Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4R/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111211629
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:511121629.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa - dlžníka Certifikovaná
investičná a stavebná spoločnosť, s.r.o. so sídlom Dlhá 90/, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, zast.
Advokátskou kanceláriou Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava o návrhu na povolenie
reštrukturalizácie, o odvolaní dlžníka proti rozhodnutiu Okresného súdu v Žiline č.k. 4R 1/2011-1526,
IČS: 511121629 zo dňa 18. mája 2011 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu v Žiline č.k. 4R 1/2011-1526, IČS: 511121629 zo dňa 18. mája 2011 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zastavil Okresný súd v Žiline reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi
Certifikovaná investičná a stavebná spoločnosť, s.r.o. so sídlom Dlhá 90/, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422
s odôvodnením, že po podrobnom preskúmaní reštrukturalizačného posudku vypracovaného správcom

JUDr. Mária Cabadajová dňa 7. apríla 2011, v ktorom odporučil reštrukturalizáciu dlžníka, po jeho
konfrontácii s prílohami návrhu, ako aj ďalšími podaniami a s prihliadnutím na zistenia súdu z jeho
predchádzajúcej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že napriek tomu, že posudok spĺňa zákonom
predpísané formálne náležitosti, neboli splnené na jeho odporučenie zákonné predpoklady uvedené v
§ 116 ods.2 písm. e/ ZKR, nakoľko nie je splnená podmienka uvedená v § 109 ods.3 písm. c/ ZKR, t.j.,
že možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že podmienku odporučenia reštrukturalizácie správcom uvedenú v
§ 109 ods.3 písm. a/ ZKR, že dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť nemožno zamieňať s podmienkou
uvedenou v § 109 ods.3 písm. c/ ZKR. Okresný súd mal z vykonaných dôkazov za preukázané, že
dlžník zastavil svoju podnikateľskú činnosť, a to vykonávanie stredných a veľkých stavieb priemyselných
objektov najneskôr k 1. decembru 2009, kedy ukončil pracovné pomery so svojimi 139 zamestnancami
a k dátumu vypracovania posudku už túto činnosť cca 1,5 roka nevykonával. Dlžník v konaní tvrdil,

že v činnosti pokračuje a túto skutočnosť preukazoval uzatvorenými zmluvami o dielo a zmluvami o
budúcich zmluvách, avšak do ich podpisu dlžník fakticky žiadnu činnosť nevykonával. Reálne má dlžník
iba dvoch zamestnancov, ktorými sú samotní konatelia, preto prevažnú časť prác mieni dlžník vykonávať
prostredníctvom zmluvných partnerov a subdodávateľov, čo podľa názoru okresného súdu nie je možné
označiť za prevádzkovanie podniku dlžníka.

Okresný súd vyslovil aj právny názor, že ak konatelia navrhovateľa včas nerozpoznali úpadok, resp.
hroziaci úpadok, ktorý sa prejavil platobnou neschopnosťou už v roku 2008, pričom prvý návrh

na povolenie reštrukturalizácie podali až v roku 2010, keď dlžník mal už od 1. decembra 2009
zastavenú činnosť, tak buď členovia štatutárneho orgánu dlžníka porušili svoju zákonnú povinnosť
konať s odbornou starostlivosťou, keď včas nerozpoznali hroziaci či vzniknutý stav úpadku alebo
štatutárny orgán dlžníka porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods.2 ZKR podať včas návrh navyhlásenie konkurzu, prípadne na povolenie reštrukturalizácie. Z ekonomických ukazovateľov dlžníka
vyplýva, že od roku 2008 jeho majetok aj tržby neustále klesajú a záväzky stúpajú, pričom sa
dlžník napriek predchádzajúcemu rozhodnutiu konkurzného súdu, ktorý nepovolil reštrukturalizáciu

(rozhodnutie Okresného súdu v Žiline sp.zn. 3R 2/2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
BanskejBystricisp.zn.43CoKR47/2010)aktorýmiboloreštrukturalizačnékonaniezastavené,opätovne
domáha povolenia reštrukturalizácie. Aj z predložených účtovných závierok a finančnej situácie dlžníka
tak, ako je obsiahnutá v reštrukturalizačnom posudku vyplýva, že plynutím času veriteľom dlžníka ich
strata postupne narastá.

