Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2009

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Cb/316/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5098899282
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2009:5098899282.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Čanádyovou v obchodnoprávnej veci

navrhovateľa: G. T. L. so sídlom I. S. X,. Xnd. floor, F./O. XXX, P.C., N., C., reg. č. H. XXXXXX,. zastúpený
splnomocneným zástupcom J. M., bytom P. XXX. proti odporcovi v rade 1/: Ing. M. M., nar. XX.X.XXXX,.
bytom G. XXXX/X,. Ž., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Ľ. J., bytom N. P. XXXX/X,. XXX. XX.
Ž., v rade 2/: A. S., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,. bytom E. XX,. D., SRN, odporcovia v rade 1/, 2/ dedičia
po pôvodnej odporkyni v rade 3/ JUDr. M. M., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom R. XXXX/XX, Ž., odporcovia v rade 1/ a 2/, všetci žalovaní právne zastúpení JUDr.
J. S., advokátom so sídlom B. X, XXX XX Ž., v konaní o zaplatenie 91 191,52 Eur (2 747 235,86 Sk)

s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca v rade 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 37 688,86 Eur a odporkyňa v rade 2/ je
p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 39 382,63 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Odporcovia v rade 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 6 292,13
Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo 30.3.1998, ktorý bol doručený 14.4.1998 na Krajský súd v Žiline, sa v konaní navrhovateľ
označený v návrhu V. a.s., B. vo veci pobočky Ž. domáhal voči odporcovi, ktorého označil JUDr. A. M.,
nar. XX.X.XXXX,. bytom Ž., zaplatenia zostatku nesplateného úveru vo výške 2 747 235,86 Sk, ktorý bol

poskytnutý odporcovi úverovou zmluvou č.9043/92 z 13. 2. 1992. V návrhu uviedol, že odporca zaplatil
ku dňu podania návrhu 290 000,- Sk, pričom dohodnuté splátky neplatil od 20.9.1994 a príslušenstvo
úveru pozostáva z úrokov a poplatkov, ktoré neplatí od 31.3.1995.

K návrhu pripojil fotokópiu úverovej zmluvy č.9043/92 z 13.2.1992, fotokópiu žalobnej upomienky z
23.12.1996, uznávacie vyhlásenie odporcu z 12.12.1998 ako aj špecifikáciu žalovanej istiny, z ktorej
súd zistil, že navrhovateľ si titulom nezaplatených zameškaných splátok zo žalovanej istiny uplatňuje
sumu 1 710 000,- Sk, pričom zameškané splátky sú za obdobie od 26.8.1995 do 31.12.1995, ďalej
nezaplatený sankčný úrok za rovnaké obdobie, vyčíslený v sume 33 462,92 Sk, nezaplatené poplatky

816,- Sk, nezaplatený riadny úrok vo výške 502 856,94 Sk a ďalej v tabuľke špecifikovaná suma 500
000,- Sk, označená v tabuľke na č.l. 13 spisu v špecifikácii žalovanej istiny ako plánovaná istina.

Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu 22Cb/316/1998-17 zo dňa 15.5.1998.Krajský súd v Žiline uznesením 22Cb/316/1998-35 z 8.12.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť
4.2.1999, zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že nebolo ho možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.

Po podaní návrhu odporca dňa 13.9.1999 zomrel. Následne po ukončení dedičského konania súd konal

s dedičmi odporcu, a to synom Ing. M. M., označeným ďalej ako odporcom v rade 1/, dcérou A. S., rod. M.
ako odporkyňou v rade 2/ a manželkou JUDr. M. M., ktorá v konaní je označená ako odporkyňa v rade 3/.

Po podaní návrhu S. K. a.s. písomným podaním zo 7.12.2001, ktoré doručila 13.12.2001 na tunajší súd,
č.l. 88 spisu, oznámila, že dôjde k zmene účastníka konania. Súčasne V. a.s. písomným podaním z
5.12.2001, č.l. 89 spisu, oznámila, že predmetná pohľadávka bola postúpená z V. a.s. na S. K. a.s. a
V. a.s. navrhla, aby do konania vstúpil ako ďalší účastník na miesto V. a.s. S. K. a.s.. K písomnému

podaniu predložila V. a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi postupcom V. a S. K. a.s. zo
dňa 28.6.2000 a súhlas S. K. a.s. so vstupom do konania.

Na základe uvedeného súd ďalej konal na strane navrhovateľa so S. K. a.s.. Následne po podaní
návrhu S. K. písomným podaním z 9.5.2005, doručeným tunajšiemu súdu 13.5.2005, č.l. 178 spisu,
oznámila, že zmluvou o postúpení pohľadávky predmetná pohľadávka bola postúpená postupníkovi G.

