Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204861
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812204861.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu BL

Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 45 535 108, právne zastúpeného AK SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 36 862 711, proti žalovanému S. I., T.. XX.XX.XXXX, H.
C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská
10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám.
Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob,o zaplatenie 248,95 € s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 126,43 € spolu s 9,00 % úrokom z omeškania ročne
28.6.2009 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 3.5.2012 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na
zaplatenie sumy vo výške 248,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od
28.6.2009 do zaplatenia a bol zaviazaný na náhradu trov konania.

Žalobabolaodôvodnenátým,žežalovanýsazaviazalriadneodoberaťslužbuaplatiťzaňuriadneavčas
poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku, pričom povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania
zmluvných povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej v zmluve/ dodatku o pripojení.

Uplatneným nárokom je žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho bola jeho SIM karta/ koncové zariadenie vypojené
z prevádzky, čím došlo k prerušeniu poskytovania služieb prostredníctvom SIM karty/ koncového

zariadenia, čím by žalovaný prostredníctvom úhrad za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne
splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok - zabezpečiť žalovanému mobilný telefón,
koncové zariadenie za zľavnenú cenu.

Žalobca vystavil žalovanému faktúru so splatnosťou dňa 27.6.2009 na úhradu sumy vo výške 248,95 €,
a keďže faktúra uhradená nebola, preto žalobca podal žalobu na súd.Žalovaný sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril.

Podaním doručeným súdu dňa 21.5.2013 oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Občianske
združenie slovenských podnikateľov AZ, Petrovská 10, Skalica.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa
ust. § 93 ods. 3 OSP a uznesením č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 12.11.2013 pripustil vstup vedľajšieho
účastníka do konania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení doručenom súdu dňa 1.8.2013 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť
pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky, a to dojednanej zmluvnej pokuty, považujúc ju za absolútne
neplatnú pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa,

o čom mala svedčiť skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná k hodnote plnenia zo strany
žalobcu a závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu.

Súd vykonal dokazovanie listinou v zmysle §129 ods. 1 OSP, a to oboznámením sa s obsahom
predložených listín: zmluvou o pripojení FIX na čl. 2, dodatkom k zmluve o pripojení na čl. 3, faktúrou
na čl. 4, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových

služieb na čl. 5-8, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania - čl. 23, vyjadrením žalobcu na
čl. 25-27, zmluvou o pripojení - čl. 27, dodatkom k zmluve o pripojení na čl. 28, cenníkom telefónov na čl.
29, prehľadom dobíjania služby FIX na čl. 30, vyjadrením žalobcu na čl. 31-33, vyjadrením vedľajšieho
účastníka na čl. 34-35, uznesením o pripustení vedľajšieho účastníka do konania - čl. 36, vyjadrením
žalobcu na čl. 41-43 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.4.2007 bola so žalovaným uzatvorená zmluva o pripojení FIX a bol uzatvorený program služieb
FIX 300. Toho istého dňa bol uzatvorený dodatok k zmluve o pripojení, v ktorom bola dojednaná doba
viazanosti trvania zmluvy na 24 mesiacov pri mesačnom dobití 9,95 €.

Z prehľadu dobití vyplýva, že dobitia boli vykonané 11x v rozsahu 9,95 €, čo predstavuje 109,45 € a 5x
po 9,- €, čo predstavuje 45,- €. Celkom žalovaný vykonal dobitia v rozsahu 154,45 €.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že

podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Pre posudzovanú zmluvu a právny vzťah z nej plynúci platí, že bola uzavretá v súlade s vtedy účinným
znením zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách:

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia
zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky

a tarifa.Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj

odkazom na tarifu.

Na vznik právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o pripojení a dodatku k nej uzavretej medzi
účastníkmi a nároky z neho plynúce, súd aplikoval úpravu piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka
(Spotrebiteľské zmluvy) v znení účinnom do 31.12.2007, podľa ktorej síce v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy - avšak
spotrebiteľská povaha zmluvy vyplýva priamo z definície dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 2 a
3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). Slovom „najmä“ bol demonštratívnym spôsobom určený okruh

neprijateľných podmienok v treťom odseku citovaného ustanovenia.

