Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2008

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/71/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7501897130
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2008:7501897130.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcov:

1) J. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom J. č. XX,. 2a) M. G., rod. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. 2b) O.
P., rod. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom K., Z. X,. 3) M. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. O. XXX,. všetci zast.
JUDr. T. S., advokátom so sídlom v K., M. XX,. proti žalovaným: 1) Obec K. P., 2) R. P., nar. XX.X.XXXX,.
bytom K. P. č. XX,. obaja zast. JUDr. J. S., advokátkou so sídlom v K. P. č. XX,. v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť, zapísaná na liste vlastníctva č. 992 k.ú. K. P. ako parcela č. 100/7
o výmere 333 m2 a parcela 100/12 o výmere 93 m2 v rozsahu, v akom je vo výmere 2 m2 vytvorená
z parcely 295 a vo výmere 177 m2 z parcely č. 296, oboch vedených na LV 933 k.ú. K. P., patrí do

podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade v podiele 27/63, žalobcu v 3. rade v podiele 18/63 a
podiel 18/63 patrí do dedičstva po neb. M. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelej 2.5.2004.

Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -
parcely č. 100/7 o výmere 333 m 2 a parcely č. 100/12 o výmere 93 m2 zapísanej na LV 992 k.ú. K.
P. (predtým vedená jednotne ako parcela č. 100/7 o výmere 426 m2 a bola zapísaná na LV č. 430) a to
v takom rozsahu, v akom sú vytvorené z parcely č. 295 vo výmere 2 m2 a za parcely č. 296 vo výmere
177 m2, oboch zapísaných na LV 933 k.ú. K. P..

Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, na základe

čoho zistil tento skutkový stav:

AkosúdzoboznámenéhoLVč.933zistil,natomtolistevlastníctvajezapísanáparcelač.295-ornápôda
ovýmere1230m2aparc.č.296-ornápôdaovýmere513m2,kuktorýmakopodielovíspoluvlastníciboli
zapísaní: žalobkyňa v 1. rade v podiele 27/63, žalobca v 3. rade v podiele 18/63 a právna predchodkyňa
žalobcov 2a) a 2b) (neb. M. B.) v podiele 18/63.Z listu vlastníctva, predtým vedeného pod č. 430 súd zistil, že v čase začatia konania bola na ňom
zapísaná parcela KN: 100/7 - zastavaná plocha o výmere 426 m2 a ako vlastník k nej bola zapísaná
Obec K. P.. Počas sporu Obec K. P. kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 18.5.2001 a registrovanou na

Správe katastra Košice-okolie pod č.V 746/01 dňa 31.5.2001 previedol svoje vlastníctvo k tejto parcele
na žalovaného v 2. rade. Na základe uvedenej skutočnosti bola parcela 100/7 zapísaná na nové LV
č. 992 a v súčasnosti je na ňom vedená ako parcela č. 100/7 o výmere 333 m2 a parcela č. 100/12 o
výmere 93 m2.

K tejto zmene v spôsobe zápisu parcely č. 100/7 došlo na základe geometrického plánu č. 43/2004 (na

č.l. 67 súdneho spisu)

Žalobcovia sa svojho vlastníctva domáhali na základe toho, že ako tvrdili, oni sami ale ani ich právni
predchodcovia nevykonali žiaden právny úkon, smerujúci k vzniku vlastníckeho práva k častiam parciel
295a296,zktorýchbolaparcela100/7vytvorená,pričomsvojevlastníckeprávonevediainakpreukázať.

Žalovaná v 1. rade tvrdila, že vlastníctvo k parcele nadobudla na základe delimitačného protokolu
ohľadom nehnuteľného majetku a to podľa zoznamu - dodatku č. 45/1997/OÚ/Ba- v zmysle § 2 zák.

č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a ku ktorému k 23. - 24.11.1990 vykonával právo hospodárenia bývalý
MNV. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalovaná predložila súdu tento zoznam (č.l. 101 súdneho
spisu), z ktorého bolo zistené, že medzi nimi je aj parcela č. 100/7. Po tejto delimitácii žalovaná v 1.
rade podala žiadosť o zápis nehnuteľností do katastra. Žalovaná však tvrdila, že už štát prostredníctvom
MNV po tom, ako získal vlastníctvo k parcele 100/7 vykonával svoje vlastnícke práva tým, že s ňu ako

svojou aj naložil.

Žalovaná tvrdila a súdu skutočne listinami preukázala, že: rozhodnutím bývalého

ONV- finančného odboru Košice-vidiek č.: Fin.5315/82/Ba z 26.8.1982 bola parcela č. 100/7 pridelená
doosobnéhoužívaniamanželomIng.M.aE.K.. Keďženesplnilizákonnépodmienky,totoprávoimbolo
zrušené rozsudkom Okresného súdu Košice-vidiek 8C 732/1990 z 5.11.1990, právoplatným 6.6.1991.

