Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/357/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214230522
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214230522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou, v

právnej veci navrhovateľa: T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX SkÝ. proti odporkyni: L.. R.
N.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Q., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2014 domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu
povinnosť voči odporkyni s účinnosťou odo dňa 01.07.2014 z dôvodu, že odporkyňa ukončila
vysokoškolské štúdium 2. stupňa. Keďže na strane odporkyne došlo k zmene pomerov a je schopná

sa živiť samostatne, žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť, ktorá bola naposledy určená
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 27P/111/2007-35 zo dňa 21.05.2007.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomným podaním, v ktorom uviedla, že momentálne
študuje v dennej forme na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na III. stupni
vysokoškolského štúdia a má status študenta podľa § 54 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
Po ukončení gymnázia ďalej pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a na

Univerzite v Ľjublane v odbore psychológia, kde získala titul bakalár a magister. Keďže jej celoživotným
snom je venovať sa vede, titul philosophiae doctor je bezpodmienečne potrebný k výkonu jej budúceho
povolania. Z toho dôvodu plynule pokračuje v štúdiu dennou formou, pričom sa venuje deťom s
autizmom.Zčasovýchdôvodovnemôžebyťzamestnaná,vškolejeod8.00hod.do16.00hod.aniekedy
až do neskorých popoludňajších hodín. Zúčastňuje sa rôznych prednášok, kurzov, školení, seminárov,
riadnej výučby a chodí diagnostikovať deti aj mimo jej bydliska pre získanie údajov k dizertačnej
práci. Súčasťou jej študijného plánu je aj absolvovanie zahraničného štúdia, čo si bude vyžadovať

nemalé finančné prostriedky. Študovala vždy svedomito a intenzívne, štúdium nikdy nepredlžovala a
neprerušovala. Štandardne vyživovacia povinnosť k dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho
budúce povolanie. Podľa ust. § 35 ods. 1 a 2 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti sústavná
prípravy na povolanie je štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho
stupňa.

Od roku 2007, kedy bolo naposledy určené výživné súdom, prešlo 8 rokov a jej náklady sa zvýšili.

Nikdy nepodala návrh na zvýšenie výživného a to z dôvodu, že navrhovateľ v tejto otázke na ňu
vyvíjal emocionálny nátlak, a preto sú jej pojednávania veľmi nepríjemné. Výživné určené na základe
právoplatného rozsudku naposledy uhradil navrhovateľ dňa 22.05.2014, prostredníctvom tretej osoby -
p. C. S.. Preto požiadala návrhom súdneho exekútora o vykonanie exekúcie, exekučné konanie začalodňa 25.08.2014 pod č. EX2920/14. Navrhovateľ proti nemu podal námietky, o ktorých rozhodol Okresný
súd Nitra uznesením, ktorým námietky zamietol.

Odporkyňa ďalej uviedla, že nevyhnutne potrebuje zvýšenie svojej kvalifikácie, nakoľko toto je
vyžadované v rámci jej profesie zamestnávateľmi. Počas doktorandského štúdia sa musí minimálne
8 hodín denne zdržiavať na školiacom pracovisku a musí sa zúčastňovať povinných prednášok na
ústave, ktoré prebiehajú v doobedňajších hodinách a musí chodiť aj na celoškolské prednášky, ktoré
sú v popoludňajších hodinách.

Štipendiumboloodporkynipriznanéod01.10.2014vsume580,-€,dovtedyodmája2014nemalažiaden
príjem, nakoľko jej navrhovateľ svojvoľne prestal uhrádzať výživné.

Navrhovateľ uviedol, že trvá na zrušení jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni, nakoľko odporkyňa
v máji 2014 ukončila vysokoškolské štúdium II. stupňa s titulom magister. Odporkyňa opomenula

ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rodine, kde je uvedené, že dieťa sa má podieľať na životnej
úrovni rodiča, pričom poukazuje na to, že odporkyňa poberá štipendium v zmysle § 54 ods. 18 zák. č.
533/2003 o odmeňovaní zamestnancov vo výkone verejnej služby, kde podľa prílohy č. 5 je odporkyňa
zaradená minimálne do 9. platovej triedy, 1. platového stupňa a poberá štipendium, ktoré prevyšuje jeho
príjem. So zamestnávateľom spoločnosťou Decodom s.r.o. dňa 25.4.2015 uzavrel dohodu o ukončení

pracovného pomeru, ktorý mal uzavretý na dobu určitú do 29.4.2015, pričom jeho priemerná mzda u
tohto zamestnávateľa bola 580,- € mesačne, navyše má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. F. N.,
nar. XX.X.XXXX a to vo výške 120,- € mesačne, počnúc dňom 01.05.2012 (rozsudok OS Malacky č.k.
8P/90/2011-70 zo dňa 11.12.2012).