Podľa ust. §-u 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Nakoľko žalobca je právnym nástupcom pôvodného účastníka zmluvného vzťahu so žalovaným, súd

v ďalšom texte pôvodného účastníka zmluvného vzťahu vzniknutého na základe uzavretej zmluvy o
pripojení označuje slovom „dodávateľ“.

Zmluvnou pokutou vo výške 248,95 € bol zabezpečený záväzok žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu
pri viazanosti 24 mesiacov s povinnosťou minimálneho zmluvného dobíjaním kreditu na úhradu služieb
vo výške 300,- Sk (9,95 €) mesačne (24 x 9,95 = 238,80 €). Súčasne mu dodávateľom bola poskytnutá

zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu vo výške 119,13 €.

Súd výšku zmluvnej pokuty, jednak zabezpečujúcej záväzok žalovanej plynúci zo zmluvy o pripojení
(očakávanýprofitzúhradslužieb,ktorésaspotrebiteľzaviazalvyužívať),jednakreparujúcejmožnúujmu
dodávateľa (rozsah zľavy predávaného technologického zariadenia podmienenej viazanosťou zmluvy
na dohodnuté časové obdobie) vyhodnotil vo vzťahu k zabezpečovaným hodnotám v čase uzavretia

zmluvy ako primeranú.

Uplatňovanú mieru zmluvnej pokuty však súd vyhodnotil ako neprimeranú miere závažnosti porušenia
zmluvných povinností žalovaným.

Žalobca teda pristúpil k výkonu - inak legitímneho práva - spôsobom nesúladným s dobrými mravmi, a to
v časti, v ktorej žiada zaplatenie zmluvnej pokuty nad rámec miery zodpovedajúcej závažnosti porušenia

zmluvných povinností žalovaným. Práve tejto časti výkonu práva súd neposkytol súdnu ochranu v súlade
s § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.Ak žalovaný mal dodržať zmluvné podmienky viazanosti minimálnym zmluvným dobíjaním kreditu na
úhradu služieb vo výške 300,- Sk (9,95 €) mesačne počas doby 24

mesiacov (24 x 9,95 = 238,80 €) a v dôsledku porušenia zmluvných povinností (celkovo dobil kredit v

hodnote 154,45 €) spôsobil výpadok očakávaných tržieb vo výške 84,35 €, toto možno kvantifikovať ako
nesplnenie záväzku v rozsahu 35,33 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
uhradzujúcej poskytnutú zľavu z bežnej kúpnej ceny za mobilný telefón (poskytnutú vo výške 119,13 €),
len v rovnakej percentuálnej miere, v akej žalovaný nesplnil svoj záväzok, čo predstavuje sumu 42,08 €.

Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zabezpečujúcej zmluvou dohodnuté
minimálne tržby vo výške 84,35 € (výpadok tržieb pre nedodržanie doby viazanosti), spolu - 126,43 €.

Z uplatnenej výšky zmluvnej pokuty plynúcej z uvedenej zmluvy (248,95 €), súd teda žalobe v časti, v
ktorej zmluvná pokuta zabezpečovala záväzok žalovaného plynúci zo zmluvy o pripojení (očakávaný
profit z úhrad služieb, ktoré sa spotrebiteľ zaviazal využívať), vyhovel v rozsahu výpadku tržieb pre
nedodržanie doby viazanosti a v časti, v ktorej zmluvná pokuta reparovala možnú ujmu dodávateľa
(rozsah zľavy predávaného technologického zariadenia podmienenej viazanosťou zmluvy na dohodnuté

časové obdobie), súd vyhovel v rozsahu rovnakej percentuálnej miery, v akej žalovaný porušil záväzok.