I. L. so sídlom C., z tohto dôvodu navrhovala, aby došlo k zámene účastníkov na strane navrhovateľa.
K podaniu predložila notársku zápisnicu notárky JUDr. T. S. N 548/00, spísanú 11.12.2000, z ktorej súd
zistil, že notárskou zápisnicou V. a.s. postúpila pohľadávku z predmetného úveru S. K. a.s. v spojení so
zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá 28.6.2000. Taktiež predložila notársku zápisnicu
N 5203/2004 zo dňa 22.12.2004, č.l. 191 spisu, na základe ktorej S. K. a.s. postúpila predmetnú

pohľadávku postupníkovi G. I. L. so sídlom C., v ktorej bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok,
aj pohľadávky uplatnenej v tomto konaní.

Následne krajský súd uznesením 22Cb/316/1998-226 zo dňa 17. augusta 2005 návrhu, aby do konania
na miesto doterajšieho navrhovateľa S. K. a.s., B. vstúpila spoločnosť G. I. L. so sídlom C., vyhovel.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.9.2005.

Odporca v rade 1/ sa k veci vyjadril písomným podaním 30.3.2005, č.l. 159 až 160 spisu, uviedol, že
o podnikateľských aktivitách otca JUDr. A. M. sa dozvedel až dodatočne z predložených listín, aj o
predmetnomúvere.Ďalejuviedol,ževrámcidedičskéhokonaniaponebohomotcovineboliprerokované
žiadne dlhy poručiteľa, takže odporca v rade 1/ nemohol žiadne dlhy svojho otca prevziať, s poukazom
na § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že sám navrhovateľ nedostatočne zabezpečil

svoj úver, keď mu záložné právo nepostačuje na vymoženie existujúcej pohľadávky a toto konanie
predchodcu súčasného navrhovateľa V. a.s. nemôže byť na úkor dedičov, teda aj odporcu v rade 1/ a
v rozpore s dobrými mravmi by bolo, keby na dlh otca bola poskytnutá hodnota bytu, v ktorom odporca
v rade 1/ so svojou matkou dlhodobo žil, pričom sám otec odporcu v rade 1/ - JUDr. A. M. od roku
1968 žil dlhodobo v zahraničí. Nesúhlasil s tým, aby predmetný dlh za svojho otca zaplatil, nakoľko

dlhy svojho otca v dedičskom konania žiadne neprevzal. Vzhľadom na to, že predmetom dedičstva
nebol dlh uplatnený v tomto konaní, nemôže odporca v rade 1/ byť zaviazaný k zaplateniu žalovanej
istiny. Odporcovia v rade 1/, 2/ a 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej žiadali návrh
zamietnuť. Tvrdili, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu v spore, nakoľko nepreukázal, že predmetný
dlh zmluvou o postúpení pohľadávok medzi V. a.s. ako postupcom a postupníkom S. K. a.s. bol v súlade

s ust. § 526 Občianskeho zákonníka a nasl. ustanoveniami Občianskeho zákonníka prevzatý S. K. a.s.
a toto prevzatie bolo účinné vo vzťahu k odporcom v rade 1/, 2/, 3/, a to z toho dôvodu, že odporcom v
rade 1/, 2/, 3/ V. a.s. neoznámila postúpenie tejto pohľadávky a ani S. K. a.s. prevzatie tejto pohľadávky
ako postupník nepreukázala odporcom v rade 1/, 2/, 3/, ani JUDr. A. M..

Ďalej tvrdili, že taktiež v prípade postúpenia pohľadávky zo S. K. a.s. ako postupcu na G. I. L.

so sídlom C. nedošlo zo strany postupcu, ani postupníka, či už k oznámeniu alebo k preukázaniu
postúpenia pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky, ani odporcom v rade 1/, 2/, 3/,
ani ich právnemu zástupcovi. Z tohto dôvodu odporcovia v rade 1/, 2/, 3/ namietali aktívnu legitimáciunavrhovateľa v konaní a poukazovali, že navrhovateľ nepreukázal účinky postúpenia v súlade s ust.
§ 526 a nasl. Občianskeho zákonníka vo vzťahu k odporcom v rade 1/, 2/, 3/. Ďalej poukazovali, že
navrhovateľ nepreukázal, z akého základu je vypočítaný uplatnený sankčný úrok, ďalej nie je zrejmé, na

