Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713203259
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1713203259.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej
veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Šamorín so sídlom Kláštorná 2, 931 01 Šamorín,
IČO: 34016287, zastúpeným JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25
Chorvátsky Grob proti odporcovi: Obec Kalinkovo so sídlom Kalinkovo 211, 900 43 Kalinkovo, IČO: 00
304 841, zastúpeným advokátom JUDr. Petrom Šrobárom, Laurinská 12, 811 01 Bratislava, o určenie

vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním,

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 680,54 Eur titulom náhrady trov konania na účet
právneho zástupcu odporcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN SK 5909000000005031398835,
BIC-SWIFT kód GIBASKBX do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným dňa 5.3.2013 sa domáhal navrhovateľ prostredníctvom právneho

zástupcu proti odporcovi určenia vlastníckeho práva k Rímsko-katolíckeho sv. Františka v Kalinkove s
odôvodnením, že uvedená stavba súp.č. 600 postavená na pozemku parc.č. 209/2 o výmere 368m2
- zastavané plochy a nádvoria k.ú. Kalinkovo je súčasnosti evidovaná na LV č. 405 k.ú. Kalinkovo vo
výlučnom vlastníctve odporcu. Podľa navrhovateľa k zápisu predmetného kostola na odporcu došlo
k rozpore s platným právom, nakoľko je preukázané, že navrhovateľ je stavebníkom predmetného
kostola, teda nadobudol kostol do svojho výlučného vlastníctva originárnym spôsobom a to vytvorením /

zhotovenie veci/ a je oprávneným držiteľom predmetného kostola, nakoľko spĺňa všetky podmienky pre
vydržanie, teda ho nadobudol do svojho vlastníctva aj vydržaním, od jeho zhotovenia v roku 1930 až po
dnešok, pričom bol celý čas presvedčený, že mu kostol patrí, nakoľko ho mal v držbe viac ako 10 rokov.
Vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnému kostolu nikto nespochybňoval až do roku 2007, kedy
odporca začal vyvíjať snahu na zapísanie kostola na svoj LV, spochybnil vlastnícke právo navrhovateľa a
to bez akéhokoľvek dôkazu. V roku 2007 sa odporca dozvedel, že nie je evidovaný ako vlastník v katastri
nehnuteľností, ktorú skutočnosť nadobudol na základe predloženia žiadosti Rímsko-katolíckej cirkvi o

získanie pozemku pod predmetným kostolom, vrátane listín na zapísanie kostola na LV navrhovateľa.

V roku 1927 bolo zistené závažné poškodenie stavby starého filiálneho kostola v Kalinkove, ktorý
bol postavený v 12storočí a prestavovaný až do 19storočia. Tento kostol bol následne uzatvorený
pre verejnosť a zbúraný. Nový kostol sv.Františka v Kalinkove stavali rímsko-katolícki veriaci filiálky
Kalinkovo s cirkevným schválením v rokoch 1929-1930 zo svojich vlastných prostriedkov, nie z

prostriedkov odporcu - obce Kalinkovo. Predmetný kostol bol postavený na obecnom pozemku v
právnom režime stavba na cudzom pozemku. Tento kostol bol vysvätený vrchnosťou a bol daný do
užívania bohoslužieb a iných obradov teda od počiatku slúžil veriacim na bohoslužobné účely aždoposiaľ.Vžiadnychdostupnýchdokumentochsanenachádzažiadnazmienka,žebysanejakýoficiálny
predstaviteľ odporcu obce Kalinkovo podieľal na výstavbe kostola v zastúpení obce. Dňa 24.1.2008
štatutárny zástupca Rímsko-katolíckej cirkvi farnosti Dunajská Lužná požiadal odporcu o bezodplatný

prevod, resp. o kúpu za symbolickú cenu pozemku č. 209/2 o výmere 368 m2 k.ú. Kalinkovo, na ktorom
je predmetný kostol postavený a následne zisťoval existenciu archívnych dokumentov, preukazujúcich
vlastníctvo rímsko-katolíckej cirkvi. Odporca sa však žiadosťou zaoberal tak, že podnikol kroky k zápisu
predmetného kostola na svoj LV pričom sa odvolával na pozemno knižnú vložku č. 10, kde je záznam
z roku 1904 "Templom" /kostol/. V prípade tohto zápisu však ide o starý filiálny zbúraný, dnes už

neexistujúci kostol v Kalinkove. Teda nový kostol nemohol byť zapísaný do pozemno knižnej vložky.
Odporca vo svojom rozhodnutí o pridelení súp.č. zo dňa 10.11.2007 uviedol zavádzajúcim spôsobom
a bez akéhokoľvek dôkazu, že stavebníkom predmetného kostola je obec Kalinkovo. Dňa 28.1.2008
bol Správe katastra Senec doručený návrh odporcu na vykonanie zápisu stavby kostola záznamom
zaevidovaných pod č. Z- 357/2008. Dňa 6.7.2011 správa katastra Senec predmetný kostol zapísala
do vlastníctva odporcu, na základe rozhodnutia obce Kalinkovo zo dňa 10.11.2007 pod č. 588/2007 o

určení súpisného čísla a nie na základe pravdivého oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké
jej bolo pridelené súp.č. a kto bol jej stavebníkom. Uvedené pochybenie bolo v rozpore s § 31 ods. 1
vyhl.č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam / katastrálny zákon/ výsledkom ktorého je nesprávny zápis,
čo bolo uznané aj správou katastra Senec. Rímskokatolícka cirkev farnosť Dunajská Lužná sa pripojila

dňa 10.10.2013 k podnetu Správy katastra Senec na podnet prokurátora proti opatreniu č. Z -357/2008,
ktorým bol predmetný kostol zapísaný na LV odporcu, pričom okresná prokuratúra Pezinok podala návrh
na zrušenie opatrenia Správy katastra Senec. Správa katastra Senec rozhodnutím UP -20/11 vyhovela
protestu prokurátora a zrušila opatrenie Z - 357/2008 zo dňa 6.7.2011 prostredníctvom ktorého bol
vykonaný zápis predmetného kostola na LV odporcu. Rímskokatolícka cirkev farnosť Dunajská Lužná

doručila dňa 2.1.2012 odporcovi žiadosť zo dňa 30.12.2011 o vydaní oznámenia obce, že stavebníkom
kostola je navrhovateľ, obecné zastupiteľstvo v Kalinkove rokovalo na svojom zasadnutí dňa 1.2.2012
o tejto žiadosti, starosta obce Kalinkovo vlastnoručným podpisom schválil uznesenie č. 4/2012 a prijal
poverenie obecného zastupiteľstva Kalinkovo na vydanie predmetného oznámenia. Starosta obce
Kalinkovo I.. Š. J. vydal dňa 3.2.2012 oznámenie obce Kalinkovo, kde úplne nepochopiteľne uviedol

ako stavebníka predmetného kostola odporcu - obec Kalinkovo, bez akýchkoľvek dôkazov, iba sa
alibisticky odvolal na rozhodnutie obce Kalinkovo č. 588/2007 zo dňa 10.11.2007 kde vtedajší štatutárny
zástupca odporcu, tak isto svojvoľne uviedol, že stavebníkom predmetného kostola je odporca, teda
obec Kalinkovo. Teda obaja bývalí starostovia postupovali nedobromyseľne, v rozpore so zásadou
materiálnej pravdy. Odporca doručil vydané oznámenie zo dňa 3.2.2012 č. KA -80/OcÚ -2011 o

