Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/285/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315208403
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315208403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,. advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clemetisa 10, Bratislava proti žalovanej M. O.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XX, o
zaplatenie 735,57 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 606,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne od 24.1.2014 do zaplatenia a sumu 120,00 eur na trovách konania to všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 129,00 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 3.7.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy
735,57 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej zapožičal
1 SIM kartu a poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú
cenu. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatila mesačné úhrady za
poskytnuté služby vyfakturované faktúrami za obdobie 09/2013 - 09/2013 vo výške 606,57 eur. Ďalej z

podanej žaloby vyplýva, že medzi účastníkmi konania bol uzatvorený aj dodatok k zmluve o pripojení,
na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej mobilný telefón za zvýhodnenú akciovú cenu a žalovaná
sa zaviazala užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku, uhradiť
dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v
prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že žalobca žalovanej síce poskytol
mobilný telefón za akciovú cenu, avšak žalovaná si svoju povinnosť nesplnila. V snahe predísť procesnej
neistote pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody (ktorá bola v súdnych

konaniach vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku), žalobca sa domáha nároku titulom náhrady
škody, ktorá mu vznikla tým, že poskytol žalovanej mobilný telefón za zvýhodnenú akciovú cenu. Výšku
tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou, za ktorú
bol odpredaný žalovanej.

Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy
606,57 eur za neuhradené poskytnuté služby a sumy 129,00 eur titulom náhrady škody, ako aj úroku z

omeškania z uvedených súm a náhradu trov konania.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával
aj bez jeho účasti.Žalovaná sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Zo Zmluvy o pripojení č. Y. vyplýva, že žalovanej bola zapožičaná mikroprocesorová SIM karta, ku
ktorej bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX a ktorej predmetom bolo poskytovanie v zmluve
špecifikovaných programov a služieb.

Podľa dodatku k tejto zmluve žalobca poskytol žalovanej mobilné zariadenie Samsung Galaxy Young
blue za kúpnu cenu 1,00 eur s tým, že predajná cena predstavovala sumu 130,00 eur.

Žalovaná sa v čl. 2.3. uvedeného Dodatku zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite
po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom,

po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo
o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať
aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde

k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatku.

Podľa čl. 2.5 Dodatku, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo
2.4 tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku

pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku
pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti,
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 164 eur. Zmluvná pokuta predstavuje
rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy z jej spotrebiteľskej ceny
s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú

pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v
prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť
podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je

splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy
podniku účastníkovi.

NeoddeliteľnousúčasťouuvedenejzmluvyopripojenísúVšeobecnépodmienkyposkytovaniaverejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange

Slovensko, a.s..

Žalobca vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby faktúrami za obdobie 09/2013 - 09/2013 v celkovej
výške 606,57 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 9.1.2014 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia § 5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná

služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose

signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačnéspojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo

medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie

služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k

inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi

účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej služby.

Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanej služby a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/
Všeobecných podmienok, je táto povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej

kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd
nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd
žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 606,57 eur vyhovel, pretože žalovaná ako dlžníčka má
povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§ 494 Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 606,57 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia

§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 129,00
eur, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou

cenou.

ŽalovanávDodatkukzmluveopripojenívyhlásila,žejesivedomá,žemobilnýtelefónjejejpredávanýza
zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať dohodnuté služby počas dohodnutejdoby, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa
ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon,

spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak

na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie
predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal,
že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4

(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán,
b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné
podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľačl.2Všeobecnýchpodmienok(Zmluvaopripojení.AktiváciaSlužieb)bod2.1-spoločnosťOrange
Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal

a ani zo strany žalovanej súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdŕžala. Treba
teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo a teda žalovaná svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný
poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je
daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971, s. 151 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí ( R 55/1971, s. 152 ).

Podľa žalobcu, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
(napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno
považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilný telefón za

nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť
iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT,
tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany
žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,

pretože tento za tento mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by

nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 129,00 eur a
to aj spolu s úrokom z omeškania.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danej veci súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal trovy konania žalobcovi,
ktorý mal v konaní úspech vo výške 82 %, pretože predmetom žaloby bola suma 735,57 eur, pričom
žalobcovi bola priznaná suma 606,57 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 82 % a neúspech 18 %. Podľa
zásady pomeru úspechu a neúspechu súd potom priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 64
% zo sumy, na ktorú by mal žalobca nárok pri plnom úspechu (82 - 18 = 64). Pri plnom úspechu by

žalobcovi patrili trovy konania vo výške 187,62 eur a túto sumu predstavuje zaplatený súdny poplatok
za podaný návrh vo výške 44,00 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur vypočítané podľa
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to 2 úkony po 51,45 eur (prevzatie veci, podanie návrhu), 2 krát paušál po
8,39 eur a DPH vo výške 23,94 eur. Zo sumy 187,62 eur súd priznal žalobcovi 64 %, čo predstavuje
sumu 120,00 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.