Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. máj 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/113/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107228349
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5107228349.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľov: X. L., O.. XX.XX.XXXX, V. O. XXX, Ž. - P. N., právne zast. JUDr. Martin Olos, advokát
so sídlom M.R.Štefánika 71, Žilina, proti odporcovi: X. X..D..F.., Ž. - V., Y. XX, C.: XX XXX XXX, právne
zast. JUDr. Michal Krnáč, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, o zaplatenie 36.513,31
Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28.09.2007, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 28.09.2007, sa navrhovateľ

domáhal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.100.000,- Sk a úroky z omeškania vo výške 8,5 %
ročne od 27.09.2007 a náhradu trov konania. svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovi dňa 31.05.2005
poskytol pôžičku vo výške 100.000,- Sk a dňa 12.08.2005 vo výške 175.000,- Sk a dňa 30.09.2005 vo
výške 200.000,- Sk a dňa 625.000,- Sk, a to na základe vzájomnej dohody všetkých štyroch spoločníkov
spoločnosti. Splatnosť nebola dohodnutá, preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo
dňa 24.09.2007 požiadal o zaplatenie danej pohľadávky do 1 dňa od doručenia výzvy. Odporca však
uvedený dlh nesplnil, a to ani sčasti.

Spolu s návrhom predložil plnomocenstvo; výzvu na zaplatenie zo dňa 24.09.2007 spolu s podacím
lístkom a doručenkou; príjmový pokladničný doklad č. XXX zo dňa 31.05.2005; príjmový pokladničný
doklad č. XXX zo dňa 12.08.2005; príjmový pokladničný doklad č. XXX zo dňa 30.09.2005; príjmový
pokladničný doklad č. XXX zo dňa 28.12.2005; výpis z obchodného registra na odporcu.

V zmysle návrhu navrhovateľa a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným

rozkazom,spis.zn.:XXRo/XXX/XXXXzodňa10.12.2007vcelomrozsahuvyhovelnávrhunavrhovateľa.

Dňa 17.01.2008 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odporca odôvodnil tým,
že tvrdenie navrhovateľa o existencii záväzku nie je pravdivé, a pôžička voči spoločnosti zanikla
zápočtom a zúčtovaním oproti strate, ktorú spoločnosť vykázala z podnikateľskej činnosti. Zároveň
vzniesli kompenzačnú námietku voči pohľadávke navrhovateľa vo výške rovnajúcej sa jeho podielu na
strate spoločnosti - odporcu.

Spolu s odporom predložil splnomocnenie; správu pre vedenie z overovania účtovnej závierky k
XX.XX.XXXX; zápis rozhodnutia spoločníkov o zúčtovaní HV; účtovný predpis č. XX/X; výstup z
počítačového spracovania účtovníctva za obdobie december 2006.Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 08.08.2008 (zrušené
na žiadosť právneho zástupcu odporcu a následne navrhovateľa), na deň 13.02.2009, 17.04.2009,
26.11.2009, 24.02.2011 odročené bez prejednania veci z dôvodu žiadosti právneho zástupcu odporcu

na 15.04.2011 a následne na vyhlásenie rozhodnutia na deň 06.05.2011; všetci účastníci boli riadne
predvolaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právneho zástupcu
navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov C.. R..M., C..Š., X..Š., C.. K..B.,

R..M., ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým výzva na
zaplatenie zo dňa 24.09.2007; príjmový pokladničný doklad č.XXX, Č..XXX, Č..XXX, Č..XXX; výpis
z obchodného registra na odporcu; odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 16.01.2008; správa pre
vedenie z overovania účtovnej závierky k 31.12.2006; zápis z rozhodnutia spoločníkov o zúčtovaní;
účtovný predpis č. dokladu XX/X; zúčtovanie jún 2006-december 2006; účtovný predpis č.XX/X;
zúčtovanie za december 2005, 2004 a za december 2003; písomné vyjadrenie k odporcu zo dňa

02.07.2008; spoločenská zmluva o založení odporcu; vystúpenie zo spoločnosti zo dňa 05.09.2006 X.
L.; zmena spoločenskej zmluvy odporcu zo dňa 05.09.2006; poštový poukaz na sumu 829.098,- Sk;
výpočet vyrovnávacieho podielu zo dňa 20.06.2007; výkaz ziskov a strát k 31.12.2006; pokladničná
kniha za rok 2005; pokladňa za rok 2005; inventárny stav pokladne k 31.12.2005, k 30.09.2005; zápis o
inventúre pokladne z 31.03.2005, z 30.06.2005; výpis z pokladne od 01.01.2005 do 31.12.2005; poštový

peňažný poukaz zo dňa 07.07.2007 na sumu 829.098,- Sk, peňažný poukaz na sumu 829.098,- Sk
adresovaný L. X., zápisnica zo zasadnutia spoločníkov zo dňa 05.08.2002; pozvánka na zasadnutie;
kompenzácia pohľadávok; zúčtovanie hospodárskeho výsledku zo dňa 15.11.1999; zápis a rozhodnutie
spoločníkov o zúčtovaní zo dňa 30.12.2005; prehľad výsledkov hospodárenia; rozsudok tunajšieho
súdu v konaní XXC/XX/XXXX; CD s naskenovanou pokladničnou knihou; písomné podanie právneho

