Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217977
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217977.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený
Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 27. 9. 2012 hromadné žaloby, ktorými sa domáhal od žalovanej

náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť
v exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobách uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) podal návrh na výkon exekúcie,
súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu
so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému
postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných konaniach:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené

ISTINA RS)
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydaní poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP)
3. rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP), alebo
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

V predmetnej veci súd uznesením pod č. k. 7C 153/2012 zo dňa 9. 10. 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11. 10. 2012, spojil podľa ustanovení § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie veci
pod sp. zn.: 7C 153/2012, 7C 154/2012, 7C 160/2012, 7C 173/2012, 7C 176/2012, 7C 182/2012, 7C
186/2012, 7C 201/2012, 7C 212/2012, 7C 226/2012, 7C 228/2012, 7C 229/2012, 7C 238/2012, 7C
248/2012, 7C 254/2012, 7C 268/2012, 7C 273/2012, 7C 283/2012, 7C 289/2012, 7C 298/2012,
7C 309/2012, na spoločné konanie, ktoré bude vedené na tunajšom okresnom súde pod sp. zn. 7C

153/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS), uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konaltak, akoby sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,

avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu, že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočný
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca

vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia,
a to dňa 2. 7. 2009, 23. 9. 2009, 13. 11. 2009, 25. 2. 2010 a v dňoch 30. 8. 2010, 23. 11. 2010
a 25. 5. 2011 podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol

nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali
okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V jednotlivých konaniach žalobca majetkovú škodu vypočítal ako náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a udelením poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Uvedená suma pozostáva z nákladov na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo

výške 70,- eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur, nákladov na
administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné, poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vo výške 15,- eur.
Zároveňsižalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch.Prijejurčovanívychádzalzdoktríny
prijatej Ústavným súdom SR (čl. 48 ods. 2), podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom

konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,- eur.
Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučnéhosúdurozhodnúťožiadostioudeleniepovereniado15-tichdníododňajejdoručeniasúdnym
exekútorom, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods.

2 Exekučného poriadku. V ďalšom žalobca oprel svoje odôvodnenie týkajúce sa predmetnej námietky
o tie isté skutočnosti, ktoré sú vyššie popísané v súvislosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie žalobca v
rámci exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K rozhodnutiu o zmene exekútora

súdom nedošlo v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného, a to
napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V danom prípade neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi. Postup exekučného súdu bol teda v rozpore s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Žalobca si
teda z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody,

ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanú vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí
o ňom, vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri
určení výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia

vo výške 20.000,-Sk, t. j. cca 660,- eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
sumu vo výške 309,79 eur, t. j. 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu, že
márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu vystavil oprávneného riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Ako ďalší dôvod uviedol
neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku na opravy, zásah do zákonných nárokov
a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo

u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné zbytočné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strana zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu,

ale aj na strane ich majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, načo však žalovaný do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré procesné nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne
uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú
relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci

a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepredložil k
žalobám ani jeden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p..
Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázala na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré
podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté

žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadosti o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za
riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahom a k ich účinnému odstráneniu. Uviedla, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc
má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23. 4. 2012 jej
boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom už dňa 27.

9. 2012 boli okresnému súdu doručené predmetné žaloby, a teda žalobca ich podal pred uplynutím 6-
mesačnej zákonnej lehoty, a teda ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobným nárokom uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť „nesprávnym úradným postupom“ na
účely zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniťiba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydanej bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadnou nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-

dňovej lehote (žaloby označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15-tich dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, ale táto lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Teda
ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote (žaloby označené ZE) žalovaná uviedla, že exekučný titul po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora
predložítútožiadosťpôvodnémusúdnemuexekútorovinavyjadrenie,navyčísleniejehodoterajšíchtrov,
keďžesúčasnesrozhodnutímozmenesúdnehoexekútorarozhodneotrováchdoterajšiehoexekučného

konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť, súd objektívne nemohol
dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora.
Žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ak tak neurobil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku, z ktorého

je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia
súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-

dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1. 6. 2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva, že 15-
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule.
Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní

ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušovanie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má zato, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmať súd v konaní
o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na nemajetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie

náhrady škody, žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28. 5. 2014, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. U
oboch mal súd doručenie predvolania riadne preukázané. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní
písomne ospravedlnila, pričom nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca sa k termínu

pojednávania ani k písomnému stanovisku žalovanej k žalobe písomne nevyjadril, svoju neúčasť
písomne neospravedlnil, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával za neprítomnosti účastníkov
konania, pričom pri rozhodovaní prihliadal na obsah spisu a na vykonané listinné dôkazy.

