Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2012

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/22/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309200678
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5309200678.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľov 1/ N. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. T. Y. XXX a 2/ C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. T. Y. XXX, zast. JUDr. Miroslavom
Stopkom, advokátom so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti odporkyni H. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y. T. Y. XXX, zast. JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca v konaní
o uloženie povinnosti odstrániť dvere takto

r o z h o d o l :

I.Odporkyňa je povinná umožniťnavrhovateľom1/,2/nanákladyodporkyneprístupcezspoločný
vchod (dvere) nachádzajúci sa pod rodinným domom odporkyne č. XXX, čiastočne postavený na parcele
č. CKN XXX/X - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 155 m2, zapísaný na LV č. XXX Správy katastra
Čadca, kat. úz. Y. T. Y. ako samostatnú uzavretú časť suterénu rodinného domu č. XXX o šírke 1,20 m2,
dĺžke 2,90 m2, výmere 3,48 m2 podľa nákresu znalca V.. D. Y., tvoriaceho prílohu znaleckého posudku
č. XXX/XXXX zo dňa 7.11.2011, označenú ako pôdorys suterénu, pričom spoločný vchod, samostatná
uzavretá časť suterénu rodinného domu č. XXX je postavený na parcele navrhovateľov 1/, 2/ CKN XXX/

X - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 116 m2, zapísanej na LV č. XXX Správy katastra Čadca, kat.
úz. Y. T. Y. do pivnice navrhovateľov 1/, 2/ v ich rodinnom dome č. XXX, postavenom na parcelách CKN
XXX/X, XXX/X/X, zapísaných na LV č. XXX Správy katastra Čadca, kat. úz. Y. T. Y., a to v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania vo výške 1143,60

EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/ JUDr.
Miroslava Stopku, advokáta, AK v Čadci.

III. Odporkyňa j e p o v i n n ázaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom
súdneho poplatku za odvolanie proti nariadenému predbežnému opatreniu sumu 33 EUR v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci
titulom trov preddavkovaných štátom sumu 476,72 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/, 2/ podali dňa 12.2.2009 návrh proti odporkyni. Z rozsudočného návrhu vyplýva, že
žiadali odporkyňu, aby na svoje náklady odstránila dvere do pivníc k rodinným domom XXX a XXX kat.
úz. Y. T. Y.. Rodinný dom č. XXX je vlastníctvom odporkyne, je postavený podľa LV č. XXX kat. úz. Y. T. Y.
na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2. Navrhovatelia 1/, 2/ sú vlastníkmi

rodinnému domu č. XXX, zapísaného na LV č. XXX kat. úz. Y. T. Y., postaveného na parcele XXX/X -
záhrady o výmere 160 m2. Rozhodujúce skutkové tvrdenia podľa § 42 ods. 3 OSP a § 79 ods. 1 OSP
boli ďalej tie, že v roku 1958 na základe dohody z 28.12.1958 právny predchodca nebohý N. T. uzavrel správnou predchodkyňou odporkyne takú dohodu, že si môže na časti domu č. XXX postaviť svoj rodinný
dom č. XXX, a tak vznikol dvojdom s číslami XXX a XXX. Je teda podľa tvrdení navrhovateľov zrejmé,
že rodinný dom XXX nadstavila odporkyňa nad časťou rodinného domu XXX. V tejto časti je a aj bol

vchod do pivníc rodinného domu č. XXX, XXX, ktorý na základe dohody bol užívaný ako spoločný vchod.
Od roku 1947 N. T. tento spoločný vchod užíval ako vchod do pivnice rodinného domu č. XXX. Od
dohody v roku 1958 bol vchod užívaný ako spoločný vchod do pivnice rodinného domu č. XXX, ale aj do
pivnice rodinného domu č. XXX. Užívanie trvalo do 20.1.2009, kedy spoločný vchod do pivníc odporkyňa
zneprístupnila navrhovateľom. Na spoločný vchod dala dvere, znemožňuje navrhovateľom prístup do

pivnice navrhovateľov v rodinnom dome č. XXX, k palivu, k poľnohospodárskym plodinám, ktoré tam
majú uskladnené, do kotolne, na plyn, k vodomeru a k technickej časti domu. O znemožňovaní vstupu
existujú záznamy na polícii v Y. T. Y.. Po právnej stránke kvalifikovali navrhovatelia nárok podľa § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mali zato, že odporkyňa zasiahla do vlastníckeho práva navrhovateľov,
znemožňuje navrhovateľom užívať predmet ich vlastníctva - rodinný dom č. XXX, a to tým, že odmieta
dobrovoľne odstrániť dvere z nehnuteľnosti, ktoré má uzamknuté. Ďalej uviedli, že do vlastnej pivnice

v rodinnom dome č. XXX môžu navrhovatelia vstupovať iba cez pivničné okienko, čo je provizórne
riešenie.

