Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. marec 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/1378/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5605209322
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5605209322.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., pre vymoženie pohľadávky
286,80 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, so sídlom
Exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. Ex 1199/2005, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi trovy exekúcie
vo výške 144,87 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom sa dňa 08. 12. 2005 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. Ex 1199/2005 na vymoženie pohľadávky vo výške 8 640,- Sk s príslušenstvom,
priznanej notárskou zápisnicou č. N 3999/2005, NZ 39924/2005, NCRls 39388/2005 zo dňa 28. 08.
2005, spísanou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Notárskeho úradu Ul. generála Svobodu
1069/4, Partizánske. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 003807* zo dňa 03. 01. 2006

na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 8 640,- Sk spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania od
28. 05. 2005 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 3 383,- Sk a trovy exekúcie.

V priebehu konania požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora a navrhol, aby súd poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň
aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu
na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení
exekúcie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č. N 3999/2005, NZ 39924/2005, NCRls

39388/2005 zo dňa 28. 08. 2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Notárska zápisnica
obsahuje vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, urobené v menepovinnéhoadvokátomMgr.TomášomKušníromAdvokátprednotáromkonalnazákladesplnomocnenia,
ktoré mu udelila povinná v Zmluve o úvere č. 3171667 zo dňa 21. 03. 2005 (ďalej len „zmluva o úvere“).
Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je predmetná zmluva o úvere, ktorou oprávnený v rámci

svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnej úver vo výške 5 000,- Sk, pričom povinná sa zaviazala
vrátiť poskytnutý úver spolu s poplatkom za poskytnutie vo výške 3 640,- Sk pravidelnými deviatimi
mesačnými splátkami po 960,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým mala povinná
splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j.
aby v mene povinnej uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

Na základe tohto splnomocnenia mala povinná uznať prostredníctvom zástupcu dlh v celkovej výške
12 023,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje sumu 8 640,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 28. 05. 2005 do zaplatenia. Advokát zároveň v mene
povinnej vyhlásil, že uznaný dlh uhradí do 30. 09. 2005 k rukám oprávneného. Na záver zástupca za
povinnej súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa ust. § 41 Exekučného poriadku aj notárska
zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila. Notárska zápisnica má charakter verejnej listiny, preto sa pri posudzovaní notárskej zápisnice
uplatňuje prezumpcia správnosti, a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Spôsobilosť
notárskej zápisnice byť exekučnými titulom je však ohraničená jej vykonateľnosťou. Vykonateľnosť
rozhodnutia je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu,
ak osoba povinná z rozhodnutia dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Pri notárskej

zápisnici nastáva vykonateľnosť uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, ktoré je
obsahom zápisnice. Formálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v
zmysle ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka je daná dodržaním obsahových náležitostí
predpokladaných § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice
pre spôsobilosť byť exekučným titulom je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až

tento slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice exekučný
titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu
prípadne iného orgánu.

V danom prípade povinná súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom

splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je
prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu,
je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci
právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne

plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu
je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj
uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne. V danom prípade bola zmluvná voľnosť
povinnej pri „voľbe“ splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinnej prakticky určiloprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša
Kušníra. Povinná tak nemohla slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ňou zvolenou,
ale musela sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení

plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej ako aj slobodná voľba pri výbere
svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinnej, ak ho
za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinnej namietať osobu
zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu.. Takýto právny úkon potom nemôže

mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na základe uvedeného má
súd zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z neplatne dojednanej dohody
o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinnej, ani notárska
zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie,

ktoré udelila povinná v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné a široko vymedzené. Z obsahu
plnomocenstva vyplýva, že povinná splnomocnila oprávneným určeného zástupcu, aby v jej mene uznal
záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinná udeľovala plnú
moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase tak ešte reálne nemohol
existovať žiadny dlh a povinná sa platne nemohla vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý

by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinnej naviac sám určil lehotu na plnenie, pričom
z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaní prakticky povinnú bez jej vedomia
zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemala povinná vedomosť. Udelené plnomocenstvo nemôže
byť koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a právne úkony zástupcu.
Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by

vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila
a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nielenže
nedošlo k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve, ale zároveň bez vedomia povinnej došlo k
určeniu lehoty na plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Osobitosťou notárskej
zápisnice medzi exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu nepredchádza žiadne konanie. Notár