zástupcu odporcu zo dňa 24.04.2009; zúčtovanie za december 2005; písomné vyjadrenie právneho
zástupcunavrhovateľazodňa21.05.2009;podanieprávnehozástupcunavrhovateľazodňa20.08.2009;
protokol z daňovej kontroly odporcu za zdaňovacie obdobie 2006; rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 5Co 171/2009 zo dňa 16.10.2009; návrh na rokovanie o uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa
09.05.2007; odpoveď na výzvu na zaplatenie zo dňa 08.10.2007 s podacím lístkom; podanie právnej

zástupkyne odporcu zo dňa 20.11.2009; zápisnica z valnej hromady z 09.01.2007; prezenčná listina,
potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2006; zápisnica z pojednávaní v konaní 24C/45/2008,
uznesenie zo dňa 03.10.2008, rozsudok č.k. XXC/XX/XXXX; následne bol zapožičaný spis sp.zn.
XXC/XX/XXXX, ktorý bol následne odpojený; podanie právnej zástupkyne odporcu, doručené súdu
30.12.2009; písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 17.01.2010; uznesenie o

nariadení znaleckého dokazovania, odvolanie proti tomuto uzneseniu právneho zástupcu navrhovateľa;
písomná korešpondencia s ustanoveným znalcom; znalecký posudok č. XX/XXXX; oznámenie o zmene
právneho zastúpenia na strane odporcu; výpočet vyrovnacieho podielu zo dňa 20.06.2007 spolu s
výdavkovým pokladničným dokladom č. XXX R. XXX a poštový peňažný poukaz na sumu 829.098,- Sk
zo dňa 02.07.2007 a pripojený spis F. XX/L - X. X..D..F..

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa uvedenia navrhovateľa poskytol odporcovi pôžičku dňa 31.05.2005 poskytol pôžičku vo výške
100.000,- Sk, dňa 12.08.2005 vo výške 175.000,- Sk, dňa 30.09.2005 vo výške 200.000,- Sk a dňa

625.000,- Sk.

Z predloženého príjmového pokladničného dokladu č. XXX zo dňa 31.05.2005 vyplýva, že dňa
31.05.3005 odporca prijal od spoločníkov sumu vo výške 400.000,- Sk za účelom vkladu, čo bolo
zaúčtované na účte XXXXX.

Z predloženého príjmového pokladničného dokladu č. XXX zo dňa 12.08.2005 vyplýva, že dňa
12.08.2005 odporca prijal od spoločníkov sumu vo výške 700.000,- Sk za účelom vkladu, čo bolo
zaúčtované na účte XXXXX.

Z predloženého príjmového pokladničného dokladu č. XXX zo dňa 30.09.2005 vyplýva, že dňa
30.09.2005 odporca prijal od spoločníkov sumu vo výške 800.000,- Sk ako vklad - pôžička, čo bolo
zaúčtované na účte XXXXX.Z predloženého príjmového pokladničného dokladu č. XXX zo dňa 28.12.2005 vyplýva, že dňa
28.12.2005 odporca prijal od spoločníkov sumu vo výške 2.500.000,- Sk za účelom vklad - podielový,
čo bolo zaúčtované na účte XXXXX.

Z výpisu z obchodného registra na odporcu vyplýva, že v roku 2005 boli spoločníci odporcu 4 osoby -
X..M., L..B.. C..Š. a navrhovateľ.

Súd mal zistené, že navrhovateľ bol z obchodného registra ako spoločník vymazaný na základe jeho

výpovede zo dňa 05.09.2006, kedy došlo k zmene spoločenskej zmluvy, teda zanikla jeho účasť v
spoločnosti odporcu, pričom spoločníkom bol do 25.01.2007.

Je nepochybné, že odporca je verejnou obchodnou spoločnosťou založenou spoločenskou zmluvou zo
dňa 05.07.1993 a zapísanou do obchodného registra dňa 12.07.1993. Taktiež vyplýva, že spoločnosť
bola zriadená bez peňažného a majetkového vkladu.

Podľa § 76 Obchodného zákonníka verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň
dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a
nerozdielne všetkým svojím majetkom.

Podľa § 78 ods.1 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva musí obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,
c) predmet podnikania spoločnosti.

Súd poukazuje na to, že verejná obchodná spoločnosť, ktorou je aj odporca, je osobnou spoločnosťou,
t.j. spoločníci sa na jej podnikaní podieľajú tak, že nie je potrebné zo strany spoločníkov poskytnúť
do základného imania spoločnosti vklady, spoločníci však ručia za záväzky spoločnosti celým svojim
majetkom.

Súd mal zistené, že na základe hospodárskych výsledkov spoločnosti odporcu, ktoré sú zachytené
v účtovných závierkach za príslušné účtovné obdobia, spoločnosť odporcu vykázala za obdobie roku
2003 stratu vo výške 723.470,92 Sk a za obdobie roku 2004 stratu vo výške 1.444.235,39 Sk, spolu
2.167.706,31 Sk.

Podľa § 82 ods.3 Obchodného zákonníka stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci
rovným dielom.

S poukazom na citované ustanovenie § 82 ods.3 Obchodného zákonníka na každého spoločníka
odporcu pripadol podiel na strate vo výške 25 %, teda 1, t.j. vo výške 541.926,57 Sk.

O zúčtovaní straty rozhodli spoločníci rozhodnutím dňa 30.12.2005, a to tak, že strata bude vyrovnaná z
účtu XXXXX - pôžička od spoločníkov. Táto operácia bola vykonaná účtovným interným dokladom č.XX/
X a riadne premietnutá do účtovníctva spoločnosti a následne účtovnej závierky za rok 2005.

