Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/131/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212545
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212545.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci . Žalobu

odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi Q. K.. Vec je vedená u exekútora pod č. N. XXXX/XXXX. Po podaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní
od jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodolo žiadostioudeleniepovereniaaž 09.06.2011,atorozhodnutímopoverení.Krozhodnutiutak
došlopouplynutízákonomstanovenejdoby(omeškanieviacako5mesiacov).Exekučnýsúdpostupoval
nesprávne a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom

prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredne a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného
v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu mu takto vznikla majetková
škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v období,

ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,-
eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur na administratívne
spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, spolu
125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne. Ďalej si uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur počítajúc alikvotnym pomerom 55,- eur za každý mesiac

omeškania na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,

vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na
žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd

pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody
však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu

zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom
konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu
nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č.
514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné

prerokovanie podaných žiadostí. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Ex. por. a že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa
týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalobca nepreukázal existenciu
právoplatného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Ak podľa skutkových okolností uvádzaných žalobcom sa žalobca o škode musel
dozvedieť pred dňom 23. 04. 2009, vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady
materiálnej škody v paušálnej sume 125,- eur, nie je zo žaloby zrejmé, či tieto náklady predstavujú
skutočnú škodu alebo ušlý zisk a žalobca by musel na preukázanie vzniku škody produkovať dôkazy.
Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Žalobca

teda nepreukázal ani vznik ani výšku škody. Pokiaľ žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy,
jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, využíva neprijateľné podmienky, zneužívajúce slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Keď škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, aj v prípade porušenia jeho práv už samotné konštatovanie
porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Žalobca teda nepreukázal, že by činnosťou

súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia po
zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená.

Na pojednávanie sa zástupca žalovaného nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a spisu
2Er/328/2011 Okresného súdu Rimavská Sobota a a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci

2Er/328/2011(nevydanierozhodnutiaožiadostioudeleniepovereniavzákonomstanovenejlehoteresp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť
podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej mocipri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Zo spisu 2Er/328/2011 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vedeného pod spis. zn. N. XXXX/XX) súd zistil, že dňa 24. 01. 2011 bol u exekútora spísaný návrh

oprávneného (žalobcu) na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 14. 02. 2011 bola na súd
podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako
oprávneného proti povinnému Q. K. pre vymoženie 1.502,83 eur s prísl. a to na základe rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd dňa 08. 03. 2011 vyzval oprávneného a povinného na
oznámenie do 10 dní, na výkon akého povolania bol zobratý predmetný úver. Zástupca oprávneného
prevzal výzvu 10. 03. 2011, oznámenie však bolo doručené súdu až 07. 04. 2011. Následne súd o

žiadosti rozhodol dňa 09. 06. 2011, kedy vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení od 01. 06. 2010 "súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Ex. por. v znení od 01. 06.2010 podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených.

V predmetnej exekučnej veci o žiadosti o udelenie poverenia na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu, podanej na súd 14. 02. 2011 rozhodol súd dňa 09. 06. 2011 a to
vydaním poverenia. Na rozhodnutie (keď exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu)

lehota15 dní (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) neplatí. Pod slovné spojenie
rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených je totiž možné a potrebné zahrnúť i
rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi. Súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o
udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu,
žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení Ex. por. vychádzať aj z ustanovení zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z rozhodovacej činnosti je pritom súdu známe, že množstvo
žiadostí v obdobných veciach o vydanie poverenia bolo zamietnutých práve pre to, že rozhodcovský

rozsudok nespĺňal náležitosti exekučného titulu. Vydanie poverenia nie je žiadnou jednoduchou,
automatizovanou činnosťou zo strany súdu, ale vyžaduje preskúmanie všetkých podkladov a posúdenie
súladu s právnymi predpismi.

Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre

vedenie exekúcie, pričom v prvom rade je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny
exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle
ust. § 41 Ex. poriadku. Pokiaľ ide o povinnosť preskúmania exekučného titulu, a to rozhodcovského
rozsudku so zákonom, súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,

t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozporeso zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol

nikdy uzavretý."

Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že došlo k omeškaniu viac ako 5 mesiacov, súd poukazuje na tú
skutočnosť, že žalobca podal žalobu tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o vydaní poverenia
v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, na tomto základe

aj uplatňuje náhradu škody. Počítal pritom zrejme čas od podania návrhu (24. 01. 2011) do vydania
poverenia (09. 06. 2011) - čo inak nie je ani 5 mesiacov. Pritom však ak hovorí o nečinnosti súdu, nie
je možné súdu pričítať čas od podania návrhu exekútorovi (čo bolo 24. 01. 2011) do podania žiadosti
exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo bolo 14. 02. 2011 (exekútor má podľa
§ 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia na súd do
15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany exekútora došlo k nejakému

porušeniu povinnosti) a sám žalobca nereagoval na výzvu súdu v stanovenej lehote do 20. 03. 2011,
ale jeho odpoveď došla až 07. 04. 2011. Tvrdenia v žalobe o omeškaní viac ako 5 mesiacov teda
nezodpovedajú skutočnosti.

Súd o žalobe rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že

je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v

týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona, museli by byť
kumulatívne splnené tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v
peniazoch, 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom.

Žalobca si uplatnil (obdobne ako v stovkách obdobných vecí) paušálne náhradu 125,- eur (70,- eur na
správupohľadávky,40,-eurnaudržiavanieasprávuinformačnéhosystémua15,-eurnaadministratívu),
ale ničím nepreukázal, že skutočne mu k takejto škode a práve v tejto konkrétnej veci, teda v súvislosti
s predmetným exekučným konaním došlo. Ničím nepreukázal, o aké konkrétne výdavky na správu
pohľadávky v tejto konkrétnej exekučnej veci by malo ísť, výdavky na udržiavanie a správu informačného

systému nie sú výdavkom, ktorý by vyplýval z prípadného nesprávneho úradného postupu, ale sú
bežným výdavkom organizácií a výdavok 15,- eur na administratívne práce spojené s urgenciami je tiež
nejednoznačný, najmä keď podľa exekučného spisu takého úkony ani vykonávané neboli., Žalobca teda
neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.

Tak isto žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by
musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to
v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnejmoci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať
ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené
kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a
tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako
neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola
dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani
na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná ,
lebo nebol preukázaný základ nároku.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené
kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a
tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako
neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.