Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2009

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/116/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909202606
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2009:5909202606.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľky: V.

K., rod. C., nar. XX.X.XXXX,. bytom H. XXX,. právne zastúpenej: Mgr. I. Ž., advokátkou, so sídlom N..
A. H. XX,. R., proti odporcovi: B. C., rod. C., nar. XX.X.XXXX,. bytom H. XXX,. právne zastúpenému:
JUDr. J. Z., advokátom so sídlom M. XX,. R., o vzájomnom návrhu odporcu, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd vzájomný návrh odporcu v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania vo výške 181,32,- eur, ktoré jej je odporca povinný
zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.2.2009 sa navrhovateľka prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k
hospodárskej budove bez súp. č., postavenej na pozemku KN - C parc. č. 884/2 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 601 m2 v katastrálnom území H., zapísanej na liste vlastníctva č. 3815 pre okres
R., obec H., katastrálne územie H., vednej na Katastrálnom úrade v Ž., Správa katastra R. s tým, že
hospodárskabudovasaprikážedovýlučnéhovlastníctvanavrhovateľkyanavrhovateľkavyplatínáhradu
odporcovho spoluvlastníckeho podielu.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu dňa 17.4.2009 vyjadrenie
k návrhu navrhovateľky a vzájomný návrh, v ktorom navrhol, aby súd určil, že pozemok parc. č. KN

884/2, zastavaná plocha o výmere 601 m2 zapísaný na Správe katastra R., na LV č. 716, katastrálne
územie H., patrí do dedičstva po poručiteľovi Š. C., nar. X.XX.XXXX,. zomrelom XX.X.XXXX.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právnej zástupkyne k vzájomnému návrhu odporcu uviedla, že
nehnuteľnosť, a to hospodársku budovu bez súp. č. zapísanú na LV č. 3815 pre katastrálne územie
H. nadobudla s odporcom titulom dedenia po svojom otcovi Š. C., na základe osvedčenia o dedičstve
sp. zn. 4D/67/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.11.2006. Ako navrhovateľka
podala návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hospodárskej budove bez súp. č., pričom
odporca so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil, avšak žiadal, aby bola stavba prikázaná do

jeho výlučného vlastníctva, s čím ako navrhovateľka nemôže súhlasiť. Dôvody, ktoré uviedol odporca,
že užíval túto budovu sám, uviedol len preto, že navrhovateľke po roku 2006 bránil, aby túto budovu
užívala aj ona. Tvrdenie odporcu, že stavba sa nachádza v bezprostrednom susedstve s pozemkom
parc. č. 885/3, ktorý je vo vlastníctve odporcu, nie je pravdivé, nakoľko medzi pozemkom parc. č. 884/2zastavané plochy a nádvoria o výmere 601 m2, na ktorom je humno postavené a pozemkom odporcu
sa nachádza ďalší pozemok, a to parc. č. 884/4/2 orná pôda o výmere 239m2. Teda aby sa mohol
odporca reálne dostať k humnu musí prejsť aj cez ďalší pozemok, ktorého nadobudnutie nespochybňuje.

Doplnila, že pozemok, na ktorom je humno postavené nadobudla spolu so svojim nebohým manželom
E. K. do BSM, pričom jej manžel zomrel a pozemok bol po jeho smrti predmetom dedičského konania,
sp. zn. D 426/2000, pričom na základe tohto dedičského konania má pozemok vo svojom výlučnom
vlastníctve. Navrhovateľka ďalej poukázala, že pokiaľ sa odporca domáha určenia, že nehnuteľnosť -
pozemok parc. č. 884/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 601m2 patrí do dedičstva po nebohom