Pokiaľ ide o funkcie zmluvnej pokuty, zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu)
funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú
funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná
pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú

povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody.

Zmluvná pokuta musí zahŕňať všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s
porušením určitej povinnosti očakávať a musí mať dostatočnú, nie však premrštenú stimulačnú výšku.
Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, môže byť hodnotená
ako neprimeraná. Pri posúdení primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť

na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval (Ro NS ČR z 9. 7. 2008, sp. zn. 32
Cdo 1568/2008).

Vo veci konajúci súd sa stotožňuje s právnym názorom vyloveným v odôvodnení rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2012, zo dňa 19.3.2013, na ktoré poukazuje: „Zmluvnú pokutu možno
považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej

sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade
očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť
takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej
pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal,
keby nedošlo k zániku zmluvy.

Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase
uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované
zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom
okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške
zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.

4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty nie je možné neprihliadať k trhovej cene telefónu,
notebooku a koncovému zariadeniu k internetu, a teda k majetkovému prospechu, ktorý získal žalovaný
tým, že kúpil tieto zariadenia len za symbolickú akciovú cenu...naviazanú na dobu viazanosti, počas

ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej v dohodnutej výške. Obe tieto
položky predstavujú minimálnu výšku ujmy, ktorú dodávateľ pri uzatváraní zmluvy zabezpečil zmluvnou
pokutou. Pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprekračuje neprimerane súčet peňažného
vyjadrenia oboch týchto položiek, podľa stavu existujúceho ku dňu uzavretia uvedených zmlúv, nie je
daný dôvod pre záver o neprimeranosti a preto neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.“

Preto sa má primeranosť zmluvnej pokuty v sporoch s takýmto predmetom posudzovať porovnaním
s výškou potenciálnej ujmy vyčíslenej ku dňu uzavretia zmluvy a nie podľa ujmy reálne existujúcej ku
dňu vzniku práva na zmluvnú pokutu. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty osobitne k jednotlivým dňom
počas celej dohodnutej doby viazanosti, meniacej sa v závislosti od plynutia doby viazanosti, nie je
podmienkou primeranosti zmluvnej pokuty v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. (z
vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2012, zo dňa 19.3.2013)

Je nevyhnutné poukázať na rozdielny právny názor prezentovaný okrem iných týmito rozsudkami:

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/137/2010 zo dňa 29.6.2011, bol rozsudok Okresného
súdu Prešov zo dňa 13.8.2010, č.k. 17C 23/2010 - 65 (v žalobcom napadnutej časti) potvrdený.
Právoplatne bol teda zamietnutý žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty plynúcej zo
zmluvnej podmienky dodatku k zmluve o pripojení zaväzujúcej spotrebiteľa plniť si zmluvné povinnosti

počas celej dohodnutej doby viazanosti.

RozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.13Co/18/2012zodňa11.09.2012bolrozsudokOkresného
súdu Bardejov zo dňa 6.12.2011 pod č.k. 4C/161/2011-24, potvrdený. Právoplatne bol teda zamietnutý
žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

plynúcej zo zmluvnej podmienky dodatku k zmluve o pripojení zaväzujúcej spotrebiteľa plniť si zmluvné

povinnosti počas celej dohodnutej doby viazanosti a súčasne bola zmluvná podmienka s týmto obsahom
súdom určená ako neprijateľná za neplatnú.

Vo veci konajúci súd, pri vyrovnaní sa so závermi citovaných rozsudkov poukazuje na

relevantnú časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2012, zo dňa
19.3.2013: „Ako vyplýva z rozsudkov tunajšieho súdu sp. zn.16Co/33/2012 zo dňa 16.4.2012, ale i