Súd mal zistené, že spoločnosť odporcu vykázala zisk za rok 2005 vo výške 2.068.911,96 Sk a za rok
2006 vykázala stratu vo výške 3.466.086,88 Sk.
Nazákladerozhodnutiaspoločníkovodporcuzodňa31.12.2006bolziskzarok2005astratazarok2006
vzájomne kompenzované. Rozdiel medzi týmito účtovnými položkami v sume 1.397.174,92 Sk bol podľa
rozhodnutia spoločníkov opäť započítaný na zostatok pôžičiek poskytnutých spoločníkmi spoločnosti,

čo v prepočte na 1 činí sumu 349.293,73 Sk, keďže boli 4 spoločníci.

Podľa článku II. bod 4 písm. a/ Spoločenskej zmluvy súhlas spoločníkov je potrebný pri rozdelení zisku
a úhrade prípadnej straty.
Podľa článku II bod 5. Spoločenskej zmluvy o spoločných rozhodnutiach uvedených v časti II. bod 4 sa

vyhotovuje zápisnica, ktorú podpisujú všetci spoločníci.
Podľa článku III bod 2. Spoločenskej zmluvy spoločnici spoločne rozhodujú podľa čl.II bod 4 o rozdelení
zisku alebo úhrade straty po schválení ročnej účtovnej závierky a výsledkoch hospodárenia v mesiacifebruár bežného roka a podiel na zisku je splatný do troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej
závierky.

Navrhovateľ namietal, že dané rozhodnutie nebolo prijaté v zmysle článku II. bod 4 a 5 spoločenskej
zmluvy,keďženebolanilenupovedomenýotom,žebydňa30.12.2005adňa31.12.2006malispoločníci
rozhodovať o akýchkoľvek otázkach a rozhodnutia podpísali iba dvaja spoločníci. Má za to, že nekonalo
sa žiadne stretnutie spoločníkov a účtovné zostavy boli vytlačené až v mesiaci máj a jún 2007, kedy už
nebol spoločníkom. Súd však poukazuje, že dátum vytlačenia účtovných zostáv je irelevantný.

Odporca tvrdil a aj preukázal, že aj v rokoch 1996-1999 boli urobené podobné rozhodnutia o zúčtovaní
hospodárskeho výsledku bez účasti všetkých 4 spoločníkov, čo však vtedy nikto nenamietal a všetci
akceptovali dané rozhodnutia.
Navrhovateľ namietal také rozhodnutie až teraz, keď už nie je spoločníkom, čím je daná účelovosť.

Zo správy pre vedenie z overovania účtovnej závierky k 31.12.2006 zo dňa 23.04.2007 je nepochybné,
že ku dňu 31.12.2006 bol v spoločnosti odporcu vykonaný audit, ktorý v rámci kontroly postupov
účtovania preveroval aj účtovanie pôžičiek poskytnutých spoločníkmi spoločnosti a podľa tejto správy
vypracovanej audítorom dňa 23.04.2007 bola kompenzácia pohľadávok a záväzkov voči spoločníkom
vykonaná obvyklým spôsobom.

Výsledky z účtovnej závierky za každý účtovný rok spoločnosti boli následne premietnuté aj do daňových
priznaní jednotlivých spoločníkov, nakoľko verejná obchodná spoločnosť ako daňový subjekt nie je
platiteľom dane z príjmu, avšak daň z príjmu platí spoločník spoločnosti na základe hospodárskeho
výsledku spoločnosti.

Dokonca aj navrhovateľ vo svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie rokov 2003, 2004, 2005 a
2006 uvádzal ten hospodársky výsledok, ktorý vyplýval z účtovnej závierky spoločnosti za zdaňovacie
obdobie.

Odporca na základe uvedeného vzniesol kompenzačnú námietku voči pohľadávke navrhovateľa vo

výške rovnajúcej sa jeho podielu na strate spoločnosti odporcu ako spoločníka.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Súd poukazuje, že obchodný zákonník pojem zisku pri verejnej obchodnej spoločnosti ani pri inej
spoločnostinedefinuje,avšakvzhľadomkzvláštnostiamzdaneniaverejnejobchodnejspoločnostidanou
z príjmu právnických osôb a účtovania o hospodárskom výsledku tejto spoločnosti podľa Postupov
účtovania v sústave podvojného účtovníctva je nutné riešiť otázku podľa predpisov daňových a

účtovných a z týchto predpisov vyplýva, že medzi spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti sa delí
celý zisk, čo nemožno meniť ani odchylnou úpravou v spoločenskej zmluve, pretože spoločnosť zisk
nevykazuje a ani nezdaňuje, ale spoločníci zdaňujú podiel na zisku ako príjem z podnikania. Pokiaľ
vykáže verejnej obchodnej spoločnosti stratu, podľa zákona o dani z príjmu rozdeľuje sa na spoločníka
časť tejto straty rovnako ako základ dane. Rovnako ako podiel na zisku sa teda rozdeľuje aj podiel

na strate medzi spoločníkov. Ak sa vklad spoločníka neznižuje, je stratu nutné predpísať na úhradu
spoločníkom, a to aj v prípade, že by to spoločenská zmluva výslovne neurčovala, a to s poukazom
na ustanovenia Obchodného zákonníka. Pokiaľ spoločník bude mať proti spoločnosti pohľadávku z
minulosti, ako napríklad podiel na zisku, bude ju možné započítať.

Navrhovateľ taktiež spochybňoval hodnovernosť a správnosť účtovníctva odporcu.