Na základe návrhu na vydanie predbežného opatrenia na čl. 17 spisu súd uložil odporkyni uznesením
na čl. 28 spisu dňa 3.3.2009 povinnosť umožniť navrhovateľom vstup do pivníc k rodinným domom č.

XXX a č. XXX. Krajský súd v Žiline o predbežnom opatrení na čl. 65 spisu rozhodol dňa 21.5.2009 tak,
že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli v tomto
štádiu konania splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd mal zato, že z
návrhu nevyplýva, z akého titulu navrhovatelia svoje právo využívať prístup do svojej pivnice odvodzujú,
teda či z titulu vydržania alebo z titulu vlastníctva časti domu, v ktorej sa dvere do pivníc nachádzajú,

prípadne z iného titulu. Odvolací súd mal zato, že navrhovatelia nepredložili žiaden dôkazový materiál,
ktorý by osvedčoval nimi tvrdený skutkový stav. Z pripojených listov vlastníctva nemal súd preukázané,
že by rodinný dom XXX zasahoval do rodinného domu č. XXX, resp. do pozemku č. XXX/X, ktorý patrí
navrhovateľom. V konaní odvolací súd taktiež nemal preukázané, že by navrhovatelia nemali iný prístup
do pivnice. Konštatoval, že bola ukončená vykurovacia sezóna a ukončila naliehavosť používať plynový

kotol na kúrenie. Tým odpadlo nebezpečenstvo vyplývajúce z tohto dôvodu. Poukázal na tú skutočnosť,
že súd umožnil navrhovateľom aj vstup do pivníc k rodinnému domu č. XXX, teda k rodinnému domu
vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Tým by odporkyňa mala povinnosť umožniť prístup navrhovateľom
aj do jej vlastných pivníc.

Odporkyňa sa vyjadrila písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 1.4.2009 na čl. 56
spisu. Uviedla, že rodinný dom č. XXX stojí výlučne na pozemku odporkyne CKN XXX/X. Nie je pravdivé
tvrdenie, že by rodinný dom č. XXX bol nadstavený aj nad časťou č. XXX. Pripojila kópiu z katastrálnej
mapy na preukázanie svojich tvrdení. Pripojila vyhlásenie V.. Q. Č.V., ktorým preukazovala, že dvere do
pivníc sú osadené v objekte rodinného domu č. XXX na parcele CKN XXX/X. Odporkyňa teda nezasiahla

dovlastníckehoprávanavrhovateľov1/,2/,neznemožňujenavrhovateľomprístupdoichpivníc.Tvrdenia
sú nepravdivé, preto žiadala návrh zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 25.6.2009 sudkyňa v nadväznosti na § 118 ods. 1, 2 OSP a § 226 OSP oboznámila
sporné a nesporné body predmetu sporu. Navrhovatelia doplnili svoj prednes v tom smere, že odporkyňa

zamedzila prístup navrhovateľom do ich pivnice nielen tým, že osadila a uzamkla dvere na spoločnom
vchode do pivníc, ale aj tým spôsobom, že vchod do pivnice navrhovateľom zamurovala.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 25.6.2009 na čl. 78 spisu uviedla, že skutočný stav zodpovedá stavu
podľa kópie z katastrálnej mapy. Na rozhraní nehnuteľností neexistuje žiaden spoločný vchod do pivníc

obidvoch rodinných domov, ako tvrdia navrhovatelia. Uviedla, že medzi navrhovateľmi a odporkyňou ani
medzi ich právnymi predchodcami nebolo dohodnuté, že vchod bude spoločný. Nie je pravdivé tvrdenie,
že tento vchod sa využíval ako spoločný prístup do pivníc rodinného domu č. XXX a č. XXX. Pripustila
však, že dvere na vchod dala v januári 2009, vchod existuje od roku 1960. Tvrdila, že vchod používala
len jej rodina, teda rodičia odporkyne, súrodenci a bol používaný k prechodu do pivnice rodinného domu

č. XXX.

Rozsudkom č. konania čC/22/2009-84 zo dňa 25.6.2009 prvostupňový súd návrh zamietol. Mal zato,
že navrhovatelia nepreukázali vlastnícke právo ku vchodu, ktorý žiadajú sprístupniť, teda nepreukázali,že je naplnené ustanovenie § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal z aktuálnych listov
vlastníctva č. XXX, XXX a § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra sú záväzné,
ak sa nepreukáže opak.

