Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/137/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212589
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212589.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodalnasúddňa27.09.2012trižaloby,ktorébolivedenépodspisovouznačkou12C/137/2012,
12C/181/2012 a 12C/286/2012. Vo všetkých troch veciach sa domáhal na žalovanom zaplatenia

náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žaloby odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného
poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi T. L., ktorá vec je vedená u
exekútora pod č. T. XXXXX/XXXX. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal
exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 27.
07. 2011, hoci konanie začalo 19. 12. 2009, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom

stanovenej doby (v žalobách uvedené omeškanie viac ako 21 mesiacov -12C/137/2012 resp. 290 dní
- 12C/181/2012 a 12C/286/2012). Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Uznesením zo dňa 13. 09. 2013 č. 12C/137/2012-29 súd všetky tri veci spojil na spoločné konanie
ďalej vedené pod spisovou značkou 12C/137/2012, keďže všetky veci sa týkajú tých istých účastníkov
a právne a skutkovo spolu súvisia.

V žalobe 12C/137/2012 ďalej uviedol, že exekučný súd postupoval nesprávne a v rozpore so zákonom,
konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredne a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu mu takto vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvompracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu
informačného systému a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde, spolu 125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by
exekučný súd postupoval správne. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.155- eur
počítajúc alikvotnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania (počítajúc bezdôvodnú nečinnosť
viac ako 646 dní) na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s

porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,
vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

Vo veci pôvodne vedenej pod spisovou značkou 12C/181/2012 ďalej uviedol, že exekučný súd
vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.
vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie

zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil zásadu legality (čl.
2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie
jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne
vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci . Na jednej strane totiž existuje právne relevantný
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na

druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej
veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd
až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková
škoda 1.439,85 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 287,97
eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd
rozhodol v zákonnej lehote, mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky.

Vo veci pôvodne vedenej pod spisovou značkou 12C/286/2012 ďalej uviedol, že z dôvodu nesprávneho

úradného postupu mu postupom súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu
informačného systému a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde, spolu 125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by
exekučný súd postupoval správne. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 534,76 eur
počítajúc alikvotnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie

povereniavzákonomstanovenejdobevspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú
sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky.Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody

však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa vo všetkých troch veciach (pred spojením) na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žaloby
ako neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď

chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu
nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne
uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu
škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostrednývýrazvovydanomrozhodnutí,nemôžebyťnesprávnymúradnýmpostupom.Tiežnemôže

ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia
by musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil
alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným

prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal
jednakvznikajednakanivýškuškody.Priuplatnenínáhradynemajetkovejujmypoukázalnaskutočnosť,
že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch,
pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie
základnýchzákonnýchpodmienokprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z., preto

je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a spisu
2Er/17/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci
2Er/17/2010 (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok - nelegálneho postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na
tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenej škode)
"štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä naa/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať uplatňovanú náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona,
museli by byť splnené kumulatívne tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy
vyjadriteľnejvpeniazoch),2/nesprávnyúradnýpostuporgánuštátua3/príčinnásúvislosťmedziškodou

a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§
115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a
predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili
a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho
neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Zo spisu 2Er/17/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vedeného pod spis. zn. T. XXXXX/XX) súd zistil, že dňa 19. 12. 2009 bola u exekútora spísaná

zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 11. 01. 2010 bola podaná
na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako
oprávneného proti povinnému T. L. pre vymoženie 375,41 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd listom zo dňa 02. 02. 2010 vyžiadal od Stáleho rozhodcovského
súdu spisový materiál, ktorý bol doručený 07. 06. 2010. Uznesením zo dňa 03. 09. 2010 súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, lebo dospel k názoru, že
rozhodcovský súd nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ale
priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Na odvolanie žalobcu ako oprávneného
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28. 04. 2011 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Dňa 27. 07.

2011 potom okresný súd vydal poverenie pre exekútora.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení v rozhodnom období , teda v znení od 01. 12. 2006 (ďalej len Ex. por.)
"súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola podaná na súd 11. 01. 2010. Exekučný súd bol povinný dôsledne
skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a v prípade zistenia, že
niesúsplnenépodmienkymateriálnejaleboformálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,musínazistenie
nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Preskúmanie všetkých náležitostí,

posúdenie exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej
únie vyžaduje istý čas, pričom si k rozhodnutiu potreboval zadovážiť aj spis Stáleho rozhodcovského
súdu, čo tiež trvalo istý čas. Súd je známe z iných vecí, že Stály rozhodcovský súd vo viacerých veciachžiadal o predĺženie lehoty na predloženie spisu z dôvodu množstva spisov a časovej náročnosti ich
vyhľadávania.