Prevedeným dokazovaním vychádzajúc z odôvodnenia žalobného návrhu, písomného vyjadrenia

žalovanej, za použitia listinných dôkazov, predovšetkým dôkazných spisov Er-spisov tunajšieho
okresného súdu, súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu, preto súd vykonával
dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol
nesprávny úradný postup namietaný. Žalobca v nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné

postavenie oprávneného a exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu. (v dvoch prípadoch, a to v konaniach 5Er/64/2003 (7C 283/2012) a 5Er/209/2005
(7C 289/2012) boli exekučnými titulmi notárske zápisnice). Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a prevažne aj Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa

jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/233/2007 (pripojený pri sp. zn. 7C 153/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdna exekútorka JUDr. Renáta Ďurková podala
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19. 2. 2007 na tunajší súd proti povinnej: B. E.,

pre vymoženie 11.480,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 4853/06 z 2. 11. 2006.
Súd vydal dňa 3. 5. 2007 poverenie. Následne uznesením zo dňa 18. 5. 2007, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 9. 6. 2007 žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol, a to v časti
trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 689,- Sk a uznesením zo dňa 16. 7. 2007,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 7. 2007 v tejto časti exekúciu zastavil. Uznesením zo dňa 15.
12. 2009, právoplatným dňa 12. 1. 2010 súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu exekútora JUDr.
Renáty Ďurkovej a na vykonanie exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/697/2006 (pripojený pri sp. zn. 7C 154/2012) súd zistil,

že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdna exekútorka JUDr. Renáta Ďurková podala žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28. 12. 2006 na tunajší súd proti povinnému: O. I.,
pre vymoženie 12.843,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 3811/06 z 5. 9. 2006.
Súd vydal dňa 22. 2. 2007 poverenie. Následne uznesením zo dňa 15. 12. 2009, právoplatným dňa

8. 1. 2010, súd na návrh oprávneného zmenil exekútorku a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa
Krutého.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/784/2010 (pripojený pri sp. zn. 7C 160/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26. 11. 2010 na tunajší súd proti povinnému: A. Y.,
pre vymoženie 488,- eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05356/10 z 30. 6. 2010.
Následne uznesením zo dňa 4. 3. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 3. 2011 žiadosť o
udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol, a následne uznesením z 13. 4. 2011, právoplatným dňa

18. 5. 2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/562/2011 (pripojený pri sp. zn. 7C 173/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18. 8. 2011 na tunajší súd proti povinnému: P. Š.,

pre vymoženie 1.124,87 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 02484/11 z 27. 4. 2011.Uznesením zo dňa 21. 9. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 10. 2011 súd žiadosť o
udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol, Následne uznesením z 25. 10. 2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28. 10. 2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/522/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 176/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26. 8. 2009 na tunajší súd proti povinnému: I. J.,
pre vymoženie 248,92 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 02607/09 z 27. 5. 2009.
Uznesením zo dňa 17. 12. 2009 súd žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol, po
podaní odvolania bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach predmetné uznesenie zrušené a vec bola
vrátená na ďalšie konanie. Následne bola uznesením zo dňa 27. 9. 2010 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, a to len v časti úrokov z omeškania zo sumy
238,96 eur, a v tejto časti bolo uznesením zo dňa 5. 1. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.

1. 2011, konanie zastavené a dňa 27. 9. 2010 bolo vo zvyšnej časti vydané poverenie na vykonanie
exekúcie.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/11/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 182/2012) súd zistil, že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 9. 1. 2009 na tunajší súd proti povinnému: Ľ. Š., pre vymoženie
81.640,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07077/08 zo dňa 18. 8. 2008.
Súd vydal dňa 23. 1. 2009 poverenie. Exekučné konanie doposiaľ nebolo zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/685/2010 (pripojený pri sp. zn. 7C 186/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13. 10. 2010 na tunajší súd proti povinnému: O. D.,
pre vymoženie 465,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 03851/10 z 24. 5. 2010.

