mohlo ich byť okolo 30 ľudí. Afgancov zabezpečoval nejaký
Ukrajinec, obžalovaný sa s ním aj stretol, volali ho M., Moldavcov zabezpečoval cez svojho kmotra,
ktorý býval v Brescii. Obžalovaný sa stretol s M., aj s ním bol na Slovensku, chcel sa poobzerať na

našej strane hranice, podľa obžalovaného za účelom inej trasy, kde by nebolo tak veľa policajtov. To mu
povedal M.. V Taliansku sa stretol s tým kmotrom, menom K., druhé si nepamätal, bol u neho v byte
v Taliansku. I. bol raz s ním vo Viedni, dvakrát dával pozor predo ním. Obžalovaný povedal W., že to
už nebude robiť, že je to nebezpečné, tak mu W. povedal, aby si zohnal niekoho na pomoc. I. vedel, o
koho sa jedná, poznal W.. Na spoluprácu ho oslovil až po tejto ceste. Čo sa týka následnej spolupráce,

stretli sa v Michalovciach a dohodli sa, že ho počká pri Tibave pri križovatke do Choňkoviec, aby tam
dával pozor, či tam nie sú policajti, kde obžalovaný išiel do Choňkoviec, pozrieť sa či tam nie je polícia,
potom sa vrátil smerom na Tibavu a počas cesty zobral migrantov aj z W., ktorí vyšli z poľa. Potom išli
do Michaloviec, kde W. vyložil a potom išiel do Talianska. I. išiel predo ním len po Michalovce. Mohlo to
byť okolo 20 km. Podľa obžalovaného I. vedel, čo robil obžalovaný. I. povedal, že bude viesť ľudí, aby

dával pozor, myslí si, že mu aj povedal, že to budú migranti. I. išiel na A., obžalovaný šiel na jeho B. P.,
I. A. nebol asi jeho, bol požičaný, on vtedy nemal auto. Obžalovaný mu požičal auto z požičovne, teda
išli cez Zemplínsku Šíravu, on išiel zase pred ním. Je to trošku dlhšie, ako cesta predtým, obžalovaný
nevedel už uviesť, prečo išli tadiaľ. Opäť mu povedal, že ide viesť ľudí a chce, aby dával pozor, aby ho
nezastavili policajti, vedel, že medzi tými ľuďmi je aj U. W.. Tretíkrát si I. požičal Z. XXX a zobral z toho

miesta pri Tibave najprv 4 ľudí, ktorých zaviezol na železničný prechod pri Michalovciach pri obci Suché,
obžalovaný v tom čase dával pozor a pre zvyšných štyroch sa vrátili, pričom ich už viezol obžalovaný a
pozor dával I.. Vtedy viezol aj W.. Toto sa dialo v priebehu dva a pol mesiaca. Po tej ich prvej ceste z
Talianska sa obžalovaný stretával s I. len tak kamarátsky, on bol čašník, obžalovaný taxikár a až potom
ho oslovil na túto činnosť, vedel, o čo ide. Za ten tretí prevoz obžalovaný dostal 900,00 Eur od W., z toho

dal I. 450,00 Eur. Asi ho potom aj žiadal o ďalší výjazd, ale I. povedal, že nie. Obžalovaný si nepamätal, či
I. vycestoval na ukrajinskú stranu. Od Michaloviec to už nie je také nebezpečné, preto ďalej doprovody
nerobili. Čo sa týka Š. D., tak mu volal W., že mali vziať troch Afgancov do Viedne, ale keď obžalovaný
prišiel na dané miesto v Humennom, tak volal W. a ten mu povedal, že má volať W., pričom s ním sa spojil
a on mu povedal, že kde má prísť pre tých Afgancov, pričom na tom novom mieste už boli. Kontaktovali

sa telefonicky, kde mu W. poslal na neho číslo. W. vedel po slovensky. W. ho kontaktoval, pričom sa raz
išlo do Berlína, druhýkrát do Wolfsburgu a tretíkrát do Gdaňska. Potom ho kontaktoval ešte raz, ale to už
obžalovaný nešiel. Raz D. priniesol telefón zn. E., čísla si nepamätal, ale z tohto čísla ho kontaktoval D..
Peniaze za cestu určil D., pričom obžalovaný predtým povedal svoju predstavu. Obžalovaný mal zoznampokladničných blokov z tankovania a podľa toho vedel cenu za cestu. Prvú cestu si pamätal, že vtedy
bola dcéra na majstrovstvách Slovenska v plávaní v Štúrove. Obžalovaný si evidenciu pokladničných
blokov viedol kvôli daňovému úradu, vtedy podnikal, toto bol dôvod evidencie jázd. Cez Slovensko chodil

severnou cestou alebo južnou. Do Rakúska chodil po diaľnici. Viacej chodil juhom. Do Talianska chodil
aj cez Maďarsko. Keď ho zastavila hliadka polície, bol z toho nervózny, všetko chcel povedať, chcel s
tým už predtým skončiť. Keď hovoril o tom, že dávali pozor, aby tam nebola polícia, tak myslel políciu
ako takú. Keď ľudí išiel odviesť, tak videl na nich, že boli špinaví, museli ísť cez les, W. chodil v takom
vojenskom oblečení. S U. W. komunikoval osobne. Mal ho uloženého pod rôznymi menami ako L., ďalšie

si nepamätal. Nevedel vysvetliť, prečo ho mal pod inými menami. S inými osobami okrem ostatných
obžalovaných nekomunikoval o trestnej činnosti. Kontakt s W. bol priamy, nenechával odkazy po tretej
osobe. Nezisťoval, či prevážané osoby majú alebo nemajú právo pobytu v Slovenskej republiky. W. mu
ukazoval nejaký preukaz, podľa ktorého mohol byť na Slovensku, pretože Rumunsko je v Európskej únii.
W. sa rozprával s I. viackrát skôr po anglicky ako po rusky, ale či mu dával nejaké pokyny, to nevedel
obžalovaný uviesť. W. sa zdržiaval v Michalovciach v penzióne G. alebo I. P., ďalej na byte. Vysadil

ho rôzne, nikdy nie priamo tam, kde bol ubytovaný. Raz bol za W. v I. P.. W. mu vždy osobne vyplatil
peniaze, v jednom prípade to bol ukrajinský taxikár z dediny na ukrajinskej strane. S týmto taxikárom ho
zoznámil W.. S I. sa osobne stretol, aby si dojednal prvý prevoz. I. vozidlo nemal, ale vravel, že si vozidlo
zoženie. Obžalovaný si nepamätal, či sa dohodli na presnom čase alebo mu len zavolal. Vo vozidle zn.
A. bol I. s nejakým kamarátom, kto bol vodičom, obžalovaný nevedel. S I. hovoril telefonicky, ktorý mu

povedal, o aké auto išlo. Nevedel uviesť, či videl, ako k nemu nastupovali prevádzané osoby. Teda toto
vidieť nemohol, lebo tam nebol. Moment nastupovania prevádzaných ľudí nemohol vidieť, nevedel, či
ich potom následne mohol I. vidieť, išiel asi tak 1 - 2 km pred ním. Keď W. odišiel zo záchytného tábora
do Talianska, volal mu, aby zobral tých Afgancov, čo prebehlo tak, ako už vyššie uviedol. Číslo na D.
obžalovaný nevedel, či bolo na mobil. Keď na to číslo volal priamo, zdvihol D.. Povedal mu, že získal

nejaký kontakt v tábore, ktorý dohodil na prepravu. Podľa obžalovaného z Humenného do Ferarry viezol
W., a nie tých Afgancov. Nie je pravdou, že by mu mal dať W. číslo na D. cestou z Viedne. Osobu menom
I. viezol do Nemecka z Humenného, presné miesto si nespomenul, viezol ho ešte s jedným chlapcom do
mesta Wolfsburg, Braunschweig. Po prevoze sa s ním už I. nekontaktoval, obžalovaný si nespomenul,
či mal na neho telefonický kontakt. W. mu povedal, že mu I. povie detaily prevozu. Obžalovaný oľutoval

svoje konanie.

Obžalovaný A. I. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať.

Podľa § 258, § 263 a § 269 Trestného poriadku boli prečítané výpovede obžalovaných U. W., A. I. W.

Š. D., výpovede svedkov a listinné dôkazy.