Ako súd z obsahu tohto rozsudku zistil, právo osobného užívania im vzniklo na základe dohody,
uzavaretej s MNV dňa 15.9.1982, registrovanej na ŠN Košice-vidiek dňa 17.9.1982 pod č.: R II316/82.
V tom čase bola parcela 100/7 zapísaná na LV 280 k.ú. K. P..

Žalovaná v 1. rade už ako vlastník kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 18.4.1997 previedla svoje vlastníctvo
na M. a C. M., ktorá bola na katastrálnom úrade registrovaná pod č.V 569/97. Z dôvodu, že manželia M.

v rozpore so zmluvou nepostavili na parcele č. 100/7 rodinný dom, žalovaná v 1. rade dňa 26.6.2000 od
tejto zmluvy odstúpila a bola k parcele č. 100/7 opäť zapísaná ako vlastník. K ďalšiemu prevodu, ako
už bolo uvedené vyššie, došlo na žalovaného v 2. rade dňa 18.5.2001.

Žalovaná tvrdila, že vlastníctvo k parcele č. 100/7 nadobudla od štátu titulom delimitácie zákonným
spôsobom a preto ako vlastník s ňou mohla aj takto nakladať.

Žalovaný v 2. rade sa k okolnostiam, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy ako aj k okolnostiam
v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva obce vyjadriť nevedel.

Za účelom preukázania žalobcami namietaných skutočností, a síce či, kedy a ako nadobudol štát
vlastníctvo k predmetnej parcele v rozsahu parciel 295 a 296 žalovaná predložila a ja súd zadovážil
viacero listín, z ktorých je možné zistiť túto postupnosť:1) v rámci výstavby 6 bytových jednotiek v Obci K. P. bola dňa 5.7.1973 zo strany S. - inžinierskej
organizácie K. zaslaná výzva pre O. B. (ženatého s A. rod. P.)E. B. a J. B. - (právnych predchodcov
žalobcov ) výzva -návrh na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom parcely 296 za výmeru 495 m2 v hodnote

1 980 Kčs. Ohľadom tejto skutočnosti žalovaná v 1. rade tvrdila, že k zaplateniu kúpnej ceny za podiel
J. B. 6/7-ín došlo uložením do depozitu, pričom J. B. si kúpnu cenu neprevzal.

2) ako vyplýva zo zápisnice, spísanej dňa 27.8.1974 s E. B. a J. B., ktorý bol ustanovený ako opatrovník
O. B. (v tom čase na neznámom mieste resp. zomrel), J. B. s vyvlastnením podielu O. B. 1/7 súhlasil,
lebo „to bolo vo verejnom záujme“. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 27.9.1974 (č.l. 88 - druhá

strana) vyplýva, že: „z parc. č. 296 o celkovej výmere 690 m2 sa vyvlastňuje 1/7 z plochy 495 m2, t.j.
70,7 m2 na ostatne 6/7 z tejto parcely bola uzavretá kúpna zmluva...“

3) z takto vyvlastnených častí jednotlivých parciel bola vytvorená parcela 280/31

- stavebná plocha o výmere 3322 m2 tak, ako to vyplýva z výkazu plôch z 28.3.1973 (č.l. 121 a 175 -
179). Z tohto výkazu výmer vyplýva, že predmetom záberu z parcely č. 296 bola výmera 495 m2.

Hoci zo štátneho archívu MV SR bola súdu predložená fotokópia výzvy S. K. na uzavretie kúpnej

zmluvy z 5.7.1973 pre O. B. (ženatého s A. rod. P.), E. B. a J. B. - (právnych predchodcov žalobcov),
bolo mu zároveň oznámené, že ani v archíve sa žiadna kúpna zmluva s uvedeným osobami nenachádza
(č.l. 122).

Vzhľadom na to, že v prebiehajúcom súdnom konaní nie je predmetom konania parcela 295 a 296 v tom
rozsahu, v akom boli obe zabrané pre výstavbu 6 b.j. v rámci investičnej výstavby z roku 1974, preto sa

súd ďalej týmito skutočnosťami nezaoberal a zmienil sa o nich iba z dôvodu situačného kontextu.

Ako zo zhodnej výpovede účastníkov konania vyplynulo, investičná akcia výstavby 6 b.j. v obci sa totiž
realizovala v úplne inom čase a na úplne inom mieste než sa parcela č. 100/7 nachádza. Situácia, ktorá
viedla k podaniu predmetnej žaloby, nastala až v priebehu rokov 1980 - 1982.

Súd z predloženého Územného rozhodnutia ONV Košice-vidiek č.: Výst.: 816/190 -Gl. z 7.2.1980 zistil,

že za účelom povolenia výstavby novostavieb rodinných domov sa určil stavebný obvod tak, ako to bolo
zakreslené na vytyčovacom náčrte na snímke z pozemkovej mapy (č.l. 75) a bol pracovne označený
ako parcela 100/1.