Š. C., zomr. v roku 1997, uvedené nehnuteľnosti nadobudla v súlade so zákonom na základe notárskej
zápisnice N 27/93. Doplnila, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, že hospodársku budovu nikdy neužívala,
nedržala a neovládala, teda ani pozemok pod stavbou. Na záver svojho vyjadrenia poukázala, že
odporca v desaťročnej lehote neuplatnil svoje práva na súde, a teda má za to, že oprávnená držba
uplynutím desaťročnej lehoty je nepochybná. Uviedla, že návrh aby predmetný pozemok patril do
dedičstva je prekludovaný, a preto nemožno návrhu odporcu vyhovieť.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
1.10.2009 požiadal o pripustenie zmeny vzájomného návrhu tak, že tento rozšíril aj o určenie, že
nehnuteľnosti - pozemky parc. č. C-KN 884/3, záhrady o výmere 367 m2, parc. č. C- KN 884/4, v častiach
trvalé trávne porasty o výmer 2518 m2 a orná pôda o výmer 239 m2 a parc. č. C-KN 885/4, orná pôda
o výmere 1188 m2, všetky zapísané na Správe katastra R. na LV č. 716, k. ú. H. patria do dedičstva po

poručiteľovi Š. C., nar. X.XX.XXXX,. zomr. dňa XX.X.XXXX.

Okresný súd Ružomberok uznesením sp. zn. 9C/116/2009-79 zo dňa 6.10.2009 pripustil zmenu
vzájomného návrhu odporcu tak, že súd určuje že pozemok parc. č. C- KN 884/2, zastavaná plocha o
výmere 601 m2, pozemok parc. č. C-KN 884/3 - záhrada o výmere 367 m2, pozemok parc. č. C-KN
884/4 v častiach trvalé trávne porasty o výmere 2518 m2 a orná pôda o výmer 239 m2 a pozemok parc.

č. C-KN 885/4 - orná pôda o výmere 1188 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 716,
k.ú. H. zapísané na Správe katastra R. patria do dedičstva po poručiteľovi Š. C., nar. X.XX.XXXX,. zomr.
dňa XX.X.XXXX.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 12.10.2009 v plnom rozsahu zotrval na
podanom vzájomnom návrhu tak, ako bola aj súdom pripustená jeho zmena na základe uznesenia

tunajšieho súdu zo dňa 6.10.2009. K vyjadreniu navrhovateľky k vzájomnému návrhu odporcu uviedol,
že navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od notárskej zápisnice
a osvedčenia o oprávnenej držbe z roku 1993, avšak zápisnica nemôže byť dostatočným titulom na
nadobudnutie vlastníckeho práva a ani samotná skutočnosť, že uplynulo desať rokov od tejto zápisnice,
pričom poukázal na novelu zákona č. 293/1992 Zb., ktorá bola účinná od 1.12.2000, na základe

ktorej stratil tento zákon účinnosť, teda že samotné uplynutie desiatich rokov nemôže byť titulom na
nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Navrhovateľka by mohla nadobudnúť
vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam len na základe vydržania podľa Občianskeho zákonníka,
avšak z vyjadrenia navrhovateľky, ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že takéto podmienky na vydržanie
zo strany navrhovateľky splnené neboli, a preto poukázal na skutočnosť, že vzájomný návrh odporcu

je dôvodný.

Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojom vyjadrení uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom
vyjadrení,ktorépodalikvzájomnémunávrhuodporcu,odporcamaldostatočnedlhýčasnato,akboltoho
názoru, že držba navrhovateľky nie je oprávnená, aby podal návrh na určenie neoprávnenosti držby, tak
sa nestalo, keď navrhovateľka podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k humnu, ktoré leží na jednej z týchto parciel, podal vzájomný návrh, pričom doplnila, že mal dostatok
času,abysadomáhalurčenianeoprávnenostinavrhovateľkinejdržby.Doplnila,ževpredmetnomkonaní
je potrebné skúmať, či bol poručiteľ Š. C. v čase smrti resp. pred smrťou vlastníkom uvedených
nehnuteľností, pričom uviedla, že navrhovateľka namieta aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na
svojej strane, nakoľko predmetné pozemky boli predmetom dedičského konania po nebohom manželovi

navrhovateľky E. K., tieto pozemky boli prededené, a teda z tohto dôvodu namietajú nedostatok pasívnejvecnej legitimácie z dôvodu nedostatku označenia účastníkov konania, ktorí majú vystupovať popri
navrhovateľke.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to s výpismi

z LV č. 3815, 716 a 783 vedenými Katastrálnym úradom v Ž., Správa katastra R. pre obec H. a
katastrálne územie H., s kópiou pozemkovej mapy, s notárskou zápisnicou sp. zn. N 27/93, NZ177/93
zo dňa 25.10.1993, s uznesením o dedičstve sp. zn. D372/1955 vydaným Štátnym notárstvom v R., s
rozhodnutímŠtátnehonotárstvavL.M.,sp.zn.D330/85zodňa29.3.1985,sosvedčenímodedičstvesp.
zn. 4D/67/2006 zo dňa 30.11.2006, s geometrickým plánom vyhotoveným dňa 18.4.1990, s osvedčením

o dedičstve sp. zn. D426/2000 dedičskej veci po poručiteľovi E. K. zo dňa 20.11.2001, s ocenením
nehnuteľnosti - hospodárskej budovy, s osvedčením o dedičstve sp. zn. D233/97 zo dňa 22.7.1997 po
nebohom poručiteľovi Š. C., zomr. dňa XX.X.XXXX,. ako aj s obsahom pripojeného dedičského spisu
tunajšieho súdu sp. zn. D426/2000.

Súd po vykonanom dokazovaní a následnom skúmaní dôvodnosti vzájomného návrhu odporcu, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Š. C. v prvom rade skúmal otázku vecnej legitimácie

účastníkov konania. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník
je subjektom práv, či povinností, ktoré sú predmetom konania. Existencia vecnej legitimácie, aktívnej
alebopasívnej je podmienkou úspešného uplatnenia nároku v konaní. Aktívne legitimovaným je účastník
konania, ak sa v konaní preukáže, že mu v konaní uplatnené právo patrí. Naproti tomu pasívne
legitimovaným v konaní je účastník, ak je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, uloženia ktorej sa

navrhovateľ v konaní voči nemu domáha.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 91 ods. 1 OSP, ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 OSP, ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v predmetnej veci sa odporca
vzájomným návrhom domáhal určenia, že pozemok parc. č. C- KN 884/2, zastavaná plocha o výmere

601 m2, pozemok parc. č. C-KN 884/3 - záhrada o výmere 367 m2, pozemok parc. č. C-KN 884/4 v
častiach trvalé trávne porasty o výmere 2518 m2 a orná pôda o výmer 239 m2 a pozemok parc. č. C-
KN 885/4 - orná pôda o výmere 1188 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 716, k.ú.
H. zapísané na Správe katastra R. patria do dedičstva po poručiteľovi Š. C., nar. X.XX.XXXX,. zomr.
dňa XX.X.XXXX.. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D233/97 zo dňa 22.7.1997 - dedičské konanie

po nebohom Š. C., nar. X.XX.XXXX,. zomr. dňa XX.X.XXXX. (pôvodné dedičské konanie) mal súd za
preukázané,žeakodedičiapovyššieuvedenomporučiteľoviokremodporcuanavrhovateľkyprichádzali
do úvahy aj Š. C., nar. X.X.XXXX,. A. M., rod. C., nar. X.X.XXXX,. J. C., nar. XX.X.XXXX. a H. C., rod.
Ž., nar. X.X.XXXX.. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D/67/2006 zo dňa 30.11.2006- dedičské konanie
po nebohom Š. C., nar. X.XX.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX. (náhradné dedičské konanie) mal súd za

preukázané, že ako dedičia okrem odporcu a navrhovateľky prichádzali do úvahy aj A. C. , rod. M., nar.
XX.X.XXXX,. J. G., rod. C., nar. XX.X.XXXX,. Š. C., nar. XX.X.XXXX,. M. J., rod. C., nar. XX.X.XXXX,.
J. C., nar. XX.X.XXXX. a A. M., rod. C., nar. X.X.XXXX.. Z obidvoch osvedčení mal súd za preukázané,
že k odmietnutiu dedičstva nedošlo.

