Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Janáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8C/493/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3199892194
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2008:3199892194.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci navrhovateľa R. Š.,

strojníka, bytom L. XXX,. občana SR, zast. Mgr. J. G., advokátom so sídlom v D. N. V., C. I. XX,. proti
odporcom 1/ Ing. Ľ. J., technikovi, bytom L., C. č. XXX,. občanovi SR, 2/ Ing. M. J., kontrolórke, bytom
L., C. č. XXX,. občianke SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov A. - S. P., a.s., D. R.
X,. B., IČO XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 101.100,-Sk takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcom 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi konania sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania štátu vo výške 3.000,-
Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia

sumy vo výške 101.100,-Sk, z toho sumy vo výške 12.000,-Sk titulom mimoriadneho zvýšenia
bolestného a sumy vo výške 89.100,-Sk titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia. V návrhu uviedol, že dňa 17.3.1996 odporca 1/ riadil osobné motorové vozidlo zn. Peugeot
ŠPZ P. XX-XX. v obci L., kde pri odbočovaní z cesty vľavo nedal prednosť v jazde protiidúcemu
motocyklu, na ktorom jazdil navrhovateľ, v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel
vážne ublíženie na zdraví. Odporca 1/ v súvislosti s týmto bol uznaný vinným trestným rozkazom
Okresného súdu v Považskej Bystrici, v konaní vedenom pod sp.zn. 2T 461/96. Pri predmetnej nehode

utrpel nasledovné zranenia: poškodenie pravej dolnej končatiny, poškodenie pravého kolenného kĺbu,
utrhnutie krížových väzov a vykĺbenie ľavého ramena. V súvislosti s týmto poškodením na zdraví bol
hospitalizovaný od 7.3.1996 do 20.5.1996 a potom od 8.1.1997 do 20.1.1997. Mimoriadneho zvýšenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa domáhal z dôvodu, že pred vznikom nehody aktívne
športoval, mohol vykonávať samostatne práce okolo domu, venoval sa turistike, motorizmu, po úraze
musel tieto aktivity zanechať.

Odporcovia 1/, 2/ k návrhu navrhovateľa uviedli, že im je ľúto, že navrhovateľ v dôsledku dopravnej
nehody, ktorú zapríčinil odporca 1/, utrpel škodu na zdraví. Uviedli, že nakoľko boli poistení, škodu

spôsobenú navrhovateľovi zaplatí vedľajší účastník konania. Poukázali na skutočnosť, že navrhovateľ
je po dopravnej nehode riadne zamestnaný, pracuje ako strojník zariadenia sušenia trosky, kde pracuje
v náročných podmienkach a vykonáva aj fyzickú prácu.Vedľajší účastník konania žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že nevidí žiaden dôvod na
mimoriadne zvýšenie bolestného, nakoľko priebeh liečby u navrhovateľa nebol výnimočný v porovnaní s
inými prípadmi s rovnakou diagnózou. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia poukázal na to,

že navrhovateľ nepreukázal v konaní žiadne aktivity na mimoriadnej úrovni, ktoré by práve v dôsledku
úrazu vykonávať nemohol, navrhovateľ pred úrazom vykonával aktivity bežného človeka, z ktorých
väčšinujeschopnývykonávaťajpoúraze.Uviedol,žeskutočnosť,ženavrhovateľmánásledkypoúraze,
je zrejmá, nakoľko v opačnom prípade by lekár ohodnotil jeho sťaženie spoločenského uplatnenia nulou,
avšak navrhovateľ sa nemôže domáhať mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia len

z dôvodov, ktoré lekár popísal v základnom bodovom ohodnotení. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
vedľajší účastník konania dobrovoľne sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa zvýšil o 100%,
čo nebolo jeho povinnosťou, a to z dôvodu, že prihliadol k nízkemu veku navrhovateľa v čase úrazu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov M. Š., R. L., oboznámil návrh,
oznámenie ošetrujúceho lekára, oznámenie o plnení k poistnej udalosti zo dňa 4.11.1998, posudok o
bolestnom, výmenný list, poukážku na poistné plnenie, oznámenie o plnení z poistenia zodpovednosti za

škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, znalecký posudok č. 4/2006, spis Okresného súdu v
Považskej Bystrici sp.zn. 2T/461/96, fotografie predložené navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Z výsluchu účastníkov konania a spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 2T/461/96 súd zistil,
že odporca 1/ bol rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 2T/461/96-59 zo dňa 12.11.1996

uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona za to, že dňa
17.3.1996 asi o 17.00 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky Peugeot 305C ŠPZ P. XX-XX. po ulici
C. v obci L., kde na križovatke s miestnou komunikáciou pri rodinnom dome č. 176 pri odbočovaní z cesty
vľavo nedal prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu zn. JAWA 350, ŠPZ P.-X-XX-XX,. riadenému
navrhovateľom, v dôsledku čoho narazil do pravej zadnej časti vozidla, pričom utrpel tržnozmliaždenú

ranu pravého kolena, tržnozmliaždenú ranu prednej strany pravého predkolenia, vykĺbenie ľavého kĺbu
medzi nadplecom a kľúčnou kosťou, odreniny pravého stehna a ľavého lakťa, čo si vyžiadalo lekárske
ošetrenie a práceneschopnosť od 17.3.1996. Za uvedený trestný čin bol odporca 1/ odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobný čas dvoch rokov.

Z posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vyhotovených MUDr. K. G. súd zistil, že

základné bodové ohodnotenie bolestného bolo vyčíslené na 80 bodov a základné bodové ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 330 bodov.

