Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5C/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113200632
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113200632.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci

navrhovateľa: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C., zastúpený zákonným zástupcom otcom
N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C., právne zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom
Radlinského 2, 811 07 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou
Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zo dňa 28.02.2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie zamieta.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2013, doplneným
podaním zo dňa 11.04.2013 doručeným súdu dňa 05.03.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia
104 951,27 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“), ktoré zhromažďovalo peňažné
prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.“) na základe verejnej
ponuky majetkových hodnôt na základe prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska
(ďalej len „Národná banka“), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník s cennými papiermi“), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu

s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len „zmluva“), ktorá bola menená a
doplnená. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť
v súlade s Prospektom investície 8% (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s cennými papiermi
skončil svoju činnosť ku dňu 30.04.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani
zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nemalo prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených
prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľke preto konaním obchodníka s cennými papiermi, v
spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do Družstva

vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa mu škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky, ktorá 1/ neurobila riadne a včas úkony
potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela alebo
musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv aprávom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, 2/ vo vzťahu k Družstvu
nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s
cennými papiermi, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s

cennými papiermi, 3/ nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými papiermi a tým zbytočnými
prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na
ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, keď Národná banka odobrala
Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, 4/ Národná banka
SlovenskanereagovalanalistDružstvazodňa24.06.2010,ktorýmpodľa§86ods.3zákonač.566/2001

Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči
klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientský majetok
zverený navrhovateľom Obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť
následnénárokysvojichčlenov,5/Národnábankainýmizbytočnýmiprieťahmi,resp.svojounečinnosťou
spôsobila, že neprijala voči Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by
zabezpečila, že by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky

navrhovateľa, resp. tretích osôb, aj keď vedela a musela vedieť, že Obchodník s cennými papiermi pri
vykonávaní činnosti porušuje zákon.

Následne navrhovateľ v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 11.04.2013 doručeným na pojednávaní dňa
05.03.2014 napádaný nesprávny úradný postup podľa jeho tvrdení bližšie časovo a vecne špecifikoval,

pričom tento mal podľa nej spočívať jednak v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých
do prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie
činnosti Družstva, ďalej v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach
v prerokovaní nedostatkov a tiež v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po
zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu.

V konaní navrhovateľ argumentoval v nadväznosti na uvedené najmä tým, že Prospekt investície
bol vypracovaný ku dňu 20.02.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.03.2003 a 03.06.2008. Národná
banka rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom
zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, vzhľadom k

tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. V Prospekte investície sa nenachádzali aktuálne údaje
o a/ predmete podnikania, b/ členoch predstavenstva a dozornej rady, c/ subjektoch, ktoré ovládajú
družstvo, d/ subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené, e/ zmluvách, ktoré zabezpečujú
odbyt výrobkov Družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, f/ o majetkových aktívach, ktoré sa
majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových

hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva. V rozhodnutí pritom Národná
banka ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu od mája 2010, teda účelovo len necelé dva týždne po tom,
ako v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom doručila Družstvu výzvu zo dňa 20.04.2010 na predloženie
dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu investície. Neaktuálnosť Prospektu investície
pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.08.2007 došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi

predstavenstva Družstva a zástupcami Národnej banky práve z dôvodu nedodržiavania Prospektu
investície. Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm.
b), c), h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. od roku 2006, avšak NBS
voči Družstvu zakročila až v máji 2011.

Uviedol tiež, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt ako aj obchodník patrili
k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola Národná banka povinná zisťovať a vyhodnocovať
informácie a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných subjektov v zmysle § 137 ods. 2
zákona č. 566/2001 Z. z. Národná banka už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné
rozloženie portfólia, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING a.s.,

pričom rizikovosť rozloženia portfólia dohliadaného subjektu (ako to aj vyplýva zo zápisu z prerokovania
nedostatkov) patrí k jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré má Národná banka sledovať pri
výkone dohľadu. Národná banka sa uspokojila s rozložením portfólia namiesto jednej do troch zmeniek
bez využitia akýchkoľvek dostupných sankčných a nápravných opatrení voči Družstvu v zmysle § 144
ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z.

