Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/243/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113228127
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4113228127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: H. Y., nar. X.X.XXXX, bytom G. S., D. č. XXX/XX,

proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o návrhu
navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline, sp.zn.
RK-PC-1247/13-PL zo dňa 29. 4.2013.

II. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom, doručeným 22.8.2012, domáhala zrušenia rozhodcovského

rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline sp.zn.: RK -PC-1247/13-LP zo dňa
29. 4.2013. Návrh odôvodnila tým, že 8.3.2012 uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver, 1.170.- eur. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ktorá vznikla na
základe jej pracovnej neschopnosti následkom vážneho úrazu sa dostala do omeškania so splácaním
úveru. Navrhovateľka sa následne dostala do úverového reťazca, keď úvermi platila predchádzajúce
úvery. Nedokázala oponovať obchodnému zástupcovi a podpísala predložené formulárové zmluvy,
vrátane rozhodcovskej zmluvy. Uviedla, že nevedela o neprijateľných zmluvných podmienkach, pričom

za úver vo výške 1.170 eur mala zaplatiť 3.025,02 eur

Uviedla, že rozhodcovská zmluva obsahuje vopred veriteľom vybraný rozhodcovský súd, ktorý je v sídle
navrhovateľa. Navrhovateľka nemá na stravu a nieto na cestu na rozhodcovské konanie. Uviedla, že
rozhodcovská zmluva ako formulárová zmluva je neplatná.

Navrhovateľka, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že pracovala v Tescu, kde jej chceli navýšiť

nájom za prenajatý priestor, ktorý už nebola schopná platiť a tak zostala bez zamestnania. Uviedla,
že poberá starobný dôchodok 240 eur a v rovnakej výške platí hypotéku. Hľadala si nové miesto a na
preklenutie zložitej finančnej situácie oslovila telefonicky odporcu. Následne ju navštívil navrhovateľ a
dal jej úver 2.100 eur, ktorý mala splácať po 68 eur mesačne. Spočiatku úver splácala, pre splátky si
chodil sprostredkovateľ k nej domov. V júni 2012 utrpela vážny úraz ruky, absolvovala 3 operácie a vtedy
požiadala o odklad splátok. Pri uzavretí zmluvy sa opýtala, koľko bude musieť zaplatiť, na čo jej povedal
že takých 1.600 - 1.700 eur, s čím súhlasila. K zmluve boli dané zmluvné podmienky, drobným písmom

napísané. Uviedla, že si nie je vedomá toho, že okrem zmluvy o úvere podpisovala aj inú zmluvu. O tom,
že spor má riešiť rozhodca, jej povedané nebolo. Potom dostala nejaké dokumenty z rozhodcovského
súdu, nerozumela tomu, až ju jedna pani upozornila, na možnosť riešiť vec súdnou cestou.Odporca ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili, k návrhu
sa písomne vyjadril.

Vo vyjadrení odporca uviedol, že, pokiaľ ide o výšku odplaty, na ktorú poukazuje navrhovateľ, nemá
k predmetu tohto sporu žiadnu súvislosť. Výška odplaty za poskytnutý úver bola 67,61%, priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzavretia zmluvy bola 45,23%. Podľa § 53 ods. 6
Obč. zákonníka tak neprevyšuje podstatne obvyklú odplatu za obdobné úvery.

Poukázal na to, že z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou
uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale aj právo na jednostranné odstúpenie od nej v
lehote 14 dní od jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a
nemôže byť neprijateľnou podmienkou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením s listinnými dôkazmi a to rozhodcovský

rozsudok, zmluva o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania k zmluve, pokus o zmier, rozhodcovská
zmluva, rozhodcovský spis RK-PC-1247/13 LP a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Účastníci konania navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 8.3.2007 spotrebiteľskú zmluvu označenú
ako zmluvu o revolvingovom úvere /ďalej len zmluva. Na základe zmluvy bol poskytnutý navrhovateľke

úverový limit vo výške 1.170 eur, mesačná splátka bola dojednaná na 62,69 eur. Navrhovateľka mala za
celú dobu čerpania úveru zaplatiť 2.632,98 eur. RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 67,61%, ročná
úroková sadzba revolvingu 70,02%. Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania odporcu. Toho istého
dňa uzavreli účastníci rozhodcovskú zmluvu a na jej základe bol vydaný dňa 29.4.2013 rozhodcovský
rozsudku pod sp. zn. RK-PC-1247/13-LP Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd

v Žiline. Podľa uvedenej rozhodcovskej zmluvy č. 84000434899 zo dňa 8.3.2012 sa akékoľvek
spory a nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce zo zmluvy o úvere
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v

