Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/196/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110211151
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7110211151.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava,
Prievozská 6/A, proti odporkyni C. M., bytom M., G. XX, zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Košice,
Pražská 4, o zaplatenie 207,41 € s prísl, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu 17C 196/2010-40 z
2.2.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie, rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi a
pokiaľ ide o náhradu trov konania účastníkov vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že navrhovateľ po podaní žaloby svojím podaním zo 17.12.2010 vzal
návrh na začatie konania (žaloby) späť vzhľadom na podaný odpor odporkyne. Tento návrh posúdil

podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., na základe ktorého konanie vo veci zastavil. Pokiaľ ide o výrok o trovách
konania účastníkov v odôvodnení uznesenia uviedol (posledný výrok rozhodnutia), že „O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.“.

Uznesenie vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním odporkyňa. Uviedla, že
toto rozhodnutie považuje za nesprávne a poukázala na to, že ešte pred podaním žaloby na súde,

listom z 10.11.2008 oznámila navrhovateľovi skutočnosti, ktoré determinovali okolnosti uzavretia zmluvy
o pripojení, teda svoje stanovisko k skutkovému a právnemu stavu veci, že po doručení platobného
rozkazu podala odpor, v ktorom navrhla zamietnuť žalobu v celom rozsahu a zaviazať navrhovateľa na
náhradu trov konania, na základe čoho navrhovateľ disponujúc svojím návrhom dospel k slobodnému
názoru, že zoberie svoj návrh späť a netrval, aby sa o ňom vecne konalo. Mala tak za to, že k
zastaveniu konania došlo z viny navrhovateľa a preto súd mal pri rozhodnutí o náhrade trov konania

medzi účastníkmi postupovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a priznať jej, vzhľadom na to, že jej v konaní
vznikli trovy konania z titulu právneho zastúpenia, náhradu trov konania. Navrhla zmeniť napadnuté
uznesenie vo výroku o trovách konania a priznať jej náhradu trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho
konania, ktoré následne vyčíslila.

Navrhovateľ vo vyjadrení k doručenému odvolaniu odporkyne uviedol, že pri podpise zmluvy z 25.9.2007
mu neboli známe okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu odporkyne, že uvedené fakty sa dozvedelaž z podaného odporu, na čo zareagoval späťvzatím žalobného návrhu v celom rozsahu. Považuje
napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Uznesenie vo výroku o zastavení konania a vo výroku o súdnom poplatku nebolo odvolaním napadnuté,

nadobudlo právoplatnosť, preto v tomto rozsahu nebolo predmetom prieskumu v odvolacom konaní.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že pokiaľ ide o výrok uznesenia o trovách konania
účastníkov, nie sú podmienky ani pre potvrdenie uznesenia, ani pre jeho zmenu, lebo účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a súd vec aj nesprávne právne posúdil,
preto uznesenie, pokiaľ ide o uvedený výrok podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení uznesenia súd uvedie okrem
iného, ako vec právne posúdil.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod

č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91 Zb.) a čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania účastníkov, predovšetkým treba uviesť, že v odôvodnení
napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa iba konštatoval, že výrok o trovách konania „ sa opiera o
ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.“, pričom ani len slovom sa nezmienil o tom, čo ho viedlo k aplikácii tohto
ustanovenia na daný prípad, preto je uznesenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Pre toho účastníka konania, ktorému nepreskúmateľným rozhodnutím nebolo priznané nejaké právo,

to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je
spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201
prvá veta O. s. p.), t. j., aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1, 2 O. s. p., lebo ak
rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť
posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, postupu súdu a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,

ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto ak je
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd už teraz považuje za potrebné vysloviť právny názor, ktorým sa súd bude v ďalšom
konaní riadiť, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre zastavenie konania, bolo potrebné

o trovách konania rozhodnúť nie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ale podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ako
to odvolateľka v odvolaní aj správne namieta.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa ustálenej súdnej praxe, ak dôjde k zastaveniu konania podľa ust. § 96 O.s.p. v prípade, že žalobca
vzal účinne žalobu späť, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno (§ 146 ods. 2 O.s.p.) uložiť niektorému

z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej
vety tohto ustanovenia žalovanému v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola
podaná dôvodne.

Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo by potom
išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej tak, že by už po zastavení konania súd ďalej skúmal

dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak žalobca vzal späť žalobu, z procesného hľadiska zásadne
platí (ak nejde o prípad cit. ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť
zastavené a je preto povinný nahradiť jeho trovy. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu
trov podľa cit. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. je jednak dôvodne podaná žaloba a jednak správanie
žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jej podaní bezpredmetnou, pričom v praxi pôjde najčastejšie o

prípad, že žalovaný po podaní žaloby uspokojí nárok žalobcu (nemusí ísť len o peňažné plnenie), ktorý
je žalobou uplatnený. O dôvodnosti podania žaloby je potrebné uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku
správania sa žalovaného k požiadavkám navrhovateľa. Aby bolo možné priznať náhradu trov konania
podľa tohto ustanovenia, musia byť splnené súčasne obidva predpoklady.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude teda opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov (aj

odvolacieho - § 224 ods. 3 O.s.p.) a to podľa § 146 ods. 2 O.s.p. po posúdení, či prichádza v tomto
konkrétnom prípade do úvahy na rozhodnutie prvá alebo druhá veta tohto zákonného ustanovenia.
Uznesenie bude potrebné riadne odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám § 157 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.