Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10CbZm/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114237669
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114237669.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: Y.. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX O., adresa pre doručovanie:
XXX XX C. T. XXX, proti odporcovi: O. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.. S. XXX/XX, XXX XX O., o
zaplatenie zmenkovej sumy 2.300,- € a ostatných zmenkových nárokov s príslušenstvom, o námietkach
odporcu voči zmenkovému platobnému rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č. k. 38Zm 30/2014-10 zo dňa 04.02.2015
p o n e c h á v a v platnosti.

Navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 24.11.2014 domáhal voči v návrhu
označenému odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 2.300,- eur spolu so 6%-ným ročným úrokom zo
sumy 2.300,- eur d 19.10.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Podaný návrh
navrhovateľ odôvodnil tým, že vystavením vlastnej zmenky dňa 05.05.2014 sa odporca zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi dňa 18.10.2014 zmenkovú sumu vo výške 2.300,- eur v mieste sídla remitenta, t. j. O.,
B. XXX, zmenkou bez protestu. Odporca v lehote splatnosti zmenky do okamihu podania žaloby svoj

zmenkový záväzok napriek niekoľkonásobným urgenciám nesplnil.

S návrhom na začatie konania navrhovateľ predložil súdu originál vlastnej zmenky, ktorej fotokópia je
obsahom súdneho spisu na č. l. 2.

V zmysle návrhu a predloženého originálu vlastnej zmenky, Okresný súd Žilina žalobe vyhovel vydaním
zmenkového platobného rozkazu č. k. 38Zm 30/2014-10 zo dňa 04.02.2015.

V zákonom stanovenej 3-dňovej lehote podal proti vyššie označenému zmenkovému platobnému
rozkazu námietky, ktoré odporca odôvodnil tým, že zmenka, na základe ktorej navrhovateľ uplatňuje
žalovaný nárok, neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú
peňažnú sumu a konkretizáciu dátumu vystavenia zmenky, keď vyhlásenie záväzku zaplatiť za túto
zmenku bez protestu učinil navrhovateľ, ktorý celú zmenku vyplňoval, a teda vystavoval a keď zmenka
neobsahuje slovné vymedzenie dátumu vystavenia zmenky, ktorý nedostatok spôsobuje absolútnu

neplatnosť zmenky. Odporca súčasne namietol neexistenciu dlžnej sumy zabezpečenej zmenkou vo
výške uplatnenej navrhovateľom s poukazom na uzatvorenú zmluvu o pôžičke medzi účastníkmi vo
výške 400,- eur, ktorá suma nezodpovedá peňažnej pohľadávke vyjadrenej vo vystavenej zmenke a v
nej uvedenej číselnej hodnote. Odporca má za to, že voči navrhovateľovi existuje záväzok odporcu vovýške poskytnutej pôžičky, t. j. v sume istiny 400,- eur s primeranými úrokmi za prenechanie pôžičky
a so splatnosťou do konca roka 2014. S poukazom na ustanovenie § 10 Zákona zmenkového a
šekového a navrhovateľom požadované navýšenie poskytnutej pôžičky o 375% jej hodnoty odporca

označil navrhovateľom požadované plnenie za nepomerné k plneniu, ktoré odporca od navrhovateľa
prevzal, zneužívajúc tieseň odporcu a jeho finančnú závislosť a súčasne namietol vyplnenie blanko
zmenky v rozpore s dohodou účastníkov. Na preukázanie tvrdených skutočností odporca označil dôkaz
- výsluchy svedkov.

V písomnom vyjadrení k podaným námietkam zo dňa 28.04.2015 navrhovateľ uviedol, že odporca bez
nátlaku podpísal vlastnú zmenku na sumu 2.300,- eur po vzájomnej dohode s tým, že dňa 18.10.2014
odporca navrhovateľovi túto čiastku osobne vyplatí. Odporca svoj záväzok nedodržal, pri viacerých
stretnutiach ospravedlňoval omeškanie s úhradou s prísľubom vyplatenia sumy po úhrade záväzku B. S.
odporcovi. S poukazom na viaceré rozhodnutia súdu o nárokoch navrhovateľa vyplývajúcich z formálne
identických zmeniek, námietky odporcu k formálnym náležitostiam zmenky označil za nedôvodné.