Podľa § 4 ods. 2 zák. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi sa za príjem považuje aj štipendium,
ktoré poberá odporkyňa. Doktorandi pritom podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona 600/2003 Z. z. nie sú
študentmi, ktorí sa riadne pripravujú na svoj budúci výkon povolania, nakoľko podľa § 4 ods. 1 písm. b)
sa za sústavnú prípravu na povolanie považuje štúdium na vysokej škole I. a II. stupňa, teda štúdium sa
začína odo dňa zápisu na vysokú školu a končí sa ukončením buď I. alebo II. stupňa vysokoškolského

štúdia. Odporkyňa v máji 2014 ukončila II. stupeň vysokoškolského štúdia, bol jej priznaný titul „Mgr.“,
a preto vyživovacia povinnosť týmto dňom skončila. Teda odporkyňa je schopná sa sama živiť, pričom
poberá štipendium, ktoré prevyšuje jeho príjem. Zákon navyše nevylučuje, aby sa doktorandi nemohli
zamestnať, a teda je zrejmé, že odporkyňa v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine je schopná sa sama
živiť, pričom uvedené je treba vykladať tak, že odporkyňa túto schopnosť má a je irelevantné, že ju

nevyužíva. Navyše podľa § 4 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. sa za príjem pri určovaní hmotnej núdze
považuje aj štipendium. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi. Za rozpor s dobrými mravmi je možné považovať aj stav, keď príjem
odporkyne prevyšuje príjem navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov
predložených odporkyňou a navrhovateľom a zistil nasledujúci skutkový stav:

Odporkyňa je dcérou navrhovateľa. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni bola určená
naposledyrozsudkomtunajšiehosúduč.k.:27P/111/2007-35zodňa21.05.2007, ktorýmbolanaposledy

stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa na odporkyňu v sume 82,96 € (2 500,- Sk) mesačne.

V tom čase bola odporkyňa študentkou druhého ročníka Gymnázia na Metodovej ulici v Bratislave. Po
ukončení gymnázia maturitnou skúškou, ďalej pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského v Bratislave a na Univerzite v Ľjublane v odbore psychológia, kde získala titul bakalár a

magister.

V akademickom roku 2014/2015 bola odporkyňa prijatá na 4-ročné doktorandské štúdium študijného
programu normálna a patologická fyziológia, denná forma štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity
Komenského v Bratislave s účinnosťou od 02.09.2014.

Podľa potvrdenia predloženého odporkyňou, vystaveného Univerzitnou nemocnicou s poliklinikou
Milosrdní bratia, Bratislava zo dňa 17.06.2014 bola odmietnutá žiadosť odporkyne o prijatie do
zamestnania, nakoľko odporkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady na pracovnú pozíciu klinickýpsychológ, pričom po doplnení potrebného vzdelania (špecializácia, VŠ III. stupňa), je možné jej žiadosť
prehodnotiť.

Z ponuky voľných pracovných miest na filozofickej fakulte UCM v Trnave vyplýva, že požiadavkou na
miesto odborného asistenta na katedre psychológie je kvalifikačný predpoklad: dosiahnuté vzdelanie
III. stupňa.

Z Oznámenia o voľnom mieste asistenta Katedry spoločenských vied Akadémie PZ v Bratislave s

termínom nástupu 010.4.2014 vyplýva, že kvalifikačným predpokladom na dané miesto je VŠ III. stupňa
v odbore psychológia.

Z ponuky Detského mestečka Trenčín Zlatovce na voľné pracovné miesto sociálneho pracovníka s
termínom nástupu 01.04.2014 vyplýva, že kvalifikačným predpokladom je VŠ III. stupňa - psychológia.

Výška pravidelných mesačných výdavkov odporkyne, bez nákladov na štúdium, predstavuje 385,- €.
Okrem toho si odporkyňa hradí učebné pomôcky, skriptá a školenia (v prvom ročníku štúdia napr. 240,-
eur a 1600,- Kč). Je predpoklad, že v nasledujúcom školskom roku bude musieť absolvovať zahraničný
študijný pobyt.

Štipendium bolo odporkyni priznané od 01.10.2014 v sume 580,- €.

Odporca ukončil so zamestnávateľom spoločnosťou Decodom s.r.o. dohodou dňa 25.04.2015 pracovný
pomer, ktorý mal uzavretý na dobu určitú do 29.4.2015, pričom jeho priemerná mzda u tohto
zamestnávateľadosahovala580,-€mesačne.Momentálneniejezamestnaný,niejeevidovanýnaúrade

práce a nepoberá podporu v nezamestnanosti. Hľadá si zamestnanie.

Odporca má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. F. N., nar. XX.X.XXXX a to vo výške 120,- €
mesačne, počnúc 01.05.2012 určenú rozsudkom Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/90/2011-70 zo dňa
11.12.2012.

Podľa§62ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(účinnéhood
01. 4. 2005, ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný, a preto ho
zamietol.

Pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákon o rodine spája s nadobudnutím schopnosti

dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť
samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto
schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať
za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov
(odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na

sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na
výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy
záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje
lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby
nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k

práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). V tejto súvislosti súd uvádza, že v prejednávanej
veci odporkyňa preukázala, že predpokladom pre získanie zamestnania, na výkon ktorého pripravovala
počas štúdia na vysokej škole je VŠ vzdelanie III. stupňa. Navyše odporkyňa kontinuálne študuje,
štúdium neprerušila (s cieľom umelo štúdium naťahovať za účelom získania finančných prostriedkov vpodobevýživnéhoodnavrhovateľa)aštúdiumnaabsolvovanýchstupňochvzdelaniaukončilavriadnych
predpísaných termínoch.

Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká, pokiaľ
dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť (v odôvodnených prípadoch
vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa). Odôvodnenosť potrieb pritom vyjadruje
požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu,
ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti,

schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce
povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov.
V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných
najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb
dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne
škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.

Zákon o rodine neohraničuje povinnosť platiť výživné vekom dieťaťa. Vo svojich ustanoveniach hovorí
len o tom, že rodič je povinný platiť výživné až do času kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Napr.
samotná skutočnosť, že dieťa brigáduje, prípadne poberá štipendium, ešte sama o sebe nezakladá
právo rodičov, aby prestali platiť výživné. Alebo ak dieťa po strednej škole sa rozhodne pokračovať

v štúdiu na VŠ, vyživovacia povinnosť stále trvá. Všeobecne by sa teda dalo konštatovať, že dieťa
je schopné samo sa živiť, ak dokáže samo uspokojovať svoje potreby. Táto okolnosť nemusí nastať
v niektorých prípadoch vôbec, napr. v prípade invalidného dieťaťa. Vo všeobecnosti však vyživovacia
povinnosť trvá aj voči plnoletému dieťaťu počas jeho prípravy na budúce povolanie. Schopnosť dieťaťa
samostatne sa živiť môže vzniknúť výnimočne, aj pokiaľ dieťa síce študuje dennou formou, ale sa

riadne na štúdium nepripravuje. Muselo by sa však jednať o sústavné zanedbávanie štúdia a sústavné
zlé študijné výsledky, ktorého dôsledkom by bolo opakujúce sa opakovanie ročníka, čo nie je prípad
odporkyne.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na existujúce pomery na strane odporkyne, ktorá

najprv riadne študovala na strednej škole a riadne aj ďalej pokračuje v štúdiu na vysokej škole (hoci III.
stupňa), súd má za to, že na strane odporkyne sú splnené zákonné kritéria na priznanie výživného a na
druhej strane odporca je naďalej schopný prispievať navrhovateľke na úhradu jej odôvodnených potrieb
výživným v súdom určenej výške, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľovi
súdom určená výška výživného predstavuje minimálnu sumu, ktorou je navrhovateľ povinný prispievať

na výživu odporkyne. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal majetkových pomerov odporcu ako i z
reálnychmožnostínavrhovateľadosahovaťurčitúvýškupríjmu.Prirozhodovaníovyživovacejpovinnosti
súd neberie ohľad iba na skutočné príjmy rodičov, ale berie do úvahy aj zárobkové možnosti každého
z rodičov, ktoré závisia od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti a taktiež je
rozhodujúce, či tu je, alebo nie je skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne

podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Ten, kto má
vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu, je povinný plniť si túto podľa svojich schopností a
možností.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že v súčasnosti nemá žiaden príjem, nakoľko mal uzavretý pracovný

pomer so zamestnávateľom na dobu určitú a v súčasnosti už je nezamestnaný (napriek tomu však nie je
evidovaný na úrade práce) súd považuje takéto správanie navrhovateľa za účelové, s cieľom dosiahnuť
zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni. Navrhovateľ síce tvrdil, že bol na pracovnom pohovore,
na ktorom neuspel, avšak toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Rovnako súd považuje za účelové aj
správanie navrhovateľa, ktorý previedol rodinný dom, ktorého bol výlučným vlastníkom na tretiu osobu

(dcéru svojej priateľky) za kúpnu cenu 1,- euro, údajne z dôvodu, že išlo o starý dom a on to musel urobiť,
nakoľkomujehopriateľkafinančnepomohlavčase,keďbolnezamestnanýanemalfinančnéprostriedky
na udržiavanie tohto domu a týmto chcel priateľke splatiť dlh. V tejto súvislosti súd poukazuje, že tieto
skutočnosti navrhovateľ tvrdil už v roku 2007, kedy došlo k zvýšeniu výživného na navrhovateľku.

Keďže existujúce pomery na strane odporkyne, ktorá riadne študuje dennou formou na vysokej školy a
príjem, ktorý má vo forme štipendia jej nepostačuje na krytie základných životných potrieb (pokrýva z
neho náklady na štúdium) a nie je schopná sama sa živiť, vyžadujú, aby navrhovateľ odporkyni na výživuprispieval, pri zohľadnení skutočnosti, že aj matka odporkyne je podľa svojich schopností a možností
tiež povinná prispievať odporkyni výživným, súd zamietol návrh navrhovateľa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., odporkyňa bola v konaní úspešná
a preto by mala právo na náhradu trov konania, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd

Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.