Okresný súd neprihliadol na dlžníkom počas konania predkladané dôkazy, ktorými preukazoval
pripravované obnovenie prevádzky jeho podniku, a to najmä zmluvy o dielo, po preskúmaní ktorých
usúdil, že len ich predložením nepreukázal tú skutočnosť, že bude prevádzkovať svoj podnik v predmete
svojej činnosti, a to o to skôr, že pre zachovanie podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka ako
základnéhopredpokladupreodporučeniereštrukturalizáciesprávcomaprejejpovoleniesúdomjenutné
vykonávanie súčasnej kontinuálnej, a nie budúcej, len plánovanej prevádzky podniku dlžníka.

Okresný súd prihliadol aj k tomu, že reštrukturalizačným správcom v reštrukturalizačnom posudku
uvažované metódy reštrukturalizácie sú koncentrované na predaj dlžníkovho majetku, zmeny
pohľadávok veriteľov a pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka. V prejednávanom prípade však
dlžník plánuje predaj takmer všetkého majetku, čo v zásade nahrádza likvidačný konkurz a navyše časť
majetku dlžníka, ktorá mu slúžila k výkonu stavebnej činnosti, a to stavebné stroje a mechanizmy bola

scudzená už pred vypracovaním reštrukturalizačného posudku, v dôsledku čoho tak dlžník nemá reálnu
možnosť vykonávať predmet svojej činnosti vlastnými prostriedkami. Z účtovných výkazov tiež vyplýva,
že dlžník nedosahuje žiaden zisk.

Jasnosť a zrozumiteľnosť posudku spochybnil aj veriteľ - Komerční banka a.s. Praha, a to v časti
vyčíslenia výšky záväzkov voči nemu a tiež rozpormi v identifikácii právneho dôvodu záväzkov dlžníka

voči jeho konateľom (čl. 16-17), ktoré sú identifikované ako záväzky vyplývajúce z pracovnoprávneho
vzťahu, pričom mali byť tieto záväzky vyfakturované, čo je v rozpore s účtovníctvom dlžníka, kde je
vykázaná výška záväzkov voči zamestnancom v nepomerne nižšej výške (str.17 posudku).

Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd pre nesplnenie predpokladov pre odporučenie
reštrukturalizácie správcom podľa § 116 ods.1 a 2 písm. b/ a e/ „a contrario“ ZKR reštrukturalizačné

konanie dlžníka zastavil.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil dlžník a podal proti nemu odvolanie s odôvodnením,
že rozhodnutie okresného súdu nie je správne, keďže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom sú tu aj ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboliuplatnené,pričom prvostupňovýsúdzároveňvychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

Prvostupňovému súdu vytýkal procesné pochybenia, ktoré spočívali v tom, že okresný súd sa neriadil
ust. § 196 ZKR a nepostupoval dôsledne podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keď
účastníkov konania, ktorých predvolal na pojednávanie podľa § 120 ods.4 O.s.p. nepoučil. Podľa jeho
názoru tak už mal urobiť v predvolaní na pojednávanie, rovnako ako bol povinný vydať uznesenie o
skončení dokazovania podľa § 118 ods.4 O.s.p. Týmto postupom súdu mu ako účastníkovi konania bola

odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj tým, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav preto,
že neumožnil navrhovateľovi - dlžníkovi predložiť nové dôkazy, resp. vyjadriť sa k vykonaným dôkazom v
záverečnej reči. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť, prípadne zmeniť a reštrukturalizáciu
povoliť. Napriek tomu, že okresný súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom štatutárov
dlžníka, výsluchom svedka Milana Bosíka, konateľa spoločnosti Bôry s.r.o. Žilina, ako aj správkyne