V odvolaní na čl. 89 navrhovatelia uviedli, že spoločný vchod bol zámerne budovaný na spoločné
užívanie obidvoma rodinami a k tomu účely odpočiatku aj slúžil. Dom odporkyne bol postavený až po
tom, čo už stál rodinný dom navrhovateľov a ich právnych predchodcov. Z priestorových dôvodov bol
rodinný dom odporkyne pribudovaný k pôvodnej nehnuteľnosti - rodinnému domu č. XXX. Trvali aj na

právnej kvalifikácii podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Uznesením č. konania 10Co/341/2009-103 zo dňa 4.2.2010 odvolací súd zrušil rozsudok
prvostupňového súdu. Prvostupňový súd v nadväznosti na § 226 OSP sa cítil byť viazaný závermi
odvolacieho súdu. Odvolací súd považoval za rozhodujúcu prejudiciálnu otázku, či odporkyňa zasiahla
do vlastníckeho práva navrhovateľov 1/, 2/. Odvolací súd mal zato, že okresný súd túto skutočnosť

neskúmal, rozhodnutie je predčasné. Prvostupňový súd mal ustáliť, kde sa sporné dvere nachádzajú,
či na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov, alebo vo vlastníctve odporkyne, teda súčasťou čieho
majetku sa nasadené dvere stali. Doporučil ohliadku, znalecké dokazovanie. Súd mal prejudiciálne
ustáliť právnu otázku týkajúcu sa sporného priestoru = spoločného vchodu a vlastníckeho práva k
tomuto spoločnému vchodu. Odvolací súd taktiež konštatoval, že žaloba na plnenie, v tomto prípade

odstránenierušivéhozásahu,máprednosťpredurčovacoužalobou.Aksavkonanívyskytlapochybnosť
o vlastníckom práve, súd ju musí prejudiciálne vyriešiť bez ohľadu na zápis na listoch vlastníctva.

V zmysle uvedeného súd uznesením na čl. 113 spisu nariadil dokazovanie znalcami z odboru
stavebníctvo a z oboru geodézia a kartografia.

Znaleckým posudkom V.. I. Y., znalca z odboru geodézie a kartografie na čl. 132 a nasledujúce spisu, mal
súd preukázané nasledovné skutočnosti. Zo znaleckého posudku vyplýva, že hranicu rodinného domu
navrhovateľov č. XXX a rodinného domu odporkyne č. XXX tvoria dotykové steny oboch domov. Rodinný
dom navrhovateľov podľa katastrálnej mapy je zapísaný na LV č. XXX kat. úz. Y. T. Y., zastavaná plocha,

nádvoria o výmere 116 m2, parcela XXX/X. Rodinný dom odporkyne je zapísaný na LV č. XXX kat. úz.
Y. T. Y., zastavané plochy, nádvoria o výmere 155 m2, parcela XXX/X. Obe domové nehnuteľnosti majú
samostatné pivnice a spoločný vchod, z ktorého ústia samostatné vchody do jednotlivých pivníc. Tieto
nemohol presne zamerať, pretože odporkyňa odmietala otvoriť. Podľa znalecko-grafického plánu na čl.
136 spisu, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku, hranica pozemkov podľa katastra nehnuteľností je

označená bodmi 1, 2, 3, 4 na znaleckom grafickom pláne čl. 136. Priestor 2, 3, 5, 6 znalecko-grafického
plánu na čl. 136 je spoločný vchod do pivníc a priestor 3, 4, 7, 6 ako voľný pozemok bez zástavby. Keďže
v znaleckom posudku na strane 2 jednoznačne uviedol znalec, že hranica katastra je označená bodmi
1, 2, 3, 4, potom pri aplikácii logického výkladu je zrejmé, že spoločný vchod - body 2, 3, 6, 5, je podľa
katastrálnej mapy vlastníctvom navrhovateľov, teda súčasťou parcely CKN XXX/X. Ak znalec na strane 3

znaleckého posudku uviedol „hranica označená bodmi 2, 3, 4 medzi spornými parcelami podľa katastra
nehnuteľností nie je správna, plocha označená bodmi 3, 4, 7, 6, 3 o výmere 64 m2 nemá byť súčasťou
parcely navrhovateľa č. XXX/X, ale parcely odporkyne č. XXX/X“, takýto záver znalca súd považuje
za právnu kvalifikáciu na rozdiel od predchádzajúce odborného záveru o katastrálnej hranici v bodoch
1, 2, 3, 4 znalecko-grafického plánu. Právnym posúdením znalca sa súd nezaoberal. Za rozhodujúce

považoval odborné posúdenie znalca, že katastrálna hranica susedných pozemkov XXX/X, XXX/X je
vedená v bodoch 1, 2, 3, 4 znalecko-grafického plánu. Právne posúdenie veci je neprípustné a pre súd
nezáväzné.