- výpoveď obž. U. W. z č. l. 528 - 545: Obžalovaný U. W. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi zo
dňa 12. 09. 2012 na č. l. 541 - 545 uviedol, že neurobil nič protizákonné, obv. D. G. pozná, pretože s
ním chcel urobiť v minulosti nejaký obchod. Potvrdil, že z ďalších spoluobvinených pozná A. I., ale len z

videnia, keď sa s ním stretol s G. v Michalovciach. A. I. sa poznal s G. a cez tohto sa s ním spoznal. Raz
sa pýtal I., kde by mohol zohnať auto na prevoz vína, na čo mu on odpovedal, že ak bude vedieť, tak
mu dá vedieť. Ďalej obvinený uviedol, že pozná aj U. L. - M., s ktorým mal len obchodné vzťahy týkajúce
sa vývozu drevnej guľatiny z Ukrajiny do Moldavska. On je Ukrajinec a videli sa naposledy niekoľko
rokov dozadu. Obvinený poprel, že by poznal osobu Š. D., prezývaného W.. Uviedol tiež, že pozná F. E.,

ktorá je jeho kamarátkou. V ďalšej časti výpovedi obvinený uviedol, že na územie Slovenska v rokoch
2009 a 2010 vstupoval asi tak raz do mesiaca a prechádzal vždy z Moldavska cez prechod Cantemir do
Rumunska, potom do Maďarska a na Slovensko. K tomuto ho oprávňovalo to, že v istej súkromnej firme
s názvom F. v moldavskom Kišineve požiadal o vybavenie dočasného vstupu na územie Rumunska, kde
sa na základe takéhoto dočasného vstupu mal zúčastniť pohovoru na rumunskom orgáne za účelom

posúdenia jeho žiadosti o udelenie rumunského občianstva. Pohovoru sa zatiaľ nezúčastnil, pretože je
v poradí. Takéto povolenie na vstup na územie Rumunska sa udeľovalo len na určitý čas - na dobu 6
mesiacov. Toto povolenie využíval, aby sa dostal do Rumunska a odtiaľ cestoval aj na Slovensko. Vo
firme F. mu povedali, že na takéto povolenie môže cestovať aj do Maďarska, Slovenska a Talianska.
Raz ho kontrolovali policajti v Taliansku a nemal žiadne problémy. O takéto povolenie požiadal dvakrát,

čiže spolu ho mal na jeden rok. Povolenie bolo vo forme kartičky. Obvinený potvrdil, že v čase keď ho
zadržala slovenská polícia v lese v blízkosti hranice s Ukrajinou, túto kartičku u seba nemal. K zadržaniu
v blízkosti zelenej hranice s Ukrajinou uviedol, že v tom čase bol na Ukrajine a zrazu z osobných dôvodov
potreboval ísť na Slovensko a tak lesom prešiel cez hranicu, kde ho už chytila slovenská polícia. Osobnédôvody odmietol bližšie špecifikovať a nevedel uviesť, či spomínaná kartička bola vtedy ešte platná. S
tým,ževčasejehozadržaniabolispolusnímzadržaníajmigrantiuviedol,žestýmtonemáničspoločné.
Po zadržaní bol umiestnený v tábore v Humennom, odkiaľ utiekol, pretože tam nikoho nezaujímalo, že

má kartičku s povolením. Následne išiel vlakom do Talianska, kde má príbuzných a potom do Moldavska.
K osobe menom O. žijúcej v Rakúsku uviedol, že takúto osobu nepozná. Na území Slovenska prespával
niekedyvhoteli,niekedyuD.G.,bolotorôzne.NaSlovenskupoužívaltelefónsoSIM-kartouspoločnosti
J. - A., číslo si nepamätal, pričom z tejto volával G. a asi aj I.. Zároveň obvinený uviedol, že na Slovensku
nemá žiadnych príbuzných, známych, priateľov, ani obchodných partnerov, okrem G..

- výpoveď Š. D. z č. l. 546 - 564: Obžalovaný Š. D. vo svojich výpovediach v priebehu prípravného
konania postupne uviedol, že všetko, čo mu je kladené za vinu, je klamstvom. Po preštudovaní
vyšetrovaciehospisunajmävýpovedíD.G.,obvinenýpotvrdil,žesadopustillenskutkuč.26zuznesenia
o vznesení obvinenia, kedy sa nechal inšpirovať tým, čo mu hovoril D. G., že aké peniaze sa dajú za
prevozy migrantov - utečencov zarobiť. Preto, keď sa dozvedel, že v Opatovskej Novej Vsi v záchytnom

tábore, sa chce nejaký J. dostať do Talianska, tak mu ponúkol, že mu zabezpečí vodiča a za to dostane
nejakú províziu. Dohodol sa vtedy s J., že on a ďalší nejakí dvaja, tiež z Pakistanu, nechajú v tábore
v Rohovciach u spoločného kamaráta platbu za prevoz (600,00 Eur za osobu, spolu 1 800,00 Eur).
Keď zabezpečí vodiča a tento ich úspešne dovezie do Talianska, tak odtiaľ zavolajú do tábora a on
mu vyplatí 1 800,00 Eur. Po tejto dohode volal D. G., či môže ísť, ale tento sa začal vyhovárať, že

sa mu nedá, posielal mu SMS správy, v ktorých ho prosil, aby tento prevoz vykonal, ale tento mu dal
kontakt na iného vodiča, ktorý sa volal A.. S A. sa dohodol, že mu vyplatí najprv 500,00 Eur a po prevoze
ďalších 500,00 Eur. Tiež si dohodli miesto naloženia cudzincov. A. prišiel a naložil v Opatovskej Novej Vsi
dvoch cudzincov, potom išli spolu do Rohoviec, kde A. naložil ďalšieho migranta a týchto troch mal spolu
odviesť do Talianska do mesta Udine. Najskôr volal A., ktorému sa nevedel dovolať, následne zavolal

cudzincovi do Rohoviec, ktorý mu oznámil, že všetkých chytili a vrátili späť do tábora. Následne počas
niekoľkých ďalších dní kontaktoval cez SMS správy aj telefonicky D. G. s tým, že mu sľuboval, že má
ešte veľa cudzincov na prevoz, čím ho chcel vylákať na osobné stretnutie, ale nie za účelom prevozov,
ale za tým účelom, aby si od neho vypýtal 500,00 Eur, ktoré musel investovať do prevozu vodičom A..
Mal podozrenie, že G. s týmto A. ho oklamali. G. mu hovoril, že A. zadržali a že sedí. K skutkom č. 20 -

25 obvinený D. uviedol, že týchto sa nedopustil. Potvrdil, že s D. G. sa prvýkrát stretol osobne, keď mu
tento doniesol telefón ešte do tábora v Humennom a podal mu ho cez bránu. Toto sa udialo v noci asi
dňa 11. 05. 2010, ale bližšie si dátum nepamätal. Bol to telefón zn. E. striebornej farby a bola v ňom SIM
karty spoločnosti F.. Vonku vtedy husto pršalo. Ďalej obvinený uviedol, že počas toho, ako bol v tábore
v Humennom, často tam na chodbe vyzváňal telefónny automat. Takto to funguje, keď sa niekto z vonku

chce dovolať na kohokoľvek v tábore. Vždy niekto automat zdvihne a potom sa zháňa človek, ktorého
volajú. Niekedy od 21. 04. 2010 do 30. 04. 2010 takto zazvonil tento telefónny automat, zdvihol ho vtedy
nejaký W. a kričal, že volá niekto, kto hovorí rusky. Obvinený uviedol, že nakoľko rozumie ruštine, tak
prevzal telefón. Na druhej strane sa mu nahlas predstavil K., ktorý volal z Talianska. Hovoril, že predtým
bol umiestnený v Humennom a žiadal ho, aby zavolal k telefónu nejakých W., pričom mu hovoril aj

ich mená. Našiel W. s takýmito menami a zavolal ich k telefónu. Toto sa opakovalo viackrát, ešte asi
dvakrát. K. vždy zháňal nejakých ľudí a s týmito sa potom cez telefón rozprával. Obvinený uviedol, že
on nepočúval, o čom sa rozprávali. Medzitým spoznal v tábore osobu menom I., ktorý mal svoj mobilný
telefón, kde číslo I. mobilného telefónu dal potom K. z dôvodu, že I. bol väčšinou s ním a nemuselo
sa behať k automatu. Keď volal K. I. na mobil, všimol si tento, že volá z talianskeho čísla. Obvinený

uviedol, že on nevie, prečo K. volal do tábora a pýtal si k telefónu rôzne osoby. I. vedel dobre po rusky
a tiež po slovensky, z tohto dôvodu je možné, že skutky č. 20, 21, 22 mohol K. dohodnúť S. I., prípadne
priamo s migrantmi. Niekoľkokrát volal K. E. I. mobil a chcel W. z vedľajšej izby. Obvinený uviedol, že
raz mobilný telefón W. zaniesol aj sám. Takto to mohlo byť aj 03. 05. 2010, čo je skutok 22, pričom
následne jedného dňa W. z izby odišli a už sa nevrátili. Obvinený uviedol, že vtedy sa dovtípil, že K.