Navrhovateľsúčasnepoukázalnakomunikáciuúčastníkovpredzačatímsúdnehokonania,vrámciktorej
odporca v rámci SMS správy zo dňa 26.11.2014 reagoval prísľubom úhrady dlžnej sumy od mesiaca
januára.

Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas

predvolaného navrhovateľa za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, výsluchom svedka M. I. a prečítaním listinných dôkazov,
ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke, na základe ktorej odporca prevzal od navrhovateľa sumu 100,- eur. V písomne
uzavretej zmluve účastníci uviedli sumu pôžičky vo výške 100,- eur a dohodnutý 20%-ný úrok. Odporca
pripodpísanízmluvymalzato,ževdanomprípadesajednáopaušálnedohodnutýúrokzacelúpožičanú

sumu. V čase, keď nastala splatnosť pôžičky a požičanú sumu mal odporca na výzvu navrhovateľa
vrátiť, navrhovateľ požadoval od odporcu vrátenie pôžičky navýšenej o 20%-ný mesačný úrok. Napriek
tomu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o presnom dátume splatnosti pôžičky, asi po troch alebo
štyroch mesiacoch od jej poskytnutia sa navrhovateľ domáhal vrátenia požičanej sumy. Z dôvodu
aktuálnej platobnej neschopnosti odporca vrátil navrhovateľovi sumu 60,- eur ako úrok z požičanej sumy,

pričom celková suma, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal, sa navýšila až na sumu
2.500,- eur. Navrhovateľom požadovanú čiastku odporca odmietol zaplatiť a po konflikte, pri ktorom bol
prítomnýsvedokM.I.,nanaliehanienavrhovateľa,odporcapodpísalnavrhovateľovinevyplnenúzmenku
s vedomím, že navrhovateľ do tejto listiny doplní požadovanú sumu, ktorú napokon navrhovateľ ustálil
na čiastku 2.300,- eur. Pri uzavretí zmluvy o pôžičke nebola okrem navrhovateľa a odporcu prítomná

iná osoba. Text zmenkovej listiny pripravoval navrhovateľ, pričom odporca opatril nevyplnenú listinu
svojim podpisom. Odporca navrhol vo veci vykonať výsluch svedka M. I., ktorý bol prítomný pri rokovaní
účastníkov, ktoré bezprostredne predchádzalo podpísaniu zmenky.
Z textu zmenkovej listiny vyplýva, že vlastnou zmenkou bez protestu vystavenou odporcom v O. dňa
5.5.2014 sa odporca ako dlžník označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu

zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v mieste O.Ň., B. XXX, osobne, dňa 18. októbra sumu 2.300,- eur.
Zmenka je opatrená vlastnoručným podpisom odporcu ako dlžníka.

Svedok M. I. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol prítomný na dvore, kde prebiehal rozhovor
medzi navrhovateľom a odporcom. Z komunikácie účastníkov vyplynula požiadavka na zaplatenie určitej

sumy, k výške ktorej sa svedok nevedel vyjadriť. Svedok uviedol, že v čase rozhovoru účastníkov
vykonával na dvore pracovnú činnosť a o obsah rozhovoru účastníkov sa nezaujímal. Svedok potvrdil,
že obsahom rokovania účastníkov boli finančné záležitosti.

Na výsluchu pôvodne označených svedkov v rámci vyjadrenia k podanej žalobe odporca netrval.

Podľa §-u 175 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti
ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh
zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dnízaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých
musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu
namieta. Podľa ods. 4 cit. zák. ust., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie

pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom
rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez
pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

Podľa čl. I §-17 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I §-u 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka
obsahuje:

1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná,
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3/ údaj zročnosti,
4/ údaj miesta, kde sa má platiť,

5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť,
6/ dátum a miesto vystavenia zmenky,
7/ podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I §-u 77 ods. 1 druhej časti tohto zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia

pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie,
platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu.

