Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 1T/41/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808010095

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8808010095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Miroslavom Novákom v trestnej veci proti
obžalovanému X. S., stíhanému pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2, písm. a) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X. S., K.. XX.X.XXXX B. S., I. O. S.H., W. Ť., Z. T.. XXXX/XX, živnostník,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa X.X.XXXX asi o XX.XX hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. O. Q. A.. Č.. S. - XXX A. po
štátnej ceste po ulici P. B. R. W., R.. B. K. I., smerom na obec W. V., rýchlosťou najmenej 84,5 km/
h v mieste, kde je rýchlosť jazdy obmedzená na 60 km/h, začal predbiehať pred ním idúce osobné

motorové vozidlo zn. E. T. A.. Č.. B. - XXX U. v čase, keď toto už skôr začalo odbočovací manéver
vľavo na ulicu P., pričom malo zapnutý ľavý ukazovateľ smeru jazdy, v dôsledku čoho motorové vozidlo
vedené obvineným, prednou časťou v ľavej polovici vozovky v smere jeho jazdy narazilo z boku do
strednej časti odbočujúceho osobného motorového vozidla zn E. T., pričom pri zrážke vodička osobného
motorového vozidla V. E., K.. XX.X.XXXX B. I., O. B. K. I., J. Č.. XX utrpela zlomeninu lonovej kosti
obojstranne, roztrhnutie sleziny s krvácaním, šok stredného stupňa, otras mozgu I. stupňa a podvrtnutie
krčnej chrbtice a s dobou liečenia najmenej 4 mesiace s istými trvalými následkami, spolucestujúci v
osobnom motorovom vozidle zn. E. T. V. V. Y., K.. XX.XX.XXXX B. W., O. W. T.. P. XXX/XX, R.. B. K. I.

utrpel pomliaždenie prednej hrudnej steny s dobou liečenia v trvaní 10 dní a ďalší spolucestujúci mal. Y.
E., K.. XX.X.XXXX B. B. K. I.Ľ. utrpel ťažké zranenie hlavy, ktorým po prevoze do nemocnice podľahol,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1a 2, písm. a) Trestného zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2, písm. a) Trestného zákona.z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona,
pri prevahe poľahčujúcich okolností uvedených v § 36, písm. j) Trestného zákona a bez zistenia
priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2

( dvoch ) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pre výkon trestu ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona, mu súd ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

všetkých druhov po dobu 2 ( dvoch ) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd poškodenú V. E., K.. XX.X.XXXX U. W. V. I. s nárokom na
náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor podal obžalobu na X. S. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2, písm. a) Tr. zák.,
a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2, písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom
v obžalobe.

Obžalovaný v konaní pred súdom 1. stupňa poprel spáchanie obžalobného skutku a uviedol, že dňa

X.X.XXXX riadil motorové vozidlo evidenčného čísla S. XXX A. cez obec W. W. K. S. rýchlosťou
60-70 km/hodinu. Asi na vzdialenosť 15 metrov zbadal pred ním idúce motorové vozidlo a začal ho
predchádzať. Toto vozidlo bolo v pravom jazdnom pruhu keď sa k nemu približoval na vzdialenosť asi
8 metrov toto vozidlo prudko stočilo doľava, začalo odbočovať, on začal prudko brzdiť ovšem zrážke
predísť nemohol. I pri brzdení tlačil toto vozidlo asi 25 -30 metrov. Tvrdil, že uvedené vozidlo ktoré

predbiehal nemalo zapnuté smerové svetlo značiace odbočovanie vľavo.

Svedok V. Y. uviedol, že kritického dňa sedel vo vozidle ktoré riadila jeho dcéra V. E. cez obec W. a
táto hodlala odbočiť vľavo smerom na P. T.. Pred tým zo vzdialenosti asi 100 metrov zapla smerové
svetlo odbočujúc vľavo spomalila rýchlosť a odbočovala. On sa ešte pozrel dozadu a videl za nimi ísť vo

vzdialenosti asi 15 metrov dve vozidlá v pravom jazdnom pruhu v smere ich jazdy. Keď dcéra odbočila
vtedy došlo k nárazu a vozidlo ktoré do nich narazilo ich tlačilo ešte asi 40 metrov. Túto skutočnosť
potvrdila aj svedkyňa V. E..

Svedok Y. S. uviedol, že dňa X.X.XXXX bol vyslaný ako príslušník dopravného inšpektorátu vo B. K. I.

