Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216750
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214216750.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická

7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: B. Q., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom W. XX/
XX, K., t. č. na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníčkou Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 2.164,54 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n ázaplatiť navrhovateľovi sumu 1 700,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 1 700,- € od 19.9.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume
54,90 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 2.164,54 € spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania v sume 346,54 € a úrokom z
meškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.64,54 € od 5.9.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania
na tom skutkovom základe, že odporkyňa s navrhovateľom uzatvorila dňa 19.12.2011 zmluvu o úvere
č. 4112080736, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala splatiť v
pravidelných mesačných splátkach. Odporkyňa si svoju povinnosť riadne a včas nesplnila. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru odporkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 28.8.2012

vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote 15 dní. Titulom náhrady trov konania si
navrhovateľ uplatnil zaplatenie súdneho poplatku.

Okresný súd Komárno platobným rozkazom č. k. 13Ro/500/2014-25 zo dňa 25.11.2014 návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Uvedený platobný rozkaz však následne pre neznámy pobyt
odporkyne, a teda jeho praktickú nedoručiteľnosť odporkyni do vlastných rúk, súd zrušil a odporkyni

ustanovil opatrovníčku na jej zastupovanie v tomto konaní.

Na pojednávanie dňa 22.9.2015 sa navrhovateľ nedostavil, predvolanie má riadne vykázané, svoju
neúčasť písomne neospravedlnil. Opatrovníčka odporkyne sa na pojednávanie taktiež nedostavila,
predvolanie má riadne vykázané, svoju neúčasť písomne neospravedlnila. Z uvedených dôvodov súd
podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to prečítaním výpisu
z obchodného registra navrhovateľa, úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2011, úverových zmluvných
podmienok, podacieho hárku na č. l. 18 spisu, prehľadu obratov na č. l. 19, výzvy na zaplatenie zo dňa28.8.2012 a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci.

Odporkyňa s navrhovateľom uzatvorila dňa 19.12.2011 zmluvu o splátkovom úvere. Na základe
tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 1.700,- €, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť
navrhovateľovi v 60 mesačných splátkach po 64,06 € v období od 31.1.2011 do 15.12.2015. Úroková
sadzba bola ustálená vo výške 33,60 % ročne. Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky, odporkyňa
titulom poskytnutého úveru ku dňu podania žaloby dlhovala sumu 2.164,54 €, ktorá je tvorená

nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 95,94 €, úrokmi v sume 378,06 €, zosplatnenou
istinou v sume 1.604,06 €, poistením Bill protection v sume 36,08 €, upomienkou II. v sume 48,- € a
poplatkom za možnosť zmeny splátky v sume 2,40 €.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 25/2006 Z. z. (ďalej len zákon
o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 19.12.2011 uzavreli účastníci konania
zmluvu o úvere, ktorú súd s ohľadom na povahu zmluvných strán (§ 52 Občianskeho zákonníka), akoaj s poukazom na § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval za spotrebiteľskú. Touto
zmluvou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.700,-
€ a odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške

64,06 €, v počte splátok 60. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 33,60 % p. a., splatnosť prvej
splátky bola dohodnutá na 31.1.2011, konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 15.12.2015, splatnosť
mesačnej splátky bola dohodnutá na 15. deň v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
predstavovala39,20%až41,30%.Celkováčiastkakzaplateniubolavyčíslenásumou3.573,-€.Zlistiny
zo dňa 28.8.2012 bolo zistené, že navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.9.2012

(t. j. 16. deň od odoslania výzvy na splatenie celého úveru v lehote 15 dní) z dôvodu, že odporkyňa
nesplácala úver riadne a včas a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.164,54 €.

Súd zistil, že v predkladanej úverovej zmluve si účastníci dohodli úrokovú sadbu úveru (zmluvný úrok) na
úrovni 33,60 %, zároveň priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk, a to zo spotrebiteľských
úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov, predstavovala v decembri 2011 13,03 %. V zmluve dohodnutý

úrok tak 3,05-násobne presahuje bežnú úrokovú sadzbu úverov poskytovaných bankami v danom čase.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

S poukazom na uvedené skutkové zistenie súd dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba
vo výške 33,60 % je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatným spôsobom, niekoľkonásobne
prevyšuje úrokovú mieru, pri ktorej banky poskytovali spotrebiteľské úvery za rovnakých podmienok
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo
dňa 26.4.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011 vyslovil názor, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým

mravom je taká výška úrokov dohodnutá podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Úrok dohodnutý
medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere je potrebné kvalifikovať ako rozporný s dobrými mravmi
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a teda zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná, pričom

ide o absolútnu neplatnosť. Z absolútne neplatného právneho úkonu (v konkrétnej veci zmluvné
dojednanie, ktorým sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi úroky za poskytnuté peňažné
prostriedky) nemôže vzniknúť navrhovateľovi žiadne právo a odporkyni zodpovedajúca povinnosť.
Vzhľadom na poukazované skutočnosti považoval súd dohodnutý úver za bezúročný, na základe čoho
potom navrhovateľovi s ohľadom na to, že odporkyňa dodnes z poskytnutých finančných prostriedkov

nič nevrátila, súd priznal požadovanú istinu úveru v sume 1.700,- €. V časti uplatňovaných zmluvných
úrokov, vrátane vyčísleného zmluvného úroku v sume 378,06 €, súd návrh navrhovateľa pre vyššie
uvedené dôvody zamietol.