Podľa čl. I §-u 78 ods. 1 druhej časti tohto zákona, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako

prijímateľ cudzej zmenky.
Podľa § 48 ods. 1 tohto zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;2.
šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I. § 53 ods. 1 tohto zákona zmeškaním lehôt určených na predloženie zmenky na videnie
alebo na určitý čas po videní, na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, na predloženie zmenky
na platenie pri doložke "bez trov" stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým

ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.

Vo vzťahu k namietanej absolútnej neplatnosti zmenky z dôvodu absencie zákonom predpísaných
náležitostí v časti bezpodmienečného sľubu zaplatiť určitú sumu a nesprávne uvedenom dátume
vystavenia zmenky súd poukazuje na obsah vyššie citovaného zákonného ustanovenia čl. I § 75

Zákona zmenkového a šekového (ďalej len "ZZŠ"), v zmysle ktorého vlastná zmenka musí obsahovať
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu. Pre platobný sľub je možné použiť akékoľvek výrazy, ktoré
však nesmú vylučovať bezpodmienečnosť sľubu. Len v prípade, ak by zmenka obsahovala ďalšie výrazy
a doplnenia, ktoré by bezpodmienečnosť sľubu obmedzovali alebo vylučovali, takéto náležitosti by učinili
vlastnú zmenku neplatnou. Zmenka, z ktorej navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok obsahuje záväzok

odporcu zaplatiť zmenkovú sumu bez akýchkoľvek podmienok, ktoré by spôsobovali neplatnosť tejto
zmenky. K námietke, že text zmenkovej listiny vyplnil navrhovateľ, a teda absentuje bezpodmienečný
sľub odporcu zaplatiť za túto zmenku, súd poznamenáva, že zmenka ako akákoľvek listina nie je
vyjadrením vôle toho, kto listinu spracoval, resp. jej obsah zaznamenal, ale kto svojim podpisom uznal
prejavenú vôľu za vlastnú, pričom touto osobou je nepochybne odporca, ktorý zmenku podpísal.

K námietke nedostatku dátumu vystavenia zmenky súd konštatuje, že miesto a dátum vystavenia
je v spornej zmenke označený "V O. 5.5.2014". Čas vystavenia zmenky je tak vyjadrený určito a
pojmovo možným spôsobom. Uvedený dátum nepripúšťa pluralitu, širšiu interpretáciu dátumu aleboiný nedostatok, ktorého dôsledkom by bola neplatnosť zmenky. O platnú zmenku ide i v prípade, v
ktorej je uvedený nepravý čas alebo miesto vystavenia zmenky, pokiaľ tieto údaje vyhovujú zákonom
stanoveným predpokladom. Rovnako pokiaľ ide o miesto vystavenia ako podstatnej formálnej náležitosti

zmenky, ani uvedené miesto nemusí byť pravdivé, to znamená že nemusí ísť o miesto, kde bola zmenka
skutočne vystavená, avšak musí ísť o miesto určité a existujúce. Teda namietaná skutočnosť, že mesiac
vystavenia zmenky je vyjadrený číselne a nie slovne, nie je okolnosťou, ktorá by činila tento údaj
neurčitým, a preto uvedenú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Ako ťažisko obrany odporcu voči žalovanej pohľadávke súd posudzoval námietku nesprávne vyplnenej
zmenkovej sumy. Z charakteru zmenky ako cenného papiera, ktorý je záväzkom nesporným a
abstraktným vyplýva, že majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než
predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje zmenkovému veriteľovi,
resp. jej majiteľovi právo na jej zaplatenie. Pri posudzovaní námietok je teda súd povinný vychádzať
z toho, že zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, ktorý je nezávislý na iných právnych