základeakýchskutočnostídospelnavrhovateľkzáveru,žejemožnésiuplatňovaťsankčnýúrokvovýške
16,5%, a to z toho dôvodu, že s poukazom na obsah úverovej zmluvy č.9043/92, datovanej 13.2.1992, je
zrejmé, že z obsahu článku III.2. nie je preukázané, do akej výšky mohol veriteľ zvyšovať, riadne a včas
nezaplatenýchsplátokúveru,úrokovúsadzbu,nakoľkoztohtoustanovenianevyplývahranica,nadktorú
mohol úrok zvýšiť. Obdobne poukazoval, že v článku I.1. je dohodnutá úroková sadzba pri úvere 15% a

odchýlka0,5%.Poukazovalnato,žeuplatnenávýška17,5%ročnezaobdobieod1.1.1995do31.3.1995
a za obdobie od 1.4.1995 do 31.12.1995 vo výške 16,5% nezodpovedá tomuto zmluvnému dojednaniu a
taktiež poukazoval na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by v súlade s dohodnutými zmluvnými
úverovými podmienkami mohol si uplatňovať navrhovateľ úrokovú sadzbu 17,5% resp. 16,5% ročne,
teda viac, než je dohodnutá úroková sadzba 15% + 0,5% = 15,5%, dohodnutá v článku I.1. predmetnej
zmluvy o úvere. Ďalej poukazoval, že navrhovateľ v špecifikácii neuviedol, za ktoré konkrétne poplatkové

úkony si uplatňuje sumu 816,- Sk a v tejto časti je žalovaná istina nekonkretizovaná, nešpecifikovaná,
nie je zrejmé, zaplatenia ktorého konkrétneho poplatkového úkonu sa domáha, taktiež nepreukázal
existenciu sadzobníkov, podľa ktorých by tieto úkony bol oprávnený v stanovenej výške účtovať. Ďalej
odporcovia v rade 1/, 2/, 3/ poukazovali na to, že uznávacie vyhlásenie z 12.12.1996, č.l. 11 spisu,
nepreukazuje, v akej výške a za ktoré konkrétne dlhy z predmetného úveru JUDr. A. M. túto pohľadávku

uznal. Zo špecifikácie uznávacieho vyhlásenia je zrejmé len, že uznal sumu 2 843 422,33 Sk, avšak
z obsahu uznávacieho vyhlásenia nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych položiek táto suma pozostáva
tak, aby bolo zrejmé, v akej výške istiny, úrokov, prípadne poplatkov a ku ktorému dátumu ich vyčíslenia
táto suma pozostáva a ju aj JUDr. A. M. uznáva. V konaní poukázali na to, že navrhovateľ nepreukázal
dôvodnosť uplatneného nároku dôkazmi, ktoré by boli predložené v overených fotokópiách alebo

v origináloch, pričom k žalobnému návrhu a po podaní návrhu predkladal iba neoverené fotokópie
listinnýchdôkazov,ktorénedoložil,aaninavytýčenomtermínepojednávaniaichneporovnalsoriginálmi.
Poukazoval, že predložené notárskej zápisnice a zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorými preukazoval
navrhovateľ aktívnu legitimáciu v konaní, sú taktiež predložené v neoverených fotokópiách a nie v
origináloch, ani tieto originály neboli dané súdu k porovnaniu s predloženými neoverenými fotokópiami,

ktoré založil navrhovateľ do spisu. Z tohto dôvodu poukazoval na to, že na listinné dôkazy, ktoré sú
predložené inak ako v origináloch a v overených fotokópiách, nie je možné prihliadať a z ich obsahu
vychádzať.

Skorším rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 22Cb/316/1998-340 zo dňa 15. októbra 2007
krajský súd žalobný návrh zamietol. V odôvodnení poukázal na to, že podľa jeho právneho názoru

navrhovateľ v konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, keď v súlade s § 526 Občianskeho
zákonníka nepreukázal povinnosti stanovené v § 526 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, t.j.
že bez zbytočného odkladu resp. vôbec neoznámil postúpenie predmetnej pohľadávky z postupcu na
postupníka dlžníkovi.

Skorší rozsudok krajského súdu bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Obo 7/2008

zo dňa 16. marca 2009, v ktorom odvolací súd sa s vysloveným právnym názorom prvého stupňa
nestotožnil.

V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR súd vyzval navrhovateľa prostredníctvom jeho zástupcu na
predloženie originálov všetkých listinných dôkazov, preukazujúcich aktívnu legitimáciu navrhovateľa v
konaní (prípis č.l. 385 spisu, datovaný 6.11.2009). Na túto výzvu zástupca navrhovateľa nereagoval

písomne, ani žiadne listinné dôkazy do vytýčenia termínu pojednávania nepredložil.