stavebníkovi predmetného kostola správe katastra Senec, ktorá na základe tohto ponechala predmetný
kostol na LV odporcu - LV č. 405. Obidve opatrenia odporcu spôsobili zásah do vlastníckeho práva
navrhovateľa ako skutočného vlastníka kostola, čo je pre navrhovateľa neprijateľné. Z uvedeného
je zrejmé, že odporca dlhodobo popiera existenciu vlastníctva navrhovateľa k predmetnému kostolu,
čo u navrhovateľa vzbudzuje obavu ohrozenia jeho vlastníckeho práva ku kostolu, preto na určení

vlastníckeho práva má navrhovateľ naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.8.2013 prostredníctvom právneho zástupcu navrhol
žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že dňa 28.1.2008 /Z-257/2008/
požiadal o zápis stavby súp.č. 600 na pozemku parc.č. 209/2 do katastra nehnuteľností, dňa 6.7.2011

bola stavba zapísaná na LV č. 405, dňa 22.12.2011 bolo odporcovi doručené rozhodnutie správy
katastra Senec č. UP -20/2011 1 Š zo dňa 13.12.2011 na základe ktorého príslušná Správa katastra
vyhovela protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok a napadnuté opatrenie vedené pod sp. Z
357/2008 zrušila z dôvodu, že na základe rozhodnutia obce Kalinkovo o určení súp.č. /sp.zn. 588/2007/
nakoľko prílohou žiadosti bolo oznámenie obce, že kolaudačné rozhodnutie k stavbe na parc.č. 209/2

k.ú. Kalinkovo nadobudlo právoplatnosť pred rokom 1976, údaje o práve stavbe, ku ktorej kolaudačné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť do 1.10.1976, sa do operátu katastra zapíše v zmysel ust. § 31
ods. 1 Vyhl.č. 461/2009 Z.z. na základe oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo
pridelené súp.č. a kto bol jej stavebníkom. Správa katastra Senec napriek skutočnosti, že disponovala
listinou - potvrdením obce Kalinkovo zo dňa 26.9.2007 z ktorej vyplýva, že kolaudačné rozhodnutie

na stavbu, ktorá je postavená na pozemku parc.č. 209/2 k.ú. Kalinkovo nadobudlo právoplatnosť
pred rokom 1976, nepostupovala zákonným spôsobom tak, že mala rozhodnutie o určení súp.č. vrátiť
žiadateľovi a mala ho vyzvať na odstránenie nedostatkov v určitej lehote / nedostatky bolo možné
odstrániť podaním podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona/. Odporca teda pristúpil k doplneniužiadosti o Oznámenie z 3.2.2012 pod č. KA - 80/OcÚ -2012, ktoré obsahovalo všetky zákonné
náležitosti a je vydané v súlade s ust. § 31 ods. 1 vyhl.č. 461/2009 Z.z. v platnom znení. V danom
prípade sa nejedná o rozhodnutie, ale o deklaratórny úkon obce, ktorou deklaruje jestvujúci skutkový

stav. Z podania žiadosti o zápis vlastníctva podpísanej starostom Dušanom Lengyelom je zrejmé,
že odporca mal v čase podávania žiadosti za to, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorou je výlučným
vlastníkom. Oznámenie zo dňa 3.2.2012 pod č.k. Ka -80/OcÚ-2012 nie je prejavom vôle fyzickej
osoby I.. Š. J., ale územnej jednotky samosprávy, ktorá je viazaná skutkovým a právnym stavom v
zmysle predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia a ďalších súvisiacich úkonov odporcu. Obecné

zastupiteľstvo je jedným z orgánov samosprávy, ktorému zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov nezveruje právomoc rozhodovať o vydávaní a nevydávaní oznámení
podľa § 31 ods. 1 Vyhl.č. 461/2009 Zb.z. v platnom znení. Z príloh predložených navrhovateľom
je zrejmé, že Rímskokatolícka cirkev farnosť Dunajská Lužná mala už v roku 2008 vedomosť o
opatreniach orgánov územnej samosprávy - predchádzajúceho zastupiteľstva a predchádzajúceho
starostu uskutočniť úkony súvisiace so zapísaným vlastníctva do katastra nehnuteľností. Súčasný

platný právny stav je zrejmý z katastra nehnuteľností, záznam vykonal miestne príslušný správny
orgán, k dnešnému dňu nedošlo k zmene. Odporca poukazuje na skutočnosť, že pri nakladaní s
nehnuteľnosťami je viazaný osobitným právnym predpisom a to najmä zákonom č. 138/1991 Zb. o
majetku obci v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú obce povinné najmä a/ udržiavať a
užívať majetok, b/ chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c/ používať

všetky prostriedky na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania práv a záujmov pred príslušnými
orgánmi, d/ viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu. K prevodu vlastníckeho práva je
potrebné uviesť, že obecné zastupiteľstvo je jediným orgánom oprávneným rozhodovať o prevode a
spôsobe prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pričom starosta je tým, kto len vyjadruje prejav
vôle obce navonok v objektívne zistiteľnej forme, v uvedenom prípade podpise zmluvy s kupujúcim, nie

je teda orgánom samosprávy, ktorý by o prevode vlastníckeho práva rozhodoval. Obecné zastupiteľstvo
odporcu nerozhodlo o prevode vlastníckeho práva. Odporca poukázal na skutočnosť, že dňa 5.11.2007
mu bola doručená písomnosť z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto
SR, ktorého prílohou bola aj odpoveď Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Dunajská Lužná, kde osoba
oprávnená konať v jej mene výslovne uvádza, citujem :Rímskokatolícka cirkev, farnosť Dunajská Lužná,

nie je vlastníkom nehnuteľnosti a taktiež na pozemku, na ktorej je nehnuteľnosť postavená /jedná sa o
odpoveď farnosti na sťažnosť na nadmernú hlučnosť kostolných zvonov v obci Kalinkovo/.

K otázke vzniku vlastníckeho práva odporcu uviedol, že stavbu - kostol sv.Františka postavili občania
obce Kalinkovo na pozemku vo výlučnom vlastníctve odporcu. Z dokumentov vyplýva, že náklady na

výstavbu stavby kostola znášali fyzické osoby k pomere ich majetku, sami si zabezpečili a obstarali tehly,
štrk a piesok a to aj prepravu materiálu. Stavba kostola bola teda zrealizovaná na ich účet, pričom stavbu
kostola realizovali občania a obyvatelia obce osobne. Donátorstvo navrhovateľa pri samotnej realizácii
stavbynebolopotvrdenénaopak,zlistinypripojenejknávrhuoznačenejakoP16jezrejmé,žeobyvatelia
obce až po realizácii stavby žiadali, aby mohli použiť sumu 6 000Sk na najnevyhnutnejšie vybavenie

nového kostola, ktorí vybudovali obyvatelia obce. Navrhovateľ nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho
práva originárnym spôsobom, zhotovením nehnuteľnej veci - stavby kostola pričom povolenie na
realizáciu zbierky medzi veriacimi na stavbu, posvätenie základného kameňa, schválenie dane, či
súhlas s projektom oltára nie sú potvrdením o nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľa orginárnym
spôsobom. Z obsahu P10 /prílohy 10/ návrhu vyplýva, že stavbu projektoval Dezső Nagy a za výstavbu

bol zodpovedný bratislavský staviteľ Ištván Elefanti. Odporca nemá vedomosť, že by za súčasného
vedenia vydával starý kostol za jestvujúci kostol sv. Františka.