vzťahoch. Navrhovateľ ako zmenkový veriteľ preto nie je povinný preukazovať, akým spôsobom vyplnil
zmenku, ktorá je predmetom konania, ani akým spôsobom sa dopracoval k sume, ktorú na zmenku
vyplnil. Zmenkový dlžník, ktorý uplatňuje námietky proti zmenke v súlade s ustanovením § 17 a §
10 Zákona zmenkového a šekového, môže v rámci ochrany proti zmenkovému veriteľovi namietať
porušenie dohody o vyplňovacom práve, resp. neexistenciu zmenkovej pohľadávky v uplatňovanej sume

voči zmenkovému veriteľovi. Svoje námietky je však povinný v rámci dôkaznej povinnosti preukázať.
Vo vzťahu k poslednej odporcom uvedenej námietke, podľa ktorej navrhovateľ vyplnil zmenku v
rozpore s obsahom záväzkovo-právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi uzatvorenou zmluvou
o pôžičke vyznačením sumy v nesprávnej výške, súd konštatuje, že pohľadávka majiteľa zmenky a
povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu, sú právne nezávislé od základného právneho pomeru,

teda majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok dlžníka zo zmenky je záväzkom nesporný
a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než
predložením prvopisu zmenky, ktorá v prípade, že spĺňa formálne náležitosti stanovené zákonom,
zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Teda dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti
uplatnených námietok spočíva na dlžníkovi. Dlžník zo zmenky musí namietať a preukázať obsah

vyplňovaciehoprávaajehonerešpektovanieremitentnom.Navrhovateľvpredmetnomkonanísvojnárok
vo veci samej formuloval opisom obsahových náležitostí zmenky, z ktorej uplatnil nárok voči odporcovi
akozmenkovémudlžníkovibeztoho,žebyakýmkoľvekspôsobomšpecifikovalakonkretizovalcharakter
kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky
predchádzali. Pre hodnotenie kauzálnej námietky uplatnenej odporcom k výške zmenkovej pohľadávky

bolo potrebné vychádzať z povahy zabezpečovacej zmenky, ktorá primárne predstavuje dokonalý cenný
papier, stelesňujúci v sebe priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok zaplatiť určitej
osobe v určenom mieste a čase zmenkovú sumu. Z abstraktnej povahy zmenky teda vyplýva jej formálna
a materiálna nezávislosť na záväzku, ktorý bol príčinou jej vzniku. Dôvodom vzniku zmenky je zmenková
dohoda, ktorá vytvára dôvod na vznik zmenky a vznik zmenkového záväzku, prostredníctvom ktorého

sa určitá osoba zaviaže zmenkou ručiť za splnenie svojho záväzku. Za tohto stavu ak odporca súhlasil
s doplnením zmenkovej sumy do vystavenej zmenky v navrhovateľom požadovanej výške 2.300,- eur,
podpísaním zmenky a jej odovzdaním navrhovateľovi sa odporca stal osobou zo zmenky zaviazanou,
teda dlžníkom, ktorému vznikla povinnosť na zmenku platiť.

Námietky podané odporcom v zákonom stanovenej lehote určujú medze námietkového konania, pričom
v podaných námietkach je odporca povinný vymedziť jednoznačne a nezameniteľne skutok, o ktorý
sa jeho obrana opiera. Tieto námietky nie je možné vymedziť tak flexibilným spôsobom, ktorý by
umožňoval v priebehu konania uvádzať nové a odlišné skutkové tvrdenia. Pokiaľ odporca namietol, že
navrhovateľ porušil dohodu o vyplňovacom práve, keď doplnil do zmenky zmenkovú sumu v nesprávnej

výške 2.300,- eur, pričom odporca si od navrhovateľa požičal finančnú hotovosť vo výške 400,- eur,
z takto formulovanej námietky nevyplýva, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz namietaný,
a teda či predmetom námietkového konania je celkovo uplatnená suma, alebo len jej časť. Odporca
mal v podaných námietkach presne špecifikovať, aká výška zmenkovej pohľadávky zodpovedá záväzku
odporcu a akým spôsobom mala byť zmenka podľa dohody účastníkov vyplnená. Rovnako námietku