P. R. W. zdokumentovať dopravnú nehou ktorá tam nastala. Bola urobená ohliadka miesta ba dokonca
za prítomnosti znalca z oboru cestnej dopravy, údaje boli pojaté do protokolu a bol vyhotovený plánok,
brzdné stopy a ostatné okolnosti súvisiace s nehodou boli pojaté do tohto plánku. Svedok uviedol, že na
mieste sa rozprával s ľuďmi, ktorí tam boli prítomní ba hovoril aj so samotným obžalovaným. Pýtal sa ho
na otázku smerových svetiel predchádzaného vozidla a obžalovaný najprv tvrdil, že to vozidlo malo asi

zapnuté smerové svetlá a po úvahe neskôr začal popierať, že tieto svetlá zapnuté neboli. Vo veci boli
prizvaní znalci z oboru cestnej dopravy H.. S., ktorý sa zúčastnil aj ohliadky miesta samého, ktorý na
požiadanie orgánov trestného stíhania vo veci podal znalecký posudok. Po podaní obžaloby obžalovaný
dojednal so znalcom H.. Q. podanie nového znaleckého posudku a vo veci dodatočne podal znalecký
posudok aj H.. Q.. Oboch znalcov súd na hlavnom pojednávaní vypočul.

Znalec H.. S. v posudku uviedol, že miesto zrážky sa nachádza v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy
oboch vozidiel približne 2,1 metrov od ľavého okraja vozovky a 0,5 metrov od VBM v smere ich jazdy.
Záver znalca je evidovaný aj v plánku nehody. Túto skutočnosť pri výsluchu akceptoval aj znalec H.. Q..Podľa záverov znalca H.. S., poškodená E. na začiatku nehodového deja jazdila rýchlosťou najmenej
21,9km/hodinuasvozidlomodbočovalavľavonavedľajšiucestuzhlavnej.Zvyhodnotenéhopostavenia
vozidiel v čase zrážky je zrejmé, že odbočovať začala najmenej zo vzdialenosti 5,5 metrov pred VBM a k

zrážke došlo v ľavom jazdnom pruhu asi 1,6 metrov po prejdení stredovej čiary ľavým predným okrajom
vozidla E. a v tom čase vozidlo obžalovaného sa nachádzalo ešte v pravom jazdnom pruhu. Obžalovaný
jazdil na začiatku nehodového deja v momente svojej reakcie v pravom jazdnom pruhu rýchlosťou
najmenej 95 km/hodinu ktorá v danom úseku cesty bola nepovolená. Reagoval na kolíznu situáciu
približne 41,5 metrov pred miestom zrážky. V momente zrážky vozidlo obžalovaného sa pohybovalo

rýchlosťou 84,5 - 93,5 km/hodinu a do konečnej polohy po zrážke prešli vozidlá dráhu 36,2 metrov. Táto
dráha približne bola potvrdená aj svedkom S..

Znalec H.. S. v svojich výpočtoch vychádzal aj zo zistených brzdných stôp pojatých do plánku nehody.
Znalec H.. Q. uviedol, že obžalovaný v čase nárazu riadil vozidlo rýchlosťou 75,2 - 83,1 km/hodinu. V
čase zrážky jeho vozilo brzdené neoblo. Táto skutočnosť je v rozpore jednak s výpoveďou samotného

obžalovaného ktorý tvrdil, že pred nehodu, keď predbiehané vozidlo začalo odbočovať začalo brzdiť a aj
narazenými stopami na mieste činu. K týmto stopám označeným v plánku o nehode čl. 3a), uviedol, že
pokiaľ takéto boli ich pôvod technicky možno zdôvodniť brzdením protiblokovacieho systému ABS alebo
v dôsledku prudkého strhnutia riadenia vozidla v jeho dynamickom stave alebo kombináciou brzdenia
a šmyku. Takýto záver je spochybniteľný kedy sám znalec tvrdil, že po vykonaní grafickej analýzy cez

počítačový systém on zistil, že vozidlo obžalovaného vôbec brzdené nebolo.