K otázke vzniku vlastníckeho práva je potrebné reflektovať na obsah právnej úpravy v čase realizácie
a dokončenia stavby. Pojem superficies solo cedit znamená v doslovnom preklade, že povrch ustupuje

pôde. Zásada vychádza z predpokladu, že všetko, čo je pevne a neoddeliteľne spojené so zemským
povrchom je súčasťou povrchu teda príslušenstvom povrchu. Jedná sa o porasty a plodiny na
pozemku, ale rovnako sa jedná aj o stavby, domy spojené so zemským povrchom základom, teda
o stavby na pozemku vystavané. Právo vlastníctva k veciam spojeným s pôdou náležalo vlastníkovi
pozemku a bolo prejavom skutočného panstva nad vecou. S úpravou zásady sa stretávame v ranných

počiatkoch právnych predpisov, už v dobách Starého Ríma. uvedená zásada platila v právnom poriadku
Československa až do roku 1950.Navrhovateľ nepredložil žiadny doklad súvisiaci s konaním, z ktorého by vyplývalo, že by bol
stavebníkom a disponoval so súhlasom vlastníka so zriadením stavby na jeho pozemku. Taktiež zo
záznamov z pozemkovej knihy nie je zrejmé, že v čase realizácie stavby disponoval navrhovateľ právom

stavby, ktoré sa zapisovalo do pozemkovej knihy a bolo podľa názoru odporcu predpokladom pre vznik
vlastníckeho práva k stavbe, prípadne pozemku zastavaného stavbou. Z existencie uvedenej zásady v
zmysle predložených argumentov odporcom je možné vyvodiť záver, že v čase zhotovenia stavby sa
stala táto stavba súčasťou pozemku / v súčasnosti parcela č. 209/2 k.ú. Kalinkovo o výmere 368m2/
a nezdieľala samostatný právny režim, keďže nedošlo k intabulácii vlastníckeho práva na navrhovateľa

do pozemkovej knihy spolu s pozemkom. K právu stavby je potrebné uviesť, že na Slovensku napriek
existencii obyčajového práva platila zásada "superficies solo cedit" čoho potvrdením je aj napríklad
spoločná kodifikácia práva stavby. Právo stavby bolo právom vecným, scudziteľným a dediteľným.
Zriadené mohlo byť iba ako právo dočasné a bolo považované za vec nehnuteľnú. Stavba nebola vecou
samostatnou, podľa zákona č. 86/1912 r.z.bola príslušenstvom práva stavby a podľa zákona č. 88/1947
Zb. bola súčasťou práva stavby. Vzhľadom k tomu, že po zániku práva stavby pripadla stavba vlastníkovi

pozemku, nešlo teda o výnimku zo zásady "superficies solo cedit". Osoba stavebníka bola osobou, na
ktorej účet a príkaz sa stavba realizovala, pričom z obsahu príloh nevyplýva, že by sa dotknutá stavba
realizovala na účet a príkaz navrhovateľa. Jednalo sa len o jeho súhlas so stavbou. Navrhovateľ teda v
kontexte splnenia uvedených podmienok nebol stavebníkom a nebol a nie je ani vlastníkom pozemku č.
209/2 k.ú. Kalinkovo na ktorom stavba stojí. Vlastníkom tohto pozemku bol a je odporca. Podľa názoru

odporcu navrhovateľ ani nepreukázal naliehavý právny záujem podľa ust. § 80 písm. c OSP. Odporca
spochybnil aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní, nakoľko podľa ustálenej cirkevnej praxe platí,
v prípade, ak určitá filiálka je odčlenená od farnosti "A" a začlenená do farnosti "B", majetok tejto filiálky
prechádza darovacou zmluvou z jednej farnosti na druhú, pričom farnosť "A" je darcom, a farnosť "B"
je obdarovaným. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že písomnosti spisoval iný subjekt s právnou

subjektivitou - farnosť Dunajská Lužná ako navrhovateľ, ktorý je farnosť Šamorín. Teda nedochádza k
priamemu právnemu nástupníctvu pri zmene územia farnosti, ale k nástupníctvu na základe právneho
titulu nástupníctva - zmluvy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov a listinnými

dokladmi: Dokladom o právnej subjektivite N, výpisom z LV č. 405 - čiastočný zo dňa 4.3.2013 k.ú.
Kalinkovo, a LV č. 1 zo dňa 4.3.2013, fotografiami starého kostola v Kalinkove a nového kostola
v Kalinkove, listom farského úradu z 30.4.1927, listom štátneho referátu na ochranu pamiatok z
15.9.21928, Listom Rímskokatolíckeho farského úradu Šamorín z 7.5.1927, listom Rímskokatolíckeho
farského úradu Šamorín z 24.5.1928, zápisnicou zo dňa 20.6.1929, slávnostným vyhlásením veriacich

o výstavbe kostola, listom Rímskokatolíckeho úradu Šamorín z 3.12.1929, listom Krajinského úradu
v Bratislave z 30.5.1930, listom Rímskokatolíckeho úrad Šamorín z 20.3.1930, listom Apoštolskej
administratívy z 30.5.1930, listom Rímskokatolíckeho úrad z 29.6.1930, listom Rímskokatolíckeho úradu
z 13.9.1930, dekrétom č. 750/07 zo dňa 8.2.2007, žiadosťou Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Dunajská
Lužná z 24.1.20087, žiadosťou Rímskokatolíckej cirkvi Dunajská Lužná zo dňa 8.2.2008, pozemno

knižnouvložkouč.10k.ú.Kalinkovo,fotokópioukatastrálnejmapyparcely209/2k.ú.Kalinkovo,návrhom
na zápis stavby kostola v prospech Rímskokatolíckej cirkvi farnosti Dunajská Lužná zo dňa 12.3.2008,
výpisom LV č. 405 -čiastočný z 6.7.2011, listom Rímskokatolíckej cirkvi farnosť Dunajská Lužná zo dňa
16.3.2011, listom správy katastra Sene zo dňa 21.9.2011, oznámením Okresnej prokuratúry Pezinok
zo dňa 20.11.2011, žiadosťou Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Dunajská Lužná zo dňa 30.12.2011,

zápisnicou z prvého zasadnutia obecného zastupiteľstva v Kalinkove zo dňa 1.2.2012, uznesením č.
4/2012 rokovania obecného zastupiteľstva Kalinkovo, mailom z 8.2.2012poslynkyne Diany Zimanovej,
oznámením obce Kalinkovo zo dňa 3.2.2012, odpoveďou obce Kalinkovo zo dňa 13.2.2012, KA 1 OcÚ
- 2012, upovedomením zo dňa 16.5.2012 Okresnej prokuratúry Pezinok, výzvou právneho zástupcu
navrhovateľa zo dňa 26.10.2012, rozhodnutím obce Kalinkovo č. 588/2007 zo dňa 10.11.2007

odpoveďounavýzvuRUVZ/21-10974/2007,riešenímpodnetunanadmernúhlučnosťkostolnýchzvonov
obci Kalinkovo, žiadosťou o súčinnosť, návrhom na zápis stavby kostola v prospech Rímskokatolíckej
cirkvi farnosti Dunajská Lužná zo dňa 12.3.2008, žiadosťou o vydanie oznámenia zo dňa 30.12.2011,
podnetom na vydanie protestu prokurátora zo dňa 15.3.2012 a pred žalobnou výzvou zo dňa 26.10.2012
pričom dospel k názoru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Z výpovede právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že sa pridržiava svojich doterajších písomných
podaní s tým, že zastáva názor, že odporca nemá k dispozícii žiadne doklady, ktorými by preukázal
vlastníctvo stavby do roku 2007, nehnuteľnosť nikdy neudržiaval, neinvestoval do nej, nestaral sao ňu, naproti tomu navrhovateľ túto nehnuteľnosť vydržal v období 77rokov, toto vydržanie nikto
nespochybňoval v podstate od roku 1930 kedy bola stavba postavená, navrhovateľ bol stavebníkom
stavby. Navrhovateľ disponuje dokladmi účtovnými, ktorými platil materiál použitý na stavbu a vykonával