dokonca nie je pri jej spísaní oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, čo však
nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch postupoval podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Práve z
týchto dôvodov zákonodarca ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na povinnú osobu.
Na základe uvedeného je tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie
byť postihnutý žiadnymi právnymi vadami. Absencia riadneho súhlasu povinného s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť, čo má za následok neprípustnosť exekúcie
a jej súčasné zastavenie. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Z
tohto dôvodu už nie je potrebné, aby súd rozhodol aj o návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súdny exekútor vo vyjadrení k návrhu oprávneného uviedol, že so zmenou exekútora nesúhlasí, nakoľko

v konaní bola preukázaná nemajetnosť povinnej. Zároveň poukázal na možnú zaujatosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol zamestnancom oprávneného. Súdny exekútor tak navrhol,
aby súd najprv rozhodoval o jeho podnete na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Exekútor si vyčíslil
trovy exekúcie vo výške 579,61 Eur a žiadal, aby súd zaviazal oprávneného k ich úhrade.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V dôsledku postupu oprávneného, ktorým došlo k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený sám určil podmienky
uznania dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere, určil povinnému zástupcu, ktorý za povinného súhlasil svykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto súd vo svetle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že
oprávnený v plnej miere zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený ako dodávateľ a prakticky jediný tvorca
podmienokuzavretiazmluvyoúvere aspísanianotárskejzápisnicenepostupovalspotrebnouodbornou

starostlivosťou, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia neprípustná. Súd mu preto v súlade s citovaným
ustanovením uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 08. 12. 2005, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa

vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“).

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd
podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za sedem začatých hodín účelne
vynaložených na exekúciu po 6,64 Eur. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods.
2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súd pri posudzovaní

primeranostičasovéhotrvaniajednotlivýchúkonovexekučnejčinnostinezohľadnilúkonyakotlačobálky,
vypísanie poštového hárku, záznam do poštovej knihy a zanesenie dokumentu na poštu, nakoľko sa
jedná o administratívne práce exekútorského úradu, odmena za ktoré je zahrnutá v odmene súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúma ich účelnosť,
preukázateľnosť, hospodárnosť a primeranosť. Zásada primeranosti trov exekúcie sa naplno prejavuje

práve v určovaní tzv. hodinovej odmeny, ktorú upravovala vyhláška v znení platnom do 30. 04. 2008 v
ust. § 14 ods. 1 a 2. S poukazom na obsah a rozsah jednotlivých úkonov sa súd nestotožnil s časovým
trvaním vykonania niektorých úkonov uvedených v špecifikácii trov. Súd pri posudzovaní dôvodnosti
časového trvania prihliadol na náročnosť týchto úkonov čo do štúdia, obsahu a spracovania. Súd má
za to, že vypracovanie niektorých žiadostí o súčinnosť nemohlo úradu trvať objektívne tridsať minút. Na

základe uvedeného a v súlade s zásadou primeranosti a hospodárnosti trov exekúcie tak súd považuje
priznanú dobu trvania týchto úkonov maximálne v rozsahu, v akej ich priznal, za primeranú.

Súd exekútorovi priznal odmenu za vypracovanie Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 26. 01. 2006
vtrvanítridsiatichminút,zavypracovanievýzvypovinnejzodňa 26.01.2006vtrvanídesiatich

minút, za vypracovanie žiadosti o súčinnosť zamestnávateľovi povinnej zo dňa 17. 07. 2007 v trvaní
desiatich minút, za vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie zo dňa 17. 07. 2007 v trvaní tridsiatich
minút, za vypracovanie Exekučného príkazu zo dňa 24. 10. 2007, za vypracovanie žiadosti o súčinnosť
zamestnávateľovi povinnej zo dňa 20. 03. 2008 v trvaní desiatich minút, za vypracovanie Príkazu na
začatie exekúcie zo dňa 20. 03. 2008 v trvaní tridsiatich minút, za vypracovanie Exekučného príkazu