V konaní však obsah predložených listinných dôkazov, ktorými preukazoval navrhovateľ aktívnu
legitimáciu, teda postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa V. a.s., B. až na navrhovateľa, ktoré sú
súčasťou spisu a sú špecifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia, hodnovernosť listinných dôkazov,
neoverených fotokópii nebola spochybnená v konaní.V danom prípade i keď v skoršom rozhodnutí bol vyslovený právny názor tunajšieho súdu, vzhľadom
na rozhodovaciu činnosť súdov, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Obd 149/2007 zo
dňa 24. júna 2009, ktoré sa týka konania Krajského súdu v Žiline 22Cb/635/98, v ktorom Najvyšší

súd SR vyslovil právny názor, že forma a obsah oznámenia notifikácie postúpenia pohľadávky nie sú
upravené zákonom pre plnenie účelu oznámenia postúpenia pohľadávky, ktorému novému veriteľovi,
stačí aj oznámenie ústne, jednoznačne za podmienky, že ústne oznámenie zmeny veriteľa je schopný
pôvodnýalebonovýveriteľpreukázať.Otakútoformuoznámeniazmenyveriteľadlžníkoviideajvdanom
prípade, keď priamo v konaní dochádza k zmene veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

s tým, že táto zmena je oznámená dlžníkovi v konaní na pojednávaní alebo zaslaním uznesenia o
pripustení zmeny veriteľa súdom, keď s obsahom zmluvy o postúpení sa musí súd prvého stupňa, ktorý
zmenu pripúšťa, oboznámiť a na základe preukázania zmeny veriteľa o návrhu pôvodného veriteľa
rozhodnúť na návrh pôvodného veriteľa zaslaného súdu prvého stupňa. Právne účinky postúpenia
pohľadávky voči dlžníkovi nastávajú okamihom, keď bol dlžník akýmkoľvek preukázaným spôsobom
veriteľom alebo novým veriteľom upovedomený (preukázaný prevod) o postúpení pohľadávky a týmto

okamihom navrhovateľ je aktívne legitimovaným účastníkom, keď v súdnom konaní, v ktorom je dlžník
účastníkom konania na strane žalovaného, preukázal postúpenie pohľadávky zákonným spôsobom a
dlžník bol s postúpením v konaní oboznámený a v konaní súd rozhodoval o pripustení zmeny veriteľa
na základe predložených zmlúv o postúpení pohľadávky. Najvyšší súd SR ďalej konštatoval v tomto
rozhodnutí, že pokiaľ súd prvého stupňa dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že jednotlivé

postúpenia pohľadávky spĺňajú zákonom stanovené podmienky a postúpenie bolo dlžníkovi oznámené
priamo v súdnom konaní, spĺňa táto forma oznámenia zákonom stanovené podmienky citovaného
ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súd prvého stupňa s postupníkom ďalej koná ako s
osobou aktívne legitimovanou. Vzhľadom na vyslovenie tohto právneho názoru citovaným rozhodnutím
v obdobných veciach, keď sa posudzovala aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní v dôsledku toho,

že pôvodný veriteľ a osoba, ktorá podávala žalobu, postúpil po podaní návrhu pohľadávku zmluvou
o postúpení pohľadávok inej osobe, postupníkovi, vzhľadom na vyslovený právny názor súd dospel k
záveru, na rozdiel od právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom skoršom rozsudku krajského
súdu, ktorý bol v konaní 22Cb/316/1998 zrušený, že navrhovateľ mal vzhľadom na vyslovený a
judikovaný právny názor Najvyššieho súdu SR a judikatúru Najvyššieho súdu SR v rozhodovaní v

obdobných veciach, že má aktívnu legitimáciu v spore. Navrhovateľ nepredložil originály listinných
dôkazov, avšak na základe fotokópii listín, ktorými navrhovateľ a jeho predchodcovia preukazovali po
podaní návrhu aktívnu legitimáciu v konaní, ktoré sú čitateľné, ich hodnovernosť nebola spochybnená
a vzhľadom na skutočnosť, že právoplatnými rozhodnutiami tunajšieho súdu v konaní bolo rozhodnuté
o zmene účastníka na strane navrhovateľa v dôsledku postúpenia pohľadávky z osoby, ktorá pôvodne

bola označená v žalobnom návrhu, až po navrhovateľa, súd dospel k záveru, že aktívnu legitimáciu
navrhovateľ v konaní preukázal. V ďalšom sa súd zaoberal námietkami, ktoré odporcovia 1/, 2/, 3/,
následne len 1/ a 2/ uviedli v konaní.

