Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. november 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/146/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109217260
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2010:3109217260.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu Š. Š., občana

SR, bytom T., S. č. XXXX/X. proti žalovanému L. J., občanovi SR, bytom M., J. č. XXX/XX. o zaplatenie
3.000,-€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.000,-€ s úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy od
06.07.2009 až do zaplatenia a náhradu trov konania 180,-€, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 05.08.2009 domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 3.000,-€ s úrokom z omeškania 9,5 % mesačne od 06.07.2009 do zaplatenia. Uviedol, že bol

výlučnýmvlastníkombytuč.XX.vbyt.domeč.1181vT.,zapísanéhovLVč.6374.Uzavrelsožalovaným
zmluvu o budúcej zmluve, s tým, že žalovaný sa zaviazal podpísať kúpnu zmluvu na tento byt v lehote do
30.06.2009, čo žalovaný nedodržal. V zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta 3.000,-€, za porušenie
záväzku uzavrieť zmluvu v tejto lehote. Žalovaný kúpnu zmluvu neuzavrel, lebo nedostal úver. Žalovaný
zmluvnú pokutu nezaplatil, tvrdil, že nemá peniaze. Byt žalobca neskôr predal iným osobám.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, lebo je v celej veci nevinne. Poukázal na to, že uvedenú zmluvu

uzavrel pod nátlakom realitnej kancelárie a banka ho uviedla do omylu pri vybavovaní úveru. Tvrdili mu,
že mu dajú úver v hodnote 95% z hodnoty, na ktorú bude ocenený byt v znaleckom posudku. Byt žalobcu
bol ocenený na 63.000,-€ a keď bol informovaný bankou, že mu úver 59.000,-€ dajú, podpísal zmluvy.
Nakoniec mu banka oznámila, že mu môžu dať úver len 49.000,- €, čo bolo o 6 tis.eur menej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil písomné vyjadrenie žalovaného, zmluvu o
budúcej zmluve zo dňa 09.06.2009 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

dňa 09.06.2009 bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným.
Predmetomzmluvybolzáväzokžalobcuakovlastníkabytusúp.č.18naX posch.byt.domusúp.č.1181
v T., vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. 1905/3-zast. plochy a nádvoria o výmere
538m2 a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu 66/1183-in, zapísaný na LV č. 6374 tieto
nehnuteľnosti odpredať žalovanému za cenu 55.000,-€. Zmluvné strany sa v čl. I bod 2 zmluvy zaviazali
uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu v znení uvedenom v zmluve o zmluve budúcej, najneskôr do 30.06.2009.

V čl. III bod 3/ zmluvy sa účastníci dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností uvedených v
zmluve (aj nepodpísanie kúpnej zmluvy v lehote stanovenej v zmluve) zaplatí ten, kto ju porušil zmluvnú
pokutu 3.000,-€ do 5 dní odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nárok žalobcu uplatnený žalobou bol čiastočne
dôvodný. Z predloženej zmluvy o zmluve budúcej zo dňa 09.06.2009 vyplýva, že žalovaný mal povinnosť
uzavrieť v lehote do 30.06.2009 kúpnu zmluvu na byt vo vlastníctve žalobcu, zapísaný v LV č. 6374 v k.
ú. T.. Toto medzi účastníkmi nebolo sporné. V prípade porušenia tejto zmluvnej povinnosti, t.j. uzavrieť

kúpnu zmluvu v lehote stanovenej v zmluve, si účastníci dohodli v čl. III bod 3/ zmluvy zmluvnú pokutu
3.000,-€.

Zmluvná pokuta je dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, ak poruší
svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec,

alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda musí mať obligatórne písomnú
formu, pričom jej podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej výpočtu.
Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nesmie byť však v rozpore s dobrými mravmi. Dlžník je
povinný pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa môže veriteľ domáhať
vtedy, ak došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá. Nárok na zmluvnú pokutu v sume 3.000,-€

žalobcovi jednoznačne vznikol, lebo žalovaný porušil záväzok stanovený v čl. I bod 2 zmluvy a v lehote
do 30.06.2009 kúpnu zmluvu neuzavrel. Dohodnutá zmluvná pokuta bola stanovená pevnou sumou a
zabezpečovala záväzok v hodnote 55.000,- €, teda nebola ani neprimerane vysoká. Keďže zmluvnú
pokutu žalovaný nezaplatil dobrovoľne, súd ho k tomu zaviazal.

Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, žalobca sa domáhal zaplatenia úroku 9,5% mesačne z dlžnej
sumy. Žalovaný bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v lehote 5 dní od porušenia zmluvnej povinnosti,
t.j. do 05.07.2009, nakoľko lehota na uzavretie zmluvy bola do 30.06.2009. Dňom nasledujúcim
po 05.07.2009, teda od 06.07.2009 bol žalovaný v omeškaní, preto bol povinný zaplatiť aj úrok z
omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení nesk.

predpisov. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 06.07.2009
bola základná úroková sadzba ECB 1%, čiže výška úroku z omeškania predstavuje 9% ročne (1% +
8 percentuálnych bodov) A vo zvyšku úrokov z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol, lebo
žalobca žiadal vyšší úrok, než na aký mal podľa Občianskeho zákonníka právny nárok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal v konaní nepatrný
neúspech súd priznal náhradu trov konania v sume 180,- € za zaplatený súdny poplatok za návrh, ktorý
bude žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.