JUDr. Cabadajovej, tieto vo svojom rozhodnutí nijako nevyhodnotil, jednotlivo a ani v súvislosti s inými
vykonanými dôkazmi, ani nezdôvodnil prečo tak neurobil. Rozhodnutie okresného súdu nie je tak riadne
odôvodnené, je nepresvedčivé a neobsahuje podstatné náležitosti stanovené v § 157 ods.2 O.s.p., preto
je nepreskúmateľné a je ho potrebné zrušiť.Dlžník v odvolaní ďalej tvrdil, že reštrukturalizačný posudok správcu zo dňa 7. apríla 2011 spĺňa
všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 110 ZKR a sú splnené aj ďalšie predpoklady pre
povolenie reštrukturalizácie dlžníka podľa § 116 ods.2 ZKR. Podľa jeho názoru je obsah posudku

jasný a zrozumiteľný a na odporučenie reštrukturalizácie dlžníka boli splnené predpoklady stanovené
v § 109 ods.3 ZKR. Z posudku správcu vyplýva, že dlžník aj napriek hroziacemu úpadku naďalej
vykonáva podnikateľskú činnosť. Odvolateľ v odvolaní vysvetľoval, čo je podnikanie, čo je samostatné
konanie, konanie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, čo je nutné považovať za sústavnosť
v podnikateľskej činnosti s prihliadnutím na dikciu Obchodného zákonníka, pričom poukázal, že

dostatočne preukázal svoju ziskovosť, a to v prílohe č.8 k návrhu, kde sa nachádzajú priebežné účtovné
závierky k 30. novembru 2010 a k 28. februáru 2011, ktoré obsahujú kladnú hodnotu vo výške 104.052,-
Eur k 30. novembru 2010, resp. vo výške 29.603,-Eur k 28. februáru 2011.

Dlžník zdôraznil, že má oprávnenie až na 13 predmetov činností, ktoré sa dajú rozdeliť do 4 kategórií,
pričom podľa posudku správcu vykonáva dlžník vo vlastnej réžii činnosť minimálne v 2 z uvedených
kategórií, a to inžinierska a poradenská činnosť v stavebníctve a činnosti v oblasti nehnuteľností, v

oblasti prevádzkovania hotela svoju činnosť zabezpečuje prostredníctvom tretej osoby - prenájom hotela
v majetku spoločnosti tretej osobe na účely jeho prevádzky a tak isto externe zabezpečuje svoju činnosť
v oblasti realizácie stavebných prác.

Nespochybnil, že k realizácii stavebných prác nemá momentálne dostatočný počet zamestnancov,
preto ich nie je schopný zabezpečiť priamo, avšak uzavreté zmluvy o dielo, resp. zmluvy o budúcich

zmluvách zabezpečia, že sa jeho prevádzka v podstatnej miere bude dať zachovať. Zdôraznil tiež,
že súčasťou podniku nemusí byť nevyhnutne osobná zložka podnikania v podobe dostatočného
množstva pracovnej sily - zamestnancov, pretože títo môžu byť nahradení inými spolupracovníkmi, príp.
dodávateľským spôsobom prostredníctvom tretích osôb. Ak správca uvažuje o predaji majetku dlžníka,
tak len z toho dôvodu, že sa majú ním zabezpečiť okamžité prostriedky na uspokojenie zabezpečených

veriteľov dlžníka a zároveň budúce príjmy zo zmlúv o dielo - odplata za realizované stavebné práce,
ktorými sa zabezpečuje budúce uspokojenie ostatných veriteľov. Preto plánovaný predaj za súčasného
zabezpečenia odbytu pre dlžníka nemá charakter likvidačného predaja v konkurze tak, ako to nesprávne
prvostupňový súd vyhodnotil. Predaj sa má vzťahovať na menej ako 50% nehnuteľného majetku
úpadcu, a nie na všetok majetok dlžníka tak, ako to okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol.