Súd vydal dňa 19. 1. 2011 poverenie. Exekučné konanie doposiaľ nebolo zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/563/2011 (pripojený pri sp. zn. 7C 201/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18. 8. 2011 na tunajší súd proti povinnému: Š. B.,

pre vymoženie 188,- eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 02498/11 z 27. 4. 2011.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 5Er/563/2011-10 zo dňa 22. 9. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 13. 10. 2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Následne súd
uznesením zo dňa 25. 10. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2011 exekučné konanie

zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/487/2011 (pripojený pri sp. zn. 7C 212/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd proti povinnému: W. K., pre vymoženie 635,95

eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28. 9. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 10. 2011 bola
exekúcia v časti o vymoženie sumy nad 331,94 eur a v časti úrokov z omeškania nad 6,50 % ročne
od 17. 11. 2008 až do zaplatenia zastavená a vo zvyšnej časti bolo dňa 4. 8. 2011 vydané poverenie.
Exekúcia doposiaľ nebola ukončená.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/458/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 226/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 6. 8. 2009 na tunajší súd proti povinnej: Ľ. A.,
pre vymoženie 616,66 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 01447/09 z 22. 5. 2009.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17. 12. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 7. 2010 bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Následne súd uznesením zo dňa 26.
7. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 7. 2010 exekučné konanie zastavil.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/78/2011 (pripojený pri sp. zn. 7C 228/2012) súd zistil, že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11. 2. 2011 na tunajší súd proti povinnému: O. K., pre vymoženie
102,18 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 10480/10 z 8. 11. 2010.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. 2. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 3. 2011 bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Následne súd uznesením zo dňa 23.

3. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 3. 2011 exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/67/2011 (pripojený pri sp. zn. 7C 229/2012) súd zistil, že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 7. 2. 2011 na tunajší súd proti povinnému: A. W., pre vymoženie
234,- eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 09256/10 z 11. 10. 2010.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11. 2. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 3. 2011 bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Následne súd uznesením zo dňa 14.
3. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 3. 2011 exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/8/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 238/2012) súd zistil, že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 9. 1. 2009 na tunajší súd proti povinnému: P. I., pre vymoženie
54.200,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07771/08 z 19. 8. 2008.

Vo veci bolo vydané poverenie dňa 19. 1. 2009. Exekúcia doposiaľ nebola ukončená.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/24/2010 (pripojený pri sp. zn. 7C 248/2012) súd zistil, že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20. 1. 2010 na tunajší súd proti povinnému: D. D., pre vymoženie

501,90 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 17424/09 z 23. 11. 2009.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17. 5. 2010 bola exekúcia zastavená, následne po podaní odvolania
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. 9. 2010 bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie.
Následne súd uznesením zo dňa 11. 4. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 4. 2011 exekúciu v

časti vymoženia istiny nad sumu 168,64 eur a v časti 9,25 %-tných úrokov z omeškania ročne od 18. 4.
2009 do zastavenia zastavil, potom čo v tejto časti bola exekúcia právoplatným uznesením zamietnutá.
Vo zvyšnej časti bolo dňa 23. 2. 2011 vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/7/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 254/2012) súd zistil, že

na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19. 1. 2009 na tunajší súd proti povinnému: O. D., pre vymoženie
371,60 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07605/08 z 18. 8. 2008.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28. 5. 2012 súd exekúciu v časti o vymoženie istiny 50,02 eur

s úrokom z omeškania nad výšku 8,5 % ročne od 10. 6. 2008 až do zaplatenia zastavil, po podaní
odvolania Krajský súd v Košiciach predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 19.
1. 2009 bolo vo veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením zo dňa 12. 2.
2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 2. 2014 (v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského
súdu) exekúciu v celosti zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/322/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 268/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd proti povinnej: S. Z., pre vymoženie 439,26
eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so