nesprávne uvedeného dátumu splatnosti zmenkovej sumy odporca nekonkretizoval. Nepochopenie
právneho inštitútu zmenky odporcom, jej povahy a významu nesporne vyplýva aj z vyjadrenia odporcu
na pojednávaní, ktorý podľa vlastných slov ponechal na výlučnej vôli veriteľa doplnenie zmenkovej sumy
do odporcom podpísanej zmenky. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k veci zo dňa 22.10.2015 uviedol,že k doplneniu zmenkovej sumy do zmenky došlo po obojstrannej dohode a v súvislosti s vystavením
novej zmenky, ktorá mala nahradiť pôvodne vystavenú zmenku na zabezpečenie pôžičky poskytnutej
odporcovi dňa 7.12.2012 v sume 2.100,- eur s lehotou splatnosti ku dňu 31. júla 2013. Keďže odporca

svoj záväzok v lehote splatnosti nesplnil, v záujme predísť premlčaniu zmenkového nároku, účastníci
dohodouovystavenínovejzmenkyasprihliadnutímnaplynutiečasuanovúsplatnosťdohodlizmenkovú
sumu 2.300,- eur.

Vo väzbe na námietku riadneho nepredloženia zmenky odporcovi na plnenie súd poznamenáva, že

základné náležitosti predpísané zákonom pre vlastnú zmenku sú obsahom čl. I § 75 ZZŠ, pričom
úprava vlastnej zmenky je založená na zásade rovnosti vlastnej zmenky s cudzou zmenkou. Z textu
vlastnej zmenky priamo vyplýva povinnosť zmenkového dlžníka a ostatných zmenkou zaviazaných osôb
plniť zmenkovému veriteľovi konkrétnu zmenkovú sumu, deň a miesto splatnosti. Následky zmeškania
lehôt upravuje vyššie citovaný čl. I § 53 ods. 1 ZZŠ. V zmysle tohto ustanovenia ak majiteľ zmenky
zmešká lehotu na vykonanie úkonov, ktoré sa nariaďujú pre zachovanie zmenkových práv, stráca svoje

právo proti nepriamym dlžníkom. Z toho vyplýva, že povaha práv majiteľa zmenky proti nepriamym
zmenkovým dlžníkom sa vyjadruje tak , že ide o práva, ktoré sú podmienené včasným vykonaním
úkonovpredpísanýchprezachovanietýchtoprávvočinepriamymdlžníkom.Vprípadepriamychdlžníkov
zostávajú práva zmenkového veriteľa zo zmenky zachované. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci z 24.01.2006, spis. zn. 7Cmo 115/2005, podľa ktorého právnej

vety ak nesplní majiteľ zmenky povinnosť predložiť zmenku priamemu dlžníkovi na platenie v lehote
podľa čl. I § 38 ods. 1 ZZŠ a k predloženiu dochádza až okamihom doručenia zmenkového platobného
rozkazu spolu so zmenkovou žalobou dlžníkovi, má sa za to, že dlžník nie je v omeškaní s platením
zmenkového peniazu a nie je povinný platiť úroky, útraty a odmenu podľa čl. I § 48 ods. 1, 2 ZZŠ ,
len pokiaľ splní povinnosť uloženú mu zmenkovým platobným rozkazom a zmenkovú sumu zaplatí v

stanovenej 3-dňovej lehote.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nepredloženie zmenky v lehote splatnosti na platenie môže mať
vplyv na právo zmenkového veriteľa uplatňovať zmenkový úrok voči osobe zmenkovo zaviazanej v
prípade, ak táto osoba riadne a včas nesplní svoj zmenkový záväzok. V každom prípade však dôkazná