pravdepodobne dokázal zabezpečiť prevoz migrantov, preto pri jednom z telefonátov sa opýtal K., či by
nevedel zabezpečiť aj prevoz jeho dcéry z Čečenska na Slovensko. K. mu sľúbil, že mu pomôže. S D.
G. hovoril prvýkrát začiatkom mája 2010, kedy si G. pýtal k telefónu W. z vedľajšej izby. Obvinený ďalej
uviedol, že G. sa nejako dozvedel, že bude preložený z tábora v Humennom do Opatovskej Novej Vsi
a opýtal sa ho, či nepotrebuje nejaký telefón, aby boli v kontakte. Nevedel uviesť, prečo presne mu G.

ponúkol telefón, ale domnieval sa, že G. chcel, aby mu dodával z tábora migrantov na prevoz. G. mu
hovoril, že vozil veľa migrantov pre K., ale tento mu platil málo. K skutkom č. 23 a 24 obvinený uviedol,
že týchto sa nedopustil, pretože D. W. I. mali na seba kontakt. Potom mu jedného dňa I. oznámil, že
odchádza do Nemecka aj s ďalším mužom a vezie ich D.. Potom mu volali počas cesty, a to aj z D.telefónu. Obvinený opäť poprel, že by tento prevoz organizoval, ani nesprostredkoval kontakt I. S. D..
Nevedel uviesť, ako sa dozvedel G., že chce ísť I. do Nemecka. Poprel, že by po návrate G. z Nemecka
prevzal 200,00 Eur za sprostredkovanie prevozu I. do Nemecka. Uviedol, že ak to G. tvrdil, tak klamal. K

skutku č. 25 uviedol, že osobu menom W. pozná dobre, lebo tento prišiel na Slovensko cez Ukrajinu aj
s ďalším mužom menom A.. V tábore v Humennom mu hovorili títo dvaja, že na Slovensko ich previedol
cez hranicu K. a viezol ich D.. A. odišiel s I. do Nemecka a W. bol preložený do Opatovskej Novej Vsi.
Tento chcel ísť do Dánska. Počas pobytu v Opatovskej Novej Vsi išli na požiadanie W. viackrát na poštu
vo Veľkom Krtíši, kde za neho vyplňoval formulár R. Q.. Peniaze mu prišli až na asi štvrtýkrát a to vlastne

vtedy, keď sa stal skutok č. 25. Obvinený pripustil, že jeho podiel na tomto skutku je len v tom, že robil
tlmočníka W. W. D., keď sa títo telefonicky dohadovali. Je možné, že to robili aj cez telefón, ktorý mu
dal G.. Po tom, čo ho previezli do tábora v Opatovskej Novej Vsi, tak si D. vybral z telefónu, ktorý mu
dal, SIM kartu spoločnosti F. a dal mu do telefónu SIM kartu spoločnosti F.. Keď prišli W. peniaze, tak
bol na pošte spolu s ním aj s D. G.. Tieto peniaze chcel W. použiť na zaplatenie prevozu G. do Dánska.
Obvinený uviedol, že vedel, že sa jedná o nelegálny prevoz, pretože W. bol žiadateľom o azyl ako aj on

sám. Nie je pravdou, že by zobral od W. peniaze za sprostredkovanie prevozu. Až pri skutku č. 26 uvidel,
aké peniaze sa dajú prevozmi zarobiť a preto do toho išiel. Na svoju obranu obvinený ďalej uviedol, že
hlavný dôvod, prečo mu dal G. telefón a prečo si ho od neho zobral bol ten, že chcel za pomoci G. W.
K. prepraviť svoju dcéru z Čečenska na Slovensko. Táto z Čečenska aj odcestovala a dostala sa až
do Ľvova s tým, že ďalej mala ísť na Ukrajinu a potom prejsť hranicou na Slovensko za pomoci K. a

následne D. G.. Ďalej obvinený uviedol, že tomuto však nedošlo, pretože kým bola dcéra v Ľvove, tak
jeho zaistila polícia, zobrala mu telefón a previezli ho do tábora v Sečovciach. D. telefón nechal niekomu
v tábore v Opatovskej Novej Vsi, vybral si z neho len SIM kartu F. a vložil si ju do telefónu P., ktorý si
kúpil. Záverom obvinený uviedol, že D. G. vystupoval v skutkoch č. 20 - 25 ako organizátor a aby seba
kryl, tak hádže vinu na neho, o čom svedčia aj nezrovnalosti v jeho výpovediach.

- výpoveď obž. A. I. z č. l. 565 - 579: Obžalovaný A. I. vo svojich výpovediach na č. l. 565 - 579 uviedol,
že skutky z uznesenia o vznesení obvinenia č. 14, 15 a 16 sú pravdivé, je pravdou, že v decembri 2009
a v januári 2010 sa takéto skutky stali a on robil najskôr pri prevozoch dvakrát po sebe „očko“ a potom
sa tretíkrát aj priamo podieľal na prevoze 4 migrantov tak, ako je to v skutkoch popísané. Ďalej uviedol,

že D. G. pozná približne od októbra 2008, kedy sa zoznámili, keď robil taxikára v Michalovciach. Neboli
vyslovene kamaráti, ale poznali sa. Raz mu potom D. G. navrhol, či s ním nechce ísť pre jedného chlapa
do Talianska a doviezť ho do Michaloviec, že si zarobí za šoférovanie. S týmto súhlasil a tešil sa, že
sa prevezie. Z požičovne si požičal G. G. M.. Išli niekedy na jeseň 2009 cez Maďarsko - Rakúsko do
talianskeho mesta Udine, kde na stanici stretli U., D. ho tak volal. Tento U. mal cudzí prízvuk, s D. G.

hovoril po rusky a s ním po anglicky. Podľa D. mal byť U. obchodník. Cestou z Talianska sa zastavili
v Rakúsku u nejakej známej U., kde sa zdržali asi 5 hodín. On ich čakal v aute a keď ich išiel pozrieť
dnu, tak videl, že U. S. D. aj popíjajú. Potom sa vrátili do Michaloviec. K skutku č. 14 uviedol, následne
sa stretával s D. G. len náhodne, až keď ho raz oslovil, že mu bude treba robiť „očko“ pred policajnými
hliadkami a to tak, že keď mu D. zavolá, tak má prísť na aute k Tibave až do dediny Choňkovce, kde sa

otočí a vráti sa naspäť na križovatku k Tibave, kde má čakať a dávať pozor na prípadné policajné hliadky.
Toto aj urobil, nepýtal sa, prečo má dávať pozor na prípadnú hliadku, ale bolo mu jasné, že to bude niečo
protizákonné, že to môže mať súvis s pašovaním cigariet, prípadne že si chce D. K. Tibave vypiť. To, že
by sa mohlo jednať o prevádzačstvo, ho vtedy nenapadlo. Bola medzi len dohoda, že bude dávať pozor,
D. mu za to nič nesľuboval. Obvinený uviedol, že to urobil pre G. ako kamarátske gesto, pretože on mu v

minulosti tiež pomohol - dal mu právne rady, keď ho odsúdili na podmienku. Po príchode do Michaloviec
zastavili pri D. byte a vtedy videl, že Y. D. vozidla vystúpil U., ktorého viezli z Talianska a ďalšie tri osoby
tmavej pleti. S U. si podal ruku a vtedy mu došlo, o čo ide, že sú to migranti, ktorí prešli cez hranicu a
idú ďalej, lebo zostali sedieť v aute. Viacej sa vtedy nepýtal, mal k dispozícii auto G. M., ktoré požičal
a natankoval D. G. a žiadne výdavky s cestou pri robení „očka“ nemal. K skutku č. 15 uviedol, že o pár

dní na to ho zavolal D. G. k sebe do bytu, kde bol aj U., pričom ho požiadal, aby mu znovu išiel robiť
„očko“. Naznačili si, že vedia o čo sa jedná, že ide opäť o migrantov, pričom D. ho poprosil, aby to ostalo
v tajnosti. Na túto cestu si požičal auto od známeho Z. P. z Humenného, ktorý bol akurát u neho na
návšteve. Tohto poprosil, aby ho odviezol smerom na Tibavu na jeho A. až do obce Choňkovce, kde sa
otočili a čakali v meste Sobrance, keď im zavolal D., že už sa pohýna. Následne sa aj oni pohli smerom

do Michaloviec. Išli vtedy rýchlo cca 130 km/h. Jeho známy Z. P. sa ho nič nepýtal, on o ničom nevedel.
Peniaze na naftu dal potom Z. D. G.. V Michalovciach zastavil až na mieste svojho bydliska. Nevedel
uviesť, akí to boli migranti, pretože bola tma. Na doplňujúcu otázku obvinený pripustil, že si je nie istý o
tom, či pri druhom skutku išiel na mercedese a pri prvom na G. z požičovne, pričom dodal, že je možné,že skorší prevoz bol na požičanom A., pretože vtedy ešte s istotou nevedel, že D. vezie migrantov a
preto mohol takto nahovoriť na odvoz aj Z. P.. K skutku č. 16 obvinený uviedol, že následne asi o mesiac
neskôr, cez zimu, asi v januári 2010 mu opäť zavolal D. G. a spolu sa dohodli, že prevezú naraz osem