sídlom v Bratislave sp. zn. SR 09556/08 z 14. 10. 2008.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. 4. 2010 súd exekúciu zastavil, po podaní odvolania uznesením
krajského súdu bolo uznesenie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Následne bolo dňa 14. 12.
2010 vo veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11. 2. 2011,ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 3. 2011 bolo exekučné konanie v časti vymoženia istiny 357,60
eur s príslušenstvom zastavené potom, čo súd v tejto časti exekúciu právoplatným uznesením zamietol.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/615/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 273/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25. 9. 2009 na tunajší súd proti povinnému: A. J.,
pre vymoženie 216,94 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 06050/09 z 8. 7. 2009.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17. 12. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 6. 2010 (v
spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu) bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá. Následne súd uznesením zo dňa 7. 7. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
14. 7. 2010 exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/64/2003 (pripojený pri sp. zn. 7C 283/2012) súd zistil, že

na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihal podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11. 6. 2003 na tunajší súd proti povinnému: B. G., pre vymoženie
15.360,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice napísanej na
Notárskom úrade v Bratislave JUDr. Ľubomírom Vlhom pod č. N 878/2003, NZ 19846/2003 zo dňa 18.
3. 2003.

Súd vo veci vydal poverenie dňa 2. 7. 2003. Uznesením zo dňa 23. 3. 2011 súd exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju spolu so zamietnutím návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 1. 2012 (v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Košiciach č. k. 2CoE/124/2011).

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/209/2005 (pripojený pri sp. zn. 7C 289/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihál podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 4. 8. 2005 na tunajší súd proti povinnému: A.
A., pre vymoženie 36.000,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej
zápisnice napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Bratislave pod č. N 2060/2005, NZ

20175/2005 z 8. 5. 2005.
Poverenie bolo vo veci vydané dňa 18. 8. 2005. Uznesením zo dňa 3. 1. 2011, právoplatným dňa 3. 3.
2011súdvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoraavykonanímexekúciepoverilJUDr.Rudolfa
Krutého. Uznesením zo dňa 14. 3. 2011 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekučné konanie
zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 2. 2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením

Krajského súdu v Košiciach č. k. 3CoE/95/2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/618/2008 (pripojený pri sp. zn. 7C 298/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd proti povinnému: K. Z., pre vymoženie

18.920,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07695/08 z 15. 12. 2008.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25. 5. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 10. 2012 v
spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach, súd exekúciu v časti o vymoženie istiny
nad 298,75 eur s prísl. zastavil a vo zvyšnej časti dňa 15. 12. 2008 vydal poverenie. Exekučné konanie

doposiaľ nebolo ukončené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/614/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 309/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25. 9. 2009 na tunajší súd proti povinnému: O. Z.,

pre vymoženie 511,82 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07025/09 z 24. 6. 2009.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17. 12. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť spolu s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa 4. 8. 2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá. Následne súd uznesením zo dňa 6. 8. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

10. 8. 2010 exekučné konanie zastavil.Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručeniaaleboodstráneniavádnávrhusúdu(§45)apožiada

ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.*)Aksúdnezistírozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciealebonávrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti oprávnený

môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Ako už bolo vyššie popísané predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej
sa žalobca domáha poukazujúc na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených
exekučných konaniach. S poukazom na § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná v písomnom
vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, a to dňa 23. 4. 2012. V čase rozhodovania súdu, teda už uplynula 6-mesačná
lehota od prijatia týchto žiadostí, preto má súd zato, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď
podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Súd
nemal doposiaľ preukázané, žeby nárok na náhradu škody, alebo jeho časť, bola do rozhodnutia súdu
uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu § 43
ods. 1 O.s.p.. Súd má zato, že predmetné žaloby majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v
zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p.. Žalobca správne označil účastníkov konania,
opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol, čoho sa domáha, a

preto postup navrhovaný žalovaným v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy.Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku nedošlo, a
teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby

V konaniach uvedených pôvodne pod č. 7C 160/2012, 7C 173/2012, 7C 201/2012, 7C 212/2012, 7C
226/2012, 7C 228/2012, 7C 229/2012 (žaloby označené ako ISTINA RS) žalobca namieta nesprávny
úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
V konaniach vedených pôvodne pod č. 7C 176/2012, 7C 248/2012, 7C 268/2012, 7C 273/2012, 7C

309/2012, (žaloby označené ako NZP) žalobca namieta, že súd rozhodol o zamietnutí jeho žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.
V konaniach vedených pôvodne pod č. k. 7C 182/2012, 7C 186/2012, 7C 238/2012, 7C 254/2012, 7C
298/2012 (žaloby označené ako NP) žalobca namietal, že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.
V konaniach vedených pod č. k. 7C 153/2012, 7C 154/2012, 7C 283/2012, 7C 289/2012 (žaloby

označené ZE) žalobca namietal, že súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
po 30-dňovej zákonnej lehote.