2Co/137/2013 zo dňa 29.6.2011, považovali súdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
1, 2, 3, 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
dohodu o zmluvnej pokute, ktorá zaväzovala žalovaného spotrebiteľa k jej zaplateniu „počas celej
doby viazanosti“, a to aj v prípade, ak si spotrebiteľ plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované
dodávateľom a riadne platil ich úhradu až do doby „krátko pred uplynutím doby viazanosti“, pričom aj

v prípade nezaplatenia poslednej úhrady, mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto
dojednanie zmluvnej pokuty podľa uvedených rozhodnutí nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ
poruší zmluvnú povinnosť jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo keď sa tak stane na
začiatku doby viazanosti. Podľa tohto názoru musí byť platné dojednanie zmluvnej pokuty také, že toto
musí byť primeranou sankciou, zohľadňujúcou čiastočné plnenie zo služby zo zmluvy o pripojení, ku

ktorémukoľvek dátumu počas doby viazanosti, ku ktorému spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť, čo
podľa zmluvy je dôvodom pre vznik práva na zmluvnú pokutu.

Tento názor pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty neposudzuje skutočnú predajnú cenu
technického zariadenia, ktoré spotrebiteľ kúpil za symbolickú akciovú cenu naviazanú na dobu
viazanosti, počas ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej v dohodnutej

výške. Obe tieto položky predstavujú minimálnu výšku ujmy, ktorú dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
zabezpečil zmluvnou pokutou. Pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprekračuje neprimerane
súčet peňažného vyjadrenia oboch týchto položiek, podľa stavu existujúceho ku dňu uzavretiauvedených zmlúv, nie je daný dôvod pre záver o neprimeranosti a preto neplatnosti dojednania o
zmluvnej pokute.“

K citovanému právnemu názoru Krajského súdu v Prešove, vyslovenému v uvedenom rozsudku

9Co/31/2012, súd dodáva:

Zákonom č. 579/2009 Z.z., účinným od 1.3.2010, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola
úpravapiatejhlavy1.častiObčianskehozákonníka,doplnenáoustanovenie§-u53a,ktoréhoprvýodsek
znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania
takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať

spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.“

Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. marca 2010 (§ 879l), ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

V súvislosti s uvedeným nemožno nespomenúť právny názor vyslovený v odôvodnení rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011 zo dňa 24.4.2012: „Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ

zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za
neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej
ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany

súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa.“

Podľa § 2 ods. 3, zákona č. 385/2000 Z. z., o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej
republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí

vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd
záväzný.

Podľa § 2 ods. 4 cit. zákona, za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa (napríklad podľa § 226 OSP,
ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého

stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu - pozn. súdu).

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.„Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola
právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so
skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom

právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“ (nález sp. zn. III. ÚS 192/06)

Z povinnosti „rozhodovať v obdobných veciach rovnako” teda vyplýva pre súd v prípade odklonu od
existujúcej judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon.

Nakoľko súd týmto rozsudkom súd priznáva žalobcovi právo (i keď iba v časti z uplatneného rozsahu)
zo zmluvnej podmienky, ktorá bola iným súdom právoplatne určená za neprijateľnú a teda neplatnú, je

nevyhnutné, aby podrobne svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, aby bolo zrejmé akými úvahami sa riadil,
aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné.

Najprv je treba konštatovať, že judikatúra pri posudzovaní zmluvnej pokuty vymáhanej operátormi nie
je jednotná (viď už vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2012).

Súd právnu argumentáciu už vyslovil vyššie, ako aj dôvody, pre ktoré posúdil dohodnutú zmluvnú pokutu

v prejednávanej veci inak ako súdy, ktoré je určili za neprijateľnú. Aj keď toto rozhodnutie nie je ojedinelé
(rovnako v identickej veci rozhodol rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/28/2012 zo
dňa 29.02.2012) - súd považuje za potrebné poukázať na následovné:

Súdny dvor (prvá komora) rozsudkom vo veci C-472/11, ktorej predmetom bol návrh na začatie
prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Fővárosi Bíróság (teraz Fővárosi

Törvényszék) (Maďarsko) zo 16. júna 2011 a doručený Súdnemu dvoru 16. septembra 2011, ktorý
súvisel s konaním: Banif Plus Bank Zrt. proti Csaba Csipai, Viktória Csipai, rozhodol v bode 2. tak, že:
„Vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky,
na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať do úvahy všetky ostatné ustanovenia zmluvy“.