Podľa názoru súdu 15 dňová lehota uvedená v cit. ust. § 44 ods. 2 Ex. por. je lehotou procesnou.
Vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť.
Z tohto aspektu má táto lehota poriadkový charakter, keďže Ex. poriadok neustanovuje sankciu za jej
nedodržanie. Táto lehota je extrémne krátka na to, aby mohol exekučný súd (hlavne keď exekučným
titulom je rozhodnutie rozhodcovského súdu v spotrebiteľskej veci) náležite preskúmať predložený

rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na
zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného
titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ. Tomuto nasvedčuje aj to, že
Ex. por. sa neskôr novelizoval a lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatí v prípadoch, keď exekučným
titulom je o. i. rozhodnutie rozhodcovských súdov.

Keď exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení Ex. por. (§ 39
ods. 1 a 2 - skúmanie náležitostí návrhu) vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov o rozhodcovskom konaní, teda či rozhodcovský rozsudok obsahuje náležitosti
podľa § 39 ods. 1 - 4.

Exekučný súd teda na základe vyššie uvedených ustanovení skúmal procesné podmienky exekučného
konania, t. j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Procesné podmienky súdnej exekúcie sú v podstate
totožné s podmienkami sporového konania. Ak v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia súd nekonštatuje rozpor so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

V danom prípade súd uznesením zo dňa 03. 09. 2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol, na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo
dňa 28. 04. 2011 prvostupňové uznesenie zrušil a dňa 27. 07. 2011 súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie.

Pokiaľ žalobca v žalobách 12C/181/2012 a 12C/286/2012 uvádza, že konanie začalo dňa 19. 12. 2009
a súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 05. 10. 2010, teda došlo k omeškaniu viac ako
290 dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žaloby tvrdiac, že exekučný súd nevydal
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez

zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu pričítať čas
od podania návrhu exekútorovi (čo bolo 19. 12. 2009) do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na súd, čo bolo 11. 01. 2010 (exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por.
predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol
ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti a

tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že by o žiadosti bolo rozhodnuté až 05. 10. 2010, keď
okresný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti uznesením zo dňa 03. 09. 2010. Nejde teda v žiadnom
prípade o taký časový úsek tvrdených prieťahov exekučného súdu, ako to tvrdí žalobca, teda tvrdenia
v žalobách nezodpovedajú skutočnosti.

K tvrdeniu žalobcu, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, a to
rozhodcovský rozsudok, súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,
t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol

nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2
Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore
so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie."Pretosúddospelkzáveru,žepostupovalsprávne,keďskúmalpredloženýrozhodcovskýrozsudokpodľa
§ 44 ods. 2 Ex. por.

Súd vo veci rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že
je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

Tiež z odôvodnenia uznesenia zn. II.ÚS 245/2013-17, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv, vyplýva, že žalobca pred okresným súdom

inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov
v typovo obdobných veciach). Tento fakt je nevyhnutné vziať do úvahy a to smerom ku kritériám
posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu
vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľa (žalobcu) ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť
vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľa. V takýchto prípadoch je možné z ústavného

hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Ústavný súd konštatoval, že
povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi sťažovateľa sa tak nevyhnutne dostáva
do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v
primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o
súdnu ochranu. Poukázal aj na obdobný názor v rozhodnutí sp. zn. II ÚS 64/97.

Žalobca si uplatnil v žalobe 12C/137/2012 (obdobne ako v stovkách obdobných vecí) paušálne náhradu
125,- eur (70,- eur na správu pohľadávky, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,-
eur na administratívu), ale ničím nepreukázal, že skutočne mu k takejto škode a práve v tejto konkrétnej
veci,tedavsúvislostisexekučnýmkonaním 3Er/509/2009došlo,tedaneuniesolvtomtosmeredôkazné

bremeno. Obdobne je tak aj v žalobe 12C/286/2012, kde si uplatnil takú istú paušálnu náhradu 125,- eur
(70,- eur na správu pohľadávky, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur na
administratívu). Na výzvu súdu zo dňa 13. 09. 2013, či skutočne uplatňuje paušálnu náhradu 125,- eur
dvakrát, a ak áno, na základe čoho, žalobca vôbec nereagoval.

Súd ďalej poznamenáva, že žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje aj náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch , by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej
(podnikateľskej) oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov tiež
nepreukázal.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné
podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal kumulatívne splnenie základných
podmienok, a to nesprávny úradný postup , existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom, súd žalobu podľa § 17 ods. 1-3 zákona ako neodôvodnenú zamietol,

keďže pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri
vyššie uvádzané zákonné podmienky.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola

dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani
na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy

nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné
podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal kumulatívne splnenie základných
podmienok, a to nesprávny úradný postup , existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a

nesprávnym úradným postupom, súd žalobu podľa § 17 ods. 1-3 zákona ako neodôvodnenú zamietol,
keďže pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri
vyššie uvádzané zákonné podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.