povinnosť v prípade podania námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu zaťažuje osobu, ktorá
námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podala. Dôkaz o tom , že úkony pre zachovanie
postihových práv boli riadne vykonané, nemusí podať majiteľ zmenky, a kým nie je preukázaný opak,
platí, že úkon sa stal riadne a včas. Obdobne súd poukazuje na rozsudok NS ČR 29Cdo 998/2009 zo
dňa 08.06.2010, z ktorého právnej vety vyplýva, že žiadne ustanovenie zmenkového zákona neukladá

majiteľovi zmenky povinnosť predložiť ručiteľovi zmenku na platenie. Aj v prípade, že by zmenka
nebola výstavcovi zmenky predložená na platenie, bol by výstavca ako priamy dlžník povinný v zmysle
zmenkového zákona zmenku zaplatiť, nakoľko podľa zákonnej úpravy majiteľ zmenky nestráca svoje
práva voči príjemcovi zmenky. Podľa ustanovenia čl. I § 32 ods. 1 zmenkového zákona, ktoré platí
aj pre čl. I § 77 ods. 3 zmenkového zákona i pre zmenky vlastné, je zmenkový ručiteľ zaviazaný ako

ten, za ktorého sa zaručil. Teda aj v prípade nepredloženia zmenky na zaplatenie výstavcovi zmenky,
je výstavca povinný zmenku zaplatiť, a to platí aj pre zmenkového ručiteľa. Za predloženie zmenky na
platenie možno považovať aj doručenie žaloby v rámci súdneho konania odporcovi. Pokiaľ odporca
nezaplatil zmenku v lehote pre podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu a súčasne
nenamietol túto skutočnosť v námietkach, zostáva navrhovateľovi zachovaný nárok na zaplatenie úroku

a nárok na zaplatenie zmenkovej odmeny.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za dostatočne
preukázané, že medzi účastníkmi existoval kauzálny vzťah založený zmluvou o pôžičke, a teda
vystavenie zmenky malo reálny základ, a teda nešlo o svojvoľne a bezdôvodne vystavenú zmenku.

Odporcavšakvkonanínesplnilpovinnosťtvrdeniaadôkaznúpovinnosťvovzťahuknámietkenesprávne
uvedenej zmenkovej sumy. Zatiaľ čo v námietkach uvádzal sumu pôžičky vo výške 400,- eur, na
pojednávaní tvrdil sumu 100,- eur a 20% úrok. Tieto tvrdenia boli v zásadnom rozpore s obsahom
zmenkovej listiny a vyjadreniami navrhovateľa. Ak došlo zo strany navrhovateľa k porušeniu dohody
o vyplňovacom práve, bol dlžník povinný túto námietku tvrdiť v zákonom stanovenej trojdňovej lehote

po vydaní zmenkového platobného rozkazu a súčasne bol povinný dôvodnosť tejto námietky v konaní
preukázať. Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť si však odporca nesplnil, a preto neunesenie
tohto dôkazného bremena zakladá dlžníkovi povinnosť na zmenku plniť. Napriek tomu, že v podaných
námietkach odporca označil viacero svedkov, z výpovede odporcu na pojednávaní vyplynulo, že žiadnaz pôvodne označených osôb pri uzavretí zmluvy o pôžičke a vystavení zmenky okrem účastníkov
konania prítomná nebola. Na výsluchu týchto osôb napokon odporca netrval. Vzhľadom na zistené
okolnosti prejednávanej veci ani výsluch týchto osôb nemohol prispieť k náležitému objasneniu sporných

skutočností. Dôvodnosť námietkok podaných odporcom nebola preukázaná ani výpoveďou svedka M. I..

Súd preto posúdil námietky odporcu voči zmenkovému platobnému rozkazu ako nedôvodné a
nepreukázané a rozhodol tak, že napadnutý zmenkový platobný rozkaz ponecháva v celom rozsahu v
platnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného
ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že navrhovateľovi ako účastníkovi úspešnému v konaní v súvislosti s rozhodovaní súdu
o námietkach trovy nevznikli a ich náhradu si voči odporcovi navrhovateľ neuplatnil, súd rozhodol tak,
že navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa

domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.