migrantov a tiež U.. Dohodli sa tak, že ich zoberú na dvakrát. Spolu išli do Tibavy, kde ich už čakal U.
aj s migrantmi, ktorí boli skrytí v kríkoch pri obciach Choňkovce a Tibava, pri farme. Aj tento krát išli ako
vždy neskoro večer až v noci. On išiel na Z. XXX S. (T.) požičanom od Z. E. a zobral na prvýkrát 5
migrantov, jedného dali do kufra a pri tomto prvom prevoze mu robil „očko“ D. G.. S migrantmi prišli až
za Michalovce k obci Suché a tam ich vysadili do kríkov, kde sa mali skryť. Migranti boli celí zablatení

a bolo jasné, že išli peši cez hranicu lesom. Následne sa vrátili na pôvodné miesto k Tibave a naložili
zvyšných troch migrantov a U. do auta D. G. B. P.. Pri tomto prevoze robil „očko“ on D.. Opäť prišli k obci
Suché za Michalovce, ale po ceste vyložili U. v Michalovciach. Naložili následne každý do svojho auta
po 4 migrantov, ktorí sa už prezliekli do čistých šiat a vrchom Slovenska cez Prešov - Poprad - Žilinu
ich odviezli až do Viedne. Migranti boli tmavej pleti. Niektorí z migrantov chceli, aby im požičali telefón,
že potrebujú zavolať nejakej O. do Rakúska. Po ich vyložení vo Viedni sa spodkom Slovenska vrátili

do Michaloviec. Za túto cestu mu D. G. vyplatil pár dní po prevoze 250,00 USD. Tankovanie, diaľničné
známkyastravuhradilD.G..Obvinenýďalejvypovedal,ženáslednepoprevozeosemmigrantovzavolal
Ivan, ktorého on volal K., pričom mu navrhol, že mu ukáže trasu v teréne, kadiaľ prevádza migrantov,
že by to potom mohol niekedy skúsiť aj on a od hraničnej čiary s Ukrajinou dole k miestu nakladania
migrantov do áut. Pomyslel si vtedy, že by celkom rád videl tie miesta a podľa toho sa rozhodne. U.

volal vtedy aj D., ale on sa na to fyzicky necítil. D. G. ich potom následne aj s U. odviezol až za obec
Choňkovce, odtiaľ potom šliapal s U. asi 5 hodín do kopca, čo bolo náročné. Pretože má chorobu srdca,
odmietol ísť ďalej. U. ho teda nechal na mieste a asi o 1 - 2 hodiny sa vrátil aj s dvomi migrantmi, s
ktorými sa vrátili dole ku D.. Obvinený uviedol, že vopred nevedel, že U. mal vtedy úmysel aj niekoho
previezť. Zavolal vtedy D., aby pre nich prišiel. Okolo polnoci D. prišiel a odviezol ho domov z miesta pri

obce Choňkovce, kde boli skrytí aj s migrantmi v kríkoch. Následne sa vraj vrátil pre ostatných. Nechcel
ich zobrať z toho miesta, lebo to bolo zlé miesto na naloženie migrantov kvôli hliadkam. Z toho, ako
išli pešo k hranici a späť, bolo zrejmé, že U. dokonale pozná terén aj cestu. Po tomto mu oznámil, že
on si na prevádzanie netrúfa, pretože to bolo fyzicky náročné. U. nosil pri sebe stále veľký nôž skoro
ako bodák, nevie o tom, že by nosil inú zbraň. Následne podľa pečiatky v pase zo dňa 09. 03. 2010 -

vstup a výstup na hraničnom prechode Malý Slemenec obvinený uviedol, že mu volal U., aby sa stretli.
Stretli sa práve na tomto hraničnom prechode. U. J.am doviezol na aute chlap, ktorého U. oslovoval
A.. Spolu boli potom v Z. D. v Malom Slemenci - dedina na Ukrajine, kde sa najedli a U. sa ho opýtal,
či bude voziť migrantov, na čo mu odpovedal, že prevádzať nebude, lebo nechce podstupovať žiadne
riziko. A. bol celý čas s nimi, ale do rozhovoru sa nezapájal. Potom na jar 2010 mu zavolal U., že mu

bude volať muž s prezývkou „M., ktorý sa s ním chce stretnúť. Tak sa aj stalo, zavolal mu nejaký muž,
ktorý hovoril rusko - slovensky a dohodli sa, že sa stretnú medzi Michalovcami a Strážskym. Na toto
miesto išiel na požičanom Z. XXX, muž bol nižší, starší, cca 50 rokov. Na fotke by ho určite opoznal,
lebo sa stretli potom ešte viackrát. Sadli si na kofolu a rozprávali sa. Muž sa mu sťažoval, že s U. sa
zle robí, že je s ním nespokojný, lebo ho oberá o peniaze a nahováral ho pri tom, či by nechcel voziť

migrantov autom on. Nahováral ho, aby si našiel chlapov, čo mu budú robiť „očká“, tiež sa ho pýtal, kto
pozná lesy. Rozišli sa s tým, že bude o tom rozmýšľať, pozisťuje veci a dá mu (M.) vedieť. Krátko na
to mu volal opäť M., že v noci príde U., aby sa prichystal na cestu, že bude viesť ľudí od hranice. Čakal
potom na telefonát od U., ale tento sa neozval. Na druhý deň volal opäť U. - nedovolal sa, následne
volal generálovi a tento mu len oznámil, že U. lapili - chytili. Následne potom ho D. G. posielal zaniesť

U. do tábora v Humennom cigarety, peniaze a nejaké veci, ale toto odmietol. Následne podľa pečiatky
v pase zo dňa 24. 05. 2010 mu opäť volal niekto z Ukrajiny, asi U. alebo M., že sa chcú stretnúť v Malom
Slemenci. Vycestoval vtedy za nimi, aby im vysvetlil, že už nechce pre nich nič robiť. Obaja sa pýtali
vtedy, čo je s D., že s týmto sa nevedia spojiť, že dlhuje U. peniaze. M. ho stále nahováral, aby pre nich
robil, ukazoval mu mapy a hovoril mu, že sa dá presne prejsť pri hraničnom kameni - stĺpiku č. XXX k

ďalšiemu stĺpiku, že tento úsek má on pod kontrolou, že tam nič nehrozí. Pochopil to vtedy tak, že tam
s ním spolupracujú pohraničiari. Nedal sa nahovoriť a M. bol potom nervózny. Potreboval prevádzať a
nemal ľudí. Nechcel ho vtedy provokovať, tak povedal, že porozmýšľa, ale nič nesľubuje. Pri tomto bol
prítomný opäť Z. E., ktorý ho tam viezol na aute Z. XXX S.. Následne podľa pečiatky v pase zo dňa 28.
06. 2010 vycestoval na Ukrajinu poslednýkrát, po telefonáte od U. alebo od M.. Najskôr im nedvíhal,

ale po viacerých volaniach im zodvihol. Požiadali ho, aby prišiel do Užhorodu. Viezol ho Z. E., ktorý si
ale chcel natankovať na Ukrajine plnú nádrž, tak to využili. Najskôr sa stretli s M. v obchodnom centre,
kde sa ho M. pýtal, či rozmýšľal o jeho ponuke na prevádzanie. On sa ho snažil slušne odbiť. Potom sa
tam objavili U. W. A.. Následne mu generál ponúkal, že migranti by mohli so sebou prenášať aj vaky scigaretami s ukrajinskými kolkami, ktoré by on mohol na Slovensku predať. Cena za krabičku by bola
1,40 Eur. Toto odmietol. Potom sa s M. rozišli a U. ich zavolal aj s Z. E. k sebe do bytu v Užhorode, kde
im ukazoval mapy a miesta možného prechodu hraníc. U. mal u seba v byte troch cudzincov tmavej pleti,

asi Arabov. Od tohto momentu sa s Ivanom ani M. viac nestretol, len U. mu po čase poslal SMS, že je v
ťurme - base. Následne sa stretol už len s D. G., ktorý od neho požadoval splatiť dlh 400,00 Eur, ale zatiaľ
sa nedohodli, lebo nemal peniaze. V závere výpovedi obvinený z predložených fotoalbumov opoznával
osoby, o ktorých vypovedal, pričom vo fotoalbumoch označil D. G., U. W. U. W., M. W. U. U., Z. E..