Aj vo vzťahu k tomuto stavebnému obvodu bolo zahájené vyvlastňovacie konanie, o čom svedčí
rozhodnutie ONV Košice-vidiek č. UP 1484/82 -Dr.Šu z 15.4.1982, právoplatné 1.6.1982 (č..l. 94) Z

tohto rozhodnutia vyplýva, že vyvlastnenie prebehlo voči viacerým vlastníkom súkromných pozemkov,
z ktorých sa tento stavebný obvod skladal. Pre účely vzniku jednotlivých nových stavebných parciel bol
stavebný obvod, označený v situačnom náčrte ako parcela č. 100/1, rozčlenený geometrickým plánom
č.241-1-1-3602-026 z februára 1981. Geometrickým plánom č. 241-1-1-3602-026 z februára 1981 tak
o.i. vznikla aj parcela č. 100/7 - stavebná plocha o výmere 426 m2, a pozostávala z: 36 m2 z parcely

mpč 292, 102 m2 z parcely mpč.293, 177 m2 z parcely mpč. 296, 34 m2 z parcely mpč.297, 10 m2
z parcely mpč. 300, 60 m2 z parcely mpč. 343 (neknihovanej), z 5 m2 z parcely mpč. 294 a 2 m2 z
parcely mpč. 295. Z tohto rozhodnutia však vyplýva aj to, že predmetom vyvlastnenia boli časti parciel
mpč. 272, 281,288, 297, 300, 289, 276. Parcely č. 295 a 296 a ani ich časti teda predmetom tohto
vyvlastňovacieho konania vôbec neboli.

J. B. - právny predchodca účastníkov - dňa 4.9.1983 zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo ukončené
rozhodnutím D 930/83 - 24, právoplatným dňa 5.6.1985, pričom parcely 295 a 296 vrátane ostatnej
poľnohospodárskej u pôdy zdedila M. B. (pôvodná žalobkyňa v 2. rade). V prípade, ak by došlo k
poskytnutiu náhrady z akéhokoľvek titulu, bola povinná svojim súrodencom (žalobcom 1 a 3) vyplatiť
ich podiel 1/3.Poľnohospodárska pôda bola následne predmetom vyrovnania znížených dedičských podielov , ktorú
žalobcovia uzavreli dňa 12.8.1993 vo forme notárskej zápisnice N 123/93, Nz 123/93. Z obsahu tejto
zápisnice je zrejmé, že predmetom vyrovnania boli aj parcely, zapísané v PK vložke 28 k.ú. K. P. ako

parcelampč.295-roľaovýmere1230m2,parcela296- roľaovýmere690m2. Nazákladetejtodohody
boli všetci traja zapísaní do listu vlastníctva č. 933 ako podieloví spoluvlastníci v rozsahu: žalobkyňa 1)
v podiele 27/63, pôvodná žalobkyňa 2) v podiele 18/63 a žalobca 3) v podiele 18/63.

Parcela číslo 296 mala výmeru 690 m2 aj v čase vyhotovovania geometrického plánu
č.241-1-1-3602-026, ktorým bola novovytvorená parcela 100/7 zameraná a zidentifikovaná. Ako však

z listu vlastníctva č.512, vyhotoveného katastrálnym úradom Košice-vidiek dňa 22.11.1995 vyplýva,
parcela č. 296 tu má výmeru už iba 513 m2 t.j. o 177 m2 menej.

Súd vypočul i niekoľko svedkov a to: Ing. M. K., ktorému spolu s manželkou bola parcela100/7 pridelená
ešte v r. 1982, ten však nič podstatné neuviedol. Spomenul iba, že parcela bola zrastená, boli na nej dve
marhule a asi dve vŕby. Pozemok čiastočne vyčistili, vyklčovali, no k výstavbe domu nedošlo, nakoľko
sa odsťahovali do inej obce. Právo osobného užívania im bolo zrušené rozhodnutím súdu.

Svedkyňa M. M. vypovedala, že aj ona s manželom mala v úmysle postaviť si na parcele 100/7 rodinný
dom, no vzhľadom na to, že nezačali s výstavbou domu v súlade so zmluvou (z roku 1997), obec od
zmluvy odstúpila. Uviedla, tiež, že v danom čase p. B. pýtala od jej manžela 60 000,-Sk, za svoju parcelu
a vykrikovala podobné veci vždy, keď išla okolo. Svedkyňa však odpovedala tak, že oni zaplatili kúpnu
cenu obci a teda jej nemajú za čo platiť.