zbierky od občanov, ktorých peniaze použil navrhovateľ na stavbu kostola, teda Rímskokatolícka
cirkev farnosť Šamorín, nadobudla nehnuteľnosť vydržaním dobromyseľne, neskôr to bola farnosť
Dunajská Lužná, ktorá si chcela nehnuteľnosť zaevidovať na katastri, preto požiadala predchádzajúceho
štatut.zástupcu odporcu, aby pozemok pod kostolom daroval tejto farnosti. Na základe tejto žiadosti
začal štatut.zástupca odporcu podnikať kroky smerujúce k odporcovi ako vlastníkovi v katastri

nehnuteľností, čo zistila farnosť Dunajská Lužná a preto nemohol prebehnúť zápis v katastri na
Rímskokatolícku farnosť Dunajská Lužná. Pokiaľ sa týka listu správcu farnosti Dunajská Lužná zo dňa
5.11.2007, kde správca farnosti uviedol, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti ... uviedol, že po nadobudnutí
dobromyseľnej držby farnosť Dunajská Lužná ako druhý držiteľ nehnuteľnosti zistila, že kostol nie je
evidovaný v katastri takže po občianskoprávnej stránke nemôže preukázať svoje vlastníctvo ku kostolu,
pričom prebiehali rokovania s predchádzajúcim držiteľom, aby predložil dokumenty k vlastníctvu kostolu,

s tým, aby vlastníctvo mohlo byť prevedené z farnosti Šamorín na farnosť Dunajská Lužná darovacou
zmluvou. K otázke držby nehnuteľnosti uviedol, že vlastníctvo nadobudla delimitačným protokolom
farnosť Dunajská Lužná od Bratislavsko trnavskej arcidiecézy o pričlenení filiálky Kalinkovo do farnosti
Dunajská Lužná - dekrét č. 750/07 zo dňa 8.2.2007 s účinnosťou od 1.2.2007. Od uvedeného dátumu
farnosť Dunajská Lužná začala uhrádzať náklady, vykonávať pastoračnú službu pre veriacich obce

Kalinkovo a následne po nadobudnutí tejto faktickej držby farnosť Dunajská Lužná žiadala previesť aj
po právnej stránke kostol do jej vlastníctva.

Právny zástupca odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších písomných
podaní, žiada návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko nie je pravdou tvrdenie

navrhovateľa, že obec sa v minulosti, ani v súčasnosti o kostol nezaujímala, naopak, v minulom roku
2014 investovala obec sumu asi 50 000eur do novej strechy, omietky kostola, čo schválilo obecné
zastupiteľstvo, okrem toho v roku 2003 obecné zastupiteľstvo riešilo vykurovanie kostola, kostolné
hodiny, je preukázané, že aj v minulosti sa obec aktívne starala o kostol, vyhlasovala zbierky, o čom
disponuje aj dokladmi v maďarskom jazyku, teda aj v minulosti aj v súčasnosti sa obec o kostol

stará. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal platenie za realizáciu stavebných prác, pričom
evidentné je, že pri stavbe kostola bol stavebník architekt, ktorý nesúvisel s navrhovateľom. Žalobný
návrh navrhovateľa považoval za zmätočný, nakoľko navrhovateľ najprv tvrdí, že nadobudol vlastníctvo
originárnym spôsobom, na druhej strane tvrdí, že vlastníctvo vydržal, čo sa rozporuje, pretože ak ho
vydržal, musel byť predchádzajúcim vlastníkom niekto iný. V čase stavby kostola platila právna úprava

uvedenávpísomnomvyjadreníakoúpravavroku1912a1947tedaplatiladoroku1950.Jenepochybné,
že vlastníkom pozemku na ktorom kostol stojí bola obec Kalinkovo, teda je aj vlastníkom stavby na
predmetnom pozemku je podľa tejto úpravy odporca. Navrhovateľ teda nepreukázal vlastníctvo ani
výpisom z pozemkovej knihy, ak by bol vlastníkom musel by byť evidovaný v knihe. Starosta obce
uviedol, že asi v 30rokoch sa na stavbe kostola podieľali veriaci občania obce Kalinkovo, podieľali sa

na právach na stavbe kostola, osobne sa bol poďakovať jednému občanovi, ktorý asi 40rokov robil v
kostole kostolníka za jeho činnosť, ktorý sa vyjadril, aby sa neopovážil dať kostol farárom, že tento kostol
stavali občania obce Kalinkovo. Minulý rok ako štatut.zástupca odporcu inicioval od podnikateľov obce
Kalinkovo peňažné príspevky na rekonštrukciu kostola, podarilo sa mu vyzbierať značnú sumu, osobne
kontaktoval farnosť Dunajská Lužná aby sa na tejto rekonštrukcii finančne podieľala, nakoľko sa jedná o

zbierkuobčanovanatomubolapredloženázmluvaopeňažnompríspevkustým,žetambolazakotvená
sankcia 5 000eur v prípade, ak poviem pred súdom túto skutočnosť tak obec Kalinkovo bude musieť
túto sumu zaplatiť farnosti. Je o tom aj emailová korešpondencia, s týmto ako starosta nesúhlasil, preto
sa zmluva vymazala a túto zmluvu som ani nepodpísal a farnosť Dunajská Lužná príspevok neposkytla,
nepodieľali sa na oprave kostola i napriek tomu, že sú to financie občanov a veriacim som aj ja. Pred

voľbami farár v kostole odhováral veriacich, aby ma nevolili, že z kostola urobím herňu, že tam bude
bingo a pod., veriaci farára skoro zbili.

Z výpisu pozemno knižnej vložky č. 359 zo dňa 13.4.1953 mal súd preukázané, že sa nachádza zápis
vlastníctva Rímskokatolíckeho kostola v Kalinkove v celosti, ktorého vlastníkom je Rímskokatolícka

cirkev v Kalinkove titulom dedenia z 2.1.1917 na základe uznesenia 10/1917, predmetná vec sa však
týka vlastníctva iného kostola, ktorý bol starý, zdevastovaný, ktorý padol a bol zbúraný, teda toto
vlastníctvo sa netýka kostola, ktorý je predmetom súdneho sporu.Z výpisu pozemno knižnej vložky č. 10 mal súd preukázané, že sa v nej nachádza zápis kostola Templom
o výmere 42siah, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria k.ú. Kalinkovo.

Z výpisu z LV č. 405-čiastočný zo dňa 4.3.2013 k.ú. Kalinkovo súd zistil, že stavba Rímskokatolíckeho
kostola sv. Františka súp.č. 600 postavená na pozemku parcely č. 209/2 o výmere 368m2 zastavané
plochy a nádvoria k.ú. Kalinkovo je evidovaná na správe katastra vo výlučnom vlastníctve odporcu.

Z výpisu z LV č. 1 zo dňa 4.3.2013 mal súd preukázané, že parcela č. 209/2 o výmere 368 m2 zastavané

plochy a nádvoria je vlastníctvom Československý štát - Obecný úrad Kalinkovo.

Z dokladov založených súdu ku konaniu ako aj z výpovede oboch účastníkov konania mal súd
preukázané, že kostol novostavba bol postavený v roku 1930 s tým, že Apoštolská administratíva v
Bratislave oznamuje, že berie novostavbu na vedomie, dáva súhlas na zbúranie starého kostola.