zo dňa 20. 03. 2008 v trvaní tridsiatich minút, za vypracovanie Príkazu na začatie
exekúcie zo dňa 03. 09. 2008 v trvaní tridsiatich minút, za vypracovanie Exekučného príkazu zo dňa
03. 09. 2008 v trvaní tridsiatich minút, za žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovni zo dňa 02.
10. 2008, 19. 03. 2009 a 21. 12. 2009 v trvaní po desať minút, za vypracovanie žiadosti o súčinnosť
zamestnávateľovi povinnej zo dňa 19. 03. 2009 v trvaní desiatich minút, za vypracovanie Príkazu na

začatie exekúcie zo dňa 19. 03. 2009 v trvaní tridsiatich minút, za vypracovanie Exekučného príkazu zo
dňa 19. 03. 2009 v trvaní tridsiatich minút, za žiadosť o súčinnosť zo dňa 22. 04. 2010 v trvaní desiatich
minút, za vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a špecifikácie trov exekúcie (obsiahnutej na
piatich stranách) v trvaní jednej hodiny, spolu 46,48 Eur.

Súdnemu exekútorovi nebola v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti neprizná odmena za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a
vypracovaniejednotlivýchžiadostí,ktorýmisúdnyexekútorzisťovalbydliskoamajetokpovinnej,nakoľko
za tieto úkony súd priznal paušálnu sumu podľa § 15 vyhlášky vo výške 3,32 Eur. V paušálnej odmene za
získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu

poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). V
paušálnej sume 3,32 Eur podľa § 15 ods. 1 vyhlášky je zahrnutá aj odmena za vypracovanie žiadostí, na
základe ktorých súdny zisťuje majetok povinného, platiteľa mzdy, účet a pod. Súd exekútorovi nepriznal
ani odmenu za vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie a Exekučného príkazu zo dňa 22. 04. 2010. V
exekútorskom spise sa síce uvedené listiny nachádzajú, ale exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal,

že došlo k ich doručeniu účastníkom konania a ČSOB, a. s. Súd tu poukazuje na skutočnosť, že v spise
sa nenachádza ani žiadna odpoveď od banky, ktorá by nasvedčovala tomu, že jej boli exekútorské listiny
doručené. Pokiaľ ide o šesť oznámení o ukončení exekúcie, tieto neboli v spise žiadnym spôsobom
preukázané, preto exekútorovi nepatrí odmena za takto označené úkony. Naviac, svojou povahou sútieto úkony budúcimi administratívnymi úkonmi exekútorského úradu, za ktoré exekútorovi odmena
nepatrí.

Vychádzajúc z predloženého exekútorského spisu súd v súlade s § 15 ods. 1 vyhlášky exekútorovi
priznal paušálnu odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie povinnej (doručené súdnym exekútorovom) zisťovanie bydliska povinnej (žiadosť o
súčinnosť Obecnému úradu Partizánska Ľupča zo dňa 26. 01. 2006), zisťovanie platiteľa mzdy povinnej
4 x (žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovni zo dňa 26. 01. 2006, 22. 08. 2006, 05. 06. 2007, 09. 01.

2008), každé ďalšie zisťovanie majetku povinnej 4 x (žiadosť o súčinnosť Okresnému dopravnému
inšpektorátu zo dňa 26. 01. 2006, žiadosť o súčinnosť zamestnávateľovi povinnej zo dňa 17. 07. 2007,
20. 03. 2008 a 19. 03. 2010), spolu vo výške 36,52 Eur.

Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu v celkovej výške 252,32 Eur. Súd sa nestotožnil s názorom
exekútora, že za jednu žiadosť adresovanú Obecnému úradu, Sociálnej poisťovni a zamestnávateľovi

povinnej vznikol exekútorovi osobitne nárok na paušálnu sumu odmeny za zisťovanie bydliska povinnej,
za zisťovanie platiteľa mzdy povinnej, zisťovanie účtu povinnej a ďalšie zisťovanie majetku povinnej.
Žiadosť o súčinnosť je samostatným úkonom exekučnej činnosti za ktorý patrí exekútorovi paušálna
odmena vo výške 3,32 Eur. Vykonaním jedného úkonu nemôže exekútorovi vzniknúť nárok na odmenu
vo výške, ako keby vykonal úkonov viac. Pokiaľ by súd priznal exekútorovi odmenu za jeden úkon

exekučnej činnosti tak, ako si to vyčíslil súdny exekútor, došlo by k duplicitnému odmeňovaniu za
identický úkon, čo je neprípustné.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani paušálnu náhradu za úkony označené ako doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, doručenie príkazov na začatie exekúcie a exekučných

