Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Margita Žilková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Sumár – Z vyššie uvedeného súd teda ustálil, že v časti konania o zaplatenie 892,92 € s prísl. žalobca procesne zavinil, že konanie sa musel zastaviť, preto je povinný nahradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. náhradu trov konania v tejto časti. O zvyšnej časti návrhu, t. j. o zaplatenie sumy 149,87 € s príslušenstvom súd rozhodol týmto rozsudkom tak, že v plnom rozsahu vyhovel žalobcovi a zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy. Žalobca teda bol v spore úspešný v časti o zaplatenie149, 87 € s prísl.
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914201418
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914201418.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu Home Credit
Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou
ERASMUS LEGAL, s. r. o. so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO 36 789 615 proti žalovanému U. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO 42 309 166, zast. Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica o zaplatenie 149,87 eur
s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 149,87 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 21. 11. 2012
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania sa žaloba zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, a to na účet alebo do rúk
jeho právneho zástupcu 98,98 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 10. 02. 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.042,79 eur, kapitalizovaných úrokov od zosplatnenia do spísania žaloby vo výške 109,54 eur a úrokov
z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.042,79 eur od 05. 02. 2014 do zaplatenia na tom
základe, že dňa 11. 02. 2009 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Touto zmluvou
sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť dohodnutý úver vo výške 1.261,- eur za účelom kúpy veci
alebo úhradu ceny za službu. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach určených v zmluve. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu a poskytnutý úver v dohodnutej
lehote nevrátil. Dňa 29. 10. 2012 preto vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.042,79 eur
v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca preto podanou žalobou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie istiny + zosplatnenej istiny vo výške 878,76 eur, úrokov z istiny do času zosplatnenia vo
výške 69,23 eur, úroku po zosplatnení istiny (tzv. ušlého úroku, ktorý by mal uhradiť v prípade riadne
platenia úveru) vo výške 94,80 eur, spolu 1.042,79 eur, ďalej úrokov z omeškania od zosplatnenia do dňa
podania žaloby vo výške 109,54 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.042,79
eur od 05. 02. 2014 do zaplateniaŽalobca svojím podaním došlým súdu dňa 30. 03. 2015 vzal žalobu v časti späť a súd uznesením zo
dňa 11. 05. 2015 , č. 12C/66/2014-29 konanie ohľadom istiny 892,92 eur, kapitalizovaných úrokov 93,43
eur a úrokov z omeškania 0,024% denne zo sumy 892,92 eur od 05.02.2014 do zaplatenia zastavil.
Žalovaný sa na výzvu súdu, doručenú má náhradným doručením podľa § 47 ods. 2 O. s. p. (neprevzal
si ju v odbernej lehote) k žalobe nevyjadril.
Do konania dňa 06. 10. 2014 vstúpil na strane žalovaného v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajší
účastník . Tento sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že predmetná zmluva vykazuje nedostatky (zmluva
neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/, i/, j/ zák. č. 258/2001 Z. z. - konečnú
splatnosť úveru a ďalšie), v dôsledku ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom
na uvedené navrhol , aby súd zaviazal žalovaného uhradiť sumu 149,87 eur.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Vo veci ide o drobný spor (§ 200ea O. s. p.) - keďže po čiastočnom späťvzatí žaloby je predmet konania
nižší ako 1.000,- eur, a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 16. 02. 2009, s úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., so splátkovým kalendárom, s výzvou
na splatenie celého úveru zo dňa 29. 10. 2012 aj s výpisom z poštového podacieho hárku a vec posúdil
takto:
Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z
predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobca v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou
vystupuje voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaný ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné
prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného
preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o
spotrebiteľskom úvere v § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Z tohto dôvodu preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných
náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z .z. (v znení účinnom k 16. 02.