V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi, keďže až vtedy sa žalobca

mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho
exekútora. Z dôkazných exekučných spisov súd zistil, že zamietajúce uznesenia boli vydávané tunajším
súdom v priebehu rokov 2010 a 2011, kedy boli oprávnenému aj doručované. Žalobné návrhy boli
podané na tunajšom súde ako hromadné žaloby dňa 27. 9. 2012, teda v rámci plynutia 3-ročnej
premlčacej doby.

K samotnému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je súčasné splnenie troch podmienok, a
to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existencia
škody, t. j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie príčinnej

súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Nesprávny
úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojené s výkonom jeho
právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených, alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho

orgánu.

Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci
do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003
Z. z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených
podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky
zákonom požadované podmienky súčasne.

Z vykonaného dokazovania - za použitia jednotlivo vyššie popísaných dôkazných exekučných spisov
a oboznámenia sa s nimi, súd zistil a vzal za preukázané, že v prípadoch, kde boli žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, boli exekučným titulom rozsudky
rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným
hodnotený ako spotrebiteľský právny vzťah, a to či už na základe predložených úverových zmlúv,

tak aj na základe skutočností uvádzaných v odôvodneniach exekučných titulov. S poukazom na
ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., v daných prípadoch exekučný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t. j. aj pri rozhodovaní
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu, t. j.rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2013, sp. zn.
IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak

nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských

rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku

a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná o zmenky
vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom, o nárokoch
ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené

exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto
prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmať exekučný titul, súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu, t. j. rozhodnutí o

zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôkazných exekučných spisov bolo
zistené,žeanijednorozhodnutietunajšiehoexekučnéhosúduozamietnutížiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie nebolo odvolacím súdom zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť. V prípade
podania odvolania žalobcu ako oprávneného, boli rozhodnutia tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolacím súdom potvrdené.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že tunajší súd v jednotlivých exekučných spisoch rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP),
súd k tomu uvádza následovné:
Ako vyplýva z dôkazných exekučných spisov, v nových konaniach súdom po podaní žiadosti o udelenie

poverenia boli žiadané správy, resp. podklady, ktoré boli následne urgované a ktorých posúdenie bolo
nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora, t. j. pre posúdenie, či v danej veci je možné
vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem
toho súd má zato, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota
platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a teda nemala by

sa vzťahovať na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie
uvádzaných prípadoch. V súvislosti s tým súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvádzaných veciach boli
exekučnýmititulmirozsudkyrozhodcovskéhosúdu,kdesúdokremžiadostioudeleniepoverenia,návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými
podmienkami žalobcu, a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobe, pokiaľ sa týka oneskoreného
rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd má zato, že
žalobca v konaniach nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy v uvedených
exekučnýchkonaniach,atedanepreukázalnesprávnyúradnýpostupspočívajúcivnečinnostitunajšieho
súdu v uvedených veciach. Žalobca okrem iného v žalobách uvádza, že vyvinul enormné úsilie, aby

docielilvecnýposunvexekučnýchkonaniachauviedolkonkrétnežiadostioinformáciuostavekonaniaa
sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde. V súvislosti s týmto sa
súd oboznámil s č. Spr. 22/2010, Spr. č.34/2010 a Spr. č. 12/2011 a s odpoveďami žalobcu na prieťahy
v konaní, podľa ktorých boli tieto vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolopreukázané, že pri vybavovaní žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajšom súde
neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní. Ako už bolo konštatované
žalovaným, súd v súvislosti s prieťahmi v exekučnom konaní, na ktoré žalobca poukazuje a ku ktorým

malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že
porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci
Ústavného súdu SR. Tunajší súd, ako všeobecný súd prvého stupňa, teda nemá právomoc skonštatovať
prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o
existencii prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o
prieťahoch, má súd zato, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný
postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní

preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v

celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy, súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie,

a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 14. 5. 2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonnom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej

lehote trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.