Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/404/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221748
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214221748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368,
právne zastúpeného: Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: T. B., L.. XX.S. XXXX, J. O. XXX/X, XXX XX E. C., o zaplatenie 347,21 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 200 Eur od 31.januára 2014 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na číslo
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo Fio banke, a.s.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 10,80 Eur na trovách právneho
zastúpenia a 3,20 Eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu, na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
vedený vo Fio banke, a.s.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 1.decembra 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 347,21 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so

žalovaným dňa 30.decembra 2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru
a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu, na základe ktorých
žalobcaposkytolžalovanémukrátkodobýbezúčelový,bezúročnýúvervovýške200,-eur.Predpokladom
uzatvorenia zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese
internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie
zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová

zmluva a zmluva o pôžičke nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými
stranami s ich textom, v prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára
obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou
elektronickej pošty. Spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný mal vrátiť žalobcovi 262,21 eur, pričom príslušenstvo
úveru bolo vyjadrené pevnou sumou 62,21 eur. Úver sa stal splatný dňom 30.januára 2014. Žalovaný
neuhradil žiadnu sumu, preto si žalobca uplatňuje i úrok z omeškania od 31.januára 2014 do zaplatenia.

Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu záväzku v zmysle čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy a preto si
uplatňuje i náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 85,- eur, teda celkový uplatnený
nárok žalobcu je vo výške 347,21 eur s príslušenstvom.Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa §
120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk (7.apríla 2015, čl. 23),
ktorý sa však k žalobe písomne nevyjadril.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez

nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od
18.augusta 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia (18.septembra 2015).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
Rámcovou zmluvou (č.l. 5 - 7), Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 30.decembra 2013 (č.l.

9 - 10), výpisom z účtu (č.l. 11), upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo 6.februára 2014 (č.l. 12),
urgenciou nezaplatenej pohľadávky z 13.februára 2014 (č.l. 13), upozornením na hrozbu exekúcie z
20.februára 2014 (č.l. 14), poslednou výzvou z 27.februára 2014 (č.l. 15), s výpisom z podregistra iných
veriteľov vedeného NBS (č.l. 21), prehľadom priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk
vydaným NBS, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že žalobca spotrebiteľský úver poskytuje
prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý
bezúčelový úver. Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie
upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých

podmienok. V rámcovej zmluve v čl. III. sú bližšie upravené podmienky uzatvorenia zmluvy, pričom
Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej
zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy.
Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo

výške úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva
upravuje, že úver sa poskytuje ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku
kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS , e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Úver
je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, je poskytnutý jednorázovo v

celej výške. Dlžník sa zaväzuje úver splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka
uhradiť splátku sa považuje za splnený pripísaním peňažných prostriedkov na účet veriteľa. V Rámcovej
zmluve sú ďalej upravené podmienky zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 30.decembra 2013 vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa
na základe Rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý, bezúročný úver

vo výške 200,- eur s jednorázovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na účet
spotrebiteľa najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť
veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa.
RPMN je vo výške 366,2 %, celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru
62,21eur.Celkováčiastka,ktorújepovinnýspotrebiteľzaplatiťje262,21eur.PriemernáRPMNje418%.

Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že dňa 31.decembra 2013 bola zúčtovaná úhrada sumy 200,- eur na
účet žalovaného.
Upomienkou zo 6.februára 2014 vyzýval žalobca žalovaného k zaplateniu sumy 297,20 eur, pričom
administratívne náklady vymáhania predstavujú 35,- eur; upomienkou z 13.februára 2014 vyzýval
žalobca žalovaného k zaplateniu 307,20 eur, pričom administratívne náklady vymáhania sa zvýšili o

10,- eur; upozornením z 20.februára 2014 vyzýval žalobca žalovaného k zaplateniu 317,20 eur s tým,
že administratívne náklady opäť vzrástli o 10,- eur; poslednou výzvou z 27.februára 2014 bol žalovaný
vyzvaný k zaplateniu 342,20 eur s tým, že administratívne náklady spojené s konaním sú zvýšené o
30,- eur.Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaného Národnou bankou
Slovenska súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere uzatvorená (december 2013)
bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery splatné do jedného roka vo výške 10,36% a

priemerná ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške 15,52%.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§4ods.2)citovanéhozákona,dodávateľjepovinnýoznámiťspotrebiteľoviinformáciezreteľnýma

zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami
dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel
týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne

vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“, alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským

úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a
ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9
ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkonom ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení
zákona, považoval súd návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola
vo výške 0,25%, úroky z omeškania teda predstavujú 5,25 % ročne.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V konaní bolo preukázané a účastníkmi nespochybnené, že dňa 30.decembra 2013 uzavreli účastníci
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri

finančných službách na diaľku, podľa § 24 a nasl. ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a následne podporne i podľa Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z Rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvu
uzatvárajúúčastnícinazákladežiadostioposkytnutieúveruspotrebiteľavoformeformuláraprístupného
na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je

oprávnený spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa, ktorému bol vytvorený
užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Rámcová zmluva a zmluva sa
považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej
príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s
informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a

účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom zmlúv a jej prípadných príloh.
Uzavretie zmluvy na diaľku predpokladá zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku, pričom medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti uzatvárania zmluvy. Svojou
povahou išlo o zmluvu o úvere a nie zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vzniká veriteľovi záväzok
poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok. Súd posudzoval obsahové náležitosti zmluvy i

podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzavretia
zmluvy /§ 24 ods. 1 zákona/ a zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s Rámcovou zmluvou
neobsahujú všetky zákonom predpokladané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Akovyplývazustanovenia§657a658ods.1Občianskehozákonníka,pôžičkajebuďbezodplatnáalebo
odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo vyššie

uvedených zmluvách sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si
teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky
je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či
povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka

sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto
neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť
od ostatného obsahu zmluvy.Žalobca si v zmysle čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy uplatnil voči žalovanému náhradu skutočne
vynaložených nákladov vo výške 85 eur za štyri písomné výzvy adresované žalovanému. Podľa čl.
IV.bod 5 Rámcovej zmluvy „v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť

veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace
personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové
správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady
sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania
prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou

úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie
a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo
výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania
štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: „celkové náklady vo
výške ďalších 30,- eur“. Predovšetkým súd udáva, že žalobca nepreukázal z čoho konkrétne pozostáva
žalovaná suma skutočne vynaložených nákladov a ako k tejto sume dospel. Rovnako nie je preukázané,

či vôbec a akým spôsobom doručil žalobca prípadné urgencie a upomienky žalovanému. Zmluvné
dojednanie o nákladoch spojených s vymáhaním obsiahnuté v článku IV.bod 5 Rámcovej zmluvy
považuje súd za neplatné. Ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na
ktorých sa nemôže spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si žalobca ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej
zmluvy uvedené plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože je obsiahnuté v rámcovej

zmluve pre rovnaké typy úverov a aj vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že žalovaný
ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania nemohol nijako ovplyvniť. Žalobca nepreukázal
skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, teda aké konkrétne personálne náklady, náklady
za prevádzku kancelárie, telefonické výzvy a iné mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho
veriteľ môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené

takmer žiadne náklady /čl. VII.bod 1 Rámcovej zmluvy/. Súd poukazuje na to, že ide o bežnú evidenciu a
správu úveru, pričom v dôsledku omeškania dlžníka nie je veriteľ povinný vyzývať dlžníka v krátkej dobe
štyrmi podaniami, v ktorých ho upozorňuje na dlh a zároveň o ďalšie navýšenie nákladov za upomienku.
V prvej upomienke je pritom žalovaný vyzvaný k úhrade administratívnych nákladov vymáhania 35,-
eur, pričom nie je zrejmé na akom podklade si žalobca uvedené uplatňoval, v ďalšej si uplatňuje

administratívne náklady 10,- eur, v ďalšej náklady 10,- eur a v poslednej 30,- eur. Žalobca si takto
zabezpečuje plnenie, ktoré skrýva pod „skutočne vynaložené náklady“. Podľa názoru súdu ide o plnenie,
ktoré je v rozpore s § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského

úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkanýchpodmienok;toneplatí,akideoúčetpodľa§708až715Obchodnéhozákonníka,osobitného
zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou
poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa /uvedené ustanovenie sa vzhľadom na § 24 ods. 1 a § 25b

ods. 1 citovaného zákona vzťahuje aj na predmetnú zmluvu/.

Pokiaľ si teda žalobca dojednal uvedené plnenie v rozpore s citovaným ustanovením, ide o neplatné
dojednanie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho podľa názoru súdu by išlo o neprimeranú
sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, pretože tieto náklady tvoria z celkovej sumy poskytnutého úveru

42,50% /§ 53 ods. 4 písm. k) OZ/, a teda uvedené zmluvné dojednanie v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je neplatné.

Pri posudzovaní sporov zo spotrebiteľských zmlúv má súd ex offo povinnosť venovať zvýšenú pozornosť
ochrane práv odporcu ako spotrebiteľa a to aj vtedy, keď sa spotrebiteľ týchto práv nedomáha, ak sa

konanie poskytovateľa javí ako nečestné. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej istiny,
a to poskytnutej sumy úveru vo výške 200 eur, dlžných zmluvných úrokov vo výške 62,21 eur a paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 85 eur ako aj úroku z omeškania vo
výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 31.januára 2014 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o poskytnutie sumy úveru 200 Eur žalovanému, ktorú sumu žalovaný v lehote splatnosti

nevrátil, žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď mal súd tieto skutočnosti v konaní jednoznačne
preukázané doloženým výpisom z účtu. Preto súd dospel k záveru, že nárok bol v tejto časti
uplatnený dôvodne. V ostatnej časti, čo do nákladov za poskytnutie úveru - pôžičky, náhrady skutočnevynaložených nákladov, vzhľadom na vyššie uvedené je žaloba nedôvodná. Preto súd rozhodol tak, ako
je uvedeného vo výrokovej časti rozsudku.

Na dôvažok súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 26/2011
z 26.apríla 2012, podľa ktorého, pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o
pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý
sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou

výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
„zhodnotiť obvyklým spôsobom“. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu
o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takej
to situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá

podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Zároveň treba poukázať aj na skutočnosť, že v predmetnej zmluve je neprimerane vysoký údaj o RPMN,
keď je vo výške 366,20%. Takáto dohoda ohľadne RPMN je neprijateľná, prieči sa dobrým mravom,
a teda je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko takto určená RPMN je mnohokrát

vyššia než RPMN úverov poskytovaných za obdobné podmienky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalobca (žalobca bol vo veci úspešný v časti 57,60% a žalovaný v časti 42,4%), a teda
pomer úspechu (57,6 - 42,4) predstavuje 15,6 %, preto mu súd náhradu trov konania priznal podľa jeho

pomeru úspechu v konaní, t.j. vo výške 15,6 % z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 69,20
eur (2x úkony právnej služby po 26,56 eur + 2x režijný paušál vo výške 8,04 eur + DPH), t.j. vo výške
10,80 eur a 15,6 % z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 20,50 eur, t.j. vo výške
3,20 eur. Okrem toho ide o drobný spor, pričom žalobcom uplatnené trovy vo výške 69,20 eur tvoria
takmer štvrtinu žalovanej pohľadávky, čo predstavuje v spotrebiteľskej veci výrazný nepomer.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).