2009, t.j. k dátumu uzavretia zmluvy). Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/
citovaného zákona). V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v 44. bode a je označená
ako lehota splatnosti, pri ktorej je uvedený počet mesiacov 84 po poskytnutí úveru. Súd pri výklade
predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálny výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému
ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby
spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške
ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu
tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012:
"Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť
prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné
údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý
bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia
konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými závermi a preto
považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bezpoplatkov. Súd ešte dodáva, že žalobca bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky
poskytnutia úveru. Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej
splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke
splácania, napriek tomu pristúpil len k neurčitému ( slovne vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti 84
mesiacov po poskytnutí úveru.
S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba na
zaplatenie 149,87 eur je dôvodná. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal z predloženého
splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 1.261,- eur odčítal všetky
úhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu, a to vo výške 1.111,13 eur. Súd má za to, že iba rozdiel
týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi mohol
priznať.
Oznámením zo dňa 29. 10. 2012 oznámil žalobca žalovanému, že dlžná suma nebola aj napriek
niekoľkým výzvam uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške 1.042,79 eur vrátane príslušenstva sa
stala splatnou a vyzval ho na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa spísania listu. Vzhľadom na
to, že žalobca nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy
vychádzal z poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanému
zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 02. 11. 2012. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu
doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola žalovanému doručená v 3.
deň od jej odoslania, t. j. 05. 09. 2012. Pri uvedenej fikcii doručenia vychádzal aj zo skutočnosti, že
zo spisu nie je zrejmé, že adresát písomnosti by bol nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka pre
ktorú nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť. Dňom doručenia 05. 11. 2012 začala žalovanému
plynúť 15. dňová lehota na splnenie povinnosti. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý
deň omeškania 21. 11. 2012. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej žalobca začal počítal
plynutie 15 dňovej lehoty, t. j. odo dňa spísania listu, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt
otvára priestor na uplynutie lehoty bez toho , že by sa o nej mohol žalovaný dozvedieť, čím by sa
podstatným spôsobom sťažilo jej postavenie (aj s ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na
toto porušenie) a tým aj zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené
plnenie.
Čo sa týka uplatneného príslušenstva a to kapitalizovaného sankčného úroku z omeškania vo výške
16,11 eur a úroku z omeškania uplatneného v percentuálnej výške 0,024 % denne zo žalovanej sumy
149,87 eur od 05.02.2014 do zaplatenia, súd podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. zaviazal žalovaného na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa ust. § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v
znení neskorších predpisov, a to zo sumy 149,87 eur, teda z istiny od 21. 11. 2012, teda od prvého
dňa omeškania do zaplatenia. Súd nešiel nad rámec žaloby ( § 153 ods. 2 O. s. p.), keď priznal úroky
od 21. 11. 2012, hoci žalobca uvádza v žalobe, že ich žiada od 05. 02. 2014, pretože v tomto sú už
aj žalobcom požadované kapitalizované úroky - žiadal ich za dobu od ním tvrdeného zosplatnenia (15
dní od spísania výzvy) a vo výške 0,024 % denne, čo činí 8,76 %. Preto súd rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 149,87 eur vo výške 8,75 % ročne od 21. 11. 2012 do
zaplatenia, kým v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania zamietol.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Súd uznesením zo dňa 11. 05. 2015 č. 12C/66/2014-29 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške
892,92eur,kapitalizovanýchúrokov93,43euraúrokovzomeškania0,024%denne zosumy 892,92eur
od 05. 02. 2014 do zaplatenia zastavil a v odôvodnení uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným
rozhodnutím. Pri rozhodovaní o trovách konania bol postupom podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O. s.
p. preto povinný aplikovať ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., ako aj ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p..