Súd vychádzal na základe vykonaného dokazovania, že uznesením č.k. 22Cb/316/1998-327 z 21.
augusta 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.9.2007, procesnému návrhu pôvodného navrhovateľa

G. I. L. so sídlom XXX A.. M. I. A., M. C., Xth. F., XXXX L., C., H. XXX XXX na zámenu účastníkov
z doterajšieho žalobcu na spoločnosť G. T. L. so sídlom I. S. X, Xnd F., F. XXX., P.C., N., C., reg. č.
H. XXXXXX vyhovel. Z tohto dôvodu súd mal za to, že G. T. L. so sídlom N., C. mal a má aktívnu
legitimáciu v konaní. V ďalšom sa súd teda zaoberal námietkami, ktoré pôvodný odporca, neskôr jeho
právni nástupcovia - odporcovia 1/, 2/, 3/ uviedli v konaní.

V priebehu konania odporkyňa 3/ zomrela. Dedičským konaním vedeným na Okresnom súde v Žiline
15D/29/2008, D not 30/08, č.l. 380 spisu, bolo dedičské konanie po nebohej JUDr. M. M., zomretej
XX.XX.XXXX zastavené, pričom z obsahu rozhodnutia súd konštatoval, že po nebohej ostal majetok
nepatrnej hodnoty, ktorý sa vydal synovi poručiteľky - odporcovi v rade 1/, ktorý sa postaral o pohreb
poručiteľky.

Súd sa zaoberal námietkami odporcov 1/ a 2/ a dospel k nasledovnému záveru.V konaní odporcovia 1/, 2/ namietali aktívnu legitimáciu v spore. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti uvedené súdom v odôvodnení tohto rozhodnutia súd dospel k záveru, že táto námietka
vzhľadom aj na judikatúru v obdobných veciach Najvyššieho súdu SR a vyššie citované rozhodnutie

v pôvodnom konaní rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týka rozhodovania vo veci samej
Krajského súdu v Žiline 22Cb/316/1998 má za to, že navrhovateľ mal aktívnu legitimáciu v konaní.

Čo sa týka ďalších námietok odporcov 1/ a 2/, súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní odporcovia
1/ a 2/, pôvodne aj odporkyňa 3/, tvrdili, že na nich neprešli dlhy po pôvodnom dlžníkovi JUDr. A. M.,
a to z toho dôvodu, že uplatnená pohľadávka v konaní pôvodne V. a.s. nebola predmetom dedičského

konania. Z obsahu dedičského konania a pripojeného dedičského rozhodnutia D 213/00, rozhodnutia
notárky JUDr. A. Š. zo dňa 7.12.2004 súd zistil, že dedičmi po nebohom JUDr. A. M., ktorý zomrel
XX.X.XXXX sa stali odporcovia 1/, 2/ a 3/. Z obsahu rozhodnutia súd zistil, že čistá hodnota dedičstva
bola stanovená v sume 2 321 856,- Sk, výška dlhov je uvádzaná v dedičskom rozhodnutí 0,- Sk,
pričom predmetom dedenia bol nehnuteľný majetok, vo vzťahu ku ktorému uzavreli dedičia dedičskú
dohodu, ktorej obsahom bola dohoda o tom, že odporca v rade 1/ nadobúda 329/40079-ín obytného

domu č.XXXX, postaveného na parc.č. 6275 k.ú. Ž., čo zodpovedá 1 bytu č.XX na X. poschodí, vchod
X, obytného domu v Ž., ul. G., vrátane 329/40079-ín spoločných častí a zariadení obytného domu a
329/40079-ín parc.č. 6275 zastavaná plocha o výmere 661 m2, zapísaných na LV č.5899 k.ú. Ž., pričom
hodnota tohto majetku bola vyčíslená v sume a podielu majetku, ktorý nadobudol odporca v rade 1/, v
sume 423 550,- Sk. Ďalej z obsahu dedičskej dohody súd zistil, že nadobúdateľmi tenisovej haly súp.č.