Toto rozhodnutie je naplnením článku 4 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Súd hodnotiac všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy konštatuje,

že viazanosť účastníka zmluvou počas dohodnutej minimálnej doby, je v prípade, že si zvolí kúpu
„akciového“ telefónu všeobecne známou skutočnosťou. Nejde teda o nejakú zmluvnú podmienku
„skrytú“ vo všeobecných obchodných podmienkach dodávateľa. Povinnosť účastníka zotrvať v
zmluvnom vzťahu s dodávateľom počas dohodnutej doby

dohodnutá v dôsledku nadobudnutia technologického zariadenia za zlomok jeho skutočnej ceny (pre

tento prípad poskytnutá zľava z bežnej kúpnej ceny) a súčasne dohodnutá zmluvná pokuta, ktorou je
zabezpečený záväzok účastníka (spotrebiteľa), síce nebola žalovanou osobitne vyjednaná - avšak pre
možnosť voľby nadobudnúť toto isté technologické zariadenie za bežnú kúpnu cenu bez akejkoľvek
viazanosti je tento výber, táto voľba spotrebiteľa medzi týmito možnosťami svojim obsahom blízka
povahe osobitne dojednanej zmluvnej podmienky. Toto konštatovanie súd považuje za dôležité najmä

za situácie, keď na trhu je množstvo cenovo dostupných mobilných telefónov aj bez zľavy z ich bežnej
kúpnej ceny. Je na zodpovednosti a úvahe samotného spotrebiteľa výber takej kombinácie úrovne
(funkčnej aj cenovej) zariadenia a záväzku preňho s tým spojeného, ktorá je pre jeho potreby a možnosti
primeraná.Z množstva prejednávaných vecí má súd vedomosť o tom, že v mnohých prípadoch si spotrebiteľ
vybral pomerne drahé telekomunikačné zariadenie s množstvom funkcií, ktoré jednak nezodpovedalo
samotným potrebám spotrebiteľa ani jeho schopnostiam funkcie tohto zariadenia využiť a už vôbec nie

jeho finančným možnostiam zakúpiť si toto zariadenie za bežnú pultovú cenu. Aj napriek tomu však
mnohí takíto spotrebitelia využili možnosť nadobudnúť takéto zariadenie za „akciovú“ cenu a zaviazali
sa pri tom na zotrvanie v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, pričom sa súčasne zaviazali na zaplatenie
zmluvnej pokuty pre prípad nesplnenia svojho záväzku. Spotrebiteľ teda vykonal slobodnú voľbu pri
výbere zariadenia a spôsobe jeho nadobudnutia.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv v podobe ako ju teraz poznáme, je pomerne krátko trvajúca, no o
to dynamickejšie sa vyvíjajúca oblasť práva. V súlade s čl. 7 ods. 2 ústavy SR, boli zákonom č. 150/2004,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe zákona: Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34), Smernica Európskeho parlamentu a

Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č.
1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16).

Účinnosťou spomínaného zákona č. 150/2004 Z. z. (1. apríla 2004) bol Občiansky zákonník doplnený

o úpravu piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka (Spotrebiteľské zmluvy).

Práve pre dynamicky sa vyvíjajúce právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľských zmlúv
je nevyhnutné sledovať a vyhodnocovať účinky súdnych rozhodnutí cez kritériá uvedené v § 1
Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

Ochrana spotrebiteľa realizovaná prostredníctvom určenia záväzku spotrebiteľa zaplatiť v prípade

porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, bola neraz
poskytnutá i osobám, ktoré zmluvný vzťah s poskytovateľom elektronických komunikačných služieb
využili - či presnejšie povedané zneužili - na vlastné obohatenie sa. Nebolo a žiaľ ani v súčasnosti
nie je výnimkou, že „spotrebiteľ“ po uzavretí zmluvy o pripojení a následného dodatku sa stal za
symbolickú kúpnu cenu vlastníkom pomerne drahého zariadenia, ktoré obratom speňažil (v záložni,