- výpoveď svedka W. A. K. z č. l. 758 - 802
- výpoveď svedka Y. z č. l. 806 - 809
- výpoveď svedka W. z č. l. 810 - 813
- výpoveď svedka S. z č. l. 814 -817
- výpoveď svedka Z. P. z č. l. 838 - 841
- výpoveď svedka Z. G. z č. l. 842 - 852

- výpoveď svedka F. E. z č. l. 862 - 865
- zápisnica z previerky výpovede z č. l. 711 - 749
- zápisnica o rekognícii osoby Š. D. z č. l. 850 - 890
- prepisy sledovania č. l. 901 - 906
- zápisnica a fotodokumentácia z č. l. 1005 - 1014

- zápisnica o vydaní veci č. l. 1015
- príkaz na úhradu č. l. 1016 - 1018
- zápisnica a fotodokumentácia z domovej prehliadky z č. l. 1019 - 1042
- listiny vydané D. G. z č. l. 1066 - 1105
- lustrácie utečencov z č. l. 1121, 1129, 1130, 1131 - 1132, 1133 - 1134

- súpis prechodov D. G. z č. l. 1138,
- fotokópia cestovného pasu D. G. z č. l. 1139 - 1142
- fotokópia cestovného pasu A. I. z č. l. 1143 - 1145
- lustrácie bankových prechodov z č. l. 1146 - 1237
- ZP U.. U. E.Š. z č. l. 1241 - 1368

- zoznam telefónnych čísel z č. l. 1369 - 1372
- analýza telekomunikačnej činnosti z č. l. 1373 - 1553
- prepisy zvukových záznamov z č. l. 1562 - 1650
- listiny k osobe U. W. z č. l. 1651 - 1680
- listiny k osobe Š.W. D. z č. l. 1681 - 1708

- listiny k osobe U. L. z č. l. 1709 - 1721
- listiny k osobám Y., W., S. z č. l. 1722 - 1725
- lustrácie prechodov cez hranicu Ukrajina - SR z č. l. 1726 - 1750
- mapy miest nelegálnych prechodov štátnej hranice SR s Ukrajinou z č. l. 1751 - 1758
- správy z odpisu registra trestov na obžalovaných z č. l. 1759 - 1793

-výpisyzrelevantneuskutočnenejtelekomunikačnejčinnostikonkrétnychtelefónnychčíselpoužívaných
pri prevádzaní z č. l. 68 - 245
-výpisyzrelevantneuskutočnenejtelekomunikačnejčinnostikonkrétnychtelefónnychčíselpoužívaných
obž. I. z č. l. 246 - 406
- odpovede mobilných operátorov J. - A. z č. l. 449 - 479, F. S. z č. l. 480 - 482

- trestný spis Okresného súdu K. D. sp. zn. XT/XXX/XXXX (zv. 10)
- správy a posudky obž. G. z č. l. 1996 - 2007.

Súd v trestnej veci obžalovaných U. W., D. G., A. I. W. Š. D. (W. W. W., W. X. A. W.) vykonal rozsiahle
dokazovanie, na základe ktorého mal za to, že:

1. obž. U. W. v bodoch 1. - 4., 7. - 21. obžaloby v úmysle získať pre seba priamu finančnú výhodu
pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a
prechod cez jej územie, v takom konaní pomáhal, takým činom získal pre seba väčší prospech a taký čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou, čím spáchal zločin prevádzačstva

podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
i) Trestného zákona,2. obž. D. G. v bodoch 1. - 25. obžaloby v úmysle získať pre seba priamu finančnú výhodu pre osobu,
ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky pomáhal v nedovolenom prechode cez územie Slovenskej republiky, takým činom získal pre

seba väčší prospech a taký čin spáchal v bodoch 1. - 4., 7. - 21. obžaloby závažnejším spôsobom
konania - organizovanou skupinou, v bodoch 5. - 6. obžaloby samostatne, v bodoch 22. - 25. obžaloby
spoločným konaním, čím spáchal zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a),
písm. d) Trestného zákona v bodoch 1. - 4., 7. - 21. obžaloby s poukazom na § 138 písm. i) Trestného
zákona, v bodoch 5. - 6. obžaloby samostatne, v bodoch 22. - 25. obžaloby formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona,

3. obž. A. I. v bodoch 14. - 16. obžaloby v úmysle získať pre seba priamu finančnú výhodu pre
osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky pomáhal v nedovolenom prechode cez územie Slovenskej republiky a taký čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou, čím spáchal zločin prevádzačstva

podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného
zákona,

4. obž. 4. Š. D. v bodoch 22. - 26. obžaloby spoločným konaním v úmysle získať pre seba priamu
finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým

pobytom na území Slovenskej republiky organizoval prechod cez územie Slovenskej republiky, čím
spáchal zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Súd pri určení viny a právnej kvalifikácie daných skutkov spáchaných obžalovanými vychádzal z

vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že skutky sa stali tak, ako je uvedené v obžalobe.
Hlavným dôkazom bola výpoveď obžalovaného D. G., ktorý viackrát, opakovane, bez zaváhaní či
väčších rozporov, rovnako popísal páchanie jednotlivých skutkov zločinu. Obžalovaný uviedol, akým
spôsobom jednotliví obžalovaní participovali na trestnej činnosti, ako spolupracovali či sa navzájom
kontaktovali. Ďalej obžalovaný popísal, kto aké úlohy vykonával, uviedol, že obžalovaný A. I. bol tzv.

očkom, ktorý osobným motorovým vozidlom idúcim pred osobným motorovým vozidlom s migrantmi
zabezpečoval a minimalizoval riziko policajnej kontroly, pričom tento v jednom prípade aj sám prevádzal
migrantov. Ďalej uviedol, že obžalovaný U. W. zabezpečoval prechod migrantov z Ukrajiny na územie
Slovenskej republiky a ďalej zabezpečoval, aby sa títo migranti dostali do cieľových krajín - Talianska či
Rakúska, pričom plánoval prechod cez hranicu ako aj cestu, ktorou sa dostanú migranti do zahraničia.

Keď bol obžalovaný U. W. zadržaný, tento ďalej zabezpečil kontakt na Š. D. (alias W. W. alias X. A. W.), s
ktorým obžalovaný D. G. pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Ak by však bola výpoveď obžalovaného
D. G. jediným dôkazom, mohli by vzniknúť pochybnosti o spáchaní skutkov a o páchateľoch, preto boli
podporne vykonané aj ďalšie dôkazy, na základe ktorých súd dospel k záveru, že skutky sa stali tak,
ako sú uvedené v obžalobe a že ich spáchali obžalovaní. Ide najmä o dôkazy - zmluvy o prenájme

motorového vozidla (č. l. 846 - 852), z ktorých vyplýva, že v dňoch 28. 08. 2009, 08. 09. 2009, 17. 09.
2009, 06. 10. 2009, 28. 11. 2009, 12. 12. 2009 a 15. 05. 2010 si obž. D. G. postupne prenajímal
osobné motorové vozidlá zn. Š. F. W. Y.. G. M., vždy na niekoľko dní. Dátumy prenájmov vozidiel, modely
prenajatých vozidiel ako aj čas, na ktorý boli vozidlá prenajaté, korešpondujú s výpoveďou obž. D. G..
Ďalšími dôkazmi sú odtajnené prepisy zo sledovania osôb zo dňa 10 06. 2010 a fotodokumentácie

(č. l. 901 - 906) vyplývajú konkrétne skutočnosti ku skutku č. 26 obžaloby a síce, že osoby O. S. Y.,
J. W. W. D. S. S. opustili tábor Opatovská Nová Ves a už v tejto obci (v rozpore s ich výpoveďami)
nasadli do modrého vozidla zn. W. W.. Tomuto predchádzalo krátke stretnutie Š. D. W. W. W. s vodičom
vozidla W., kde tento si do vozidla prisadol a spolu s vodičom sa v krátkosti o niečom dohovárali.
Pred nasadnutím do vozidla sa všetky tri vyššie uvedené osoby rozlúčili s ďalšími osobami, ktoré ich

odprevádzali. Boli to ďalší utečenci z tábora tmavšej pleti. Následne po rozlúčke vozidlo W. opustilo
Opatovskú Novú Ves a pokračovalo v jazde cez Veľký Krtíš až do Levíc. Vo vozidle boli okrem vodiča
vyššie uvedení traja migranti spolu so Š. D.. Následne vozidlo pokračovalo cez mesto Nitra až k mestu
Sereď, potom cez obce Jelka a Šamorín až do obce Rohovce (utečenecký tábor). V obci Rohovce
bolo auto zaparkované asi 100 m od utečeneckého tábora, okolo vozidla sa zbehlo viacero cudzincov.