XXXX postavenej na KN parc.č. 1425/15, 1427/9 a rozostavaného halového objektu realizovaného
pri bočnej stene hlavnej stavby tenisovej haly k.ú. T., parc.č. 1425/6, 1425/14, 1427/6, zapísané na LV
parc.č. 1195 k.ú. T., sú odporcovia 1/ a 2/ a to odporca 1/ v 3/8-inách a odporkyňa 2/ v 5/8-inách, čo
zodpovedá vo vzťahu k odporcovi 1/ hodnote 711 864,75 Sk a odporkyňa 2/ hodnote 1 186 441,25 Sk,
vzhľadom na ocenenie nehnuteľností, ktoré je obsahom tohto dedičského rozhodnutia. Vzhľadom na

uvedené odporca 1/ na základe dedičského rozhodnutia nadobudol majetok vo výške 1 135 414,75 Sk,
čo je suma 37 688,86 Eur a odporkyňa 2/ nadobudla dedením majetok v hodnote 1 186 441,25 Sk, čo
je v prepočte 39 382,63 Eur. Celkove teda odporcovia 1/ a 2/ získali majetok v hodnote 2 321 856,- Sk,
čo predstavuje sumu 77 071,50 Eur.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva

za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Ako vyplýva z obsahu dedičského rozhodnutia, do dedičstva prihlásila V. a.s. aj pohľadávku z

predmetného úveru, ktorý uzavrel s V. a.s. JUDr. A. M., úverovú zmluvu č.9043/92 z 13.2.1992. Ako
však z obsahu dedičského konania je zrejmé, dedičia záväzok z predmetnej úverovej zmluvy datovanej
13.2.1992spochybnilianárokveriteľaneakceptovali.Akovyplývazobsahudedičskejdohody,uplatnená
pohľadávka veriteľa ako pasívum, dlh z dedičstva nebola zaradená do súpisu aktív a pasív a čistá
hodnota dedičstva bola určená len zo všeobecnej ceny majetku poručiteľa a pri nulovej výške dlhov.

Vzhľadom na uvedené podľa názoru krajského súdu odporcovia 1/ a 2/ ako dedičia po pôvodnom
dlžníkovi JUDr. A. M. zodpovedajú za dlhy poručiteľa, pôvodného dlžníka, do výšky nadobudnutého
dedičstva. V danom prípade odporca 1/ do výške 37 688,86 Eur a odporkyňa 2/ do výšky 39 382,63 Eur.
Odporcovia 1/, 2/ však v konaní namietali dôvodnosť žalovanej istiny. Tvrdili, že navrhovateľ nepreukázal
nároknazaplatenieúrokuvovýške17,5%a16,5%zaobdobieod1.1.1995do31.12.1995,ktorévyčíslilz

istiny tak, ako je špecifikované v tabuľke, ktorá sa nachádza na č.l. 13 spisu a taktiež neakceptoval návrh
na uplatnenie sankčného úroku vo výške 16,5%, vyčísleného za obdobie od 26.8.1995 do 31.12.1995
zo zameškaných splátok opäť ako je špecifikované v tabuľke na č.l. 13 spisu. Poukazovali na obsah
úverovej zmluvy, kde účastníci dohodli úrokovú sadzbu za poskytnutie úveru vo výške 15%, zvýšenú
o 0,5%, teda 15,5% a poukazovali na to, že nebol v konaní preukázaný nárok na zvýšenie riadneho

úroku na 16,5 a 17,5%.Podľa ustanovenia úverovej zmluvy 9043/92 zo dňa 13.2.1992 článku I.1. účastníci v tomto ustanovení
dohodli poskytnutie úveru pri úrokovej sadzbe basic rate zvýšenej o odchýlku +0,5%, pričom basic rate
ku dňu podpisu úverovej zmluvy je 15%. Podľa článku III.2. podmienky splácania úveru písm. b/, ba/

ak podnikateľ neuhradí splátku v dohodnutý deň a nepožiada o jej prolongáciu, zvýši úrokovú sadzbu
z nerealizovanej splátky aj nad maximum limitu určeného pre čerpaný úver. Podľa článku V.1. prvá
veta, podnikateľa sa zaväzuje splácať úver v dohodnutých lehotách a v stanovenom termíne zaplatiť
vyúčtované úrokové náklady z úveru a bankové poplatky.

Z obsahu spisu a listinných dôkazov, ktoré v konaní navrhovateľ produkoval, nebolo preukázané, že by
v účtovanom období, teda v období od 1.1.1995 až do 31.12.1995 tak, ako je špecifikované obdobie

konkrétne od 1.1. do 21.3.1995, od 22.3. do 31.3.1995 bola stanovená v tomto období základná úroková
sadzba basic rate 17% a v období od 1.4. do 30.6.1995, od 1.7. do 25.8.1995, od 26.8. do 27.9.1995,
od 28.9. do 30.9.1995, od 1.10. do 21.12.1995 a od 22.12. do 31.12.1995 bola stanovená basic rate vo
výške16%,abyvsúladesčl.I.boloprávnenýpredchodcanavrhovateľazvýšiťtútoúrokovúsadzbubasic
rate o odchýlku +0,5%. V tomto smere bolo dôkazné bremeno na navrhovateľovi, aby tieto skutočnosti