Bratislave alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Výber súdu spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. V zmluve je ďalej uvedené, že dlžník vyhlasuje a potvrdzuje podpisom, že
súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a vyhlasuje, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia
a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Veriteľ pred uzavretím zmluvy
poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzavretia nasledovne: dôsledkom uzavretia tejto zmluvy je možnosť

riešenia sporov vyplývajúcich zo zmluvy v rozhodcovskom konaní, spory môžu byť riešené aj v súdnom
konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V závere zmluvy je uvedené,
že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej
uzavretia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať

formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhod-covskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodloo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského

konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím
podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred
vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu

konania podľa osobitného zákona, i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený alebo j) pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol, je podmienkou individuálne dojednanou a či zakladá hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica"), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 obč. zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.V danej veci sa navrhovateľka domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorým jej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 2.444,29 eur so zmluvnou pokutou a úroky i z omeškania
z jednotlivých splátok a trovy konania. Rozhodcovský súd priznal žalobcovi celý ním uplatnený

nárok, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že neaplikoval právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený 22.07.2013. Navrhovateľka ho
napadla v lehote 30 dní a poukázala najmä na to, že nedokázala oponovať obchodnému zástupcov
a podpísala predložené formulárové listiny, vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva
obsahuje veriteľom vopred vybratý rozhodcovský súd, ktorý je na neprijateľnom mieste a naviac v sídle

veriteľa. Považuje zmluvu za neplatnú jednak preto, že ide o formulárovú zmluvu, ktorá núti spotrebiteľa
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľ-ských zmluvách na
základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok / ,,najmä" v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka/.
To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok
uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku.

Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je
obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, pretože i keď ide o osobitne dojednanú zmluvu, ktorá
nie je schovaná v neprehľadných zmluvných podmienkach, je vopred naformulovaná a bola uzavretá v
tej istý deň, ako zmluva o revolvingu. Je zrejmé, že jednotlivými ustanoveniami, ktoré do nej zapracoval

odporca, sa snaží vyvolať dojem, že spotrebiteľ si bol skutočne vedomý, aké dôsledky má podpísanie
rozhodcovskej zmluvy a že s ňou súhlasil a že jej podpísanie nie je podmienkou poskytnutia úveru. To,
že uvedené ustanovenia uviedol do zmluvy neznamená, že tieto zodpovedajú skutočnosti. Súd však
poukazuje na to, že aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa rozhodcovskej zmluvy má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie

na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna
veda na tento problém reaguje F. M.: "Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu "vnúti" štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ
svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred

štandardnými zmluvami." In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ C. O., 2010).

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú".

Teda podľa M. doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka, nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa

podrobiť sa nezvratné arbitráži.

Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej zmluvy ide
aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a

spotrebiteľom

Súd poukazuj na to, že pokiaľ o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa
je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno
odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý

spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Doložky
nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej
doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa
bude viesť súkromný "súdny" proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber rozhodnúť sa.

Súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne
zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah. Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania
spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského
konania.Získavaniepodpisovspotrebiteľovpodúdajnéindividuálnevyjednaniemákampaňovitýrozmer.
Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené

neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.

Súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky a nie je rozhodujúca vôľa
účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je
absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Obč. zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto
právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami. Podľa názoru súdu rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného
založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a
nevenujú dostatočnú pozornosť tejto formulárovej zmluve, sa zneužíva k záverom o individuálnom

vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie
doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera.

Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných

podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma. Je neakceptovateľné, aby
porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd
akceptoval rozhodcovskú doložku. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá
používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s
tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice ,,Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou". V skúmanom prípade ide o vopred dodávateľom naformulované
zmluvné klauzuly v rozhodcovskej zmluve a rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú

zmluvu ani obsah rozhodcovskej zmluvy vrátane rokovacieho poriadku rozhod-covského súdu.

Na strane odporcu je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených
požiadaviek súdu, nielen formálne, tým, že ich uviedol do vopred naformulovanej zmluvy, individuálne
vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne

relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie
spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno
presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie (§ 53 ods. 3 Obč. zákonníka). Z predloženej zmluvy
nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva a odporca neoznačil žiadne iné relevantné
dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si

individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver rozhodne nemožno
prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že odporca si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky nesplnil.

Navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok

alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu
navrhovateľka nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie
odporcu, že ide o individuálny návrh navrhovateľky na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom
konaní.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu navrhovateľky a po právoplatnosti tohto rozsudku bude
pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe alebo vzájomnej žalobe.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.