Súdu bol predložený výpočet vyrovnacieho podielu zo dňa 20.06.2007, podľa ktorého z ročnej účtovnej
závierky odporcu za rok 2006 vyplýva obchodný podiel (aktíva účtovnej jednotky) 5.668.225,22 Sk a
záväzky 2.351.831,15 Sk. Rozdiel predstavuje sumu 3.316.394,07 Sk, z čoho 1 je 829.098,- Sk ako

vyrovnací podiel. Účtovná závierka bola schválená dňa 29.05.2007.
Súd poukazuje na to, že účtovníčkou odporcu bola C.. B., ktorá je manželkou spoločníka a sestrou P..Š.,
ktorý bol spoločníkom odporcu a ktorý taktiež z toho titulu žaloval odporcu v konaní č. XXC XX/XXXX.Podľa § 61 ods.2 Obchodného zákonníka pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania
spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len "vyrovnací podiel"). Výška
vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie

predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská
zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo
spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.

Podľa § 89 Obchodného zákonníka v prípadoch uvedených v § 88 ods. 2 a § 88a vzniká bývalému

spoločníkovi alebo jeho dedičovi, prípadne právnemu nástupcovi voči spoločnosti nárok na vyrovnací
podiel. Tento podiel sa vypočíta obdobne ako podiel na likvidačnom zostatku (§ 92).

Právnyzástupcaodporcusprávnezdôraznilapoukázalnato,žeideoobchodnúspoločnosť,ktoráúčtuje
v podvojnom účtovníctve. Táto spoločnosť je založená bez vkladov spoločníkov. Zároveň poukázal na §
82 Obchodného zákonníka s poukazom na článok 3 spoločenskej zmluvy, podľa ktorého sa spoločníci

podieľajú na zisku, ale aj na úhrade straty rovným dielom. V čase, keď boli všetci štyria spoločníci danej
spoločnosti odporcu, t.j. pravdepodobne do 25.1.2007, tak celý zisk aj strata sa delila medzi štyroch
rovným dielom. Zároveň poukázal na to, že traja spoločníci, a to p.M., P..Š., P..B. majú u odporcu
zamestnané aj manželky a dokonca manželka p.B. je sestra p.Š.. Z toho vyplýva, že v danej spoločnosti
nie sú len väzby podnikateľské, ale aj rodinné, preto zápisnice boli niekedy podpisované všetkými,

niekedy iba niektorými, nakoľko išlo o rodinných príslušníkov, ktorí si povedali, že sa to dá do poriadku,
keď bude na to čas. Z toho dôvodu nie sú tieto doklady formálne úplné a úplne dokonalé, a čo sa týka
článku 3, bod 2 spoločenskej zmluvy, má sa rozhodovať o úhrade straty, prípadne o podieľaní na zisku v
mesiaci február nasledujúceho roka, avšak poukázal na to, že pokiaľ takto bolo rozhodnuté neskôr alebo
teda v iný mesiac, neznamená to, že by boli tieto rozhodnutia neplatné, teda nespôsobuje ich časový

posun neplatnosť. Zároveň poukázal na to, že posledných sedem rokov bolo účtovníctvo kontrolované
audítorom a zo správy audítora nepochybne vyplýva, že účtovníctvo bolo u odporcu vykonávané bez
závažnejších chýb a takto to prebiehalo každoročne.
Verejná obchodná spoločnosť nie je daňovým subjektom v tom zmysle, že neplatí dane. To znamená,
že urobí výpočet zisku alebo straty a podľa dohody sa podiel na zisku, resp. na strate rozdelí, a to

je pre každého základ pre daň, z ktorého platí aj odvody. Odporca vedie síce podvojné účtovníctvo,
ktorého výsledok je súvaha, pričom súvaha musí byť vždy nulová, teda vyrovnaná, nemôže byť záporná.
Bolo zavedené, že ak bola strata, tak sa strata vyrovnávala účtovnými dokladmi vo forme príjmových
pokladničných dokladov ako príjem vkladu spoločníka, teda účelom toho nebola žiadna pôžička od
spoločníkov spoločnosti. Teda ak si navrhovateľ myslí, že ide o pôžičku, poukázal na § 37 OZ, podľa

ktorého daný úkon je teda nejasný, nezrozumiteľný a taktiež nie je identifikované, ktorý spoločník a v
akej výške.
Odporca v rámci svoje činnosti vykonával predovšetkým pohostinskú činnosť, pričom mal jednu
centrálnu pokladňu a jednotlivé pohostinstvá mali registračné pokladne, z ktorých peňažné prostriedky
sa vkladali do tejto centrálnej pokladne. Keďže išlo v podstate o rodinných príslušníkov spoločnosti,

všetci si dôverovali a všetci aj zabezpečovali chod spoločnosti, preto bolo zaužívané, že si vyberali z
týchto jednotlivých registračných pokladní a týmito prostriedkami ďalej zabezpečovali chod bez toho,
aby riadne tieto prostriedky boli donesené do centrálnej pokladne a to z toho dôvodu, aby nemuseli
tieto peniaze z registračnej pokladne niesť do centrálnej pokladne a následne z centrálnej pokladne si
ich vybrať a účtovníčka nemala také postavenie, aby spoločníkom takýto postup zakázala. Preto boli

vyhotovované také doklady. Aj spoločníci a aj účtovníčka takto konali so súhlasom všetkých.

Právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že nepochybne sa jedná o pôžičku a tieto peniaze boli vložené aj
na účet XXX označené ako pôžička, pričom spoločníci ju požičiavali odporcovi rovným dielom.
Zároveň svoj názor opieral o rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 17.03.2009 v konaní XXC/XX/XXXX

vedenom medzi bývalým spoločníkom odporcu a odporcom, v ktorom súd posúdil, že bola uzavretá
zmluva o pôžičke s poukazom na účtovanie danej pôžičky na účte č. XXX.

Podľa § 54 ods.3 opatrenia zo dňa 16.12.2002 č. 23054/2002-92 MF SR (č. 740/2002 Z.z.), ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich

v sústave podvojného účtovníctva, na účte 365-Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom sa účtujú
krátkodobé záväzky, napríklad z pôžičiek od spoločníkov obchodnej spoločnosti, záväzky z dôvodu
úrokov zo splatených vkladov spoločníkov vo verejnej obchodnej spoločnosti, v komanditnej spoločnosti
a v spoločnosti s ručením obmedzeným.Súdu bol predložený výpočet vyrovnacieho podielu zo dňa 20.06.2007, podľa ktorého z ročnej účtovnej
závierky odporcu za rok 2006 vyplýva obchodný podiel (aktíva účtovnej jednotky) 5.668.225,22 Sk a

záväzky 2.351.831,15 Sk. Rozdiel predstavuje sumu 3.316.394,07 Sk, z čoho 1 je 829.098,- Sk ako
vyrovnací podiel. Účtovná závierka bola schválená dňa 29.05.2007.

Je nepochybné, že spoločníci poukázali odporcovi finančné prostriedky, ktoré boli zaúčtované na účet
č.XXX.

Navrhovateľ tvrdil, že sa jedná o pôžičku, odporca pôžičku popieral a z opatrnosti, že by súd posúdil,
že išlo o pôžičku, vzniesol kompenzačnú námietku.

Pre rozpornosť daných tvrdení a pre nedostatočnosť objektívneho posúdenia vôle účastníkov konania,
či išlo o pôžičku alebo vklad, súd nariadil znalecké dokazovanie.

Súd má však za to, že na predložených príjmových pokladničných dokladoch č. XXX, Č..XXX, Č.. XXX
je nepochybne uvedený účel - VKLAD a na doklade č. XXX je uvedený účel - VKLAD - Pôžička. Dokonca
na všetkých je uvedené číslo účtu XXX okrem dokladu č. XXX, na ktorom je uvedený účet XXXXX.
Dané doklady nikto nenamietal, ani nespochybňoval, a to aj napriek uvedenému účelu, ktorý teraz
navrhovateľ popiera, keď už nie je spoločníkom.

Súd poukazuje na to, že účtovníčkou odporcu bola C.. B., ktorá je manželkou aj súčasného spoločníka
a sestrou p.Š., ktorý bol navrhovateľom v obdobnom konaní č. XXC XX/XXXX.
Svedok C.. R..M., ktorý pracoval ako daňový poradca odporcu, uviedol, že podľa zákona o účtovníctve,
účtovná závierka je vyhotovená pripojením podpisu štátneho zástupcu na príslušné doklady - výkazy
spoločnosti.Týmtopodpisomsapovažujeúčtovnázávierkazavyhotovenú.Vtaktovyhotovenejúčtovnej

závierke sú spomenuté predmetné účtovné vzťahy z titulu vysporiadania hospodárskeho výsledku toho
konkrétneho roku., čo vysvetlil na príklade že ak za rok 1998 spoločnosť vykázala stratu v rámci
spracovania a vyhotovenia účtovnej závierky, v období január až marec 2009 spoločnosť účtuje o
pohľadávke voči spoločníkom, t.j. že spoločníci sú dlžníkom uhradiť stratu, ktorá bola vykázaná za
účtovné obdobie r. 2008. Takto vykázaná strata vchádza do účtovnej závierky a predstavuje určitý nátlak,

ktorý je účtovaný na účte XXX. Následne po takto vykonanej účtovnej závierke sa zisťuje základ dane za
verejnú obchodnú spoločnosť, to znamená, že hospodársky výsledok sa upravuje o upravujúce položky
hospodársky výsledok podľa zákona o dani z príjmov. Základ dane sa vypočíta za verejnú obchodnú
spoločnosť a tento základ dane sa delí príslušným pomerom na spoločníkov. To znamená v danom
prípade1atentozákladdanesauvádzadodaňovéhopriznaniaaspoločník,daňovníkmápovinnosťvoči

štátu daň zaplatiť alebo vykazuje daňovú stratu. Pri založení verejnej obchodnej spoločnosti odporcu
nebolo účtované o základnom imaní, čiže spoločníci nevložili vklad do základného imania. Aby mohla
verejné obchodná spoločnosť realizovať hospodársku činnosť, museli spoločníci zložiť na účet peniaze
a tieto vklady bolo povinnosťou účtovať ako vklady spoločníkov. Zasa účtovná osnova, to znamená
právny predpis hovorí, ako na ktorom účte sa tieto veci účtujú, podstatou tohto účtovania je to, že k 31.