Následne vozidlo opustilo obec Rohovce a pokračovalo už len s tromi vyššie uvedenými utečencami
bez Š.Ľ. D. v jazde do Bratislavy, kde po prechode Bratislavy boli všetci štyria na uvedenom vozidle v
blízkosti hraničného prechodu s Rakúskom (Bratislava - Berg) zadržaní príslušníkmi PZ. Zo zápisnice
a fotodokumentácie z vykonanej domovej prehliadky (č. l. 1022 - 1042) u obž. A. I. vyplýva, že boliu neho v byte v detskej izbe nájdené a zaistené: mobilný telefón zn. S. S. XXXX, IMEI XXXXXX/XX/
XXXXXX/X so SIM kartou F. Č.. XXXXXXXXXXXX-I. s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, mobilný
telefón zn. S. C. R. XXXi, IMEI XXXXXXXX-XXX-XXX-X so SIM F. Č.. XXXXXXXXXXXXXXXXX s

telefónnym číslom XXXX XXX XXX , mobilný telefón E. XXXXX, IMEI XXXXXX/XX/XXXXXX/X so SIM
F. Č.. XXXXXXXXXXXXXXXXXX č. telefónu nezistené, mobilný telefón zn. E. E.-X, IMEI XXXXXX/XX/
XXXXXX/X bez SIM, ako aj viaceré obaly zo SIM kariet spoločnosti J. - A. (C.) a spoločnosti F.. Zo
zápisnice o odňatí veci zo dňa 07. 09. 2010 (č. l. 1043 - 1049) vyplýva, že obž. Š. D. boli okrem
iného odňaté aj mobilný telefón zn. P. D. XXX, IMEI XXXXXX-XX-XXXXXX-X, pamäťová karta 2 GB

S., SIM karta O., SIM karta F.. Obžalovanému boli tiež zaistené rôzny ústrižky, na ktorých mal zapísané
veľké množstvo zahraničných telefonických kontaktov na konkrétne osoby rôznej štátnej príslušnosti
a tiež adresy rôznych osôb na území Slovenskej republiky ako aj v zahraničí. Na č. l. 1066 - 1105
sa nachádzajú zoznamy o tankovaní pohonných hmôt, doklady k vypožičiavaniu vozidiel, pokladničné
bloky o kúpe diaľničných známok, migračná karta z prechodu hraníc zo dňa 24. 04. 2010, výpis zo
živnostenského registra na meno D. G., ktoré predložil obž. D. G. na dokladovanie svojich výpovedí ešte

v procesnom postavení svedka. Uvedené listinné dôkazy korešpondujú s výpoveďami obž. D. G. tak
v procesnom postavení svedka, ako aj v procesnom postavení obvineného počas celého prípravného
konania. Na č. l. 1138 - 1145 spisu sa nachádzajú fotokópie cestovných pasov obž. D. G. (č. I.
XXXXXXX) a obž. A. I. (Č.. Z.), z ktorých vyplývajú presné dátumy, časy a miesta ich prechodov hraníc s
Ukrajinou. Zistené údaje korešpondujú z ich výpoveďami. Na č. l. 1369 - 1372 spisu je vytvorený zoznam

relevantných telefónnych čísel so stotožnením ich používateľov. Telefónne čísla boli používané počas
inkriminovaného obdobia obžalovanými pri komunikácii počas páchania žalovanej trestnej činnosti a boli
zistené z výpovedí jednotlivých obžalovaných, ktorí nepopierali ich používanie (G., I., W., D.). Tieto a
mnohé ďalšie vykonané dôkazy korešpondujú s výpoveďou obžalovaného D. G. k jednotlivým skutkom
obžaloby a sú tiež dôkazmi, v dôsledku ktorých súd nemá pochybnosti o spáchaní skutkov uvedených

v obžalobe.

Obžalovaný D. G. tak svojimi výpoveďami v prípravnom konaní podstatným spôsobom spolupracoval a
pomáhal orgánom činným v trestnom konaní, kde pri skutku č. 26 obžaloby došlo priamo k zadržaniu
podozrivých osôb a teda aj k ukončeniu ďalšieho páchania trestnej činnosti obžalovanými. V konaní bolo

preukázanéajto,čovypovedalobžalovanýD.G.otom,akosaprevádzalimigranti,akobolinaplánované
cesty a prechody z Ukrajiny na Slovensko a potom ďalej do Rakúska či Talianska. Je pravdou, že napriek
výpovedi obžalovaného G. bolo uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn.
D.-XX/XXXX - XXX zo dňa 14. 03. 2013 trestné stíhanie obvineného Š. D. vo vzťahu k skutkom č. 20 a č.
21 zastavené, pretože bolo nepochybné, že skutky nespáchal obžalovaný, pretože sa v tom čase nemal

nachádzať na Slovensku. To však neznamená, že by výpoveď obžalovaného D. G. bola týmto menej
dôveryhodná alebo že by v dôsledku toho mal súd celú jeho výpoveď považovať za nepravdivú, keďže
ostatné skutku korešpondujú s ďalšími dôkazmi, pričom neboli produkované dôkazy, ktoré by vyviňovali
obžalovaného D. aj v týchto skutkov.

Obžalovaný U. W. spáchal trestný čin podobný trestnému činu prevádzačstva aj na Ukrajine, za ktorý
bol odsúdený rozsudkom Užgorodského mestského súdu č. 1-362-11 zo dňa 18. 03. 2011 za skutok
zo začiatku júna 2010 kvalifikovaný ukrajinským súdom ako trestný čin ilegálnej prepravy. U. W. podľa
rozsudku zabezpečoval prechod moldavských štátnych príslušníkov cez štátnu hranicu Ukrajinu na
Slovensko. Súd neuveril vyhláseniu obžalovaného, že nerobil nič protizákonné, iba uzavrel obchod s

obžalovaným D. G.. Podľa názoru súdu obžalovaný si musel byť vedomý svojej trestnej činnosti (nielen
preto, že tak už robil v minulosti), pretože migrantov prevádzal cez les, nie po ceste (prístupnej širokej
verejnosti), skrýval si, zabezpečoval si ďalšie osoby, aby mu robili tzv. očko, zisťoval či prevoz „dopadol
dobre“ a tiež za prevozy vyplácal odmeny. V jeho neprospech vypovedal aj svedok W. A. K. (č. l. 754 -
789) a aj obžalovaný D. G. popísal, ako fungovalo prevádzanie migrantov. Vzhľadom na uvedené súd

nemal pochybnosti, že obžalovaný U. W. spáchal zločin prevádzačstva tak, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný A. I. sa na trestnej činnosti podieľal najmä ako tzv. očko, čiže v čase, keď obžalovaný
D. G. prevážal v požičanom vozidle migrantov, obžalovaný išiel tiež požičaným vozidlom pred ním s
cieľomzabezpečiť,abynebolovozidlosmigrantmikontrolovanéčizastavenépolíciou.Vjednomprípade

sám aktívne prevážal migrantov. Za túto činnosť dostal aj odmenu. Obžalovaný tak mal vedomosť, čo
vykonáva, že sa jedná o nelegálny prevoz migrantov. Poznal sa s obžalovanými D. G. W. U. W..Obžalovaný Š. D. (alias W. W., alias X. A. W.) sa priznal k spáchaniu skutku č. 26. Ďalej boli vykonané
dôkazy-prepisyzvukovýchzáznamovrelevantnýchtelefonickýchrozhovorovpreukazujúcichspáchanie
skutku č. 26 obžalovaným Š. D. W. S. W. S., kde títo sa vzájomne dohovárali a informovali o tom, ako

previezť 3 migrantov zo záchytných táborov Opatovská Nová Ves a Rohovce. Z uvedených prepisov je
zrejmé, že to bol práve Š.Ľ. D., ktorý iniciatívne vyhľadával z radov migrantov (utečencov) umiestnených
v predmetných táboroch na území Slovenskej republiky záujemcov o nelegálny prevoz do krajín v rámci
Schengenského priestoru. Toto vyplýva nielen zo zaznamenaných telefonických hovorov, ale tiež zo
zaznamenaných SMS správ, ktoré posielal Š. D. D. G.. Ide o totožné SMS správy, ktoré boli napokon

počas znaleckého skúmania vyhľadané na pamäťových stopách zaisteného mobilného telefónu u Š.W.
D.. Čo sa týka spáchania skutkov č. 22 - 25 obžalovaného usvedčila výpoveď spoluobžalovaného D.
G. ale aj ďalšie dôkazy - výsledky analýzy uskutočnenej telekomunikačnej činnosti (č. l. 1373 - 1553) či
zoznam relevantných telefónnych čísel (č. l. 1369 - 1372). Priamo pri skutku č. 26 bolo ďalšie páchanie
trestnej činnosti v podstate zastavené, keď boli migranti zadržaní na hraničnom priechode. Obžalovaný
Š. D. sám aktívne vyhľadával ďalších migrantov (čo vyplynulo zo zaznamenaných telefonických

hovorov), z čoho vyplýva, že mal záujem pokračovať v páchaní trestnej činnosti a keby nebol pri skutku
č. 26 zadržaný, je veľmi pravdepodobné, že by naďalej prevážal migrantov cez územie Slovenskej
republiky do krajín Schengenského priestoru. Aj keď bolo uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry
v Banskej Bystrici sp. zn. D.-XX/XXXX - XXX zo dňa 14. 03. 20013 trestné stíhanie obvineného Š. D. vo
vzťahu k skutkom č. 20 a č. 21 zastavené, lebo bolo nepochybné, že skutky nespáchal obvinený, súd

mal z nasledujúceho konania obžalovaného (ako aj pri skutkoch č. 22 - 26) za preukázané, že mienil
aktívne nezákonne prevážať migrantov.