príkazov nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto listiny boli
doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor
využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len
nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor,
by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym

exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie
zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle
slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá
osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí
(§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná vyhláška,

je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný
priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný
úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom
odmena za takéto práce je zahrnutá podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora. Naviac,
v exekútorskom spise absentuje preukázanie doručenia niektorých exekútorských listín účastníkom

konania. Trovy exekúcie sú procesným nárokom, ktorý musí žiadateľ (súdny exekútor) jednoznačne a
bez pochybností vymedziť a zároveň musí preukázať jeho opodstatnenosť. Doručenie exekútorských
listín je možné pomerne jednoducho preukázať (predložením doručeniek, resp. podacích hárkov).
Súd tu poukazuje na § 13 a najmä § 36 výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov. Doručenky sa pripájajú

k listu, na ktorej je vyhotovenie doručovanej listiny. Pri niektorých exekútorských listinách však nie sú
doručenky, ktoré by preukazovali, že tieto listiny boli doručené účastníkom konania.

Súd exekútorovi nepriznal ani odmenu za nahliadnutie do spisu oprávnenou osobou vo výške 2,-
Eur, nakoľko pokiaľ zamestnanec oprávneného (JUDr. Rudolf Krutý) nazeral dňa 09. 10. 2006 do

exekútorského spisu, súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu podľa § 21 písm. b) vyhlášky
okamihom nahliadnutia do spisu a oprávnená osoba bola povinná túto odmenu zaplatiť exekútorovi pred
nahliadnutím. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a o o trovách exekúcie súd rozhoduje o odmene
súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti a nie o odmenách za jeho ďalšiu činnosť (štvrtý oddiel
vyhlášky).

Popri odmene za výkon exekučnej činnosti má súdny exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok na náhradu
účelne vynaložených a riadne preukázaných hotových výdavkov. Po preskúmaní exekútorského spisu
a zohľadnení cien poštových služieb Slovenskej pošty, a. s. v období rokov 2005 až 2010 súd priznalexekútorovi náhradu preukázaného poštovného vo výške 15,72 Eur. Pri rozhodovaní súd vychádzal
z doručeniek nachádzajúcich sa v spise. Pokiaľ súdny exekútor doručoval zásielky obyčajnou formou
(bez doručenky) a v spise sa nachádzala odpoveď adresáta, priznal exekútorovi náhradu poštovného

platného v danom roku a pre poštovú zásielku do 50g. Vznik hotového výdavku v podobe bankového
poplatku SLSP, a. s. vo výške 1,59 Eur zo spisu žiadnym spôsobom nevyplýva. Súdny exekútor počas
vykonávania exekúcie naviac zistil, že povinná by mala mať bankový účet v ČSOB, a. s., a nie v SLSP,
a. s.. Súd exekútorovi zároveň priznal aj náhradu materiálových výdavkov v celkovej výške 29,55 Eur.
Pokiaľideonáhradutýchtohotovýchvýdavkovpredstavujúcichkancelárskeatelekomunikačnénáklady,

súd nepovažuje za spravodlivé vyžadovať od súdneho exekútora preukázanie každej jednej položky a s
poukazom na obsah a rozsah exekútorského spisu priznal exekútorovi ním uplatňovanú náhradu. Výška
uplatnených náhrad za spisový obal, obálky, poštové poukážky, papier a toner je podľa názoru súdu
primeraná. Exekútor však nemá nárok na náhradu hotového výdavku označeného ako „manipulácia so
spisom“, nakoľko nešpecifikoval aké hotové výdavky by mu mali v súvislosti s manipuláciou so spisom
vzniknúť. Naviac ide o čisto administratívnu prácu exekútorského úradu, náklady ktorej exekútor nemôže

prenášať na účastníkov konania. Celkom súd exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov vo výške
45,27 Eur.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty a v špecifikácii trov si uplatnil DPH z odmeny,
preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu 83,- Eur o 20 % DPH, t. j.

o sumu 16,60 Eur.

Celkom súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 144,87 Eur, ktoré je povinný súdnemu
exekútorovi zaplatiť oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu môže oprávnený aj povinná podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie môže podať odvolanie aj súdny exekútor, do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníkaalebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.