či predajom tretej osobe) a za takto získané prostriedky prostredníctvom iných osôb získal rovnakým
spôsobom (zmluva o pripojení, dodatok k zmluve, záväzok využívať a uhrádzať služby počas doby
viazanosti) ďalšie zariadenia, ktoré takisto speňažil - pričom vlastné záväzky plynúce zo zmluvného
vzťahu s poskytovateľom elektronických komunikačných služieb nesplnil. Takáto ochrana spotrebiteľa
sa v konečnom dôsledku môže javiť ako kontraproduktívna.

Cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, je v konečnom dôsledku zvýšenie kvality života občanov Európskej únie.

Aj možnosť nadobudnúť hodnotné (funkčne aj cenovo) telekomunikačné zariadenie, či iné zariadenie
umožňujúce elektronickú komunikáciu (mobilný telefón, tablet, notebook, modem) za cenu dostupnú
priemernému spotrebiteľovi, je prostriedkom k zvýšeniu kvality života - je na zodpovednosti a

úvahe samotného spotrebiteľa výber takej kombinácie úrovne (funkčnej aj cenovej) zariadenia a
záväzku preňho s tým spojeného, ktorá je pre jeho potreby a možnosti primeraná. Pre skupinu
spotrebiteľov - študenti a osoby s nižšími príjmami - ide často o jedinú možnosť nadobudnúť takéto
technologické zariadenie bez zadĺženia sa spotrebiteľským úverom. Ak navyše takýto spotrebiteľ
dôvodne predpokladá, že služby, ktorých využívanie je podmienkou pre poskytnutie zľavy z kúpnej ceny,

budepočasstanovenejdobypotrebovaťavyužívať(preštúdium,komunikáciuapod.),jetakátomožnosť
ideálnym riešením.Nemožno nespomenúť stále prítomnú možnosť spotrebiteľa nadobudnúť zariadenie kúpu za bežnú (tzv.
pultovú) cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov preňho z toho plynúcich.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Súd má teda možnosť v prípade výkonu práva plynúceho zo zabezpečenia záväzku zmluvnou
pokutou naplniť ciele sledované smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, tým, že v súlade s citovaným ustanovením neposkytne výkonu takéhoto
práva v časti odporujúcej dobrým mravom súdnu ochranu. Súd tak môže postupovať v prípade ak zistí,

že uplatňovaná miera zmluvnej pokuty je neprimeraná miere závažnosti porušenia zmluvných
povinností

spotrebiteľom a teda, že dochádza k výkonu - inak legitímneho práva - spôsobom nesúladným s dobrými
mravmi. Inak legitímneho práva preto, že zmluvná pokuta a jej výška bola dohodnutá v čase, kedy ešte
poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby (dodávateľ - žalobca) nemohol predpokladať rozsah
splnenia spotrebiteľovho záväzku a preto jú súd vyhodnotil vo vzťahu k hodnote zabezpečovaného

záväzku v čase uzavretia zmluvy (rozsah zľavy predávaného technologického zariadenia podmienenej
viazanosťou zmluvy na dohodnuté časové obdobie), ako primeranú.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 586/2008 Z.z. účinného od
1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa
§ 17 ods 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisov SR). Podľa zistenia súdu výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania
s plnením, t.j. ku dňu 28.6.2009 bola 1 % + 8 percentuálnych bodov, teda zákonná výška úrokov z

omeškania k uvedenému dňu bola 9 % p.a.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §-u 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.Na záver konajúci súd prezentuje ambíciu tohto rozsudku poskytnúť spravodlivú ochranu práv a
oprávnených záujmov účastníkov, s výchovným účinkom smerujúcim k zachovávaniu zákonov, k
čestnému plneniu povinností a k úcte k právam iných osôb (§ 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.