preukázal.Vkonanínepredložilvtomtosmerežiadnelistinnédôkazy,ktorébyoprávňovalinavrhovateľa,
predchodcu navrhovateľa zvýšiť základnú úrokovú sadzbu z 15% na 16% resp. 17% a v súvislosti s tým
si zvýšiť úrok o odchýlku ďalších +0,5%. Z tohto dôvodu v špecifikácii na č.l. 13 spisu vyčíslený úrok
za uvedené obdobia navrhovateľovi právo nevzniklo, vzniklo mu právo na zaplatenie úroku riadneho za
uvedené obdobia z istiny, ktorá je špecifikovaná na č.l. 13 spisu a to nasledovne: za obdobie od 1.1.

do 21.3.1995 z istiny 2 500 000,- Sk pri úrokovej sadzbe 15,5% predstavuje vypočítaný úrok základný
sumu 87 187,50 Sk, potom nezaplatený rozdiel je 36 387,50 Sk za obdobie od 22.3. do 31.3.1995 -
predstavujevypočítanýaajnezaplatený15,5%úrokzistiny2250000,-Sksumu9687,50Sk;zaobdobie
od 1.4. do 30.6.1995 z istiny 2 250 000,- Sk predstavuje 15,5% úrok sumu 88 156,25 Sk, čo je súčasne
aj suma nezaplateného riadneho úroku za toto obdobie; za obdobie od 1.7. do 25.8.1995 predstavuje

suma vypočítaného a nezaplateného, súčasne aj riadneho úroku 15,5% čiastku 54 250,- Sk; za obdobie
od 26.8. do 27.9.1995 z istiny 1 750 000,- Sk predstavuje 15,5% úrok a súčasne aj nezaplatený úrok
základný v sume 24 864,58 Sk; za obdobie od 28.9. do 30.9.1995 z istiny 1 625 000,- Sk predstavuje
15,5% nezaplatený úrok, čo je aj vypočítaný základný úrok, sumu 2 098,95 Sk; za obdobie od 1.10. do
21.12.1995 z istiny 1 625 000,- Sk 15,5% úrok predstavuje sumu 57 371,59 Sk, čo je súčasne nielen

vypočítaným ale aj nezaplateným úrokom a za obdobie od 22.12. do 31.12.1995 z istiny 1 500 000,- Sk
15,5% úrok predstavuje 6 458,33 Sk, čo je aj súčasne nezaplatený úrok základný. V súčte teda tieto
čiastky predstavujú sumu 279 274,75 Sk, pričom ostatné uplatnené základné úroky vypočítané z istiny
pri 10% úrokovej sadzbe sú súladné s ustanoveniami zmluvy. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že
za obdobie od 1.1.1995 do 31.12.1995 vzniká navrhovateľovi nárok len na zaplatenie 15,5% ročného

úroku za uvedené obdobie, čo predstavuje čiastku 480 802,53 Sk namiesto uplatňovanej čiastky 502
956,94 Sk.

Navrhovateľ ďalej v konaní spochybnil nárok na zaplatenie uplatneného poplatku vo výške 816,- Sk. Z
obsahu žaloby ani ďalších podaní navrhovateľa nebola preukázaná špecifikácia tohto poplatku, nebolo
zrejmé, za aké obdobie, za ktoré úkony a s poukazom na konkrétne ustanovenia platného a účinného

sadzobníka v tom ktorom období si navrhovateľ tieto poplatky v celkovej sume 816,- Sk uplatnil. Z
tohto dôvodu súd dospel k záveru, že v tejto časti navrhovateľ nedostatočne špecifikoval žalobný
návrh, nepreukázal jeho dôvody, a preto nárok na zaplatenie 816,- Sk súd nemohol priznať. Čo sa týka
uplatneného sankčného úroku 16,5% za obdobie od 26.8.1995 do 31.12.1995, ktorý v celkovej sume
33 462,92 Sk si navrhovateľ uplatnil, súd v tejto časti neakceptoval obranu odporcov 1/ a 2/, že takto

vypočítaný sankčný úrok nie je súladný s predmetnou zmluvou. Ako vyplýva z ust. článku III.2. bod
b/, ba/, účastníci zmluvy sa dohodli, že banka je oprávnená zvýšiť úrokovú sadzbu z nerealizovanej
splátky aj nad maximum limitu určeného pre čerpaný úver, t.z. bolo oprávnené si uplatňovať sankčný
úrok navrhovateľa vyšší než 15,5%, v danom prípade uplatnenie si 16,5% bolo súladné aj s úverovou
politikou banky veriteľa a v danom prípade takto uplatňovaný sankčný úrok súd ani nepovažoval za

