Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214205108
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214205108.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: S. G., bytom
C. XXX, nar. XX.X.XXXX, zastúpený JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so sídlom Mäsiarska 4,
Košice, proti odporkyni: W. U., bytom Z. XX, Košice, nar. XX.XX.XXXX, v konaní o zrušenie povinnosti
prispievať na výživu rozvedeného manžela, rozhodol

r o z h o d o l :

Povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne, určenú rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.

41C/28/2009 zo dňa 2.9.2009, s účinnosťou od 1.3.2014, z r u š u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 191,52 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne
navrhovateľa JUDr. Ľudmily Raffáčovej, advokátky.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 18.2.2014, sa navrhovateľ domáhal zrušenia
povinnostiprispievaťnavýživuodporkynesúčinnosťouod1.3.2014,určenejvovýške10,-Eurmesačne,
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41C/28/2009 zo dňa 20.2.2009. Na odôvodnenie takto uplatneného
nároku navrhovateľ v návrhu v podstatnom poukázal na uplynutie maximálnej 5 ročnej doby trvania
povinnosti prispievať na výživu rozvedeného manžela podľa ust. § 72 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine
(zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov), v tomto zmysle tiež na neexistenciu dôvodov

na strane odporkyne pre uplatnenie mimoriadneho predĺženia tejto doby v zmysle ust. § 72 ods. 3 veta
druháZákonaorodineanaopaknastranesvojejnaexistenciuskutočností(zhoršeniezdravotnéhostavu
s následkom zníženia príjmu), odôvodňujúcich záver o podstatnej zmene pomerov oproti pomerom, z
ktorých súd vychádzal pri určení povinnosti prispievať na výživu odporkyne.

Odporkyňa v konaní uplatnený nárok navrhovateľa neuznala. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu

na svoju obranu v podstatnom poukázala, na to, že sama má nepriaznivý zdravotný stav (vysoký krvný
tlak), že jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie spolu v sume 117,40 Eur a
že navrhovateľ i zo zníženého príjmu je schopný naďalej odporkyni na výživu prispievať určenou sumou.
Doba trvania povinnosti navrhovateľa prispievať na výživu rozvedeného manžela podľa argumentácie
odporkyne skončí až uplynutím 5 rokov od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8CoP/340/2009, k čomu došlo dňa 8.3.2010.

V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
31C/46/2007 zo dňa 11.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2007 bolo ich manželstvo
rozvedené. Po rozvode manželstva, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41C/28/2009 zo dňa 2.9.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2010 (čl. 127 pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn.
41C/28/2009) bola navrhovateľovi určená povinnosť prispievať na výživu odporkyne mesačne sumou

10,- Eur, počnúc dňom 20.2.2009Podľa ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať
najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne
túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov

schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o
rozvodmanželstvazverenédoosobnejstarostlivostidieťasdlhodobonepriaznivýmzdravotnýmstavom,
alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Z citovaného ustanovenia zákona vo všeobecnosti vyplýva, že povinnosť prispievať na výživu
rozvedeného manžela možno určiť najskôr od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva,

pričom trvanie príspevkovej povinnosti rozvedeného manžela je limitované dobou piatich rokov. Po
uplynutí päťročného obdobia, v ktorom trvá povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, je
možné príspevkovú povinnosť predĺžiť (ak bola povinnosť limitovaná už pri určení) alebo ponechať
bez obmedzenia určenú vyživovaciu povinnosť (v konaní o zrušenie tejto povinnosti - čo je i tento
prípad) len výnimočne, ak oprávnený nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po
uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva

zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,
ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru (§ 72 ods. 3 veta
druhá Zákona o rodine). Z takéhoto vymedzenia (s výslovným vyjadrením „výnimočnosti“ spolu s
demonštratívnym vymedzením závažnosti prípadov, ktoré sa za výnimočné majú tiež považovať) je
možné bezpečne vyvodiť že len neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť, ktorá bola už

dôvodom pre určenie príspevkovej povinnosti, sama o sebe dôvodom pre predĺženie povinnosti
prispievať na jeho výživu nie je, ale musí tu byť zároveň ďalší výnimočný dôvod, ktorým je objektívna
skutočnosť zásadne ovplyvňujúca schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť. Takou mimoriadnou
skutočnosťou, majúcou vplyv na trvanie príspevkovej povinnosti rozvedeného manžela teda nebude
ani len ekonomická a sociálna situácia oprávneného - včítane nezamestnanosti a ani len nepriaznivý