Súd sa v podstate nič pre vec dôležité nedozvedel ani z výpovede svedkov M. J. a J. S. - vedľajších
susedov, súčasných vlastníkov parciel 100/8 a 100/6. Vypovedali, že k minulosti, vzťahujúcej sa na
parcelu 100/7 sa v podstate yyjadriť nevedia a nevedeli ani o žiadnych nezhodách. Svedok M. J. iba
doplnil, že v roku 1980 vykonával funkciu predsedu MNV, ktoré zabezpečovalo iba niektoré záležitosti
súvisiace s novým stavebným obvodom. V tom istom roku však jeho funkčné obdobie skončilo a preto

sa k otázke, či, kto, ako a kedy právne vysporiadal vlastníctvo k pozemkom, sa vyjadriť nevedel.

Súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy osobitne i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa § 868 OZ: Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 134 Obč. zák.ods. 1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať

rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 129 ods. 1) OZ: Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo

pre seba.

Podľa § 130 ods. 1) OZ: Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnej veci sa stáva oprávnený
držiteľ, ktorý má takúto vec nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, pričom do tejto doby sa započítavaaj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Predpokladmi pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním sú spôsobilosť subjektu vydržania, spôsobilosť predmetu vydržania,
oprávnenosť držby a dobromyseľnosť držby po zákonom stanovenú dobu. Oprávneným držiteľom je

pritom držiteľ, ktorý nakladá s vecou v zmysel ust. § 130 ods. 1 OZ, teda so zreteľom na všetky okolnosti
je dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí.

V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že parcela č. 100/7 bola na list vlastníctva
zapísaná v prospech Československého štátu. Ten prostredníctvom MNV Košická Polianka nakladal
s touto parcelou tak, že najprv bola pridelená do osobného užívania manželom K., v roku 1997 bola

odpredaná manželom M., a po odstúpení obce od zmluvy vola v r. 2001 predaná žalovanému v 2. rade.
Dôležitým zistením v rámci tohto konania bola skutočnosť, že sa nepodarilo žiadnemu z účastníkov
preukázať,nazákladeakéhotitulu(kúpnapríp.zámennázmluva,darovaciazmluva,vyvlastnenie...)štát
do držby a užívania parcely č. 100/7 vstúpil a na základe akého právneho dokumentu bol štát zapísaný
k nej ako vlastník. Neexistencia právneho titulu má za následok to, že nemohol byť štát zapísaný ako
vlastník.

Súd sa však v tomto kontexte zaoberal aj prejudiciálnou otázkou a síce, či obec nemohla nadobudnúť
vlastníctvo aj z iného právneho dôvodu (napr. vydržania).

Ak teda štát nemohol nadobudnúť vlastníctvo k celej parcele č. 100/7 (v rozsahu predmetu konania t.j.
k parcelám 295 a 296), keďže nebola preukázaná žiadna relevantná listina na základe ktorej by k tomu
vôbec mohlo dôjsť, možno konštatovať, že štát vlastníctvo titulom vydržania vlastníctvo nadobudnúť

nemohol.

Žalovaná v 1. rade - Obec K. P. však vstúpila do držby parcely 100/7 dňom účinnosti zákona 138/1991
Zb. o majetku obcí t.j.1.5.1991 a teda týmto dňom nadobudla vlastníctvo priamo zo zákona. Nemusela
však mať vedomosti o tom, akým spôsobom nadobudol vlastníctvo jej právny predchodca (štát) a teda
u nej by sa o dobromyseľnosti a oprávnenosti dalo hovoriť.

Doba 10 rokov, vyžadovaná zákonom pre vydržanie však bola v tomto prípade pretrhnutá podaním
žaloby na súde dňa 6.2.2001. Tým, že k tomuto dňu neuplynula zákonom stanovená lehota, nemohla
sa žalovaná v 1. rade stať vlastníkom nehnuteľnosti - parcely 295 a 296 a teda nemohla platne previesť
na iného viac práv, než mala sama.

Žalobcovia nadobudli svoje vlastníctvo originálnym spôsobom (dedením a následne vyrovnaním

znížených dedičských podielov), a preto súd dôvodne podanej žalobe vyhovel s tým, že rozsah
spoluvlastníckych podielov u každého z nich zodpovedá ich spoluvlastníckym podielom ku zvyšku
parcely 295 a 296 na LV 933. Podiel neb. žalobkyne v 2. rade však bol určený do dedičstva po nej.

Vdanomprípadežalobcoviabolisícevkonaníúspešní,nosúdžiadnemuzúčastníkovnáhradunepriznal
a to podľa § 150 OSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že právny stav, ktorý ohľadom

parcely 100/7 v rozsahu, v akom došlo zo strany štátu k neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv
žalobcov, resp. ešte ich právnych predchodcov nespôsobila priamo ani jedna z procesných strán a v
podstate ich vzájomné právne postavenie záviselo od rozhodnutia súdu.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia

na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42
ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možnoodôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Akpovinnáosobadobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona.