Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/99/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109210482
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109210482.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: S.. E. T., bytom K. I. XX, T., proti odporcovi:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie antidiskriminačného zákona,
na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. mája 2011, č. k. 21C

99/2009-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala
prerušenia konania, v ktorom sa domáha určenia, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 67, resp.
66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov je v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona v znení
zákona č. 122/2005 Z. z. a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej titulom náhrady nemajetkovej ujmy
za porušenie antidiskriminačného zákona sumu vo výške 91.323,86 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že nezistil, že by sa na Ústavnom súde Slovenskej republiky riešila otázka, ktorá by mala vplyv na
konanie v danej veci, keď zo sťažnosti odporcu zo dňa 30.11.2010 podanej na Ústavný súd Slovenskej
republiky nevyplýva, že by sa podanie týkalo platenia súdnych poplatkov v obdobných konaniach.

Uviedol, že ústavná sťažnosť odporcu sa týka porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu a
práva na zákaz odňatia veci jej zákonnému sudcovi uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31.8.2010, sp. zn. 1Nc 35/2010 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenom
konaní, v dôsledku ktorého bola vec o rozhodnutí o vylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 6Co 179/2010, 6NcC 8/2010,
pridelená do senátu 1C občianskoprávneho kolégia.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že prvostupňový
súd vec nesprávne právne posúdil. Podotkla, že skutočnosť, že na Ústavnom súde I. republiky sa vedie
konanie týkajúce sa diskriminačnej žaloby iného sudcu, ktorého predmetom je posúdenie, či sudcovia
Krajského súdu v Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde
pod sp. zn. 6Co 179/2010 a 6NcC 8/2010, vzhľadom na to, že si sami podali na súd diskriminačnú
žalobu, ktorou si uplatňujú čo do základu rovnaký nárok ako žalobca v tejto inej veci, sama o sebe môže

mať a zároveň má zásadný význam pre rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch, teda aj v jej veci.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné
a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť.Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania
domáha určenia, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania zakotvenou
v antidiskriminačnom zákone a zároveň za porušenie uvedeného zákona sa domáha náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 91.323,86 eur, ako aj náhrady trov konania. Návrhom
navrhovateľka požiadala o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu,

že v konaní o ústavnej sťažnosti odporcu podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky prebiehajúcom
na Ústavnom súde Slovenskej republiky sa rieši dôležitá otázka, ktorá má súvis a priamy dopad aj
na toto sporové konanie a ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu 1. stupňa v tejto sporovej
veci. Spomínanú ústavnú sťažnosť podala Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu, že bolo porušené jej právo
na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom ako aj jej právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi

a to jednak uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Nc 35/2010 zo dňa 31.8.2010
ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 1Nc 35/2010, pretože podľa
tvrdenia odporcu uznesenie bolo vydané senátom Najvyššieho súdu SR, ktorý nemožno považovať za
senát zriadený podľa zákona o súdoch ani za senát určený v súlade s rozvrhom práce, ktorý je súladný
so zákonom o súdoch, a teda aj s Ústavou SR. Najvyšší súd SR napadnutým uznesením rozhodol, že

sudcovia Krajského súdu v Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
tomto súde pod sp. zn. 6Co 179/2010 a 6NcC 8/2010.

Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci ústavnej sťažnosti odporcu nie je
spôsobilé žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu 1. stupňa vo veci samej v predmetnom konaní,
nakoľko meritórne sa jedná o úplne odlišné právne veci, v danom štádiu prvostupňového konania nijako

spolu nesúvisiace ani vzájomne sa nepodmieňujúce, preto nie je dôvod, prečo by prvostupňový súd
nemohol o návrhu navrhovateľky vo veci samej konať a aj meritórne rozhodnúť. Je totiž jednoznačné,
že rozhodnutie o vylúčení alebo nevylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave z odvolacieho konania
s konečnou platnosťou nijako nebráni prejednaniu a rozhodnutiu veci týkajúcej sa navrhovateľkiných
nárokov súdom 1. stupňa.

Vzhľadom na charakter navrhovateľkou uplatneného nároku odvolací súd dospel k záveru, že dôvod,
pre ktorý navrhovateľka žiadala prerušenie konania v predmetnej veci, možno považovať za irelevantný
v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pre rozhodnutie súdu 1. stupňa o jej návrhu. Odvolací súd sa
preto stotožnil so záverom súdu l. stupňa, že konanie o ústavnej sťažnosti odporcu - sťažovateľa proti
Najvyššiemu súdu SR podľa čl. 127 Ústavy SR vedené na Ústavnom súde SR pod sp. zn. II. ÚS 16/2011

nemá žiadny súvis s prebiehajúcim konaním v prejednávanej veci na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 21C 99/2009 a vyriešenie konania o ústavnej sťažnosti nemá pre rozhodnutie
súdu 1. stupňa v spornej veci žiadny význam.

Na základe vyššie uvedených záverov tak odvolací súd považuje postup súdu 1. stupňa za správny,
na základe vlastnej preskúmavacej činnosti dospel ku zhodnému záveru so súdom 1. stupňa a v celom

rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v intenciách § 219 ods. 2 O.s.p., preto
napadnuté uznesenie súdu 1. stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.