neprimerane vysoký. Z tohto dôvodu súd nárok na zaplatenie sankčného úroku 33 462,92 Sk tak, ako
bol uplatnený, priznal. V ostatnej časti navrhovateľ špecifikovanú istinu na č.l. 13 spisu nespochybnil.Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že z uplatneného nároku je dôvodný nárok na zaplatenie namiesto
sumy 502 956,94 Sk v sume 480 802,53 Sk, ďalej sumy 33 462,92 Sk, teda namiesto uplatnenej 536
419,86 Sk je to suma 514 265,45 Sk, ďalej je dôvodný nárok na zaplatenie nesplatených splátok 1 710

000,- Sk, ktorého výšku ani odporcovia v konaní nespochybnili a istiny 500 000,- Sk. Spolu tieto čiastky
predstavujú sumu 2 724 265,45 Sk, ktorá v prepočte predstavuje sumu 90 429,046 Eur. Nakoľko však
v konaní bolo preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ po dlžníkovi nadobudli dedením majetok a to odporca
1/ v sume 37 688,96 Eur a odporkyňa 2/ v sume 39 382,63 Eur, teda odporca 1/ pôvodne v sume 1
135 414,75 Sk a odporkyňa 2/ v sume 1 186 441,25 Sk, celkove v sume nadobudnutého dedičstva

pre odporcov 1/ a 2/ 2 321 856,- Sk, čo predstavuje sumu 77 071,50 Eur, súd dospel k záveru, že
odporcovia 1/ a 2/ môžu zodpovedať ako dedičia po dlžníkovi iba do výšky nadobudnutého dedičstva,
z tohto dôvodu pri aplikácii § 409 Obchodného zákonníka súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ ako dedičov
po účastníkovi úverovej zmluvy titulom nezaplateného úveru č.9043/92, poskytnutého zmluvou zo dňa
13.2.1992 na zaplatenie odporcu v rade 1/ v sume 37 688,86 Eur a odporkyňu 2/ v sume 39 382,63 Eur,
čo zodpovedá výške nadobudnutého dedičstva odporcov 1/ a 2/. Z tohto dôvodu vo zvyšku návrh ako

nedôvodný zamietol. Odporcov 1/ a 2/ zaviazal pri aplikácii § 409 Obchodného zákonníka v spojení s
§ 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Čosatýkanámietkyodporcov1/a2/,žeuznaniepohľadávkyzostranyodporcovvuznávacomvyhlásení
z 12.12.1996, č.l. 11 spisu, nie je určité a zrozumiteľné, v tomto smere súd sa stotožnil s názorom
odporcov 1/ a 2/, že z obsahu uznávacieho vyhlásenia nie je zrejmé, čomu jednotlivé čiastky v sume

1 125 000,- Sk, 1 085 000,- Sk, 376 058,08 Sk, 257 364,25 Sk (v celkovej sume 2 843 422,33 Sk)
zodpovedajú, i keď pri jednotlivých týchto sumách sú uvedené čísla úverových účtov, nie je zrejmé,
ktoré konkrétne časti nezaplateného úveru sú v týchto sumách obsiahnuté, či je to istina, úroky, sankčné
úroky, poplatky, resp. za aké obdobie táto nezaplatená časť úveru, či už istiny, úrokov, sankčných úrokov
alebo poplatkov, je u väčšiny v sumách obsiahnutá. V tomto smere podľa názoru aj krajského súdu je

uznávacie vyhlásenie nedostatočné určité, nezrozumiteľné a s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka aj neplatné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ mal pomerný úspech v konaní. Z
pôvodnejžalovanejistiny91191,52Eur(2747235,86Sk)súdpriznalnavrhovateľovičiastkuvovýške77
071,50 Eur (2 321 856,- Sk). Pomerom priznanej a pôvodne uplatnenej čiastky súd dospel k záveru, že

úspech navrhovateľa v konaní predstavuje 84,5 %, teda čistý úspech navrhovateľa v konaní predstavuje
69% (84,5 - 15,5). Navrhovateľovi vznikli trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh
vo výške 109 888,- Sk a zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 164 832,- Sk, spolu 274
720,- Sk, t.j. 9 119,03 Eur. Nakoľko navrhovateľ mal úspech iba vo výške 69 %, súd z celkových trov
konania priznal 69 %, čo predstavuje sumu 6 292,13 Eur navrhovateľa pri aplikácii § 151 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súd v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.