Obžalovaný D. G. sa priznal, vyhlásil, že sa cíti byť vinným a svoje konanie oľutoval.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaní systémovo a organizovane páchali
trestnú činnosť, ktorou sa dopustili spáchania trestného činu prevádzačstva s cieľom získať majetkový
prospech. Súd teda nemal pochybnosť o tom, že skutky (tak ako sú vedené v obžalobe) sa stali.

Čo sa teda týka určenia právnej kvalifikácie daného skutku, táto bola aj vykonaným dokazovaním

ustálená tak, ako bola uvedená v obžalobe.

Obžalovaný U. W. v bodoch 1. - 4., 7. - 21. obžaloby naplnil svojim konaním zákonné znaky skutkovej
podstaty zločinu prevádzačstva, pretože vedomý si svojho konania v presne zistenom a ustálenom
období pravidelne organizoval nedovolené prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou

osobami, ktoré neboli občanmi Slovenskej republiky, ani nemali na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt prípadne iné príslušné povolenie k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, tiež organizoval
prechod cez územie Slovenskej republiky a zároveň sám takýmto osobám v prekračovaní štátnej
hranice osobne pomáhal tým, že ich bez príslušných povolení prevádzal terénom mimo hraničné
prechody a následne ich odovzdával po predchádzajúcej vzájomnej dohode vodičom, ktorí ich prevážali

do ním určených cieľových krajín a miest. Od vodičov potom preberal finančné prostriedky, ktoré
títo dostali vyplatené v cieľových krajinách v miestach určenia a z finančných prostriedkov vyplácal
vodičov, resp. vodiča (D. G.). Zvyšok peňazí si ponechal, prípadne prerozdelil a odovzdal ďalším
osobám za ich účasť na prevádzaní. Vyššie opísaného konania sa teda dopustil v úmysle zaobstarávať
si takouto činnosťou prostriedky na svoje živobytie, čiže v úmysle získať pre seba priamo finančnú

výhodu (prospech). V úmysle získať pre seba priamu finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym
občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky organizoval
nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie, v takom konaní
pomáhal, takým činom získal pre seba väčší prospech a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - organizovanou skupinou, čím spáchal zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods.

3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona
Obžalovaný D. G. v bodoch 1. - 25. obžaloby naplnil svojim konaním zákonné znaky skutkovej podstaty
zločinu prevádzačstva, pretože vedomý si svojho konania v presne zistenom a ustálenom období
pravidelne prevážal do cieľových krajín v rámci Schengenského priestoru osoby, ktoré neboli občanmi
Slovenskej republiky, ani nemali na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, prípadne iné príslušné

povolenie k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, po tom čo tieto osoby nedovolene prekročili
štátnu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou. Od týchto osôb prípadne od ich rodinných príslušníkov
v cieľových krajinách preberal finančné prostriedky, ktoré odovzdával obžalovanému U. W. a ten mu
z nich platil za prevozy odmenu. Vyššie opísaného konania sa teda dopustil v úmysle zaobstarávať sitakouto činnosťou prostriedky na svoje živobytie, čiže v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu
(prospech). Skutkov pod bodmi 5. a 6. obžaloby sa obžalovaný dopustil tak, že sám prevážal cez
územie Slovenska a následne ďalších krajín Schengenského priestoru obžalovaného U. W., čiže osobu,

ktorá nemala na zdržiavanie sa území Slovenska ani pohyb po tomto území a prekračovanie hraníc
smerom dnu aj von potrebné doklady a povolenia. Tohto konania sa dopustil obžalovaný samostatne
bez súčinnosti s inými osobami. Skutkov v bodoch 22. - 25. obžaloby sa dopustil po predchádzajúcej
vzájomnej dohode s obžalovaným Š. D. vo dvojici. V úmysle získať pre seba priamu finančnú výhodu
pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na území

Slovenskej republiky pomáhal v nedovolenom prechode cez územie Slovenskej republiky, takým činom
získal pre seba väčší prospech a taký čin spáchal v bodoch 1. - 4., 7. - 21. obžaloby závažnejším
spôsobom konania - organizovanou skupinou, v bodoch 5. - 6. obžaloby samostatne, v bodoch 22.
- 25. obžaloby spoločným konaním, čím spáchal zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a),
ods. 3 písm. a) písm. d) Trestného zákona v bodoch 1. - 4., 7. - 21. obžaloby s poukazom na § 138
písm. i) Trestného zákona, v bodoch 5. - 6. obžaloby samostatne, v bodoch 22. - 25. obžaloby formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný A. I. v bodoch 14. - 16. obžaloby naplnil svojim konaním zákonné znaky skutkovej podstaty
zločinu prevádzačstva, pretože vedomý si svojho konania v presne zistenom a ustálenom období bol
účastnýprevozovutečencov(migrantov)súlohouprevozistiťpredhliadkamipolícieatiežsámrealizovať

prevoz osôb, ktoré neboli občanmi Slovenskej republiky, ani nemali na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt prípadne iné príslušné povolenie k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, po tom čo tieto
osoby nedovolene prekročili štátnu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou, do miesta určenia, do
Rakúska, do VIedne. Mal vedomosť, že ide o nelegálnych migrantov, poznal osobu ďalšieho vodiča D. G.
poznal osobu prevádzača U. W. a poznal aj ďalšiu osobu, ktorá túto činnosť zastrešovala na ukrajinskej

strane - U. L. prezývaného „.“. Bol súčasťou reťazca konaní, ktoré po sebe nasledovali a plnil konkrétne
úlohy , tak aby boli migranti dopravený do miesta určenia. Bola mu obžalovaným D. G. vyplatená v
jednomprípadeajfinančnáodmenazaprevozmigrantov.Vyššieopísanéhokonaniasadopustilvúmysle
zaobstarávať si takouto činnosťou prostriedky na svoje živobytie, čiže v úmysle získať pre seba priamo
finančnú výhodu (prospech). V úmysle získať pre seba priamu finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je

štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky
pomáhal v nedovolenom prechode cez územie Slovenskej republiky a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - organizovanou skupinou, čím spáchal zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.

Obžalovaný Š. D. (alias W. W., alias X. A. W.) v bodoch 22. - 26. obžaloby naplnil svojim konaním
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva, pretože vedomý si svojho konania v
presne zistenom a ustálenom období pravidelne v záchytných a pobytových táboroch pre utečencov
na území Slovenskej republiky získaval z radov utečencov (nelegálnych migrantov), čiže osôb, ktoré
neboli občanmi Slovenskej republiky, ani nemali na území Slovenskej republiky trvalý pobyt prípadne iné

príslušné povolenie k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky mimo táborov, záujemcov o prevoz
cez územie Slovenska do cieľových krajín v rámci Schengenského priestoru. Následne takéto osoby
skontaktoval po predchádzajúcej vzájomnej dohode s vodičom, ktorí ich prevážali do ním určených
cieľových krajín a miest. Od vodiča potom preberal ako odmenu (províziu) za sprostredkovanie prevozu
finančné prostriedky, ktoré tento vyinkasoval za prevoz. Vyššie opísaného konania sa teda dopustil v

úmysle zaobstarávať si takouto činnosťou prostriedky na svoje živobytie, čiže v úmysle získať pre seba
priamo finančnú výhodu (prospech). Spoločným konaním v úmysle získať pre seba priamu finančnú
výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky organizoval prechod cez územie Slovenskej republiky, čím spáchal zločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona.