V tejto súvislosti musel súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania (v časti, v ktorej uznesením konanie
zastavil) skúmať, či zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, alebo bol návrh na začatie konania
v tejto časti podaný dôvodne. Konanie v časti o zaplatenie sumy 892,92 eur s prísl. bolo zastavené,
pretože žalobca zobral návrh v tejto časti späť z bližšie nešpecifikovaného dôvodu ( z chronológie spisu
je možné sa domnievať , že tou pohnútkou mohli by závery vyjadrené v podaní vedľajšieho účastníka,
ktorébolidoručenéžalobcovi).Žalobcatedaprocesnezavinil,žekonaniesavtejtočastimuselozastaviť,
pretože súd nemal preukázanú nijakú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že návrh na začatie
konania v tejto časti žalobca zobral späť pre správanie žalovaného. Z vyššie uvedeného súd teda ustálil,
ževčastikonaniaozaplatenie892,92eursprísl.žalobcaprocesnezavinil,žekonaniesamuselzastaviť,
preto je povinný nahradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného podľa § 146 ods.
2 prvej vety O. s. p. náhradu trov konania v tejto časti.
Ozvyšnejčastinávrhu,t.j.ozaplateniesumy149,87eurspríslušenstvomsúdrozhodoltýmtorozsudkom
tak, že v plnom rozsahu vyhovel žalobcovi a zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy. Žalobca teda
bol v spore úspešný v časti o zaplatenie149,87 eur s prísl.
V konečnom dôsledku teda žalobca z celej žalovanej sumy 1.042,79 eur bol úspešný len ohľadom sumy
149,87 eur (čo činí 14,37 %), kým vo zvyšku (85,63 %) nebol úspešný (presnejšie procesne zavinil
zastavenie konania v tejto časti). Preto keď rozdiel činí 71,26 %, v tejto výške by mali žalovaný a vedľajší
účastník právo na náhradu trov konania podľa vyššie cit. ustanovení § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 vety
prvej O. s. p. resp. aj § 93 ods. 4 vety prvej O. s. o., pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka ("V konaní má
vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.").
Žalovaný si náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil (podľa obsahu spisu mu v konaní
trovy ani nevznikli), a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník uviedol, že nárok považuje za dôvodný len ohľadom sumy 149,87 eur a uplatnil si
náhradu trov právneho zastúpenia vychádzajúcej zo sumy 892,92 eur, v ktorej časti mal námietky proti
žalobe a takto žiadal zaviazať žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia 118,98 eur. Súd konštatuje,
že nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby prípadne vstúpil do konania len v časti (i keď zákon toto
výslovne neustanovuje). Na druhej strane však jeho nároky (na náhradu trov konania) sú odvodené od
úspechu účastníka, ku ktorému sa pripojil. Preto nemôže mať nárok na vyšší rozsah trov, ako hlavný
účastník a do konania vstúpil podaním zo dňa 06. 10. 2014 a to do celého konania ako takého. Trovy
mu preto patria podľa pomeru úspechu hlavného účastníka (žalovaného), na strane ktorého vstúpil
do konania. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ, na podporu ktorého
vedľajší účastník vstúpil do konania, má nielen práva, ale aj povinnosti.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. a/ a c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisovpozostávajúz trovprávnehozastúpenia vovýške138,90
eur (2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava, písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 04. 12. 2014
po 61,41 eur +2 x prináležiaci režijný paušál po 8,04 eur). Vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov vo
výške 71,26 %, teda ako žalovanému (viď vyčíslenie vyššie). Preto súd zaviazal žalobcu na zaplatenie
náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi, a to trov právneho zastúpenia vo výške 98,98 eur.
Zaplatenie trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1
O. s. p.Z vyššie uvedeného súd teda ustálil, že v časti konania o zaplatenie 892,92 eur s prísl. žalobca procesne
zavinil, že konanie sa musel zastaviť, preto je povinný nahradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. náhradu trov konania v tejto časti.
Ozvyšnejčastinávrhu,t.j.ozaplateniesumy149,87eurspríslušenstvomsúdrozhodoltýmtorozsudkom
tak, že v plnom rozsahu vyhovel žalobcovi a zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy. Žalobca teda
bol v spore úspešný v časti o zaplatenie149,87 eur s prísl.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak žalobca a žalovaný nesplnia v stanovenej lehote uloženú im povinnosť, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.