Navrhovateľ v doplnení svojho návrhu poukázal tiež na tú skutočnosť, že Národná banka v rámci
kontroly rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750/3/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi
pokutu vo výške 300.000,-Sk za porušenie povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z. z., pričom ovýsledkoch tejto kontroly ani navrhovateľa ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia
a zisteniach v roku 2007 Národná banka nevyužila svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001
Z. z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči

obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že
navrhovateľka už skôr nemohla rozpoznať riziko svojej investície.

Odporcasaknávrhunazačatiekonaniavyjadrilpísomnýmipodaniamidoručenýmisúdudňa08.02.2013
a 31.01.2014, v ktorých žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadreniach uviedol,

že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán,
ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli
zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ musel
vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší,
príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č.

566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na
Národnú banku) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001
Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky
majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v
spojenís§125ods.7zákonač.566/2001Z.z.,priktoromposudzovalnajmäjehoúplnosť,t.j.čiobsahuje

všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad predložených údajov a
ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny
zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Prospekt investície neobsahoval Zmluvu
o správe portfólia ani Zmluvu o riadení portfólia (ako tvrdil navrhovateľ), keďže zákonnou náležitosťou
Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv

zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom
a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto eventuálne nedodržiavanie povinností zo
zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie

porušením Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup odporca potvrdil,
že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len
v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval 1/
zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2/

aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, 3/ plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a 4/ splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj 5/ dodržiavanie ustanovenia §
126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola Národná banka oprávnená
dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený

Prospekt investície. Národná banka nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencií. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii
Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva
odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti obchodníka s

cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych
nárokov súdnou cestou. Družstvo až dňa 15.04.2010 po prvýkrát v rámci spolupráce s obchodníkom
s cennými papiermi žiadalo odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o
vykonanie dohľadu na mieste. Odporca vykonal hneď po doručení podnetu, v období od 20.04.2010
do 06.05.2010 dohľad na mieste u obchodníka s cennými papiermi, pričom zistil, že neposkytoval

Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. Vzhľadom na podozrenie
z možného poškodenia klientov vydala Národná banka dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. ODT-8305/2010,
o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s
majetkomjehoklientovbezpredchádzajúcehopísomnéhosúhlasuNárodnejbanky.Ďalšímrozhodnutím
zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, odporca odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie

na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS ako druhostupňový orgán
rozhodnutímč.GUV-274/2011,právoplatnýmdňa04.03.2011.Pokiaľišloonamietanéprieťahyvkonaní,
odporca mal za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol odporca zistiť
všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Aj vzhľadom navýpoveď zmluvy obchodníkom s cennými papiermi odporca vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu
investície. Družstvo podalo žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, avšak ani na výzvu
Národnejbankyžiadosťnedoplnilnapriekviacnásobnémupredlženiulehotynaodstránenienedostatkov.

Z uvedeného dôvodu Národná banka rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010 konanie
o žiadosti Družstva zastavila, ktoré rozhodnutie potvrdila Banková rada Národná banka rozhodnutím
zo dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom Národná banka listom zo dňa 27.08.2010, č.
ODT-10890/2010, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto

zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené
neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010,
ktorým odporca Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.07.2011. Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol
nečinný, vydával relevantné rozhodnutia a nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani
navrhovateľkou vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ preto navrhovateľovi vznikla nejaká

majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, odporca mal za to, že je povinný ju objektívne
preukázať. Na majetok Družstva bol pritom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011,
sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky
do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom
konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i bývalé

predstavenstvo Družstva sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči
odporcovi náhrady škody vo výške 63.163.426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda
mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva.