Znaleckým posudkom V.. D. Y. na čl. 163 spisu, ako aj jeho výsluchom na pojednávaní, mal súd

preukázaný nasledovný skutkový stav a odborné posúdenie skutkového stavu. Mal preukázané, že
rodinný dom navrhovateľov č. XXX z hľadiska stavebného je lokalizovaný iba na parcele navrhovateľov
CKNXXX/X,zapísanejnaLVč.XXX.Rodinnýdomodporcovč.XXXzhľadiskastavebnéhojepostavený
na parcele odporcov č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, ale sčasti aj na parcele navrhovateľov CKN XXX/
X, zapísanej na LV č. XXX, a to v šírke 1,25 m, dĺžke 10,05 m, výmere 10,56 m2 podľa nákresu na čl. 168

spisu. Body 1, 2, 3 tohto nákresu sú hranice katastrálnej mapy. Body 4, 5 vyznačujú skutočné hranice
postavenéhorodinnéhodomuč.XXXvdotykusrodinnýmdomomč.XXX.Rodinnýdomč.XXXkolmona
pôdorys zasahuje do parcely č. XXX/X, na ktorej je postavený rodinný dom č. XXX navrhovateľov v šírke
1,25 m, dĺžke 10,05 m, výmere 12,56 m2. Zo stavebného hľadiska nejde o nadstavbu rodinného domuč. XXX nad časťou rodinného domu č. XXX, ale rodinný dom č. XXX od základu je postavený v dotyku s
rodinným domom č. XXX. Dôkazom sú praskliny na vonkajšej omietke, ktoré vznikli vplyvom rozdielneho
sadnutia oboch stavieb spôsobené rozdielnym vekom a vzájomným nepreviazaním zvislých, ako aj

vodorovnýchnosnýchkonštrukcií.Každýzdomovmásamostatnývstupdopivníc,ktorýajnavrhovatelia,
aj odporkyňa majú situovaný v interiérových priestoroch rodinného domu č. XXX a XXX. Interiérové
vstupy do pivníc sú nepoužívané. Spoločný vstup do pivníc existuje, je situovaný na pozemku CKN
XXX/X, ale fyzicky, stavebne pod domom č. XXX. Zo znaleckého posudku vyplýva, že zo spoločného
vchodu po pravej strane viedol vchod do pivnice rodinného domu navrhovateľov č. XXX a po ľavej strane

do pivnice rodinného domu odporkyne č. XXX. Zo znaleckého posudku súd mal preukázané, že vchod
do pivnice rodinného domu č. XXX je zamurovaný, čo vyplýva aj z fotografie na čl. 173 spisu. Znalec
v znaleckom posudku uviedol, že z hľadiska stavebného je spoločný vstup existentný, situovaný na
pozemku KN XXX/X, ale ako samostatná uzatvorená časť suterénu domu č. XXX, a to v šírke 1,20 m,
dĺžke 2,90 m, výmere 3,48 m2 podľa nákresu pôdorysu suterénu na čl. 175 spisu. Sporná plocha je
to teda tá plocha, ktorá je postavená na pozemku č. XXX/X, vlastnícky patriacemu navrhovateľom, ale

z hľadiska stavebného ako samostatná uzatvorená časť suterénu domu č. XXX o šírke 1,20 m, dĺžke
2,90 m, výmere 3,48 m2 podľa nákresu pôdorysu suterénu na čl. 175 súdneho spisu. Zo znaleckého
posudku mal ďalej preukázané, že spoločný vstup bol funkčný až do doby, keď bol po pravej strane
schodiska vstup do pivnice rodinného domu č. XXX dodatočne zamurovaný. Znaleckým posudkom mal
súd taktiež preukázané, že tento spoločný vchod možno lokalizovať ako vchod do pôvodného starého

rodinnéhodomuč.XXX.Zoznaleckéhoposudkumalpreukázané,žedorodinnéhodomuč.XXXexistuje
samostatný vchod do pivnice 80 x 80, ktorý je však zúžený, je nepoužívaný a nepoužívateľný ako vstup
do pivníc. Nepoužívaný je vstup do pivnice rodinného domu č. XXX vedúci z interiérových priestorov.

Ohliadkou na mieste samom za prítomnosti znalca V.. D. Y. dňa 5.10.2011 (čl. 228) mal súd zistené

zhodné skutkové závery. Vizuálne bolo zjavné, že pri otvorení dverí tzv. spoločného vchodu po pravej
strane bol zjavný skutkový stav, že došlo k zamurovaniu vchodu do pivníc navrhovateľov v rodinnom
dome č. XXX. Odporkyňa aj na ohliadke priznala, že vchod je uzamknutý odvtedy, ako tu dala urobiť
dvere, zdá sa jej, že v roku 2008. Predtým tam bola zárubňa bez dverí. Tvrdila, že vchod do pivníc
pôvodného starého domu bol zvnútra. Ohliadkou bolo konštatované aj to, že existuje aj vchod do pivnice

odporkyne v interiérovej časti rodinného domu č. XXX.