Z výsluchu vedľajšieho účastníka konania, oznámení o plnení k poistnej udalosti, výmenného listu
a poukážok na poistné plnenie súd zistil, že vedľajší účastník konania vyplatil navrhovateľovi titulom
bolestného sumu 10.800,-Sk dňa 25.7.1997 a 450,-Sk dňa 17.3.1998 a titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia dňa 6.11.1998 sumu 9.900,-Sk. Na základe žiadosti odporcu vedľajší účastník konania
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil o 100% z dôvodu nízkeho veku navrhovateľa v čase úrazu a
dňa 8.12.1998 vyplatil navrhovateľovi ďalšiu sumu vo výške 9.900,-Sk.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal 5-násobku mimoriadneho zvýšenia základného bodového
ohodnotenia bolestného z dôvodu bolestivého postupu liečby a vykonania piatich operácií a 10-násobku

mimoriadneho zvýšenia základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z
dôvodu, že predmetná dopravná nehoda zmenila jeho život, či už v intímnej, osobnej alebo pracovnej
oblasti. Navrhovateľ uvádzal, že má bolesti v prípade zmeny počasia, nemôže spávať na ľavej strane,
pri dlhodobom státí ho bolí noha, nemôže si kľaknúť. Je odkázaný na pomoc iných najmä pri vykonávaní
prác okolo domu, hanbí sa za svoje jazvy, z tohto dôvodu nenavštevuje verejné kúpaliská, musel

obmedziť svoju záľubu v motorkárskom športe.

Nakoľko navrhovateľ v konaní namietal správnosť základného bodového ohodnotenia bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, súd dal vyhotoviť znalecký posudok na vyčíslenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalec v znaleckom posudku č. 4/2006 a v dodatku k znaleckémuposudku vyčíslil základné bodové ohodnotenie bolestného na 193,75 bodov a sťaženie spoločenského
uplatnenia na 505 bodov, čo pri hodnote bodu 30,-Sk v čase úrazu predstavuje sumu 5.812,50 Sk
u bolestného a sumu 15.150,-Sk u sťaženia spoločenského uplatnenia, celkovo sumu 20.962,50 Sk.

Tak ako súd uviedol vyššie, vedľajší účastník konania zaplatil navrhovateľovi titulom bolestného sumu
11.250,-Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 19.800,-Sk, spolu sumu 31.050,-Sk, teda
viac ako predstavuje základné bodové ohodnotenie podľa vyhotoveného znaleckého posudku.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods.1 vyhl.č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na draví a
priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods.1 cit. vyhl. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví

má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie sa sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému výboju, a to v
rozsahu, v akom súd obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhl. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a

za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Na základe vykonaného dokazovania v zmysle horeuvedenej právnej úpravy, súd sa zaoberal otázkou,
či v tomto prípade sa jedná o okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie
základného bodového ohodnotenia tak, ako si to uplatnil navrhovateľ.

V danom prípade súd vychádzal pri stanovení náhrady škody z titulu bolestného zo skutočnosti, že

už základné bodové ohodnotenie bolestného priznané znalcom podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. odškodňuje
bolesť spôsobenú navrhovateľovi škodovou udalosťou. Vzhľadom k bolestivejšiemu a náročnejšiemu
spôsobu liečby znalec v znaleckom posudku navrhol zvýšiť bolestné u položiek 162 a 160e na
dvojnásobok, po tomto zvýšení by základné bodové ohodnotenie bolestného predstavovalo spolu 227,5
bodov, čo pri hodnote bodu 30,-Sk predstavuje sumu 6.825,-Sk, t.j. menej ako z tohto titulu vyplatil

navrhovateľovi vedľajší účastník konania. V danom prípade súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by
priznal navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie bolestného podľa § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/65 Zb., preto jeho
návrh na priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného zamietol.

Čo sa týka mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd je toho názoru, že
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonané v súlade s § 4 ods. 1 vyhl.č. 32/1965

Zb. odškodňuje sťaženie spoločenského uplatnenia práve v prípadoch, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, t.j zohľadňuje skutočnosť, že
životné úkony poškodeného v súvislosti so spôsobenou škodou sa zmenia oproti pôvodnému stavu.
Priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhl.

môže súd priznať iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktorých predpokladom je existencia
takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len
základným odškodnením. V danom prípade sa o takýto prípad hodný osobitného zreteľa nejedná. Táto
skutočnosť vyplýva so zisteného skutkového stavu, keď súd zistil z vykonaného dokazovania, a to najmä
z výsluchu navrhovateľa a svedkov M. Š. a R. L., že navrhovateľ nebol pred vznikom úrazu zapojený do

mimoriadnych športových, politických, spoločenských alebo iných aktivít, žil životom bežného človeka,
jeho život po úraze sa nezmenil takým zásadným spôsobom, ako má na mysli ustanovenie § 7 ods.
3 citovanej vyhlášky. Navrhovateľ je zamestnaný, nie je poberateľom ani čiastočného invalidnéhodôchodku, po úraze uzavrel manželstvo, narodilo sa mu dieťa. Je nepochybné, že v dôsledku úrazu
došlo k zhoršeniu kvality jeho života, tieto obmedzenia však boli zohľadnené v základnom bodovom
ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo navrhovateľovi už vyplatené. Nakoľko súd

nezistil dôvody pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v danom prípade, návrh
navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v nadväznosti na § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešným odporcom a vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov nepriznal, nakoľko odporcovia si
náhradu trov konania neuplatnili a vedľajší účastník konania sa náhrady trov konania vzdal.

O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov

konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V danom prípade bol v konaní neúspešný navrhovateľ, preto ho
súd zaviazal zaplatiť trovy konania štátu vo výške 3.000,-Sk, ktoré boli vyplatené znalcovi z rozpočtových
prostriedkov súdu. Keďže navrhovateľ je riadne zamestnaný, súd nezistil u neho predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajúpodmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v
konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť

alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.