Súd navrhovateľovi ďalej nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 36,- €, ktoré

boli uplatňované na základe ustanovenia hlavy 18 § 1 Úverových zmluvných podmienok z dôvodu,
že navrhovateľ k žalobe nepripojil a ani do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepredložil
relevantné dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si
uplatňuje. Navrhovateľ nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie
týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto

typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje
iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006

č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
a upomienky sú neprijateľné. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR:
„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax

navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS
55/201-19). Vzhľadom na uvedené súd nárok navrhovateľa v časti uplatnených poplatkov za upomienky
spolu v sume 36,- € zamietol.Rovnako navrhovateľ nijak nevysvetlil, ani nepreukázal nárok na zaplatenie sumy 36,08 € titulom
poistenia Bill protection. Súd v danom ohľade poukazuje najmä na skutočnosť, že v predmetnej

úverovej zmluve dojednané poistenie nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka
o poistných zmluvách. Odporkyňa ako klient označením uvedeného produktu mala súhlasiť s tým,
aby bola poistníkom poistená, pričom dojednané poistné predstavovalo 7,58 % z mesačnej splátky.
Navrhovateľ súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle Hlavy
15 §3 úverových zmluvných podmienok, v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia

brala odporkyňa na vedomie, že nemôže byť poistená a pokiaľ k poisteniu pristúpila, poistiteľ bol
oprávnenýodmietnuťplniťzuzatvorenéhopoisteniaaleboodstúpiťodpoistenia.Navrhovateľnepredložil
súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má
taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi odporkyňou v zmysle
preambuly úverových podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásila, že sa oboznámila
s obsahom poistnej zmluvy medzi navrhovateľom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s.

ako poistiteľom a so znením Zvláštnych podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov
zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov. Odporkyni ako priemernému spotrebiteľovi
nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejme o pomerne
obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a
odporkyňou. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak, ako bolo uvedené v bode 52 predmetnej

zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy navrhovateľom a za takého stavu možno potom
s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že odporkyňa sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí
úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už
vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.
Takto odporkyni vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu

poistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd nárok v časti uplatneného poistenia zamietol.

Poplatok za možnosť zmeny splátok v sume 2,40 € súd navrhovateľovi taktiež nepriznal, nakoľko ani
tento nárok navrhovateľa súd v konaní nepovažoval za preukázaný. Navrhovateľ si ani v tejto časti
žaloby nesplnil povinnosť tvrdenia a následne ani nepreukázal, na základe akého konkrétneho plnenia

odporkyni mu malo vzniknúť právo od nej požadovať túto sumu.

Nad rámec uvedených dôvodov súd napokon zdôrazňuje aj skutočnosť, že v úverovej zmluve nie je
jednoznačne stanovená celková výška spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úveroch, pretože pokiaľ mala odporkyňa zaplatiť 60 splátok po 64,06 € ako je

uvedené v úverovej zmluve, tak celkovo by zaplatila sumu 3.843,60 € a nie 3.573,- € ako je v zmluve,
čím dochádza k zavádzaniu spotrebiteľa ohľadne skutočnej výšky ceny úveru. Pokiaľ úverová zmluva
uvedenú náležitosť neobsahuje, tak podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa
takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj z tohto dôvodu súd navrhovateľovi
priznal len istinu poskytnutého úveru v sume 1.700,- € s príslušenstvom a v celej zvyšnej časti jeho

návrh zamietol.

Príslušenstvo priznanej istiny 1.700,- € tvorí ročný úrok z omeškania 8,75 % zo sumy 1.700,- € počnúc
od 19.9.2012 do zaplatenia. Výšku uplatneného úroku z omeškania súd určil v súlade s § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keďže v čase nastúpenia omeškania

odporkyne (19.9.2012) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %, pričom navrhovateľovi
vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky. Úroky z omeškania súd priznal navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho
po splatnosti dlhu odporkyne, tzn. od 19.9.2012, čo predstavuje deň nasledujúci po lehote 15 dní od
odoslania výzvy navrhovateľa na splatenie predmetného dlhu odporkyne.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo vec plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh
v sume 150,50 €.Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142
ods.2OSPnáhradatrovpomernerozdelená.Tovyžadujeurčiťpomerúspechuobochúčastníkov(oboch

strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej
strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú
časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli
druhému účastníkovi, je tu nerozhodná.

Súd z celkovej navrhovateľom žalovanej sumy 2.164,54 € s príslušenstvom v sume 528,19 € (346,54
€ vyčíslený úrok z omeškania + 181,65 € úroky z omeškania vo výške 8,15 % zo sumy 2.164,54
od 5.9.2014 do vyhlásenia rozsudku 22.9.2015), spolu 2.692,73 €, napokon odporkyňu zaviazal na
zaplatenie iba sumy 1.700,- € s príslušenstvom v sume 137,49 € (úroky z omeškania 8,75 % zo
sumy 1.700,- € od 19.9.2012 do vyhlásenia rozsudku 22.9.2015), spolu 1.837,49 €. Navrhovateľ tak
dosiahol 68,24 % úspech vo veci a naopak mal neúspech čo do 31,76 % uplatňovaných nárokov,

čo zároveň predstavuje úspech odporkyne. Pre určenie celkovej miery úspechu navrhovateľa, a teda
určenie do akej miery má navrhovateľ právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, súd od
úspechu navrhovateľa (68,24 %) odčítal úspech odporkyne (31,76 %), a tak ustálil čistú mieru úspechu
navrhovateľ na 36,48 %, v ktorej výške má navrhovateľ právo na náhradu svojich účelne vynaložených
trov konania. Z celkovej výšky navrhovateľových trov 150,50 € predstavuje 36,48 % sumu 54,90 €, na

ktorú súd zaviazal odporkyňu v rámci rozhodnutia o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.