Odporca v písomnom vyjadrení k doplneniu žaloby navrhovateľa doručenom súdu dňa 07.02.2014

uviedol, že považoval za irelevantný údajný nesprávny úradný postup Národnej banky pri dohľade
nad obchodníkom s cennými papiermi vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej
súvislosti so vznikom škody navrhovateľa. Do úvahy by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny
úradný postup Národnej banky Slovenska pri dohľade nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej
ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovateľ vložil finančné prostriedky do Družstva a teda v

právnom vzťahu bol s Družstvom. Ďalej uviedol, že verejné ponuky cenných papierov, prospekty
cenných papierov a činnosti vyhlasovateľov verejných ponúk cenných papierov nemožno stotožňovať
ani zamieňať s verejnými ponukami majetkových hodnôt, prospektami investície a vyhlasovateľmi
verejných majetkových hodnôt. Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s
účinnosťou od 22.07.2013) osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo právo Európskej únie,

ani navrhovateľom označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Činnosť
vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013)
zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt vypracovalo ničím
neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a

jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad
pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície,
za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt.
Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom
Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ

ide o dodržiavanie Prospektu investície, Národná banka nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie,
pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda
nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo
povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na
schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž Národná banka zistiť až s určitým časovým odstupom

najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Národná banka po zistení nedostatkov, týkajúce sa Prospektu investície iniciatívne
využilasvojeoprávneniepodľa§2ods.8zákonač.747/2004Z.z.odohľadenarokovanídňa24.08.2007
konkrétne nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v
portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva

pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany
jeho členov. Ak navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície, príčinou nebola neaktualizácia
údajov v Prospekte investície, ale konanie predstavenstva Družstva. Navyše, samotné Družstvo v
polročných a ročných finančných správach neuvádzalo žiadne informácie a skutočnosti svedčiaceo zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov
na zisku jeho členom, a až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s
cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe Národná banka zistila, že v

Družstve nastali také významné skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by
mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala
neaktuálnosť Prospektu investície. Skutočnosti rozhodujúce pre investovanie prostriedkov do Družstva
teda nastali až v roku 2010, v období, kedy obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu a v
Družstve nastala nepriaznivá finančná situácia. Národná banka ihneď po podnete Družstva začala vo

veci konať v konaniach uvedených a podrobne popísaných vyššie. Odporca ďalej uviedol, že informácie
a poklady, ktoré mala Národná banka Slovenska v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137
ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu
so zohľadnením jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia
rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods.

1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne
používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s
investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov.
Pokiaľ išlo o opatrenia v súvise so zistením závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi
pri činnosti voči Družstvu, odporca uviedol, že Národná banka i v tomto smere konala, po zistení

nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008
pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva
poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie
portfólia. Tento nedostatok obchodník s cennými papiermi riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o
investičnú službu riadenie portfólia. Národná banka Slovenska nebola povinná informovať navrhovateľa

o nedostatkoch zistených v činnosti obchodníka s cennými papiermi, keďže dohľad nad dohliadanými
subjektmi je podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný
a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona
je účastníkom konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba,
ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ odporca na svojej webovej

stránke upozornil na neoprávnenú podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby, týkalo sa to nelegálnej
činnosti na finančnom trhu, t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala žiadne oprávnenie. V
závere odporca vyslovil názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných paralelne podaných
žalôb členov Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup Národnej banky ako
orgánu verejnej moci. Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s

odbornou starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva Družstva
pritompodliehalakontrolekontrolnejkomisie,akoajčlenskejschôdze,ktorejbolanavrhovateľkačlenom.
Podľa odporcu navrhovateľ mal a mohol kontrolovať Družstvo na členskej schôdzi a tiež prostredníctvom
kontrolnej komisie ale aj využívaním iných členských práv Pokiaľ navrhovateľovi vznikla škoda a
bol ukrátený na svojom majetku tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného

nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej
komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. Odporca argumentoval tým, že vymáhanie náhrady
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci prichádza do úvahy až potom, keď navrhovateľ využil všetky
svoje možnosti na vymoženie nárokov primárne od tohto subjektu a od členov orgánov tohto subjektu.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním prednesmi
zástupcov účastníkov, listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu účastníkmi konania, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods. 1
O.s.p. ).

Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu ako aj v jeho
doplnení, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a vyjadrení z hľadiska skutočností, ktoré považoval
za nesporné. Zároveň súd opakovane poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti
predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na
pojednávanie a tiež na pojednávaní pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nadrámec návrhu účastníkov, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti
žalobnéhonávrhu,ďalšiedokazovaniebybolonadbytočnéanepotrebnézhľadiskazisteniaaposúdenia
rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa n i e j e dôvodný.