Za tohto stavu okresný súd nemal pochybnosti o záveroch znalca H.. S.. Je evidentné , že obžalovaný
vozidlo riadil pred a počas úrazového deja nedovolenou rýchlosťou keďže v tomto úseku bola dovolená
rýchlosť 60 km/hodinu. Podľa záverov znalca H.. S. takáto technika jazdy bola nesprávna. Obžalovaný

by zabránil zrážke, ak by jazdil na začiatku nehodového deja rýchlosťou najviac 66 km/hodinu a to
intenzívnym brzdením šmyku a potom by zastal pred miestom nehody. Ak by riadil vozidlo rýchlosťou
60 km/h pokračoval v priamej jazde vo svojom jazdnom pruhu nezrýchľoval a ani nebrzdil došlo by
k vzájomnému minutiu vozidiel. Je evidentné, že bolo povinnosťou obžalovaného dodržať povolenú
rýchlosť. Naviac okresný súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný aj mohol predvídať pri potrebnej

reakcii skutočnosť, že vozidlo poškodenej E. odbočuje vľavo. Pri znalcami vypočítanej rýchlosti
prechádzalo najprv k strede vozovky a potom na jej ľavú stranu v smer jeho jazdy a ani niet dôvodu
neveriť výpovedi svedkyne E., že mala zapnuté smerové svetlo na odbočovanie vľavo keďže v aute
prepravovala staršieho človeka a dieťa.

Okresný súd akceptoval aj námietku obžalovaného, že neboli robené znalecké úkony na preverenie či
smerové svetlo bolo zapnuté. Svedok S. uviedol, že časť vozidla kde sa nachádzalo smerové svetlo
vozidla E. bola zdemolovaná tak, že to nebolo technicky možné. Naviac skutočnosť, že svedkyňa E. pri
preprave dieťaťa i jeho umiestnenie vykonala v technicky nespôsobilej sedačke obžalovaný namietal, aj
skutočnosť, že svedkyňa E. použila na prepravu dieťaťa technicky nespôsobilú sedačku. V tomto smere

je potrebné poukázať , že vozidlo vedené E. bolo po náraze ešte tlačené po vozovke na vzdialenosť
36,2 metrov a v takomto stave je prinajmenej pochybné či technická konštrukcia sedačky by ovplyvnila
vzniknutý následok.

Okresný súd dospel k presvedčeniu, že o vine obžalovaného nemožno mať pochýb vzhľadom na

nedodržanie dovolenej rýchlosti v mieste nehody.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. XT XX/XXXX, súd uznal obžalovaného X. S.
vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2, písm. a) Trestného zákona a z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2, písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v

trvaní dva a pol roka nepodmienečne, so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých
druhov po dobu dvoch rokov.

Voči predmetnému rozsudku podala obhajkyňa obžalovaného v zákonom stanovenej lehote odvolanie

voči všetkým výrokom rozsudku, vrátane výroku o náhrade škody, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní, ktoré rozsudku predchádzalo. Namietala, že v konaní boli závažným spôsobom porušené
ustanovenia Tr. por., v zmysle ktorým sa má zabezpečiť objasnenie veci a teda nebolo dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný. Ďalej v odvolaní uviedla že súd rozhodol na základe nedostatočnezisteného skutkového stavu, pretože neboli vykonané všetky dôkazy, ktorými chcel obžalovaný svoju
nevinu preukázať. Ako u uviedla neboli vykonané navrhované dôkazy, konkrétne prizvaný na podanie
znaleckého posudku znalecký ústav, neboli odstránené rozpory medzi znaleckými posudkami H.. Š. S.

U. H.. X. Q., ktorí technické príčiny dopravnej nehody stanovili protichodne. O znaleckom posudku H..
Š. S. mal a má závažné pochybnosti a to predovšetkým o úplnosti a správnosti jeho záverov, ktoré
neboli odstránené ani pri jeho výsluchu. V uvedenom posudku sa znalec rozhodol zrážku riešiť len na
podklade výpovede obžalovaného a vôbec sa nezaoberal výpoveďami ďalších účastníkov dopravnej
nehody, ktorí vypovedali že medzi vozidlom poškodených a obžalovaného jazdilo ďalšie tretie vozidlo a

úplne odlišným spôsobom boli vyhodnotené aj stopy, konkrétne stopa 3A, či sa jedná o stopu šmykovú,
resp. po brzdení, čo má rozhodujúci vplyv na stanovenie rýchlosti vozidla obžalovaného. Obžalovaný v
odvolaní poukázal na rozpory v skutkových zisteniach a dôvodoch uvádzaných v odôvodnení rozsudku,
o ktorý prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel, najmä na obsah výpovedí na hlavnom pojednávaní
vo vzťahu k tomu kedy začal brzdiť. Zároveň uviedol že technické riešenie príčin dopravnej nehody
je podkladom pre posúdenie zodpovednosti. Vykonanie dôkazu - zadanie vypracovania znaleckého