12. príslušného roka sú s určitosťou zostatky účtov ako pohľadávky a záväzky, ktoré boli v priebehu
roku účtované, boli schválené vykonaním účtovnej závierky a tieto záväzky a pohľadávky môžu byť
formou započítania v nasledujúcich účtovných obdobiach. Toto aj bolo vykonávané, to znamená, že ak
spoločníci mali stratu za rok 1998, bola prepísaná pohľadávka voči spoločníkom. Spoločníci v priebehu
roku 1998, 1999 vykonali vklad, bolo to účtované ako záväzok spoločnosti, v rámci účtovnej závierky

boli tieto veci kompenzované a takto bola vyhotovená suma, čiže bol správne vyčíslený objem aktív a
objem pasív. Postupy účtovania pre v.o.s. direktívne určujú účty, na ktorých sa má účtovať pri rozdelení
zisku spoločnosti alebo pri úhrade straty spoločnosti. Nakoľko ide o verejnú obchodnú spoločnosť,
postupy účtovania direktívne hovoria o tom, ako účtovať. V prípade vykonania vkladu podľa obchodného
zákonníka dochádza k zvýšeniu majetku spoločnosti, k zvýšeniu aktív a výsledkom je, že toto aktívum

je kryté záväzkom voči spoločníkovi, ale podľa obchodného zákonníka, postupom účtovania a dane z
príjmov chápe sa tento vklad ako suma, ktorá zvyšuje vlastné imanie spoločnosti, pričom toto vlastné
imanie spoločnosti v budúcnosti je vlastne určené na použitie spoločníkmi, čiže oni si potom tú sumu
môžu vrátiť, započítať, môže tam tá suma zostať a tá suma sa prejaví na vlastných zdrojoch spoločnosti,
ktorámôžebyťpoužitáajpriukončeníspoločnostiakolikvidačnýzostatokalebovyrovnávacípodiel.Táto

suma, tieto vklady sa nemôžu a ani sa neprejavujú v základnom imaní a sú len hodnotou, predstavujú
alebo vchádzajú do hodnoty, ktorá podľa obchodného zákonníka sa nazýva čisté obchodné imanie a
naväzujúc na účtovníctvo, ide o vlastné imanie. Je to riadok súvahy spoločnosti.Svedok C..Š. uviedol, že tiež odporcovi poskytoval peňažné hotovosti ako pôžičky, ale vzhľadom na
to, že tiež je bývalým spoločníkom odporcu a taktiež žaloval odporcu o danú sumu ako o pôžičku v
konaní tunajšieho súdu č.k. XXC XX/XXXX, súd neposúdil jeho výpoveď v tej časti ako hodnovernú, ale

ako účelovú. Súd zároveň poukazuje na to, že svedok potvrdil poskytovanie finančných prostriedkov
obdobným spôsobom aj v predchádzajúcich rokoch, ale nikdy nežiadal tieto poskytnuté finančné
prostriedky vrátiť z titulu pôžičky, pričom špekulatívne toto odôvodnil tým, že nešlo o vysokú sumu a
aj tak sú tie sumy premlčané. Tiež uviedol, že nebol informovaný, že sa musí podieľať na strate, ale
zároveň rozporne uviedol, že to bolo uvedené v spoločenskej zmluve a dodal, že nevedel, že to bude zo

súkromných zdrojov. Také tvrdenie však stráca logickosť, nakoľko z čoho iného by sa spoločník podieľal
na strate, keby spoločnosť bola v strate. Potvrdil, že nikdy nerozporoval hospodárske výsledky. Tvrdil
však, že nemal odkiaľ vedieť, že odporca vykazuje stratu, ale veď predsa bol rovnocenným spoločníkom
spolu s ďalšími troma osobami a dokonca účtovníctvo viedla jeho sestra.
Svedkyňa X..Š. uviedla, že spolu s manželom - navrhovateľom vkladali peniaze do spoločnosti odporcu,
ale bližšie sa nevedela vyjadriť.

Svedkyňa C.. K..B., manželka spoločníka odporcu, pracovala od roku 2004 na plný úväzok ako
ekonómka odporcu. Uviedla, že z účtu XXX sa kompenzovali všetky straty alebo zisk. Taktiež uviedla,
že predmetné príjmové pokladničné doklady sú jednoznačne vklady, keďže sa všetci 4 spoločníci medzi
sebou dohodli, že to má zaúčtovať ako vklad, a to rovným dielom bez ohľadu na to, koľko kto vložil zo
svojich prostriedkov a dané doklady zaúčtovala ako vklad spoločníkov. Dodala, že jej manžel, spoločník

odporcu, poskytol odporcovi aj pôžičku, ale tá mu bola riadne vrátená v roku 2006.
Svedkyňa R..M., manželka spoločníka odporcu, uviedla, že aj jej manžel vkladal do spoločnosti finančné
prostriedky na základe vzájomnej dohody všetkých spoločníkov, ale nikdy sa nehovorilo o pôžičke a má
za to, že išlo o vklady, keďže išlo o rodinnú firmu a predsa manžel nebude si sám sebe požičiavať a keď
chýbali nejaké peniaze, tak vkladal spolu s ostatnými. Uviedla, že prepisovala zápisnice zo zasadnutí

a potom ich spoločníkom dávala podpísať, ale nie vždy bola podpísaná, keď ju od nich z kancelárie
brala, čo priznala, že to bola jej chyba. Taktiež uviedla, že poskytované finančné prostriedky spoločníkmi
neboli vracané.

Právny zástupca navrhovateľa namietal, že ak spoločníci vložili vklad, tak v takom prípade by musela

sa písomne zmeniť spoločenská zmluva s úradne overenými podpismi všetkých štyroch spoločníkov a
písomne prevziať záväzok na vklad do základného imania.

Súd s daným názorom nesúhlasí vzhľadom na zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka a
spoločenskú zmluvu.

Právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že samotné účtovníctvo odporcu preukazuje poskytnutie pôžičiek.