V konaní nebolo sporné, že Úrad pre finančný trh (ďalej len „Úrad“) rozhodnutím zo dňa 21.03.2002

schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania
doručeným úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad Družstvo v upozornení zo dňa
13.05.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v
spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej
členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície
„odobriť“ projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti,

a teda od februára 2002 boli družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sledoval, posudzoval a nemal
k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to, že nie
je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s
výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva.

V konaní tiež nebolo sporné, že Družstvo dňa 02.06.2008 uzavrelo s obchodníkom s cennými papiermi
Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal

riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,
čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa,
sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia
klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a
finančných analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia

klienta vo výške 8% ročne.

V konaní neboli sporné ani ďalšie skutkové okolnosti prejednávanej veci a to, že Národná banka
rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu
vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001

Z.z. a že Banková rada Národnej banky v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie
rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a
rozhodnutie. Následne Národná banka rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila
obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení
§ 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.

Ďalej bolo zistené, že Národná banka rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP,
zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a povolila, okrem iného,
poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zákona

č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb,
investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001
Z.z. v špecifikovanom rozsahu.

Následne na to Družstvo, po obdržaní výpovede zmluvy obchodníkom s cennými papiermi požiadalo

listom zo dňa 15.04.2010 Národnú banku o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a
o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie,
pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo
pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť
vyplácanievyrovnacíchpodielovprevystupujúcichčlenov,vyplácaniedeklarovanýchvýnosovzprijatých

členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Zároveň družstvo poukázalo
na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mal družstvu spôsobiť obchodník s cennými papiermi spôsobil
pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur.
Ďalším listom zo dňa 23.04.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku o zjednanie nápravy v činnostiobchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako
subjektu dohliadanému zo strany Národnej banky, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných
prostriedkov jemu zverených do správy. Národná banka listom zo dňa 30.04.2010 a následne urgenciou

zo dňa 30.06.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie
špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste.

V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za
rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka upozornila Družstvo listom zo dňa

14.05.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001
Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií
uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na

základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú
vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

Národná banka si listom zo dňa 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä

uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre V.. W. Q., Ing. F. N., X.. na zastupovanie Družstva,
ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 05.10.2009.

Národná banka vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým
podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi

s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez
písomného súhlasu Národnej banky, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo
dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.

Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010,NBSpodľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č.

566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm.
b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. G. predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní
o rozklade Banková rada Národnej banky rozhodnutím zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011. Národná
banka oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.

Národná banka rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté
na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu
dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom.
Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky rozhodnutím zo dňa 07.12.2010, č.

GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva Národnej banky zo dňa 10.05.2010 na
odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.04.2010, ako aj doplnenia
dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.05.2010, č.k. OPK-5664/1-2/2010, NBS
prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade.

Rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, Národná banka zakázala Družstvu ako
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4
písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt

nedodržiavalo. Národná banka sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa
Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav
Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. Národná banka oznámila na svojej webovej
stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.

Národná banka po zistení niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol
spáchanýskutok,ktorýbymoholnaplniťznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu,podaladňa27.07.2010
trestné oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava.Listom zo dňa 26.04.2007 požiadala Národná banka v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z.
o dohľade v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej
informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku

Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na
bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov,
ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere
za rok 2005 a 2006s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť
reagovalo Družstvo listom zo dňa 09.05.2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo

audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008
i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008
vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008.

Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.08.2007 Národná banka Slovenska
z predložených údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných

nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom
zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie
v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na
celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť
na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície.

NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj
iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia
investičného rizika. Za týmto účelom odporučila Národná banka zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa
schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné
stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie splnomocnený zástupca

Družstva I.. W. R. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu
zákona,aniProspektuinvestície,pretožeznenieProspektuinvestícieumožňovalorozloženiefinančných
nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančný nástroje jedného emitenta.
V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho

narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom zo dňa XX.XX.XXXX informovalo
Národnú banku, že počnúc od 01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných
právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí
súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011 (právoplatné dňa 05.05.2011), sp. zn. 3K
95/2010 bol vyhlásený konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený
I.. I. W.. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej,
okrem iného, k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že
nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali,