Z písomného dokladu zo dňa 24.9.1928 Rímskokatolíckeho farského úradu Šamorín adresovanému
Diecéznemu úradu súd zistil, že náklady výstavby kostola znášajú členovia občania obce v pomere k
ich majetku.

Zo zápisnice spísanej v obci Semec /dnes Kalinkovo/ zo zasadnutia 3.6.1928 súd zistil, že prebiehalo

za prítomnosti farára, učiteľa a najväčšej časti obyvateľov obce zasadnutie predmetom ktorého bola
výstavba nového kostola kde dostali od veriacich sľub, že na výstavbe kostola sa bude každý podľa
svojich síl podieľať, projekty stavebného inžiniera Nagy boli jednoznačne schválené, tak isto aj rozpočet
365 000Kčs bez tehál, štrku a piesku a prepravy, s tým, že tieto sa veriaci zaviazali zabezpečiť sami.
Potrebná hotovosť sa zabezpečí rozdelením tiarch.

Z dokladu zo dňa 20.2.1930 Rímskokatolíckeho farského úradu Šamorín súd zistil, že sa obrátili na
Diecézny úrad s otázkou výstavby oltára.

Z písomného dokladu zo dňa 23.6.1930 od Rímskokatolíckeho farského úradu Šamorín súd zistil, že

zbierka v prospech budovaného kostola nebola začatá, zadlžení chudobní ľudia ju nedokážu zaplatiť,
pričom údržba kostola je povinnosťou veriacich, ktorí zvyknú zozbierať zbierku organizovanú medzi
sebou, z písomného dokladu zo dňa 13.9.1930 bol požiadaný Diecézny úrad o uvoľnenie sumy 6
000korún za účelom najnevyhnutnejšieho vybavenia kostola, za účelom opravy orgánu, vyhotovenia
zvonov, vybavenia oltára, atď..

Z písomného dokladu Rímskokatolíckej cirkvi farnosť Dunajská Lužná filiálka Kalinkovo zo dňa
21.4.2008 súd zistil, že požiadal Obecný úrad Kalinkovo o prevedenie alebo odpredaj pozemku parcely
č. 209/2 o výmere 368 m2 k.ú. Kalinkovo za symbolickú cenu z dôvodu, že v LV č. 1 je uvedený ako
vlastník Obecný úrad Kalinkovo, pričom podľa dostupných materiálov sa za celú dobu predpokladalo,

že predmetnú nehnuteľnosť a pozemok pod ním vlastní Rímskokatolícka cirkev a to z toho dôvodu,
že kostol stavali ľudia v Kalinkove v rokoch 1927-1929, kvôli tejto stavbe predávali svoje pozemky, aby
mohli toto financovať, pričom prevod pozemku je podmienený súhlasom obecného zastupiteľstva, ktorý
je kompetentný rozhodovať o majetku obce.

Z dokladu zo dňa 12.3.2008 farnosti Dunajská Lužná adresovaná správe katastra Senec súd zistil,
že požiadala o zápis stavby kostola v prospech Rímskokatolíckej cirkvi farnosti Dunajská Lužná a
podala návrh na zastavenie konania o zápis tejto stavby pod Z -357/2008 v prospech obce Kalinkovo
s odôvodnením, že obec Kalinkovo nemôže byť vlastníkom Rímskokatolíckeho kostola sv. Františka
postaveného v roku 1929 pretože na pozemno knižnej vložke č. 10 evidovaný kostol "Teplom" bol

zapísaný v roku 1904 a jedná sa o bývalý kostol, ktorý stál inde, ktorý bol zbúraný, pričom nový kostol
sv. Františka bol postavený z finančných prostriedkov rímskokatolíckych veriacich obce Kalinkovo s
cirkevným schválením, pričom bol kostol aj cirkevnou vrchnosťou vysvätený a bol daný do užívania na
slúženie bohoslužieb a iných cirkevných obradov, preto vlastníctvo patrí Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá
združuje veriacich v rámci farnosti Dunajská Lužná a preto žiada o zápis nehnuteľnosti kostola sv.

Františka do vlastníctva Rímskokatolíckej cirkvi farnosti Dunajská Lužná.

Z dokladu zo dňa 16.3.2011 súd zistil, že Rímskokatolícka cirkev farnosť Dunajská Lužná požiadala obec
Kalinkovo o bezodkladné späťvzatie žiadosti o zápis Rímskokatolíckeho kostola na LV obce Kalinkovo,ktoré prebieha na správe katastra Senec pod č. Z 357/2008 a o vydanie opraveného rozhodnutia o
pridelení súp.č. v prospech stavebníka Rímskokatolíckej cirkvi z toho dôvodu, že k zápisu predmetného
kostola na LV kde je vlastníkom uvedená obec Kalinkovo na základe rozhodnutie o pridelení súp.č.

zo dňa 10.11.2007, v ktorom bol ako stavebník kostola uvedený nesprávne obec Kalinkovo pričom
stavebníkmi boli veriaci a preto vlastníkom kostola je Rímskokatolícka cirkev. Je preto nepochopiteľné,
že predchádzajúci starosta uviedol do rozhodnutia o pridelení súp.č. obec Kalinkovo ako vlastníka a
stavebníka tejto stavby a toto rozhodnutie pripojil ako žiadosť o zápis stavby na LV obce.

Zpísomnéholistuzodňa21.9.2011správykatastraSenecadresovanéhoRímskokatolíckejcirkvifarnosť
Dunajská Lužná súd zistil, že dňa 6.7.2011 správa katastra vykonala zápis Rozhodnutia spôč. k stavbe
postavenej na parcele č. 209/2 na LV pod položkou výkaz zmier 113/11 aj napriek tomu, že predložená
listina - rozhodnutie o určení súp.č. nebola spôsobilá na vykonanie záznamu a preto správa katastra
podá podnet na protest prokurátora proti opatreniu č. Z -357/08.

Z písomného dokladu zo dňa 10.10.2011 súd zistil, že Rímskokatolícka cirkev farnosť Dunajská Lužná
sa pripája k podnetu správy katastra Senec na protest prokurátora č. Z 357/08 kde je uvedené, že
rímskokatolícky kostol sv. Františka v Kalinkove stavali veriaci s cirkevných schválením a vysvätením
a vyše 70rokov slúži veriacim na účely bohoslužobné o čom sú písomné doklady a listiny, preto je
nepravdivé oznámenie obce, že stavebníkom stavby bola obec Kalinkovo.

Z oznámenia Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 28.11.2011 Rímskokatolíckej cirkvi farnosť Dunajská
Lužná súd zistil, že správa katastra Senec obdržala dňa 28.1.2008 návrh obce Kalinkovo na vykonanie
záznamu údajov o práve k stavbe súp.č. 600 postavenej na pozemku parcele č. 209/2 k.ú. Kalinkovo
na základe rozhodnutia obce Kalinkovo z 10.11.2007 pod č. 588/2007 o určení súp.čísla. K tomuto

návrhu bolo priložené rozhodnutie obce Kalinkovo z 10.11.2007 o určení súp.č. a potvrdenie obce
Kalinkovo z 26.9.2007, že kolaudačné rozhodnutie na stavbu /katolícky kostol/ nadobudlo právoplatnosť
pred rokom 1976, k návrhu na vykonanie záznamu však nebolo priložené kolaudačné rozhodnutie na
uvedenú stavbu. V rozhodnutí o určení súp.č. obce Kalinkovo nie je uvedený názov orgánu, ktorý vydal
kolaudačné rozhodnutie na stavbu a nie je uvedené ani číslo kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 31 ods. 1 Vyhl.č. 461/2009 Z.z. údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo
užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 1.10.1976, sa do operátu katastra zapíšu na základe
oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súp.č. a kto bol jej stavebníkom.
Preto správa katastra Senec vykonala záznam z 6.7.2011 pod č. Z -357/08 v rozpore s ust. § 36 ods. 1 2

Katastrálneho zákona v rozpore so zákonom 42 ods. 5 Katastrálneho zákona lebo vykonala záznam na
základeverejnejlistiny,ktoránebolaspôsobilánavykonaniezáznamu,keďžerozhodnutieneobsahovalo
názovorgánu,ktorývydalkolaudačnérozhodnutienastavbupozemkuaneobsahovalanidátumvydania
a ani číslo kolaudačného rozhodnutia, preto správa katastra mala postupovať v zmysle § 42 ods. 5 a
rozhodnutie o určení súp.č. mala vrátiť vyhotoviteľovi a určiť mu lehotu na vykonanie opravy.