Z pripojených rozhodnutí v priestupkovom a trestnom konaní súd mal preukázané, že je neefektívne
vypočúvať dve skupiny rodinných svedkov na strane navrhovateľov a na strane odporcov vzhľadom k
tomu, že medzi nimi existujú dlhoročné susedské spory takého závažného rázu, že vedú k záveru, že

výpovede by boli nevierohodné a nemali by potrebnú dôkaznú silu. Preto súd nepristúpil k výsluchu
rodinných príslušníkov zo strany navrhovateľov, zo strany odporkyne. Uvedené rozhodnutia však súdu
preukazovali, že medzi navrhovateľmi a odporkyňou existujú dlhoročné spory (potvrdenie OO PZ Y. T. Y.
zodňa21.1.2009čl.6,ktorésatýkazábranyvprístupudopivničnýchpriestorov,zodňa8.2.2009čl.7,list
zo dňa 22.1.2009 čl. 21 adresovaný Mestu Y. T. Y., ktorý sa taktiež týkal skutočnosti, že navrhovateľom

je bránené v prístupe do spoločných priestorov, trestný rozkaz 1T/139/2006-276 zo dňa 29.12.2006 čl.
32 spisu, ktorý sa taktiež týka sporov v súvislosti s vchodom vedúcim k pivniciam rodinného dvojdomu
XXX, XXX, rozhodnutie Obvodného úradu v Čadci, odbor všeobecnej vnútornej správy z 21.11.2005 čl.
35, ktoré sa týka priestupkového konania v súvislosti s pivničnými vchodovými priestormi).

Týmito dôkazmi mal zároveň súd preukázané, že nemôže byť pravdivé tvrdenie odporkyne, že získala
vlastnícke právo k nehnuteľnosti navrhovateľa, na ktorej je postavený suterén, spoločný vchod, pretože
nepreukázalatitul,želenvjejprospechbolavydelenátátonehnuteľnosť,nepreukázala,ženehnuteľnosť
užívala nerušene, dobromyseľne a že túto časť nehnuteľnosti vydržala do vlastníctva. V tomto smere
neprodukovala dosť tvrdení a dôkazov, napriek tomu, že znalecký posudok bol doručený v dostatočnom

časovom predstihu, s výzvou k produkovaniu tvrdení a dôkazov. Rovnako súd mal zato, že odporkyňa
v konaní nepreukázala podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním podľa § 135b ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože nepreukázala svoju dobromyseľnosť, že táto časť nehnuteľnosti, ktorá
jej nepatrí, bola darovaná len jej do vlastníctva, aby si len odporkyňa na tejto nehnuteľnosti a len pre
svoje potreby postavila spoločný vchod, teda suterén.

Súd dospel k záveru, že nie je možné aplikovať ani § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.
Odporkyňa zriadila stavbu na cudzom pozemku, ale podľa názoru súdu nie bezprávne, ale mala na to
právo.Z LV č. XXX na čl. 12 spisu mal súd preukázané, že rodinný dom odporkyne č. XXX je postavený na
parcele CKN XXX/X o výmere 155 m2. Z LV č. XXX čl. 13 spisu mal súd preukázané, že rodinný dom

navrhovateľov č. XXX je postavený na parcele XXX/X o výmere 116 m2. Zo znaleckého posudku mal súd
preukázané, že pôvodný rodinný dom č. XXX bol starý rodinný dom, teda bol postavený skôr ako rodinný
dom odporkyne a pôvodný rodinný dom č. XXX v svojej stavebnej časti obsahoval sporný spoločný
vchod a prístup do pôvodnej pivnice v rodinnom dome č. XXX. Zo znaleckého posudku je preukázané,
že odporkyňa pristavila svoj rodinným dom k pôvodne existujúcemu rodinnému domu č. XXX, pričom

suterén rodinného domu je na parcele navrhovateľov XXX/X, teda v časti pôvodného rodinného domu
č. XXX. Navrhovatelia získali vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam od svojich právnych predchodcov
na základe zaopatrovacej zmluvy M. XXX/XX a odporkyňa získala nehnuteľnosti od svojej právnej
predchodkyne na základe darovacej zmluvy D. 1093/2008 z 29.4.2008. Jej právna predchodkyňa bola
sestrou navrhovateľa. Z dohody z roku 1958 na čl. 9 spisu vyplýva, že spoloční právni predchodcovia
D. Č., rod. T. a N. T.Z. N. T. a manželka Z., rod. Y. s parcelou XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 155 m2 na LV č. XXX, na ktorej je postavený rodinný dom č. XXX, disponovali v prospech D.
T., svojej dcéry tak, že z pôvodnej parcely XXX o výmere 525 m2 odpredali dcére a jej manželovi 1/3-
inu. Účelom bola stavba nového rodinného domu. 525 m2 : 3 = 175 m2, to je 1/3-ina z parcele XXX,
ktorú získali kúpou od rodičov. Na LV č. XXX majú zapísanú parcelu XXX/X o výmere 155 m2 a XXX/
X o výmere 343 m2, spolu 498 m2.