Za nesprávne považoval dlžník aj údaj o množstve zamestnancov, pretože v pracovnom pomere má
štyroch zamestnancov, a nie dvoch, ako to konštatoval okresný súd. Rozviazanie pracovných pomerov
so 139 zamestnancami bolo vykonané z dôvodu prijatých opatrení dlžníkom na odvrátenie úpadku,
a nie preto, aby sa zastavilo prevádzkovanie jeho podniku. Jedným z opatrení bol aj odpredaj časti
drobných stavebných pracovných nástrojov, prístrojov a zariadení, a to predovšetkým odchádzajúcim

zamestnancom, ktorým takýmto spôsobom vyplatil časť mzdových nákladov.

Dlžník potvrdil v bode VII odvolania, že je preukázateľne v úpadku a práve vzhľadom na rastúce
príslušenstvo jeho záväzkov má záujem na realizácii pripravovaných ozdravných opatrení a práve preto
navrhol svoju reštrukturalizáciu s úmyslom dosiahnuť vyššie pomerné uspokojenie svojich veriteľov
oproti predpokladanému uspokojeniu v konkurze.

Zároveň zdôraznil, že súd nemal skúmať, či predpoklady na odporučenie reštrukturalizácie sú splnené,
ale len to, či zo záverov posudku je zrejmé, že tieto predpoklady sú splnené. Okresný súd tak pri
rozhodovaní neprimerane a predčasne zasiahol do práv veriteľov, ktorí majú na základe zákonných
podmienok možnosť rozhodnúť o úspechu či neúspechu reštrukturalizačného procesu. Zotrval na
záveroch, že z reštrukturalizačného posudku nesporne vyplýva, že na povolenie reštrukturalizácie boli

splnené všetky zákonné predpoklady a podmienky vyplývajúce z § 116 ods.2, § 110 ods.1 a 2 a §
109 ods.3 ZKR, preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, prípadne zmenil a reštrukturalizáciu povolil. Pre účely doplnenia
dokazovania navrhol doplniť doterajší výsluch správcu, konateľov dlžníka, ako aj svedka Ing. Bosíka
ohľadne okolností rozhodujúcich pre posúdenie splnenia predpokladov pre povolenie reštrukturalizácie,ako aj tých svedkov, s ktorými dlžník uzatvoril zmluvy o budúcich zmluvách, zmluvy o dielo, resp. s
ktorými podniká v predmetoch svojej činnosti.

Po predložení spisu Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu dňa 16. júna 2011

bola dlžníkom podaná na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 23. júna 2011 námietka zaujatosti voči
sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Drahomíre Dibdiakovej, JUDr. Eve Michalcovej a
JUDr. Eve Kmeťovej podľa § 14 a nasl. O.s.p. pre ich zrejmý pomer k veci, o ktorej rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením 1Ndob 9/2011-1574 zo dňa 19. júla 2011, ktoré rozhodnutie bolo
doručené krajskému súdu dňa 27. júla 2011. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

je zrejmé, že všetky vyššie menované sudkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré rozhodujú v
odvolacom senáte, nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

K odvolaniu dlžníka pripojili záväzné vyjadrenia veritelia, v ktorých zhodne vyjadrili podporné stanovisko
reštrukturalizačnému procesu spoločnosti Certifikovaná investičná a stavebná spoločnosť, s.r.o.
Žilina, pretože sú presvedčení, že reštrukturalizácia bude pre ich spoločnosti omnoho výhodnejšia,
ako predpokladané uspokojenie v prípade konkurzného konania. Navrhli, aby odvolací súd zmenil

rozhodnutie Okresného súdu v Žiline a povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Takéto záväzné vyjadrenie
úplne rovnakého znenia bolo doručené od veriteľa ŽILOS s.r.o. Výrobná a obchodná firma Tŕstie
2299, Kysucké Nové Mesto, JICO spol. s r.o., Rudnaya 21, Žilina, Ján Maruna, Stavebná činnosť,
Lichardova 2802/13, Žilina, GRAVE spol. s r.o. Žilina, mz trade, s.r.o., Ladomerská Vieska, Stavebná
firma Hlušík Rudolf, Brodno 344, Žiina, SE CAR spol. s r.o. Bratislava, STAVBYT Miloslav Dubeň, Radoľa