K vyhotoveniu záznamu údaje o práve stavbe súp.č. 600 na pozemku parcely č. 209/2 k.ú. Kalinkovo
malo byť podľa právnej úpravy oznámenie obce Kalinkovo kedy bola stavba postavená, aké bolo jej
pridelené súp.č. a kto bol jej stavebníkom.

Zo žiadosti Rímskokatolícka cirkev farnosť Dunajská Lužná zo dňa 30.12.2011 adresovanej obci
Kalinkovo súd zistil, že farnosť požiadala obec o vydanie oznámenia obce s náležitosťami k stave
Rímskokatolíckeho kostola sv. Františka s tým, aby bolo uvedené, že stavebníkom kostola bola
Rímskokatolícka cirkev, ktorá nadobudla vlastnícke právo originárnym spôsobom - zhotovením stavby
nakoľko kostol stavali rímskokatolícki veriaci so schválení. kostol stavali ako rímskokatolícky, nie ako

obecný, bol vysvätený vrchnosťou a od počiatku slúžil veriacim na bohoslužobné účely, až doposiaľ.

Zo zápisnice z prvého zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Kalinkovo zo dňa 1.2.2012 súd zistil,
že jedným s programom bolo prejednanie žiadosti Rímskokatolícka cirkev farnosť Dunajská Lužná o
vydanie oznámenia obce podľa § 31 Vyhl. č. 461/2009 Z.z. pričom bolo schválené uznesenie č. 3/2012

kedy starosta informoval, že vlastníctvo kostola bolo zapísané v prospech obce Kalinkovo v roku 2011
na základe žiadosti obce. Reagoval, že obec nemôže označiť za stavebníkov veriacich, keďže nemajú
právnu subjektivitu a hosť p. Trnka požiadal keďže obec nemá finančné prostriedky na zveľadenie
kostola,takbymohladarovaťkostolcirkvi,ďalejp.X.navrhlaabyobecnézastupiteľstvopoverilostarostuna vydanie nového oznámenia obce, kde budú veriaci občania určení za stavebníka kostola. Starosta
upozornil, že nie je možné vydať duplicitne písomnosť a je protizákonné zasahovať do kompetencií
starostovi.

Z uznesenie ač. 4/2012 z rokovania obecného zastupiteľstva v Kalinkove dňa 1.2.2012 súd zistil, že
obecné zastupiteľstvo berie na vedomie žiadosť Rímskokatolíckej cirkvi farnosť Dunajská Lužná o
vydanie oznámenia obce podľa § 31 Vyhl. 461/2009 Zb. z. a poveruje starostu obce Kalinkovo vydať
oznámenie obce v zmysle žiadosti cirkvi.

Z oznámenia obce Kalinkovo zo dňa 3.2.2012 súd zistil, že stavba kostola bola postavená v roku
1929 a 1930 stavebne ukončená v roku 1930, teda 1.10.1976, bolo jej pridelené súp.č. 600na základe
rozhodnutia obce Kalinkovo o určení súdp.č., stavebníkom stavby bola obec Kalinkovo.

Z odpovede zo dňa 13.2.2012 Obecného úradu Kalinkovo adresované Rímskokatolíckej cirkvi farnosť

Dunajská Lužná súd zistil, že rozhodnutím č. 588/2007 zo dňa 10.11.2007 rozhodla obec Kalinkovo
o pridelení súp.č. k stavbe katolíckeho kostola ako stavebník je uvedená obec Kalinkovo ktorá dňa
21.8.2008 podala na prísl. správu katastra žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.
Vzhľadom na to nie je možné vydať ďalšie oznámenie k tej istej stavbe, ktoré by zdokladovalo iného
stavebníka a preto nemohol žiadosti cirkvi vyhovieť.

Z predsúdnej výzvy zo dňa 26.10.2012 navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ preukazuje vlastnícke
právo k predmetnej stavbe doposiaľ uvedenými dokladmi, navrhol spoločné stretnutie za účelom
dosiahnutia dohody vo veci zápisu predmetnej stavby do katastra nehnuteľnosti na navrhovateľa.

Z rozhodnutia č. 588/2007 obce Kalinkovo zo dňa 10.11.2007 o určení súp.č. súd zistil, že súd určuje
súp.č. 600 budove - katolíckemu kostolu, postaveného v k.ú. Kalinkovo na parcele č. 209/2, stavebníkom
budovy bol obec Kalinkovo, stavba bola dokončená a možno ju užívať na účely, slúženie bohoslužieb.

Z odpovede Rímskokatolíckej cirkvi farnosť Dunajská Lužná zo dňa 25.10.2007 Regionálnemu úradu

verejného zdravotníctva, hlavné mesto Bratislava súd zistil, že cirkev oznamuje, že nie je vlastníkom
nehnuteľnosti a parcely, na ktorej je predmetná nehnuteľnosť postavená a požiadala aby sa obrátil s
výzvou na skutočného vlastníka, ktorý je oprávnený v tejto veci kompetentne konať. Bola to reakcia na
list Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 29.10.2007 - podnet na nadmernú hlučnosť
zvonenia zvonov v obci Kalinkovo.

Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeaktívnalegitimácianavrhovateľavkonaníjepreukázanánakoľko
navrhovateľom je Rímskokatolícka cirkev farnosť Dunajská Lužná, ktorá má právnu subjektivitu, ďalej
naliehavý právny záujem preukázal navrhovateľ v súlade s ust. § 80 písm. c/ OSP, kde predmetom
konania je spor o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, kedy k otázke sporného vlastníctva je naliehavý

právny záujem vždy v súdnom konaní. Vo veci samej však súd zastáva názor, že navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal, že stavbu nadobudol originárnym spôsobom, teda že ju postavil, nakoľko ako z
jeho písomného i ústneho vyjadrenia vyplynulo, že stavebníkom kostola boli veriaci obce teda jednotlivé
fyzické osoby, ktorých mená a zoznam založil súdu ku konaniu navrhovateľ. Oproti tomu navrhovateľ
uviedol, že stavbu vydržal a teda ju do vlastníctva nadobudol držbou, ktorá trvala do 1.3.2007, z

uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nedokázal ustáliť svoj právny názor v otázke nadobudnutia
vlastníckeho práva k stavbe. Ako z výpovede navrhovateľa a z dokladov, ktoré zakladal súdu ku konaniu
vyplýva, že stavbu - kostol sv. Františka postavili občania obce Kalinkovo na pozemku, ktorý je a bol
vo výlučnom vlastníctve odporcu, ďalej z dokladov založených navrhovateľom vyplýva, že náklady na
výstavbukostolaznášalifyzickéosobyvpomerekichmajetku,samisizabezpečiliaobstaralitehly,štrka

piesok, ako aj prepravu materiálov, teda stavba kostola bola realizovaná na ich účet, nemenej podstatné
je, že obyvatelia obce Kalinkovo stavbu realizovali aj osobne. Až následne po realizácii stavby kostola
obyvatelia obce Kalinkovo žiadali použiť sumu 6 000korún na najnevyhnutnejšie vybavenie kostola
pričom po poskytnutí uvedenej sumy občania dali prísľub neskoršieho vrátenia sumy. Z uvedeného
je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva originárnym spôsobom t.j.