K posúdeniu súčinnosti obžalovaných U. W., D. G. W. A. I. vo forme organizovanej skupiny je
potrebné uviesť, že U. W. zabezpečoval nelegálny vstup a následnú organizáciu migrácie utečencov
cez krajiny Schengenského priestoru s tým, že príchod utečencov na územie Ukrajiny a ich prepravu

na tomto území k hraniciam so Slovenskou republikou zabezpečoval obv. U. L. (nebohý) spolu s
ďalšíminestotožnenýmiosobami.ZároveňvcieľovejkrajineTaliansko,kdesmerovalaväčšinamigrantov
pochádzajúca z Moldavska, zabezpečovala finančné prostriedky ako platbu za dopravenie migrantov
do cieľovej krajiny ďalšia nestotožnená osoba menom K., ktorý okrem iného zisťoval aj prvotný záujemo prevedenie utečencov od ich rodinných príslušníkov žijúcich v Taliansku. Obžalovaní D. G. W. A.
I. zabezpečovali prepravu utečencov do cieľových krajín v Schengenskom priestore, po tom, čo boli
títo nelegálne prevedení na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny U. W., prípadne kontaktovaní v

záchytných a pobytových táboroch Š. D.. Úlohou D. G. bolo tiež prevziať celú platbu za prevedenie
utečencov do miesta určenia a túto odovzdať U. W., ktorý ju následne ďalej prerozdeľoval. Úlohou A.
I. bolo tiež pri dvoch prevozoch cez územie Slovenskej republiky sprevádzať D. G. ako predvoj po
vopred dohodnutej trase a upozorňovať ho na prítomnosť policajných hliadok - úloha tzv. očka. Z
uvedeného je zrejmé, že na prevedení utečencov z domovských krajín, najmä Moldavska, cez Ukrajinu,

Slovensko, Maďarsko, Rakúsko do Talianska prípadne iných cieľových krajín Schengenského priestoru
sa podieľali viaceré osoby s presne vymedzenou deľbou úloh, komunikáciou medzi sebou, vzájomným
informovanímsa,plánovanímakoordinovanímsvojichčinností,čímpostupovaliefektívnejšieazvyšovali
pravdepodobnosť úspešného dokonania trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené bolo potom namieste
kvalifikovať konanie obžalovaných U. W., D. G. W. A. I. aj podľa písm. d) ods. 3 § 355 Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal vinu obžalovaných a odsúdil

1. obžalovaného U. W. k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Podľa § 355 ods. 3 písm. a), písm.
d) Trestného zákona je trestná sadzba v rozmedzí od 7 do 12 rokov. Súd odsúdil obžalovaného k

trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 (siedmich) rokov. Zaradený bol ako
páchateľ úmyselného trestného činu, ktorý v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný už bol odsúdený
za obdobný trestný čin na Ukrajine, avšak v odpise registra trestov Slovenskej republiky nemá žiadny
záznam, nebol na území Slovenskej republiky predtým tresne stíhaný a viedol tak pred spáchaním

trestného činu v Slovenskej republike riadny život. Preto súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby. Okrem trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému aj trest vyhostenia, pretože
obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky a ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola
poskytnutá doplnková ochrana, a podľa názoru súdu si uloženie tohto trestu vyžaduje aj verejný záujem,
ktorým je záujem spoločnosti na tom, aby sa na územie Slovenskej republiky dostávali osoby, ktoré majú

povolenie na vstup.

2. obžalovaného D. G. k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov so skúšobnou
dobou v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 355 ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona je trestná sadzba
v rozmedzí od 7 do 12 rokov. Súd pri určení výmery u obžalovaného v zmysle § 39 ods. 3 písm. d)

Trestného zákona mimoriadne znížil trest a odsúdil obžalovaného na trest odňatia slobody v rozsahu 2
(dvoch) rokov, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu a aj na pomery obžalovaného by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Pritom vychádzal z okolností na strane obžalovaného,
ktorou je to, že obžalovaný bol v konaní hlavným dôkazom, výpoveď ktorého korešpondovala s tým,

ako bola páchaná trestná činnosť obžalovanými a obžalovaný vypovedal v prípravnom konaní a aj
v konaní pred súdom bez väčších rozporov. Ďalej pri určení výmery u obžalovaného súd vychádzal
z dvoch poľahčujúcich okolností, pretože obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúce
okolnostinezistil.Vzhľadomnaprevahupoľahčujúcichokolnostísúdznížilhornúhranicu(užmimoriadne

zníženého trestu odňatia slobody) zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle §
38 ods. 3 Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na najnižšej možnej spodnej
hranici takto mimoriadne zníženej zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 (dva) roky.
Vzhľadom na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody súd určil podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákona obžalovanému aj skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, ktorú v danom prípade považuje za

primeranú.

3. obžalovaného A. I. k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov so skúšobnou
dobou v trvaní 4 (štyroch) rokov. Podľa § 355 ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona je trestná
sadzba v rozmedzí od 7 do 12 rokov. Súd pri určení výmery u obžalovaného v zmysle § 39 ods. 3 písm.

d) Trestného zákona mimoriadne znížil trest a odsúdil obžalovaného na trest odňatia slobody v rozsahu
3 (troch) rokov, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu a aj na pomery obžalovaného by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Pritom vychádzal z okolností na strane obžalovaného,ktorou je to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a vypovedal pre orgánmi činnými v
trestnom konaní pravdivo. K svojim povinnostiam pristupoval zodpovedne. Ďalej pri určení výmery u
obžalovaného súd vychádzal z jednej poľahčujúcej okolnosti, pretože obžalovaný sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti nezistil. Vzhľadom na prevahu
poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu (už mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody)
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona a uložil
obžalovanémutrestodňatiaslobodynaspodnejhranicitaktomimoriadnezníženejzákonomustanovenej
trestnej sadzby vo výmere 3 (tri) roky. Vzhľadom na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody

súd určil obžalovanému aj skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona,
ktorú v danom prípade považuje za primeranú, a tiež probačný dohľad. Zároveň súd podľa § 51
ods. 4 Trestného zákona uložil obžalovanému aj povinnosť informovať počas trvania skúšobnej doby
probačného úradníka o aktuálnom pracovnom pomere, keďže obžalovaný je nezamestnaný.

4. obžalovaného Š. D. (alias W. W., pravým menom X. A. W.) k nepodmienečnému trestu odňatia

slobody. Podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba v rozmedzí od 3 do 8 rokov. Súd
odsúdil obžalovaného k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov, ktorý obžalovaný vykoná
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin. Obžalovaný vystupoval minimálne pod tromi rôznymi menami, v dôsledku čoho bola sťažená

identifikáciaobžalovanéhoakoajto,čibolalebonebolnaúzemíSlovenskejrepublikytrestnestíhaný.Na
č. l. 1681 - 1695 spisu sú zaradené listinné doklady k osobe Š. D. ako správy Národnej ústredne Interpol
Bratislava, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
týkajúce sa identifikácie osoby Š.W. D., E.. XX. XX. XXXX, ktorého pravá identita je X. W., nar.
XX.XX.XXXX, meno otca A., držiteľ ruského pasu č. XXXX-XXXXXX vydaného dňa XX. XX. XXXX,

trvale bytom dedina S., ulica K. XX, región Č., X. L.. Z uvedených listín je ďalej zrejmé, že W. W. W. Š.
D. bol dňa 20.04.2010 o 10.00 h. prevzatý na kontaktnom pracovisku Jarovce - Kittsee oddelením azylu
Z. M. - W. od príslušníkov rakúskej polície na základe dublinského dohovoru. Pri podávaní vysvetlenia
W. W. uviedol, že rakúska polícia ho zadržala vo februári 2010 na vlakovej stanici vo Viedni a následne
20.04.2010 bol vrátený na Slovensko. Ďalej z č. l. 243 spisu vyplýva, že identita X. A. W. bola na

základe otlačkov prstov daktyloskopovaná v roku 1996 v meste K. W. W. W., nar. XX. XX. XXXX a
v roku 1997 v Kyjeve ako X. W., nar. XX. XX. XXXX. Podľa Národnej ústredne Interpol Viedeň bola
osoba s tými istými otlačkami daktyloskopovaná v dňoch 05. 03. 2007, 16. 07. 2009, 25. 01. 2010 a
26. 03. 2010 pod viacerými identitami ako W. W., W. W., nar. XX. XX. XXXX v súvislosti s viacerými
konaniami o azyle, na základe ktorých bol tejto osobe udelený zákaz pobytu na území Rakúska. Pod

menom W. W., nar. XX. XX. XXXX, ako občan X. L., bol rozsudkom Okresného súdu K. D.
S.. Y.. XT/XXX/XXXX zo dňa 11. 08. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa 21. 10. 2008 bol odsúdený pre zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe uvedeného mal súd za to, že obžalovaný Š. D. sa pravým menom volá X. A. W., pričom
vystupoval aj pod inými identitami ako W. W., W. W. Č. W. W., avšak vždy sa jednalo o tú istú osobu
X. A. W., o čom svedčí vykonané dokazovanie listinnými dokladmi, a teda jedná sa o osobu, ktorá (aj
keď pod iným menom ako W. W.) bola na území Slovenskej republiky v posledných desiatich rokoch vo
výkone trestu odňatia slobody. Súd pri určení výmery u obžalovaného vychádzal z jednej priťažujúcej

okolnosti, pretože obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Poľahčujúce okolnosti nezistil. Vzhľadom
na prevahu priťažujúcich okolností súd zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na
spodnej hranici takto zvýšenej zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 5 (päť) rokov. Okrem
trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému aj trest vyhostenia, pretože obžalovaný nie je občanom

Slovenskej republiky a ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, a
podľa názoru súdu si uloženie tohto trestu vyžaduje aj verejný záujem, ktorým je záujem spoločnosti na
tom, aby sa na územie Slovenskej republiky dostávali osoby, ktoré majú povolenie na vstup.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu senát súdu rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Banská Bystrica 13. 03. 2015

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015