315, veriteľa Jan Polata, Petrovická 440, Milevsko, PRESCOT, s.r.o. Neporadza, CALORIM SK, s.r.o.
Nesluša, MIKRASTAV, s.r.o. Teplička nad Váhom, ELCEN, spol. s r.o. Žilina, Stavebná technika, s.r.o.
Žilina, PYROSTOP Huliak, s.r.o. Žilina, všetky zo dňa 28. júna 2011 a vyjadrenie VÚB a.s. Bratislava
zo dňa 29. júna 2011, súčasťou ktorého je list zasielaný dlžníkom svojim veriteľom ako výzva, v ktorej
ponúka neprimerané výhody v konaní spočívajúce vo vyplatení pohľadávok. VÚB a.s. Bratislava ako

veriteľ hodnotil túto výzvu ako manipuláciu s prebiehajúcim konaním a snahu deklarovať údajný záujem
väčšiny veriteľov na povolení reštrukturalizácie. Prílohou tohto vyjadrenia je aj list zo dňa 21. júna
2011 dlžníka a stanovisko VÚB a.s. zo dňa 27. júna 2011, v ktorom Všeobecná úverová banka a.s.
(VÚB) ako najväčší a zároveň záložný veriteľ k majetku CISS poukázal na výzvu CISS adresovanú
veriteľom dlžníka poškodzujúcu jeho dobré meno. Uviedol, že Okresný súd v Žiline už druhýkrát

zastavil reštrukturalizáciu dlžníka, pričom v oboch prípadoch boli reštrukturalizačné posudky nejasné
a nezrozumiteľné a pre reštrukturalizáciu neboli splnené zákonné podmienky. Dlžník neprevádzkuje
podstatnú časť podniku, nevykonáva reálne žiadnu svoju hlavnú činnosť, pričom dlžník, ako ani jeho
spoločníci doteraz nepreukázali, z akých činností majú „eminentný záujem“ na uspokojení svojich
veriteľov. VÚB a.s. poukázala na možné netransparentné úkony dlžníka, ktoré uskutočnil v rokoch 2009

a 2010 v neprospech všetkých jeho veriteľov, teda nielen v neprospech VÚB a.s., ktoré je možné
odporovať, avšak len v konkurznom konaní do 3 rokov odo dňa začatia konkurzného konania. Konanie
dlžníka preto považuje VÚB a.s. len za získanie času s cieľom predĺžiť termín konečného speňažovania
majetku a hlavne vyhnúť sa možnosti odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré dlžník urobil a ktoré
neboli výhodné ani pre VÚB a.s. ako záložného veriteľa a ani pre ostatných veriteľov.

VÚB a.s. dôrazne odmietla konštatovanie dlžníka, že bezdôvodne vypovedala úverové zmluvy a
spôsobila tým úpadok dlžníka, ako aj to, že by za konaním VÚB a.s. bol záujem tretích osôb
dostať sa k majetku dlžníka za lukratívnych výhodných cenových podmienok na úkor veriteľov. K
vypovedaniu úverových zmlúv došlo z dôvodu, že dlžník neplatil svoj dlh, dostal sa do exekúcie
a netransparentne prevádzal nehnuteľný a hnuteľný majetok. Netransparentné sú aj pohľadávky