zhotovenie veci - stavby kostola. Povolenie na realizáciu zbierky medzi veriacimi na stavbu rovnako
aj posvätenie základného kameňa, schválenie dane, či súhlas s projektom oltára nie sú potvrdením
o nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľom originárnym spôsobom. Z návrhu ďalej vyplýva, že
stavbu projektoval K. L. a za výstavbu bol zodpovedný staviteľ W. R..Súd dosvedčuje právnemu názoru odporcu, že pri otázke vzniku vlastníckeho práva je potrebné
prihliadať na obsah právnej úpravy v čase realizácie a dokončenia stavby. Zásada "superficies solo

cedit", znamená, že povrch ustupuje pôde, teda vychádza z predpokladu, že všetko čo je pevne spojené
so zemským povrchom je jeho súčasťou, teda je súčasťou príslušného pozemku. Ide predovšetkým
o porasty a plodiny na pozemku, ale aj o stavby, domy spojené so základom a stavby na pozemku
vystavané. Právo vlastníctva k veciam spojeným s pôdou náležalo vlastníkovi pozemku. Uvedená
zásada platila v právnom poriadku ČSR do roku 1950.

Keďže navrhovateľ nepredložil žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo, že by bol vlastníkom a disponoval
súhlasom vlastníka pozemku so stavbou na jeho pozemku a ani z pozemkovej knihy nevyplýva, že
v čase realizácie stavby disponoval navrhovateľ právom stavby, ktoré sa zapisovalo do pozemkovej
knihy a bolo predpokladom pre vznik vlastníckeho práva k stavbe, prípadne pozemku zastavaného
stavbou, teda je dôvodné vyvodiť záver, že v čase zhotovenia stavby sa stala stavba súčasťou pozemku /
súčasnosti parcela 209/2, k.ú. Kalinkovo o výmere 368 m2/ a nezdieľala samostatný právny režim,

keďže nedošlo k intabulácii vlastníckeho práva inej osoby ako je odporca do pozemkovej knihy spolu
s pozemkom. Navrhovateľ teda nikdy nebol stavebníkom a nebol a nie je ani vlastníkom pozemku, na
ktorom stavba stojí, parcely č. 209/2 k.ú. Kalinkovo, vlastníkom tohto pozemku je a bol odporca. Pokiaľ
sa týka tvrdenia navrhovateľa, že odporca stavbu nikdy neudržiaval, neinvestoval do nej, nestaral sa o
ňu, v súdnom konaní bolo preukázané, že to nie je pravda, nakoľko odporca jednak výpoveďou a jednak

dokladmi preukázal, že sa podieľal na rekonštrukcii stavby Rímskokatolíckeho kostola, túto financoval
ako vlastník stavby- jedná sa o rekonštrukciu v hodnote 50 000Eur, ktorú odporca financoval z vlastných
zdrojov, pričom aj v minulosti odporca aktívne pristupoval k údržbe kostola, financoval priebežné práce,
či už na vykurovaní kostola, oprave kostolných hodín, organizoval zbierky a pod. Navrhovateľ nepredložil
žiadny dôkaz o tom, že by sa podieľal na finančnej participácii na údržbe, rekonštrukcii, či správe kostola.

Pokiaľ sa týka tvrdenia navrhovateľa, že bol ako stavebníkom predmetného kostola z dôvodu,
že organizoval medzi veriacimi v obci Kalinkovo zbierky, táto skutočnosť nepreukazuje, že by bol
navrhovateľ stavebníkom kostola, naopak preukazuje to i ba tú skutočnosť, že či už občania obce
Kalinkovo, alebo veriaci občania obce Kalinkovo boli tí, ktorí sa svojimi zbierkami finančne pričinili o

stavbu kostola, nie však navrhovateľ. Svedčia o tom listy Rímskokatolíckeho farského úradu Šamorín
Diecéznemu úradu, ktoré v hojnom počte zakladal navrhovateľ, ani z jedného dokumentu nevyplýva, že
by Rímskokatolícka cirkev farnosť Šamorín, resp. farnosť Dunajská Lužná akýmkoľvek spôsobom sa
pričinila o stavbu kostola. Pokiaľ sa týka vydržania navrhovateľ ani v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno. Nepreukázal žiadny dôkaz, ktorým by osvedčil dobromyseľnosť vydržania a ani skutočnosť, že

moholmaťvedomosť,žemukostolpatrí,nakoľkoužzvýpisovzpozemkovýchkníhanáslednezkatastra
muselvedieť,žepozemoknaktoromstavbastojípatríodporcovi,žetonepatrínavrhovateľovianásledne
sa ani ako vlastník ku stavbe predmetného kostola nechoval. Neznalosť zákona neospravedlňuje. Pokiaľ
sa v kostole konali bohoslužby, krsty a iné cirkevné udalosti, tieto skutočnosti nepreukazujú vlastníctvo
navrhovateľa ku kostolu a jeho dobromyseľnosť, pokiaľ sa týka vydržania. Navrhovateľ síce uviedol, že

dobromyseľná držba ku kostolu začala plynúť v roku 1930 teda hneď po dokončení stavby, a uplynula
dňa 28.2.2007 t.j. posledný deň, do ktorého bol predmetný kostol v cirkevnej správe navrhovateľa,
teda po dobu 77rokov. Ako už bolo spomenuté vyššie túto skutočnosť vyvracia práve to, že vlastníkom
pozemku bol odporca, ktorý sa zároveň stal aj vlastníkom kostola. Cirkev túto stavbu nestavala, stavbu
stavali občania obce, poprípade veriaci občania obce, teda žiadnym spôsobom nemal navrhovateľ

dôvod sa domnievať, že mu stavba patrí. O tom svedčí aj jeho vyjadrenie sa ku sťažnosti na hlučnosť
zvonov, kde sama cirkev uviedla, že nie je vlastníkom kostola ani pozemku pod ním. Neobstojí podľa
názoru súdu tvrdenie navrhovateľa, že podľa obyčajové práva platného na území SR do 31.12.1950
nadobudolnavrhovateľnehnuteľnosť,nakoľkojumalvobdobí32rokovvdržbe.Navrhovateľsanemohol
domnievať, že mu predmetný kostol a stavba patrí, nakoľko sám uviedol, že sa na stavbe kostola

nepodieľal, uviedol, že stavbu realizovali občania obce z vlastných zdrojov a títo stavbu nikdy nedarovali
cirkvi, nemohla sa teda cirkev domnievať, že jej právom stavba kostola patrí. Teda po práve nemohla byť
držba poctivá, čo sa týka aj následnej úpravy vydržacieho práva po roku 1950. A to už z jediného dôvodu,
že držba navrhovateľa nebola dobromyseľná po práce. I napriek skutočnosti, že predmetný kostol dal
odporca zavkladovať na LV až v roku 2008 i keď navrhovateľ tvrdil, že do tohto obdobia si vlastnícke

právo ku kostolu odporca neuplatňoval. Súd poukazuje na skutočnosť, že si ho odporca ani uplatňovať
nemusel, nakoľko mu už z predchádzajúceho uvedeného vlastnícke právo ku stavbe svedčilo.Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva k veci je aj originárny spôsob vytvorením novej veci,
spracovaním veci, nadobudnutím prírastkov a úžitkov veci, prisvojením si veci. Pôvodnosť týchto
spôsobov spočíva v tom, že právo vlastníka sa neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu,
prípadne vlastníctvo predchodcu úplne zaniklo. Originárne nadobudnuté vlastníctvo má obsah, ktorý

vopred vylučuje uplatnenie zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než má sám.
Nadobudnutie vlastníctva originárnym spôsobom totiž vylučuje stotožniť tento obsah s oprávneniami
predošlého vlastníka, ktoré z rozličných dôvodov mohli byť zúžené alebo modifikované rozmanitými
obmedzeniami obsahu vlastníckeho práva.

Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb (§ 125).

Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa R 50/1985 sú zákonom ustanovené podmienky vydržania a to existencia držby veci z toho
hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a či je na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec patrí, ďalej uplynutie stanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (desaťročná
doba pri nehnuteľných veciach) a spôsobilosť predmetu vydržania.

Právny inštitút vydržania je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo
zákona. Držiteľ je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako
s vlastnou. Zákonnými predpokladmi oprávnenej držby je faktické ovládanie veci alebo práva, vôľa
nakladať s vecou alebo právom ako svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi

vlastníckypatrilaadobráviera,ževecdržiteľovipatrí.Jenepochybné,žedobromyseľnosťakopsychický
stav nemožno dokázať, ale je možné o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav
navonok prejavuje. Oprávnená držba je faktický stav s kvalifikovanými zákonnými pojmovými znakmi, pri
ktorých právny vzťah k subjektu k veci nie je doložený a ktorý požíva ochrany podľa zákona. Zákonnými
predpokladmi oprávnenej držby sú nakladanie s vecou ako vlastnou a držiteľova dobrá viera, že mu

vec patrí. Dobrou vierou sa myslí presvedčenie nadobúdateľa - že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje
určitú vec. Ide o psychický stav a o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré však samo o sebe nemôže
byť predmetom dokazovania, avšak predmetom dokazovania musia byť skutočnosti vonkajšieho sveta,
ktorýchprostredníctvomsavnútornépresvedčenieprejavujenavonok,tedaokolnosti,zktorýchjemožné
dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom je nutné zdôrazniť,

že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú dobu vydržania
bolo dôvodné. Dobrá viera však zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, na čom nemení nič skutočnosť, že
držiteľ bude i naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam,

za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať
za následok vznik práva.

V danom konkrétnom prípade si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na vydržanie nehnuteľnosti o
predpoklad jej užívania od roku 1930, od skutočnosti, že v kostole sa konali bohoslužby a iné cirkevné

udalosti, na základe čoho mu malo vzniknúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, pričom existencia
samotného nadobúdacieho titulu má význam pre posúdenie dobromyseľnosti v oprávnenú držbu, pričom
je potrebné skúmať podmienky možného nadobudnutia vlastníckeho práva podľa nadobúdacieho titulu
- postavenia stavby kostola. Túto stavbu však fyzicky a aktívne realizovali ako občania obce Kalinkovo,tak aj veriaci občania obce Kalinkovo, ako vyplynulo z dokladov i samotných výpovedí oboch účastníkov
konania, teda to, že stavebníkom kostola mala byť Rímskokatolícka cirkev nebolo v konaní žiadnym
spôsobom preukázané, následne teda aj údajná oprávnená držba navrhovateľa nie je a nemohla byť

dobromyseľná.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ nemôže byť ani len subjektívne dobromyseľný, že nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu. Nesvedčí mu ani len objektívna
dobromyseľnosť v ňom deklarovanom úsudku, že sa stal vlastníkom. Dobromyseľnosť v následok nie

je možné nachádzať tam, kde právny predpis kogentne bráni vzniku následku pre pasivitu v prejavoch
vôle najmä toho účastníka, ktorého dobromyseľnosť sa má posudzovať.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že s vecou, s ktorou údajne nakladal ako s
vlastnou - kostol sv. Františka v Kalinkove na pozemku parc. č. 209/2 o výmere 368 m2 - bol na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. S poukazom na vyššie uvedené zastáva súd názor,

že navrhovateľovi nemohla plynúť vydržacia doba od uvedeného obdobia, nakoľko nebola splnená
podmienka dobromyseľnosti vydržania a v príčinnej súvislosti s tým, im teda ani nemohla začať plynúť
vydržacia doba. Či držiteľ veci je v zmysle § 132a OZ (teraz § 130) dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri
normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať

od každého subjektu, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. Navrhovateľ musel predpokladať a mohol vedieť, že bez zápisu stavby, prípadne pozemku
v pozemkovej knihe, príp. katastri nehnuteľnosti naňho ako vlastníka sa vlastníkom nehnuteľnosti
nestal a následne v budúcnosti mohol mať o tejto skutočnosti prinajmenej pochybnosti, čo následne
vzbudzuje pochybnosti o dobromyseľnosti držby. Navrhovateľ vedel, že kostol stavali občania, prípadne

veriaci občania obce, a preto sa následne nemohol ani subjektívne domnievať, že kostol stavala
Rímskokatolícka cirkev a navyše na pozemku vlastnícky patriacom odporcovi, ktorý odvádzal štátu daň
z nehnuteľnosti.

V tejto súvislosti súd poukazuje na princíp ochrany odporcu, ktorý svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti

- pozemku riadne preukázal a následne aj právo stavby k dotknutému kostolu podľa právnej úpravy č.
86/1912 r.z. a podľa z.č. 88/1947 uplatnil ako vlastník pozemku pod touto stavbou.

S poukazom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1, v spore neúspešného navrhovateľa zaviazal
nahradiť trovy konania v spore úspešnému odporcovi tak, ako si ich odporca v súlade s vyhl. MS SR
č. 655/2004 Zb.z. uplatnil nasledovne:

1. Príprava a prevzatie právneho zastúpenia 60,07eur

2. Režijný paušál 7,81eur
3. Vyjadrenie k prejednávanej veci zo dňa 8.8.2013 60,07eur
4. Režijný paušál 7,81eur
5. Účasť na pojednávaní bez prejednania veci 20.3.2014 15,47eur
6. Režijný paušál 8,04eur

7. Účasť na pojednávaní 12.1.2015 64,53eur
8. Režijný paušál 8,39eur
9. Účasť na pojednávaní dňa 16.3.2015 64,53eur
10. Režijný paušál 8,39eur
11. Účasť na pojednávaní dňa 23.4.2015 vyhlásenie rozsudku 32,26eur

12. Režijný paušál 8,39eur

Spolu: ... 345,76eur bez DPH

Náhrada za stratu času rok 2014 13,40eur x4, spolu 53,60eur /cesta BA- PK dve
začaté polhodiny, cesta PK - BA dve začaté polhodiny/Náhrada za stratu času rok 2015 13,98eur x12, spolu 167,76eur /cesta BA- PK dve
začaté polhodiny, cesta PK - BA dve začaté polhodiny spolu 3x cesta na pojednávanie BA - PK a späť/

Spolu: ......221,36eur bez DPH

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 567,12eur bez DPH, DPH v sume 113,42eur, spolu
s DPH 680,54eur. Náklady na pohonné hmoty si odporca neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom

súde písomne, v piatich vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať náležitosti všeobecné každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a
datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami

vyhotovený na trovy účastníka), § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.