Na podaní určovacieho návrhu spočívajúceho v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp.,

že ju poručiteľ vlastnil ku dňu smrti je aktívne legitimovaný ten, koho práv a povinnosti sa takéto
určenie týka. Takouto osobou môže byť len tá osoba, ktorá je poručiteľovým dedičom, v prípade jehoprávnym nástupcom. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pričom právna úprava dedičského
práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva a predpokladá, že dedičstvo
po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. V dobe od smrti poručiteľa až do

potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu nemôže byť istota, s
akým výsledkom sa konanie o dedičstve skončí. Ak zanechá poručiteľ viac dedičov, sú do právoplatného
rozhodnutiasúdupovažovanízavlastníkovceléhomajetkupatriacehododedičstva.Tentovzťahdedičov
k poručiteľovmu majetku má za následok, že do vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu
sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a že z právnych úkonov

týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným
osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru akou sa navzájom podieľajú
na týchto právach a povinnostiach.

V sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sa tento
vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku upravuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov
v zmysle § 91 ods. 2 OSP, lebo ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie sporu musí

vzťahovať na všetkých dedičov.

V predmetnej veci však účastníkom sporového konania bol len odporca - syn poručiteľa a navrhovateľka
(dcéra poručiteľa) a nie aj ostatní dedičia, ktorých okruch vyplýva z vyššie uvedených citovaných
osvedčení o dedičstve, aj keď majú postavenie tzv. neodlučných spoločníkov. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd teda dospel k záveru, že v danom prípade pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

nebolo možné návrhu vyhovieť, a preto súd vzájomný návrh odporcu zamietol. V tejto súvislosti súd
dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Cdo15/2007 zo dňa
22.2.2008, ktoré riešilo obdobnú otázku aktívnej legitimácie viacerých dedičov na podanie určovacieho
návrhu a ich procesné spoločenstvo v takomto konaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že samotný nedostatok vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie návrhu,

súd sa ani nezaoberal dôvodnosťou návrhu, resp. ďalšími hmotnoprávnymi podmienkami dôvodnosti
nároku uplatneného vzájomným návrhom odporcu, vyjadreniami navrhovateľky z vyššie uvedených
dôvodov. Z tohto dôvodu preto súd zamietol i návrh právneho zástupcu odporcu na vykonanie výsluchu
účastníčky konania - navrhovateľky z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko vzhľadom na uvedený
nedostatok vecnej legitimácie takýto dôkaz pre rozhodnutie súdu potrebný nebol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP a priznal navrhovateľke, ktorá mala
vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie
práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľky
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 181,32,- eur, ktoré boli vyčíslené nasledovne:

- Navrhovateľka si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnila odmenu za 3 úkony právnej

pomoci (prevzatie a príprava veci, vyjadrenie navrhovateľky k vzájomnému návrhu odporcu, účasť na
pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 12.10.200, §11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
spojení s § 14 ods. 1 písm. a) c) Vyhlášky), t. j. 3x 53,49,- eur a 3 x 6,95,- eur režijný paušál k uvedeným
úkonom právnej pomoci. Pri vyčíslovaní trov právneho zastúpenia právna zástupkyňa navrhovateľky
vychádzala z neoceniteľného predmetu konania, a teda hodnota jedného úkonu predstavuje sumu

zodpovedajúcu 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1 písm. d).
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z..

Trovy právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky
vedený vo V., a. s., pobočka R., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,. tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 149

ods. 1 OSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Žiline.

Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je

potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal

na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na odvolanie.