Touto dohodou nemal súd preukázané, že by rodičia darovali dcére aj pivnicu, ktorá bola situovaná v
pôvodnom rodinnom dome č. XXX.

Skutočnosť, že vchod do pivníc mal byť užívaný ako spoločný vchod, mal súd preukázané aj

nepriamym dôkazom, rozhodnutím ONV zo dňa 4.5.1985 čl. 13 spisu, ktorý sa týkal sporných pivničných
priestorov, prekládky vodovodného ventilu a vodomeru. Dom bol situovaný ako dvojdom, pretože je
zrejmé, že aj vodovodná prípojka prechádzala cez novopostavený rodinný dom XXX k domu č. XXX.
Navrhovateľova sestra zastavovala vodu, odmietala pracovníkom Sevaku prístup k ventilu a vodomeru.
Aby nedochádzalo k ďalším sporom, navrhovateľ si chcel ventil a vodomer premontovať do svojej

pivnice. Prípojka bola zriadená v roku 1975, právna predchodkyňa odporkyne sa na ňu pripojila pri
výstavbe rodinného domu, pretože prechádzala cez jej pivnicu. Bolo preto rozhodnuté, že D. Č. je
povinná trpieť vodovodné potrubie, prípojku prechádzajúcu cez jej pivnicu ako vecné bremeno podľa §
135a a § 135b vtedajšieho Občianskeho zákona.

Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou sporu, súd je viazaný rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami,
ktoré subsumuje pod príslušné právne normy a zároveň súd je viazaný aj právnymi závermi odvolacieho
súdu v nadväznosti na § 226 OSP.

Súd vyhovel návrhu navrhovateľov z nasledovných skutkových a právnych dôvodov.

Skutkový stav je taký, že sporný priestor čo do pozemku vlastnícky patrí navrhovateľom a predtým
vlastnícky patril spoločným právnym predchodcom. Budova suterén, spoločný vchod vlastnícky patrí
odporkyni, ale predtým bola súčasťou pôvodného rodinného domu č. XXX a vlastnícky patrila spoločným
právnym predchodcom, rodičom. Výsluchom samotnej odporkyne mal súd preukázané, že asi v roku

2008 na vchod dala dvere a ohliadkou a znaleckým dokazovaním mal preukázané, že vchod do pivnice
rodinného domu č. XXX je zamurovaný. Nezamurovaný je len vchod do pivnice rodinného domu XXX
vedúci zo spoločného vchodu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Bolo preukázané, že navrhovatelia predmet svojho vlastníctva - rodinný dom č. XXX, vrátane pivnice,
užívali aj tým spôsobom (vrátane ich právnych predchodcov), že užívali pivničné priestory rodinného
domu č. XXX takým spôsobom, že vstupovali cez spoločný vchod a cez dvere, ktoré odporkyňa

zamurovala a znemožnila im tak užívanie predmetu ich vlastníctva. Je preto na mieste, že navrhovatelia
sa domáhali svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd teda uložil
odporkyni, aby sa zdržala takého konania, ktorým navrhovateľom bude obmedzovať užívanie ich
vlastníckeho práva. Ide teda o žalobu negatórnu, žalobu na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahovdo vlastníckeho práva navrhovateľov. Navrhovatelia svoje vlastnícke právo k budove č. XXX preukázali,
rovnako preukázali svoje vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je vybudovaný spoločný vchod do
pivnice k rodinnému domu č. XXX. V konaní boli preukázané zásahy odporkyne (nasadenie, uzamknutie

dverí, zamurovanie vchodu, priestupkové a trestné konania, zastavovanie vody). V čase rozhodovania
súdu zásahy existovali a pretrvávali. Nebol sprístupnený vchod do pivnice rodinného domu č. XXX, preto
súd návrhu vyhovel.

Z celého hmotno-právneho správania je zrejmé, že pôvodní vlastníci pozemku pod spoločným vchodom

boli rodičia navrhovatelia a jeho sestry právnej predchodkyne odporkyne. Rodičia vchod do svojej
pivnice v rodinnom dome č. XXX mali totožný s tzv. spoločným vchodom. Dcére, právnej predchodkyni
odporkyne, dovolili pristaviť k už existujúcemu rodinnému domu. Dôvodne táto skutočnosť viedla súd k
záveru, že pokiaľ by medzi rodičmi navrhovateľov a právnou predchodkyňou odporkyne nebola dohoda
o spoločnom užívaní tzv. spoločného vchodu do pivníc, rodičia ani navrhovateľ by neboli súhlasili
s tým, aby si právna predchodkyňa odporkyne, resp. odporkyňa pristavila suterén svojej budovy na

nehnuteľnosťvlastníckypatriacunavrhovateľov,resp.ichprávnympredchodcom.Tosúdviedlokzáveru,
že medzi nimi existovala táto dohoda, ktorá prešla na právnych nástupcov o tom, že vstup do pivníc bude
spoločný, pričom každý z nich má pivnicu umiestnenú vo svojej časti rodinného domu. Pojem „spoločný“
je teda daný aj tým, že v prospech spoločnej veci zo strany navrhovateľov svedčí vlastnícke právo k
pozemku a k pôvodnému spoločnému vchodu a v prospech odporkyne vlastníctvo k tejto suterénnej

časti budovy. Svedčí tomu aj hmotno-právne užívanie tejto spoločnej veci, čo dokazujú dva samostatné
vchody do pivníc navrhovateľov i odporkyne cez spoločný vchod. Tieto skutočnosti sú preukázané
objektívne ohliadkou, znaleckým dokazovaním.

Preto súd zaviazal odporkyňu, aby sa zdržala takého konania, ktorým by obmedzovala riadne užívanie

vlastníctva navrhovateľov, riadne užívanie ich pivnice v rodinnom dome č. XXX cez spoločný vchod,
teda, aby im na svoje náklady tento vstup umožnila, pretože odporkyňa spoločný vchod uzamkla a
zamurovala vstup do pivnice navrhovateľov. Je preto spravodlivé, aby tento protiprávny stav odstránila
a zdržala sa ďalšieho obmedzovania vlastníckeho práva navrhovateľov.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa odvolala proti nariadenému predbežnému opatreniu, súd ju zaviazal
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 33 EUR podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych
poplatkov a poznámky 3 k položke 1.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania,ktoréplatil.Odporkyňajeneúspešnouúčastníčkoukonania,pretojusúdzaviazalknáhradetrov
konania titulom trov preddavkovaných štátom, a to titulom znalečného vo výške 212,48 EUR, ktoré bolo
priznané a zaplatené znalcovi V.. Y.Á. (uznesenie č. konania 4C/22/2009-160 zo dňa 29.3.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011), náhradu za použitie osobného motorového vozidla vo výške
8,51 EUR (čl. 256 spisu) na ohliadku dňa 5.10.2011 na miesto samé. Bolo použité vozidlo Okresného

súduČadcaŠPZX.-XXX-Z.namiestesamomY.T.Y..Podľavyhláškyč.283/02Z.z.doplnenejopatrením
MPSVR SR 632/08 Z.z. podľa záznamu o premávke vodič vykázal na trase Č. - Y. T. Y. a späť 30
km x (0,068 spotreba na 1 km x 1,479 cena PHM + 0,183 poplatok za 1 km) = 8,51 EUR. Titulom
trov preddavkovaných štátom - znalečného V.. D. Y., ktorému súd priznal uznesením na pojednávaní
znalečné vo výške 255,73 EUR. Spolu trovy preddavkované štátom predstavujú súčet 212,48 + 8,51 +

255,73 = 476,72 EUR. Okrem toho, že odporkyňa bola neúspešná účastníčka konania, v nadväznosti
na § 148 ods. 1 OSP súd poukazuje na tú skutočnosť, že neboli u nej podklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov. V odvolaní čl. 116 spisu uviedla: „Ja odporkyňa nie som ochotná ani schopná zaplatiť
preddavok na trovy ohliadky a znaleckého dokazovania vo výške 300 EUR. Môj hrubý mesačný príjem
predstavuje sumu 330 EUR. Navrhovatelia sú tí, ktorí navrhli uvedené znalecké dokazovanie, a teda

by si mali znášať aj jeho trovy.“ Na výzvu súdu na čl. 120 spisu, aby bol upravený, doplnený návrh na
oslobodenie a preukázaný dôkazmi, aby odporkyňa zároveň zdôvodnila, prečo nepožiadala o právne
zastúpenie centrum právnej pomoci, ktoré zastupuje nemajetných, ale advokáta, na čl. l27 uviedla,
že odvolanie odporkyne nie je zároveň návrhom na oslobodenie od súdneho poplatku. Tým mal súd
ustálené, že na strane odporkyne nie sú dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 141 ods. 1 OSP súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, alebo ktorý nariadil súd, o
skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.Je zrejmé, že znalecké dokazovanie navrhli navrhovatelia, ale je zrejmé aj to, že táto povinnosť
vyplynula súdu aj zo záverov rozhodnutia odvolacieho súdu v nadväznosti na § 226 OSP a vyplynula