spoločníkov voči spoločnosti, ktoré neboli preukázané a tieto dosahujú niekoľko miliónov Eur. Obaja
spoločníci si pritom uplatnili nároky voči dlžníkovi ako zabezpečení veritelia, pričom tieto ich pohľadávky
boli v oboch konaniach uplatnené z iných právnych titulov, a to v prvom reštrukturalizačnom posudku ako
pôžičky a podiel na nerozdelenom zisku, pričom v ňom správca konštatoval stratu dlžníka a v druhom
reštrukturalizačnom posudku už ako nároky spoločníkov z pracovnoprávnych vzťahov, pričom nároky

nekorešpondovali s listinami - prílohami posudkov. VÚB a.s. nesúhlasila s reštrukturalizáciou, preto ju
nepodporila a je presvedčená, že pre všetkých veriteľov dlžníka bude výhodnejšie konkurzné konanie,
v ktorom je priestor na spätné navrátenie nehnuteľného a hnuteľného majetku prevedeného dlžníkom
v rokoch 2009 a 2010 na tretie osoby.Dňa 10.08.2011 bolo po rozhodnutí veci odvolacím súdom doručené do spisu prehlásenie Občianskeho
združenia Sanácia a ochrana práv, Dlhá 90, Žilina zo dňa 09.08.2011, vrátane zápisnice z jeho
ustanovujúcej schôdze z toho istého dňa, ako aj listina prítomných o tom, že dvaja z jeho troch

zakladajúcich členov - Ing. Olivia Naništová, Ing. Bohuslav Belanec a Ing. Milan Cibulka, a to Ing.
BohuslavBelanecaIng.MilanCibulkadávajúdoúspešnejreštrukturalizáciedlžníkasvojosobnýmajetok
špecifikovaný pod písm. A/ a B/ a pod bodom 1/ v celkovej sume 14.411.782,- Eur a aj vyjadrenie VÚB
BANKA, a.s. z 10.08.2011.

Krajský súd ako súd odvolací príslušný vec prejednať podľa § 9 zák.č. 371/2004 Z.z. o sídlach a
obvodoch súdov SR vec prejednal podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
rozhodnutia Okresného súdu v Žiline, ktorý s poukazom na ust. § 116 ods. 1 a 2, písm. b/ a e/ a § 109
ods.3 písm. b/ a c/ zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi

zastavil z toho dôvodu, že nie je možné odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti
prevádzky podniku dlžníka, preto reštrukturalizáciu napriek tomu, že ju správca v reštrukturalizačnom
pláne odporučil, nepovolil. Pri tejto úvahe vychádzal okresný súd zo všetkých rozhodujúcich okolností a
skutočností, ktoré predchádzali začatiu reštrukturalizačného konania na dlžníka, z reštrukturalizačného
plánu vypracovaného správcom JUDr. Máriou Cabadajovou pod č. 4R/1/2011 zo dňa 7. apríla 2011, ako

aj z informácií zistených výsluchom konateľov, správcu a svedka Ing. Bozíka.

Z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, ako aj z návrhu na povolenie reštrukturalizácie podaného
dlžníkom dňa 7. apríla 2011 na Okresný súd do Žiliny je zrejmé, že na dlžníka - Certifikovaná investičná
a stavebná spoločnosť, s.r.o. Žilina už bolo jedenkrát uznesením zo dňa 17. septembra 2010, č.k. 3R
2/2010 zastavené reštrukturalizačné konanie, ( návrh bol podaný veriteľom po dohode s dlžníkom),

ktoré rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodnutím č.k. 43CoKR
47/2010 z dôvodu, že na odporučenie reštrukturalizácie neboli splnené v § 116 ods.2 písm. e/ ZKR
zákonné predpoklady, t. j., nebola splnená jedna z podmienok uvedených v § 109 ods.3 pod písm. c/
ZKR, t.j. že reštrukturalizačný posudok nebol jasný a zrozumiteľný najmä v tom, čo má byť podstatná
časť prevádzky podniku dlžníka, ktorá má byť zachovaná tak, aby bolo možné v prípade povolenia

reštrukturalizácie odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade
vyhlásenia konkurzu.

