Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 12P/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415208684
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kovácsová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4415208684.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. X., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky
v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky dieťa
rodičov: matka Z.. P.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. T., S. H. N. XXA, toho času H. T., B. XXB,
otec: Mgr. Z. X., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom N., Z. 2, toho času N., Z. XX o návrhu otca na nariadenie
predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd predbežným opatrením u p r a v u j e styk otca s maloletou G. X. nar. XX.XX.XXXX tak, že otec
je o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať každý utorok a štvrtok od 16.00 do 18.00 hod. a každú
sobotu od 9.00 do 18.00 hod.

Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk pripraviť a otcovi ho odovzdať v stanovenú hodinu pred
svojím bydliskom a otec je p o v i n n ý maloleté dieťa v stanovenú hodinu po skončení styku ho matke

odovzdať pred jej bydliskom.

Toto predbežné opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na vydanie predbežného opatrenia doručeným súdu 28.04.2015 sa otec maloletej domáhal,
aby súd upravil jeho styk s dcérou na každý utorok a štvrtok od 15.30 do 18.30 a každú sobotu od 9.00 do

18.00 hod. bez prítomnosti matky. Návrh odôvodňoval tým, že v súčasnosti s matkou maloletej nežijú v
spoločnej domácnosti, dieťa spoločne nevychovávajú, nemajú uzavretú žiadnu mimosúdnu dohodu ani
súdne rozhodnutie, ktoré by upravovalo jeho styk ako aj práva a povinnosti rodičov k maloletej na čas do
rozvodu. Momentálne prebieha na súde ich rozvodové konanie. Nakoľko mu matka dieťaťa odmietala
dcéru dávať a umožňovať styk, uvedené sa snažil riešiť cestou UPSVaR Nové Zámky, kde chcel uzavrieť
dohodu o styku k čomu nedošlo. Poukázal na to, že spoločnú domácnosť naposledy s matkou maloletej

viedli na adrese B. XXB H. T., ďalej na to, že má vytvorený blízky citový vzťah k dcére s tým, že táto je
na neho zvyknutá, na styk s ním sa veľmi teší a tento prebieha bezproblémovo. V následnom podaní,
ktoré doručil súdu 18.05.2015 uviedol, že konanie matky maloletej je v rozpore s jej tvrdeniami, ktoré
uvádza vo svojich vyjadreniach. Naposledy bol s dcérou 09.05.2015, od ktorého času ju nevidel. Z toho
dôvodu sa opakovane obrátil na ÚPSVaR Nové Zámky.

Zo spisu tunajšieho súdu 14P 50/2014 (do ktorého bolo nahliadnuté, bol z neho ofotený návrh,
vyjadrenie odporcu, navrhovateľky ktoré podania boli založené do 12P 32/2015 pod č.l. 18-24) vyplýva,
že sa v ňom vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na základe podaného
návrhu matky dieťaťa. Vo veci sa uskutočnilo jedno pojednávanie dňa 25.03.2015 ktoré bolo odročené
na deň 01.06.2015 s tým, že okrem iného bol požiadaný Referát poradenskopsychologických služieb
o vykonanie pohovoru s účastníkmi. Zo správy o výsledku pohovoru vyplýva, že boli vykonané dve

konzultácie s rodičmi dňa 29.04.2015 a 22.05.2015 so záverom, že obaja rodičia akceptujú rozvod
manželstvaakonezvratnýjav,títožijúoddelene,pričomnaúpravestykuotcasmaloletou,čiužnačasdorozvodu, alebo na čas po rozvode manželstva sa zatiaľ dohodnúť nevedeli. Z predmetného rozvodového
spisu vyplýva, že samotným návrhom matka dieťaťa žiada o úpravu styku na každú sobotu v čase od
14.00 do 18.00 hod. a otec vo svojom písomnom vyjadrení sa domáha v prípade rozvodu úpravy širšieho

styku a to na každý párny týždeň utorok a štvrtok od 15.00 do 19.00 a od soboty od 9.00 do nedele do
18.00 hod. a na nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok v čase od 15.00 do 19.00 hod.

Zo spisu 11P 15/2015 vyplýva, že matka dieťaťa návrhom doručeným súdu dňa 20.01.2015 sa domáhala
úpravy práv a povinností rodičov k maloletej s poukazom na to, že od júla 2014 nežijú v spoločnej

domácnosti. Zároveň žiadala upraviť styk otca s dieťaťom na každú sobotu v čase od 14.00 do 18.00
hod. Tento návrh bez uvedenia dôvodu dňa 08.04.2015 zobrala späť, v dôsledku čoho súd uznesením
zo dňa 09.04.2015 konanie zastavil.

Pred rozhodnutím o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd požiadal ÚPSVaR Nové
Zámky o prešetrenie pomerov na strane otca dieťaťa ďalej o uvedenie toho v koho starostlivosti

sa momentálne a na akej adrese dieťa nachádza. V podanej správe zo dňa 18.05.2015 sa uvádza,
že bytové pomery otca maloletej na adrese Šurany, Mudrochova 15 nebránia realizácii jeho styku s
dieťaťom, keďže má na to vytvorené vhodné bytové podmienky. V rámci šetrenia pomerov sa otec
vyjadril, že jeho styk s dcérou je naďalej nezmenený, matka mu v jeho realizácii bráni, naposledy sa s
dcérou stretol 09.05.2015 od 9.00 hod. do 18.00 hod. Maloletá v súčasnosti býva s matkou na adrese

B. XXB v H. T.. V podanej správe sa ďalej uvádza, že v mesiaci október 2014 otec avizoval problémy
s realizáciou jeho styku s dcérou a preto sa uskutočnilo spoločné stretnutie rodičov avšak k dohode
nedospeli.

