Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/313/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315209537
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315209537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu Friendly Finance
Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
JankaKráľa7,97401BanskáBystrica,protižalovanejĽ.R.,nar.XX.XX.XXXX,bytom09406Košarovce
192, t.č. neznámom mieste, zast. opatrovníčkou, F. N., pracovníčkou OS L. V. B., o zaplatenie 219,17
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 120,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % ročne od 4.11.2013 do zaplatenia to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 34,17 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Súd konanie do výšky 65,00 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 30.07.2015 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 219,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 154,17 eur
od 04.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou došlo dňa 09.10.2013 k uzatvoreniu

rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb,azároveňzmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúverustým,žežalovanáprijalanávrhRámcovej
zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca
poskytolžalovanejkrátkodobýbezúčelový,bezúročnýúvervovýške120eur.Predpokladomuzatvorenia
zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla
žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol
oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a

jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami
s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním predzmluvného formulára a návrhu
zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Podľa tvrdenia žalobcu
sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 154,17 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru
a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 34,17 eur,

pričom celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú RPMN a jej percentuálna výška je uvedená v
uzatvorenej zmluve. Žalobca predloženými písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku,
a preto si žalobca uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v súlades článkom IV bodu 5 rámcovej zmluvy. Celková dlžná suma tak predstavuje 219,17 eur spolu s úrokmi
z omeškania v zákonnej výške 5,50 % ročne zo sumy 154,17 eur od 04.11.2013 do zaplatenia.

Žalobca pred prvým pojednávaním podaním zo dňa 10.09.2015 doručeným súdu dňa 14.09.2015 vzal
svoju žalobu v časti o zaplatenie skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 eur späť.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím
návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o
späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V
takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žaloba bola vzatá v časti o zaplatenie skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 eur späť
pred začatím pojednávania, nevyžaduje sa súhlas žalovanej s týmto čiastočným späťvzatím, preto súd v
zmysle vyššie citovaných ustanovení § 96 Občianskeho súdneho poriadku konanie v rozsahu späťvzatia
zastavil.

Predmetom tohto konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je tak zaplatenie sumy 154,17 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 154,17 eur od 04.11.2013 do zaplatenia titulom
nesplnenia povinností žalovaného zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

V priebehu konania súd zistil, že žalovaná sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a jej súčasný
pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, pričom predvolanie na
pojednávanie im bolo riadne doručené. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť ako i

neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Preto v súlade
s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti
účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal v tejto veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 10.07.2015 spolu s

jej prílohami, a to rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s
tým spojených ďalších služieb zo dňa 09.10.2013, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
09.10.2013, výpisom z účtu žalobcu, jednotlivými upomienkami, vyjadreniami žalobcu a s obsahom v
spise ďalších pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 09.10.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru tým, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy
zo strany žalobcu v súlade s článkom III. Bodu 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol
žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 120 eur. Žalovaná sa zaregistrovala na

adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala
o uzatvorenie zmluvy. Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu
oboma zmluvnými stranami s ich obsahom, pričom žalovaná ako spotrebiteľ vyjadrila súhlas formou
elektronickej pošty kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný. Na základe takto uzavretej zmluvy sa
žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 219,17 eur, ktorá bola tvorená súčtom poskytnutého

úveru, dohodnutej odplaty a celkových nákladov vo výške 65 eur, a to v lehote do 03.11.2013. Podľa
tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaná sumu poskytnutého úveru žalobcovi nevrátila v lehote splatnosti, a
preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti až do zaplatenia.

Súd výzvou zo dňa 03.08.2015 vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či trvá na podanej žalobe v časti
požadovanej odplaty za poskytnutý úver (individuálne dohodnutá odplata za úver) v sume 34,17 eur a
v sume 65 eur ako skutočne vynaložených nákladov, nakoľko mal za to, že navýšenie 34,17 eur za 25dní, v pomere k poskytnutej sume predstavuje 28,48 % za 25dní, t.j. 1,13 denne (415,80 % ročne), a
takéto navýšenie je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.09.2015 trval na podanej žalobe v časti odplaty,
pretože túto sumu vo výške 34,17 eur nepovažoval za neprimerane vysokú. Zároveň uviedol, že
žalovaná si výšku úveru zvolila sama, pričom výška odplaty bola vyjadrená určito a jasne v závislosti od
zvolenej výšky úveru prostredníctvom internetovej stránky.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných

službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 266/2005 Z.z.“),
zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno c) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom osoba, ktorá je v rámci

svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona č. 266/2005 Z.z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa
výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej

uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,

ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadovaní pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa ustanovenia § 1a odsek 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak ide o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo
sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol
založený záväzkový vzťah, a to na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného

úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 09.10.2013 uzavretej prostredníctvom diaľkovej komunikácie tak, že žalovaná prijala
návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bodu 3 rámcovej zmluvy.
Žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia
užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť

dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich obsahom, pričom žalovaná ako spotrebiteľ
vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej
pošty. Na základe takto uzavretých zmlúv žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný
úver vo výške 120 eur. Táto suma bola žalovanej poukázaná na ňou uvedený účet, čo vyplýva zo
žalobcom predloženého výpisu z účtu. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaná si nesplnila svoje

povinnosti z týchto zmlúv a žalobcovi nevrátila sumu poskytnutého úveru riadne a včas, t.j. v lehote
splatnosti do 03.11.2013, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.

Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 120 eur, ktorý mala žalovaná vrátiť do 25 dní spolu s odplatou
vo výške 154,17 eur. Predmetná úverová zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade

s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť
zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým,
že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Súd sa v tomto smere nestotožnil s názorom

žalobcu, že výšku odplaty za poskytnutie úveru si žalovaná zvolila sama, pretože výška odplaty sa
odvíjala od výšky úveru a doby jeho splatnosti, preto pri konkrétnej sume úveru poskytnutého úveru a
konkrétnej dobe jeho splatnosti bola výška odplaty určená žalobcom, a preto žalovaná ako spotrebiteľ
buď zmluvu ako celok prijal alebo ju mohla ako celok odmietnuť.

Odplata za poskytnutie úveru v percentuálnom vyjadrení predstavuje 28,48 % na obdobie 25 dní. Táto
odplata však v prepočte na rok predstavuje 415,80 %. Je teda zrejmé, že dohodnutá odplata je jednak
v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 1a odsek 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v zmysle
ktorého je pri úvere poskytnutom na obdobie kratšie ako tri mesiace najvyššia prípustná výška odplaty
8,03% ročne, avšak zároveň dohodnutú odplatu vo výške 28,48 % za poskytnutie úveru na obdobie 25

dní súd považuje za dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi, ako i neprijateľnú
zmluvnúpodmienku,keďžetakátoodplatajemnohonásobnevyššiaakoobvyklápriemernávýškaúrokov
poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období. Takúto výšku odplaty
však súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi a predpismi spotrebiteľského Občianskeho práva.
Súd má za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná až o praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník

ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je už vopred pripravený na predtlačených formulároch
- tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje. Takéto dojednania v zmluve a v zmluvných
dojednaniachotakejtovysokejzmluvnejodmenepovažujesúdprerozporsdobrýmimravmizaneplatné,
pretože odplata je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami
v uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná

v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. V danom
prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny dlžníkovi a
nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom je taká
výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje úrokovúmieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám ktoré
uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v zhode aj
s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.

zn. 5Cdo/26/2011.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nesporné, že žalovaná sa so splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, a preto

žalobca má právo i na zaplatenie úroku z omeškania. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním
uplatnenej zákonnej výške iba zo sumy poskytnutého úveru, s ktorej vrátením bol žalovaný v omeškaní,
t.j. úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 120 eur od 04.11.2013 do zaplatenia.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba v časti o zaplatenie

sumy 120 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 120 eur od 04.11.2013 do
zaplatenia, a preto jej v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie odplaty vo výške
34,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z tejto sumy od 04.11.2013 do zaplatenia
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 odsek 2 veta prvá v spojení § 142 odsek
2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca svojím späťvzatím zavinil, že konanie v časti o zaplatenie
sumy 65 eur muselo zastaviť, pričom nebolo preukázané, že sa tak stalo pre správanie žalovanej, preto
v tejto časti nebol žalobca úspešný. Zároveň žalobca nebol úspešný ani v časti o zaplatenie sumy 34,17
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z tejto sumy od 04.11.2013 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 120 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %
ročne od 04.11.2013 do zaplatenia mal žalobca úspech. Žalobca bol tak úspešný v časti o zaplatenie
sumy 120 eur s príslušenstvom a neúspech v časti o zaplatenie sumy 99,17 eur s príslušenstvom, čo
v percentuálnom vyjadrení predstavuje pomer úspechu žalobcu v rozsahu 54,75 % k jeho neúspechu v
rozsahu 45,25 %. Keďže pomer úspechu a neúspechu účastníkov je približne rovnaký, súd vyslovil, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.