Súd však s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak, a to z
nasledovných dôvodov.

Z protokolu daňovej kontroly zo dňa 07.08.2009 vyplýva, že nebol zistený žiadny rozdiel medzi základom
dane uvedenom v daňovom priznaní a zistenom po kontrole. (l.č. 170 obsahu spisu)

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že vložené peňažné prostriedky spoločníkmi boli účtované

v prospech účtu XXX Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom, pričom pri účtovaní peňažných
prostriedkov získaných vkladom, resp. pôžičkou sa účtuje rovnako, a to podľa § 54 ods.3 citovaného
Opatrenia MF SR v prospech účtu XXX. Základ dane alebo daňová strata sa delí medzi jednotlivých
spoločníkov rovným dielom.
Znalec sa vyjadril aj k zaúčtovaniu finančných hotovostí, ktoré sú predmetom sporu, ktoré boli

zaúčtované na účet XXX, avšak vklad zo dňa 31.05.2005 nebol zaúčtovaný v plnej výške na účet
XXX, ale iba vo výške 390.000,- Sk; suma 10.000,- Sk bola zaúčtovaná na účet XXX XX Záväzky voči
spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku a táto suma bola nesprávne zaúčtovaná.
Zároveň uviedol výšku aktív - obchodný majetok a záväzky a čisté obchodné imanie v roku 2006 a 2007
(l.č. 320 a 331 obsahu spisu)

Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že poskytnuté finančné prostriedky všetkými vtedajšími
spoločníkmi neboli pôžičkou, ale boli vkladmi, čo vyplýva aj z uvedenia účelu na predmetnýchpokladničných dokladoch. Preto tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že išlo o pôžičku, súd
považuje za účelové, keďže účel bol jednoznačne uvedený, že ide o vklad.

Právny zástupca odporcu správne poukázal, že pri výpočte výšky vyrovnávacieho podielu sa v
rámci účtovného vyrovnania vychádzalo z položky obchodný majetok, ktorá stanovuje aktíva účtovnej
jednotky. V rámci obchodného majetku do aktív účtovnej jednotky bola aj zahrnutá suma, ktorá je
predmetnom tohto sporového konania. Pri výpočte vyrovnávacieho podielu sa teda vychádzalo z toho
účtovného a právneho základu, že peňažné prostriedky, ktoré boli vložené, predstavujú obchodný

majetok spoločnosti, a nie záväzok spoločnosti, ako by to bolo v prípade, keby išlo o poskytnutie pôžičky.
Čiže odchádzajúcim spoločníkom, teda strane navrhovateľa, bol vyplatený vyrovnávací podiel, ktorý sa
vypočítal z obchodného majetku, ktorý zahŕňal aj žalovanú sumu. Pokiaľ by sa vychádzalo pri vyplácaní
vyrovnacieho podielu z tej skutočnosti, že by malo ísť o pôžičku, tak by obchodný majetok bol nižší a
nevznikol by nárok na vyrovnávací podiel, ktorý bol vyplatený. Teda v prípade, ak aby bola žalovaná
suma pôžičkou, tak by nevznikol nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu a išlo by o bezdôvodné

obohatenie, takže preto vzniesli kompenzačnú námietku. Teda ak by daná peňažná suma bola pôžička,
tak by nevznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu a keďže podiel bol vyplatený, tak je daný
zrejmý prejav vôle navrhovateľa na vloženie danej sumy ako vklad.
Zhľadiskazákona,čiužObchodnéhozákonníkaalebozhľadiskaúčtovnýchpredpisov,súčasťoučistého
obchodného imania, resp. majetku spoločnosti, z ktorého sa vypočítava výška vyrovnacieho podielu,

je majetok spoločnosti, nie záväzky spoločnosti. Pokiaľ by sa osvojil záver, že záväzky spoločnosti
predstavujú majetok spoločnosti, z ktorého sa vypočítava výška vyrovnacieho podielu, tak v takom
prípade každý právny subjekt, ktorý by vstúpil do konkurzu, pretože má nesplatené záväzky, tak v tomto
prípade by sa jednalo predsa o majetok spoločnosti a takýto právny zámer nie je zrejmý ani z judikatúry,
ani zo zákonov, ani z bežnej praxe. Takže pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu sa vychádza z majetku

spoločnostiatenmajetokjeponíženýozáväzkyspoločnosti,čižeakbytiepeňažnévkladybolizáväzkom
spoločnosti, o to by sa ponížil obchodný majetok. Bol by nižší vyrovnací podiel.
Podľa záverov znaleckého posudku /odpoveď na otázku č. 1, odpoveď na otázku č. 3/, znalec uviedol,
že pôžičky a vklady podnikateľa - obidva tieto typy sa účtujú na č. účtu XXX, čiže na rovnakom účte.
Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu odporcu, že nie je možné zároveň považovať pôžičku

za súčasť obchodného majetku. Nie je právne a ani účtovne možné, aby došlo k tomu, že vyrovnací
podiel by sa v danom prípade vypočítaval v zásade aj z výšky záväzku.
Právny zástupca odporcu vzniesol kompenzačnú námietku z vyššie uvedených dôvodov pre prípad,
že by súd neposúdil poskytnutie finančných prostriedkov ako vklad spoločníkov, keďže nie je možné,
aby spoločník dostával tie isté peniaze dvakrát, pričom poukázal na to, že predsa ak niekto zo

spoločníkov si nechá vyplatiť vyrovnací podiel podľa aktuálne zaúčtovaného stavu a v rámci toho
aktuálne zaúčtovaného stavu sú vložené peňažné prostriedky účtované ako vklad, nebolo by to ani
v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, aby potom si tú istú sumu uplatňoval ako nárok
na vyplatenie pôžičky. A dokonca aj znalec potvrdil, že v rámci týchto účtovných postupov vôbec nie
je potrebné žiadať súhlas spoločníkov vzhľadom na to, že takýto postup vyplýva priamo z právneho

predpisu.