Podľa § 75 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh

nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 odsek 5 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 76 odsek 1 písmeno b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od
doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia podľa § 76 odsek 1 písmeno g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia
návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo
sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia§ 75a, rozhodne najneskôr do
24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má
náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné

dňom jeho nariadenia.

Podľa § 75 odsek 6 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom
opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť
účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere,
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti

c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
e) nenakladať s určitými vecami alebo právami,
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia,
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa § 102 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť

pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať
alebo len s veľkými ťažkosťami súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí
dôkaz. V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Z predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný vždy formálny postup stanovený pre konečné rozhodnutie.

Definitívna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv a právom chránených záujmov,
je poskytnutá v konaní až právoplatným rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa spravidla konanie končí.
V určitých prípadoch je však nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom chráneným záujmom
ochranu pred začatím samotného konania alebo počas rozhodovania o veci. Z uvedeného vyplýva, že
účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho

vydanie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva či nároku bez pochybnosti o potrebe predbežnej
úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené vo veci samej, čo znamená,
že predbežným opatrením v neskoršom konaní súd nie je viazaný a môže rozhodnúť inak.

Vzhľadom na to, že v prvej vete citovaného ustanovenia § 76 odsek 1 O. s. p. je použité slovo „najmä“,
je zrejmé, že výrok predbežného opatrenia môže ale nemusí úplne zodpovedať zákonnému textu. Preto

súd pri poskytovaní ochrany predbežným opatrením musí vychádzať zo základného účelu, ktorý má
predbežné oparenie sledovať s ohľadom na znenie § 74 odsek 1 O. s. p.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti a zákonných ustanovení súd mal za to, že návrh otca
na úpravu styku nariadením predbežného opatrenia je dôvodný, aj keď v užšom rozsahu ako ho v

návrhu požadoval. Naliehavosť jeho vydania súd videl v tom, že medzi rodičmi, ktorí nežijú v spoločnej
domácnostiadieťaspoločnenevychovávajúodjúla2014aleboseptembra2014(vtomtosmeresúzatiaľ
rozporné tvrdenia oboch rodičov) pretrvávajú spory ohľadom realizácie styku otca s dieťaťom. Dieťa sa
nachádza v domácnosti matky, ktorá zabezpečuje jeho starostlivosť a s otcom sa maloletá spočiatku
stretávala po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti niekoľko krát do týždňa ako aj v sobotu v

čase od 9.00 do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Následne od konca roku 2014 v otázke realizácie
styku otca s dieťaťom medzi rodičmi začali vznikať rozpory, styk otca s maloletou sa v súčasnosti
uskutočňuje v obmedzenom rozsahu, preto bol návrh otca osvedčený do takej miery, že bola daná
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom predbežného opatrenia. V tomto štádiu
konania súdu nebol presne známy denný režim maloletej, vychádzajúc však z vyššie uvedených podaní

rodičov, z ktorých vyplýva, že v rozvodovom konaní otec počas týždňa navrhuje styk upraviť v čase od
16.00 do 19.00 hod., pričom matka dieťaťa vo vyjadrení uviedla, že dieťa vzhľadom na vek o 19.00 hod.
je zvyknuté ležať v postieľke, bol styk otca počas každého utorka a štvrtku upravený v užšom rozsahu
t. j. od 16.00 do 18.00 hod.

Súd napriek rozdielnym stanoviskám Krajského údu v Nitre týkajúcich sa úpravy styku rodiča s
maloletým dieťaťom predbežným opatrením bez predchádzajúceho alebo súčasného rozhodnutia o
jeho zverení do starostlivosti (napr. 7CoP 9/2014-33 zo dňa 11.3.2014, 25CoP 63/2014-58 zo dňa
28.11.2014, 6CoP 36/14-60 zo dňa 19.11.2014) mal za to, že nakoľko v predmetnej veci je nepochybné,
že v súčasnosti starostlivosť o maloletú zabezpečuje jej matka, s ktorou dieťa žije v jednej domácnosti,

preto nebol daný dôvod dočasnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom predbežného opatrenia
na zverenie dieťaťa. Nič však nebránilo tomu, aby v záujme zabezpečenia práva dieťaťa na rovnakú
starostlivosť zo strany oboch rodičov, ktoré mu je dané jednak čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, Dohovorom o
právach dieťaťa ako aj ustanoveniami § 28 a nasl. Zákona o rodine bol predbežným opatrením upravený
styk otca s dieťaťom a to napriek tomu, že doposiaľ maloletá nie je zverená do starostlivosti ani jednému

z rodičov.

Toto uznesenie je s poukazom na ustanovenie § 171 ods. 2 O.s.p. vykonateľné dňom jeho doručenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd

v štyroch vyhotoveniach.
Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a
ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené (§ 171 odsek 2 Občianskeho súdneho
poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebopostup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho
poriadku).
Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd
prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa

bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa
neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli
splnené podmienky podľa § 175 odsek 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého
stupňaneprihliadolnanámietkyodvolateľanapriektomu,ženatonebolisplnenépodmienkypodľa§175
odsek 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.