zdravotný stav, pokiaľ nevyžaduje sústavnú opateru.
V danom prípade päťročná doba trvania povinnosti navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne začala
plynúť dňom 20.2.2009, počnúc ktorým bol navrhovateľ povinný podľa rozsudku tunajšieho súdu sp.
zn. 41C/28/2009 zo dňa 2.9.2009 túto povinnosť voči odporkyni plniť. K uplynutiu podpornej doby
trvania príspevkovej povinnosti navrhovateľa tak došlo dňom 20.2.2014. Za tohto stavu, pre ďalšie

ponechanie, inak bez obmedzenia určenej príspevkovej povinnosti navrhovateľa k odporkyni, i po dni
1.3.2014,počnúcktorýmsadomáhalnavrhovateľzrušeniatejtopovinnostikodporkyni,bolonevyhnutné,
aby odporkyňa v konaní tvrdila a preukázala existenciu mimoriadnych skutočností, len pre ktoré súd
príspevkovú povinnosť rozvedeného manžela môže výnimočne predĺžiť (ponechať) nad dobu 5 rokov.
Odporkyňa však takúto skutočnosť v konaní netvrdila, pričom len poukaz na to, že je nezamestnaná

a že sa lieči na vysoký krvný tlak, za významné z tohto pohľadu považovať rozhodne nemožno. Súd
takúto skutočnosť nezistil ani sám vykonaným dokazovaním. Za týchto okolností neostávalo súdu iné,
ako návrhu navrhovateľa vyhovieť a jeho povinnosť prispievať na výživu odporkyne s účinnosťou od
1.3.2014, zrušiť. Pri takomto spôsobe právneho posúdenia veci, za nadbytočné považoval zaoberať sa
otázkou, či v tomto prípade došlo k zmene pomerov, rozhodujúcich pre určenie príspevkovej povinnosti

navrhovateľa, pretože zodpovedanie tejto otázky, akýmkoľvek spôsobom, by nebolo spôsobilé nič
zmeniť na tom, že zákonná doba trvania príspevkovej povinnosti navrhovateľa uplynula a pre jej
predĺženie v danom prípade predpoklady neboli splnené.
Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporkyni, ktorá úspech vo veci nemala. Priznaná

náhrada trov konania pozostáva z náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 Eur a
z odmeny a náhrady hotových výdavkov advokátky, ktorá navrhovateľa v konaní zastupovala podľa vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Vychádzajúc z ust. § 10 ods. 3 vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého ak je predmetom právnej
služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas

dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia,
súd tarifnú hodnotu veci ustálil, nakoľko v konaní šlo o zrušenie povinnosti na opakujúce sa plnenie
určené na neurčitý čas, päťnásobkom príspevku na výživu pripadajúceho na jeden kalendárny rok, teda
v sume 600,- Eur (12 mesiacov x 10,- Eur x 5 rokov). Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.
z., určujúceho sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci, v spojení s

ust. 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov druhovo vymedzujúcim
jednotlivé úkony právnej služby za ktoré patrí advokátovi odmena, súd navrhovateľovi priznal za úkony
právnej služby advokáta náhradu odmeny takto: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
v sume 39,84 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (návrh zo dňa 17.2.2014) v sume39,84 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (podanie vo veci samej zo dňa 25.8.2014)
v sume 39,84 Eur a účasť na pojednávaní dňa 29.9.2014 v sume 39,84 Eur. V súlade s ust § 16 ods.
3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, súd priznal navrhovateľovi proti

odporkyni tiež náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný
paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového základu za úkony právnej služby takto: prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady v sume 8,04 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej
(návrh zo dňa 17.2.2014) v sume 8,04 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (podanie vo
veci samej zo dňa 25.8.2014) v sume 8,04 Eur a účasť na pojednávaní dňa 29.9.2014 v sume 8,04 Eur.

O povinnosti odporkyne nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia spolu v sume 191,52 Eur na účet advokátky, ktorá navrhovateľa zastupovala, súd rozhodol
podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 29. septembra 2014