posudku Žilinskou univerzitou navrhovala jednak obhajoba, pretože až po odstránení rozporov je
možné jednoznačne rozhodnúť o vine alebo nevine obžalovaného. Rovnako v prípravnom konaní
nebolo správne zadokumentované, či vodička E. dávala znamenie o zmene smeru jazdy. Skutočnosť
či bola zapnutá smerovka na vozidle poškodenej mala byť presne objasnená v prípravnom konaní,
kde vypadnutá smerovka mala byť poslaná na expertízu, tak ako to v prípravnom konaní požadoval

obžalovaný a rovnako mala byť zadokumentovaná poloha ukazovateľa smeru, pričom z vyhotovenej
dokumentácie je zrejmé že bola úplne neporušená. Toto pochybenie OČTK v trestnom konaní nebolo
odstránené a každú pochybnosť je potrebné vykladať v prospech obžalovaného. Rovnako tak poukazuje
na pochybnosti vo vzťahu k príčinám vzniku spôsobeného následku, teda smrti maloletého Y. E..
Rovnako obžalovaný v odvolaní poukázal na pochybnosti vo vzťahu k príčinám vzniku spôsobeného

následku, teda či smrť maloletého bola v príčinnej súvislosti so spôsobom jeho prepravy, teda či bolo
prepravované spôsobom, ktorý ustanovujú právne predpisy.

Po zrušení napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu Krajským súdom v V., tento vrátil vec súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie a ustáliť

skutkový stav tak ako sa stal. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vysporiadať sa
jednak rýchlosťou vozidla obžalovaného počas nehodového deja, jednak technikou a spôsobom jazdy
poškodenej, teda ako prebiehal samotný odbočovací manéver. Podstatný rozpor vo výpovedi svedka
S. je v tom, akým spôsobom vypovedal v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, pokiaľ ide
o to či si obžalovaný všimol pred sebou idúce vozidlo poškodenej pred tým ako začalo odbočovať

a či malo zapnuté odbočovacie svetlo. Rozpory medzi znaleckými posudkami H.. S. U. H.. Q. je vo
vypočítanej rýchlosti vozidla obžalovaného pred a v momente zrážky. Prvostupňový súd opomenul
skutočnosť,žeznalecH..Q.uviedolvosvojomznaleckomposudku dvealternatívy pohybuvozidielpred
zrážkou a to pre ich pohyb podľa výpovede obžalovaného ako aj podľa výpovede poškodených, ako aj
skutočnosť ako interpretovať stopu č. 3A, či ide o brzdnú stopu, resp. či ide o šmykovú stopu, zanechanú

vodičom obžalovaného. Rovnako nebola v konaní pred súdom prvého stupňa ustálená skutočnosť či
medzi kolidujúcimi vozidlami jazdilo ešte nejaké ďalšie neznáme vozidlo, ako aj skutočnosť či vozidlo
obžalovaného bolo od vozidla poškodenej prvé, resp. druhé v poradí. Vzhľadom na vyššie uvedené
rozpory má odvolací súd skutočne za to, že na ich odstránenie je potrebné prizvať znalecký ústav.
Úlohou súd prvého stupňa bude zároveň potrebné vyriešiť otázku či poškodená mala pri preprave mal.

technicky spôsobilú autosedačku.

Ústav súdneho inžinierstva Ž. T. B. Ž. v posudku uviedol, že z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou
spisového materiálu sa nedá s určitosťou potvrdiť, že stopu, ktorej začiatok je označený 3A (viď.
obrázok 8) skutočne zanechalo vozidlo BMW. Uvedená stopa má iný charakter ako stopa, ktorú

zanechalo vozidlo BMW po zrážke. Túto skutočnosť možno vysvetliť napríklad poškodením systému
ABS v okamihu zrážky. Z rozdielneho charakteru stopy, ktorej začiatok je označený 3A a stopou, ktorú
vozidlo BMW zanechalo po zrážke vyplýva, že nie je možné jednoznačne ustáliť, či daná stopa bola
zanechaná vozidlom BMW. Z uvedeného dôvodu sa nedá vylúčiť tvrdenie vodiča vozidla BMW, že
brzdiť začal až po zrážke. Ďalej uviedol, že konštatovanie znalca H.. Q., V.. ohľadom danej stopy nie

je technicky správne, pretože z technického hľadiska je prijateľné, že vozidlo s ABS môže zanechať
stopu po intenzívnom brzdení iba jedným kolesom. Daná stopa nemohla vzniknúť ako stopa po zmene
smeru pohybu a to vzhľadom na jej priamy smer (bez viditeľného oblúku). Na výpoveď znalca H.. S.
ohľadom danej stopy uviedol, že s týmto jeho konštatovaním je možno súhlasiť v takom rozsahu, žedaná stopa mohla vyniknúť ako následok intenzívneho brzdenia počas zmeny jazdného pruhu vozidla
BMW z pravého do ľavého jazdného pruhu. V posudku ústav poznamenal, že na základe vykonaných
výpočtov a spracovanej analýzy nehodového deja je možné konštatovať, že nárazová rýchlosť vozidla

BMW bola cca 85 km/h a rýchlosť vozidla Fiat v okamžiku zrážky bola cca 19 km/h.