že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo
svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám
žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého
svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom Národnej banky. Pokiaľ
išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných

vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty
nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu
vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že
uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva.
Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom

prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do
Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ požiadal Národnú banku o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnejmoci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zákona č. 5X4/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods.1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že
návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný
postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá

objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:
- poškodenému vznikla škoda
- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu
- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ sa stala členom družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, čo vyplýva jednak z rozhodnutia predstavenstva Družstva
o prijatí za člena Družstva zo dňa 06.04.2006 (fotokópia), z rozhodnutia predstavenstva Družstva o
prijatí ďalšieho členského vkladu vo výške 40 eur, z ktorého vyplýva, že podľa vyhlásenia Družstva
bol navrhovateľ ku dňu 25.10.2010 vlastníkom členského podielu vo výške 1 599,27 Eur (fotokópia),

pričom dňa 07.02.2011 požiadal navrhovateľ o zrušenie členstva v Družstve a o vrátenie členského
vkladu. Doručenie žiadosti Družstvu navrhovateľ v konaní nepreukázal. Z vykonaného dokazovania
ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol
na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. I. W. a
veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu.

Navrhovateľ si prihlásil voči Družstvu pohľadávku vo výške žalovanej sumy, ktorá bola správcom
konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. V súčasnosti je na tunajšom súde vedené incidenčné
konanie pod sp. zn. 4Cbi 38/2011, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody.

Súd pritom vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Cz 110/84) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako
aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom

vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak
má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je danýzákladný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom
vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu musí
domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii
dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho
podielu. Navrhovateľ si uplatnil pohľadávku voči Družstvu v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva,

avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu,
keď z obsahu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 24.08.2011 ako
aj zo dňa 20.08.2013 vyplýva, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z
ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením
konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Z
uvedených skutočností preto vyplýva, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva,

s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho
pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup.
Z konania vyplynulo, že navrhovateľ nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo
kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ mal primárne uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva

a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by
do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti
odporcu za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške
vznikla navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie
nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom

nároku navrhovateľa na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.

Súd považuje za potrebné skonštatovať, že pokiaľ sa navrhovateľ odvolával na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z
dôvoduvyjadreniasprávcukonkurznejpodstatyDružstva,zktorého jezrejmé,žekonkurznékonanienie

je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky navrhovateľky ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom
konaní domáha náhrady škody.

Súd ďalej konštatuje, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľa, jeho návrhu nebolo možné

vyhovieť a to z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu.

Pokiaľ ide posúdenie navrhovateľom tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu súd sa
v danom prípade plne stotožnil s tvrdeniami a argumentáciou odporcu týkajúcou sa tvrdeného
nesprávneho úradného postupu.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, súd konštatuje, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.

vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K
takým povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa

§ 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť
dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej
významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu
investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť
v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne

na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na
schválenie Národnej banke. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných
skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka mohla tieto skutočnosti zistiť
až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnostiDružstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky
zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č.
566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o

riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods.
1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka totiž nemala právomoc vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke zhoršenie jeho finančnej situácie, príp.

nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch
20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré
by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie
však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť
Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov
podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka vyzvala Družstvo na predloženie

žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010,
č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto
však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj
dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému
predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom

Národná banka iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa
30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda
zrejmé, že Národná banka konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe
nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd
v prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka
s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a

nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo
len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom.
Ako súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto
informácie a podklady, ktoré mala Národná banka zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods.

2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu
dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti
v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka na základe údajov o
štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania

Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť
Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka ako štátny orgán, ktorého činnosť
je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob
stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na

stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu
tohto stavu. Národná banka v danom období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu
peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu
investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti
Prospektu investície po 01.06.2010.

Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane

navrhovateľa. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
Národnej banky o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. OPK
9750/3/2007), vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé,
že Národná banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jejpovinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž
ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred Národnou
bankou vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty

alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má
pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi
obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne
povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo
priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere

potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal
aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak
znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nárok navrhovateľ ako nedôvodný a v celom rozsahu ho
zamietol, keď v konaní nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný postup, a tým ani vznik príčinnej

súvislosti medzi škodou a postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti odporcu za
škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými
papiermi, ktoré založila do súdneho spisu navrhovateľka, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich

nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone
dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi. Súd zároveň zamietol návrhy navrhovateľky na
vykonanie dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010, vyžiadaním
správy o stave konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu - Družstva vedeného tunajším súdom
pod sp. zn. 3K 95/2010, pripojením zápisnice z výsluchu predstavenstva družstva, ako aj výsluchom

svedkov RNDr. C. Q., V.. I. D., V.. N. Y. a V.. G. Q., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov
za nadbytočné, nakoľko uvedené dôkazy podľa názoru súdu neboli potrebné na preukázanie tvrdení
navrhovateľa, pričom tvrdený nesprávny úradný postup je upravený príslušnými právnymi predpismi.

Podaním zo dňa 28.02.2014, doručeným súdu na pojednávaní dňa 05.03.2014, podal navrhovateľ v

predmetnej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší ak rozhodol,
že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev (od 01.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) o

rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú
a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti
s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia prejudiciálnu otázku,
alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia opierajúceho sa o skutkové a

právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje, samozrejme okrem prípadov, kedy
ma povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a obligatórne konanie o predbežnej otázke.
Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie so
žiadosťou o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd posledného stupňa inštančného postupu, protiktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie ísť o otázku platnosti úniového práva,
ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku SR sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné
prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie podľa § 236 a nasl. O.s.p., pretože z povahy

veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená, že v prípade, ak je proti rozhodnutiu súdneho
orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné dovolanie, taký súdny orgán nemá povinnosť obrátiť
sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva

je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdučlenskejkrajiny,alezabezpečiťjednotnývýkladkomunitárnehopráva.Rozhodnutieootázkehraníc
aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný
súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke

právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

V prejednávanej veci neprináleží Okresnému súdu Bratislava I povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku
nastolenú navrhovateľom Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni,
proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti
ustanovenia práva Únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, resp. jeho porušenia. V
danom prípade tak nebolo potrebné skúmať naplnenie niektorej z výnimiek zbavujúcich súdny orgán

povinnostipoložiťprejudiciálnuotázku.Nakoľkosúduostalafakultatívnamožnosťrozhodnúťopoložení/
nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/
nepoloženia.

Pokiaľ ide o samotné prejudiciálne konanie, predmetom konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym

dvorom Európskej únie môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok. Otázky týkajúce sa výkladu
úniových právnych aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny dvor
nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade alebo
aplikácii vnútroštátneho práva.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal položenia týchto prejudiciálnych otázok :
1. Je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení

smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva
vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska
spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi
verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky
majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje?

2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie v spojení s čl. 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o prospekte,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene
a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21
ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za

škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným
výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná
banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES
dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej
ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť

vykonávať dohľad na finančnom trhu?

Súd po posúdení návrhu navrhovateľa na predloženie ním navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel
k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky nemá bezprostrednýsúvis s prebiehajúcim konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Predmetom
tohto konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobná údajným nesprávnym
úradným postupom odporcu, keď tento údajne nevykonal riadne a odborne dohľad nad Družstvom

ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s cennými papiermi ani
neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil škode navrhovateľa na majetku. Súd sa nestotožnil s názorom
navrhovateľa, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej
ponuky cenných papierov, vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej
únie, (konkrétne verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho parlamentu

a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení
smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 a inštitút verejnej
ponuky cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo
04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami
uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES ), a sú upravené a zadefinované v

rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v§ 126 (do 21.07.2013,
inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt) a v § 120 (inštitút verejnej ponuky cenných papierov)
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená
do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských

subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich
rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov
na základe zverejneného prospektu cenných papierov.

V zmysle vyššie uvedeného súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o podanie prejudiciálnej otázky na
Súdny dvor Európskej únie a jeho návrh zo dňa 10.01.2014 zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca si
náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.Protivýrokurozsudkusúdu,ktorýmsúd návrhnavrhovateľazodňa16.01.2014napodanieprejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. o) O.s.p.)