súdu aj z rozhodujúcich tvrdení odporkyne. Je pravdou, že dôkazné bremeno za výsledok sporu
majú navrhovatelia, ale každý z účastníkov konania má dôkazné bremeno za svoje tvrdenia. Dôkazné
bremeno vyplýva z ustanovení hmotného práva (§ 120 ods. 1 OSP). Odporkyňa tvrdila, že nejde o
spoločný vchod, že ide o predmet jej vlastníctva, a to nielen čo do budovy, ale aj čo pozemku. Za
tieto tvrdenia má dôkaznú povinnosť, a preto znalecké dokazovanie bolo nariadené aj na preukázanie

jej tvrdení a aj v záujme jej dôkazného bremena. V tomto smere súd poukazuje na účelový postup
odporkyne, kedy síce tvrdí, že nežiada znalecké dokazovanie, nechce zložiť preddavok na znalecké
dokazovanie, ale opätovne po doručení znaleckých posudkov na čl. 270 spisu uviedla: „Bude na
zváženie aj OS v Čadci, či sa uspokojí so znaleckým posudkom V.. D. Y. alebo či bude potrebné
vypracovať kontrolný znalecký posudok.“

Súd sa domnieval, že závery znalca sú jednoznačné, logicky na seba nadväzujú, zodpovedajú
zistenému skutkovému stavu na ohliadke, a preto súd z tohto dôkazu vychádzal ako z objektívneho
listinného dôkazu, rovnako aj zo znaleckého posudku V.. Y. (s výnimkou právneho posúdenia). Týmto
dôkazom pripísal vyššiu dôkaznú silu ako tvrdeniam odporkyne v námietkach proti znaleckému posudku
načl.270spisu,ktorébolineurčité,nepresvedčivé.Pokiaľvpodanínačl.270spisuopätovnenavrhovala

odporkyňa ohliadku na mieste samom, súd poukazuje na tú skutočnosť, že ohliadka za účasti znalca
bola realizovaná, odporkyňa a jej právny zástupca mali právo klásť otázky, vyjadriť sa, nebola im
odňatá možnosť konať pred súdom. Opätovné realizovanie ohliadky na mieste samom súd považoval
za nadbytočné, nehospodárne a za účelový postup zo strany odporkyne.

O návrhu navrhovateľov na oslobodenie od súdnych poplatkov na čl. 124 spisu rozhodol Okresný súd v
Čadcinačl.129spisudňa13.9.2010tak,žeimnepriznaloslobodenieodsúdnychpoplatkov.Krajskýsúd
v Žiline uznesením č. konania 7Co/337/2010-154 zo dňa 16.12.2010 uznesenie Okresného súdu Čadca
potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2011. Na strane navrhovateľov teda rovnako nie
sú dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Úspešnými účastníkmi konania sú navrhovatelia, podľa § 142 ods. 1 OSP im patrí plná náhrada trov
konania. Trovy konania im boli priznané vo výške vyúčtovanej podľa platných právnych predpisov, v
súlade s uplatneným návrhom podľa § 151 ods. 1 OSP vo výške preukázanej, účelne vynaloženej, a
to za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastupovania, návrh na začatie konania, návrh

na vydanie predbežného opatrenia, zastupovanie na pojednávaní dňa 25.6.2009, odvolanie 21.7.2009)
po 85,58 EUR, 5-krát režijný paušál po 6,95 EUR, 2 úkony právnej pomoci (odvolanie 6.10.2010,
vyjadrenie 27.10.2010) po 55,49 EUR, 2-krát režijný paušál po 7,21 EUR, 2 úkony právnej pomoci
(znalecká ohliadka 30.6.2011 a 5.10.2011) po 57 EUR, 2-krát režijný paušál po 7,41 EUR, 1 úkon právnej
pomoci (zastupovanie na pojednávaní 7.2.2012) po 58,59 EUR, 1-krát režijný paušál 7,63 EUR, náhrada

cestovných výdavkov 2-krát Č. - Y. T. Y. a späť + paušálna náhrada v sume 9,07 EUR, náhrada za stratu
času za cestu Čadca - Žilina 50,84 EUR, 20 % DPH v sume 168,60 EUR, súdny poplatok za návrh +
predbežné opatrenie v sume 132 EUR. Trovy konania tak celkom predstavujú sumu 1143,60 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.