V znaleckom posudku je uvedené, že vodič vozidla BMW viedol vozidlo v čase zrážky vyššou rýchlosťou
ako bolo na danom úseku (60 km/h) povolené. V prípade, že vodička Fiatu dala včas znamenie o zmene
smeru jazdy, potom technika jazdy vodiča vozidla BMW z hľadiska včasnej reakcie nebola správna,

nakoľko v zmysle pravidiel cestnej premávky vodič nesmie predchádzať, ak vodič pred ním idúceho
vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo. Aj pri druhom
variante, ak by vozidlo vodiča BMW bolo druhé v poradí za vozidlom vodičky Fiat, tak aj v tomto prípade
bola rýchlosť jazdy nesprávnym prvkom v technike jazdy.

V odbornom stanovisku Ústavu súdneho inžinierstva Ž. T. B. Ž. je uvedené, že zo spisového materiálu

nevyplýva kde sa nachádzal maloletý po dopravnej nehode a preto nie je možné jednoznačne určiť, či
bol maloletý prepravovaný v detskej sedačke alebo nie a či bol v sedačke pripútaný alebo nie. Ďalej
nie je možné z predložených podkladov zistiť, či daná detská sedačka bola typovo schválená v zmysle
nariadenia vlády č. 554/2006 Z.z. a či mala platnú homologizáciu. Uvedené by bolo možné zistiť iba zo
štítku detskej sedačky. Príčinou vzniku rozdielnych zranení maloletého Y. E. U. V. Y. môže vyplývať buď

z toho, že maloletý po zrážke kontaktoval s interiérom vozidla (ak sedačka, prípadne maloletý nebol
riadne pripútaný alebo došlo k vyvlieknutiu sedačky z pásov) alebo v dôsledku kontaktu tela V. Y. a
maloletého Y. Y..

Právne posudzujúc konanie obžalovaného súd dospel k záveru, že tento subjektívne i objektívne naplnil

všetkyznakyskutkovejpodstatyprečinuusmrteniapodľa§149ods.1,2,písm.a)Tr.zák.,vnadväznosti
na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný závažným spôsobom a hrubo porušil svoje
povinnosti vodiča pri prekročení dovolenej rýchlosti čo bolo príčinou vzťahu so zranením a smrťou
maloletého dieťaťa. Naplnil súčasne aj všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2,
písm. a) Tr. zák. v nadväznosti na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., keď už spomínaným závažným

porušenímdopravnýchpredpisovspôsobilvážnezranenieajV.E. liečeniektoréhosivyžiadalonajmenej
dobu štyroch mesiacov aj s trvalým následkami a ľahšie zranenie spôsobil aj V. Y. ktorý pre utrpené
zranenie bol liečený po dobu 10 dní.

Priukladanítrestuokresnýsúdvychádzalzustanovenia§34ods.1Tr.zák.,trestmázabezpečiťochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený pozitívne doposiaľ súdne trestaný nebol. Pri posudzovaní

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností okresný súd konštatuje ,že poľahčuje mu skutočnosť,
predchádzajúce bezúhonného života keďže doposiaľ súdne trestaný nebol. Z evidenčnej karty vodiča
vyplýva, že obžalovaný bol viacnásobne postihnutý pre dopravné priestupky. Priťažujúce okolnosti súd
nezistil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd podľa § 149 ods. 2, s použitím § 41 ods. 1 Tr.
zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dva ) a pol

roka nepodmienečne.

Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody okresný súd podľa § 48 ods. 2,
písm. a) Tr. zák., pre výkon trestu ho zaradil od Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na povahu trestnej činnosti okresný súd považoval za potrebné obžalovanému podľa § 61

ods. 1,2 Tr.zák., uložiť aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 rokov.
PoškodenáV.E.uplatnilaškoduvčasariadnepreukazovaniejednotlivýchnárokovbysivšakvyžadovalo
ďalšie doplnenie dokazovanie a prieťahy trestného konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
dospel k záveru, že poškodenú podľa § 288 ods. 1 Tr. por., je potrebné odkázať s jej nárokmi na konanie
o veciach občiansko-právnych.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde a to do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.