Súd posúdil, že nejde o pôžičku, ale o vklady, a to vzhľadom na uvedenie účelu na príjmových
pokladničnýchdokladoch,zaúčtovaniedanýchvkladovavýsluchsvedkovaznaleckýposudokazároveň
mal preukázanú stratu, na ktorej sa spoločníci podieľajú rovným dielom. Súd sa preto kompenzačnou

námietkou viac nezaoberal a na základe uvedeného súd žalobný návrh zamietol. Skutočnosť, že nešlo
o pôžičku, ale o vklad, vyplýva nielen z účelu uvedeného na príjmových dokladoch, ale aj zo samotného
zaúčtovania a premietnutia danej skutočnosti aj do daňového priznania spoločníkov a hospodárskeho
výsledku, pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo svedeckých výpovedí X..Š., K..B., R..M., R..M..
Súd poukazuje na to, že aj v prípade, že by súd posúdil poskytnutie finančných prostriedkov ako pôžička,

má za to vzhľadom na vyššie uvedené, že vznesená kompenzačná námietka je opodstatnená, keďže
bola preukázaná strata a spoločníci sú povinní uhradiť stratu z vlastného majetku, resp. o podiel na
strate sa zníži vklad spoločníka, pokiaľ nejaký vložil, pričom ak spoločník bude mať nejakú pohľadávku
z podielu na zisku proti spoločnosti z minulosti, bude možné započítanie a bol nepochybne preukázaný
hospodársky výsledok.

Súd po vykonanom dokazovaní zhodnotil všetky dôkazy navzájom, ako aj každý jednotlivo v ich
vzájomnej súvislosti. A na základe vykonaného dokazovania súd žalobe nevyhovel z vyššie uvedenýchdôvodov, a to predovšetkým z dôvodu posúdenia, že navrhovateľ neposkytol odporcovi pôžičku, ale
vklad a tak žalobný návrh zamietol.
Navrhovateľ síce poukazoval na rozhodnutie v konaní č. XXC XX/XXXX, v ktorom súd posúdil,

že odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky spoločníkom na základe zmluvy o pôžičke čo
skonštatoval na základe vykonaného dokazovania a uviedol, že nemohlo ísť o vklady, pretože nedošlo
ani k zmene spoločenskej zmluvy tak, ako to predpisuje Obchodný zákonník. Súd však poukazuje na
to, že v tom konaní nebolo vykonané dokazovanie v rovnakom rozsahu, keďže v tomto konaní bolo
vykonané aj znalecké dokazovanie, v zmysle ktorého bolo jednoznačne konštatované, že poskytnuté

finančné prostriedky boli zaúčtované ako vklad, a to aj s poukazom na vyplatenie vyporiadacieho
podielu a tieto skutočnosti boli premietnuté aj do daňového priznania spoločníkov odporcu, pričom účel
bol uvedený aj na príjmových dokladoch a tieto skutočnosti vyplývajú aj z výsluchu svedkov vyššie
menovaných. Súd sa taktiež nestotožňuje ani s názorom vysloveným v uvedenom konaní ohľadom
potreby zmeny spoločenskej zmluvy a základného imania, pokiaľ by išlo o vklady, a to vzhľadom
na zákonné ustanovenia a teda na právny režim verejnej obchodnej spoločnosti, ktorou je odporca.

Verejná obchodná spoločnosť nemá povinnú tvorbu základného imania a ani sa nezapisuje tento údaj
do obchodného registra, a to ani v prípade jeho tvorby. Taktiež nie je ani zákonná povinnosť uvádzať
do spoločenskej zmluvy vklady spoločníkov, v prípade vkladov je iba vhodné do spoločenskej zmluvy
upraviť následky oneskorenia spoločníka so splnením vkladovej povinnosti - je to však iba vhodné, nie
je daná povinnosť. Zo zákonných ustanovení teda nevyplýva žiadna povinnosť, aby spoločnosť - v.o.s.

uvádzala dané skutočnosti do spoločenskej zmluvy, resp. menila spoločenskú zmluvu takým spôsobom,
preto nie je možné stotožniť sa ani s názorom, že ak nebola zmenená spoločenská zmluva, tak nemohlo
ísť o vklady, ale o pôžičku. Zároveň je potrebné uviesť, že skutočnosť, že išlo o vklady, vyplýva aj z
hospodárskeho výsledku, čo sa premietlo aj do daňového priznania, výšky vyporiadacieho podielu a
celého účtovníctva a takým spôsobom spoločníci odporcu postupovali aj v predchádzajúcich obdobiach,

v ktorých boli tiež vložené vklady a nikto si nenárokoval vrátenie finančných prostriedkov z titulu pôžičky.
Teda tvrdenia navrhovateľa v tomto konaní sú účelové a zavádzajúce a sú v rozpore so skutočnosťami
zistenými vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým aj zo znaleckého posudku.

V zmysle § 151 ods.3 O.s.p. súd rozhodol, ž o trovách konania rozhodne v samostatnom rozhodnutí.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia

súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).