Z návrhu na povolenie reštrukturalizácie podaného dlžníkom vyplýva, že na návrh veriteľa Všeobecná
úverová banka a.s. Bratislava (ďalej VÚB) bolo vydané uznesenie Okresným súdom v Žiline pod
č.k. 4K 2/2011 dňa 1. februára 2011 o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi Certifikovaná

investičná a stavebná spoločnosť, s.r.o. Žilina, ktoré bolo z dôvodu podania návrhu dlžníka na povolenie
reštrukturalizácie prerušené podľa § 16 ods.2 ZKR, a to uznesením zo dňa 8. marca 2011 s
odôvodnením, že dlžníkom poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok.

Keďže správca poverený dlžníkom reštrukturalizáciu odporučil na základe reštrukturalizačného posudku
zo dňa 7. apríla 2011, podal dlžník na súd dňa 08.04.2011 návrh na povolenie reštrukturalizácie, v ktorom

uviedol, že je platobne neschopný, pretože má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní
po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok a zároveň aj to, že dlžník je predĺžený, pretože má
viac ako jedného veriteľa a hodnota záväzkov presahuje hodnotu majetku. Dlžník k návrhu na povolenie
reštrukturalizáciepripojilnielenposudoksprávcu,aleajzoznammajetkudlžníka,zoznamjehozáväzkov,
zmluvnýprehľad,zoznamosôbspriaznenýchsdlžníkom, poslednúriadnuindividuálnuúčtovnúzávierku

dlžníka, a to k dátumu 31. decembra 2009 a priebežné účtovné závierky k 30. novembru 2010 a k 28.
februáru 2011.Zo spisového materiálu je ďalej zrejmá skutočnosť, že dňa 26. januára 2010 bolo začaté voči dlžníkovi,
Ing. Bohuslavovi Belancovi a Ing. Milanovi Cibulkovi exekučné konanie pod č. EX 41/2010 na základe
návrhu oprávneného - VÚB o vymoženie sumy 523.773,27 Eur s prísl., ako aj trov exekúcie, na základe

ktorého vydal súdny exekútor dňa 12. februára 2010 Upovedomenie o začatí exekúcie voči povinnému
ako dlžníkovi, ktorým mu uložil zákaz nakladať s majetkom a vyššie uvedeným fyzickým osobám, ktoré
boli spoločníkmi dlžníka - povinného oznámil začatie exekúcie postihnutím ich obchodných podielov
podľa § 113b ods.2 písm. a/ Exekučného poriadku. Zároveň bol vydaný príkaz na začatie exekúcie
postihnutím obchodných podielov pre Ing. Bohuslava Belanca a Ing. Milana Cibulku, ktorý bol dlžníkovi

doručený dňa 16. februára 2010 a fyzickým osobám bol exekučný príkaz doručený dňa 23. augusta
2010. Keďže podľa § 113b/ ods.5 Exekučného poriadku doručením exekučného príkazu zaniká účasť
povinného v obchodnej spoločnosti, podal súdny exekútor na Okresný súd v Žiline podnet na zrušenie
obchodnej spoločnosti dlžníka dňa 27. augusta 2010, pretože povinný - dlžník nespĺňa zákonom
stanovené náležitosti pre vznik, keďže spoločnosť nemá žiadneho spoločníka, ktorý by vykonával
pôsobnosť najvyššieho orgánu spoločnosti a nemá ani objektívne žiadne predpoklady pre vykonávanie

podnikateľskej činnosti spoločnosti a pre zachovanie prevádzky podniku. V tejto súvislosti dlžník v
návrhu na povolenie reštrukturalizácie poukázal na účinky začatia reštrukturalizačného konania podľa
§ 114 ZKR, podľa ktorého pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou nemožno
začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi a už začaté
konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa zo zákona prerušujú. Keďže bol exekučný

príkaz povinným - fyzickým osobám - spoločníkom dlžníka doručený až dňa 23. augusta 2010, t.j. po
začatí reštrukturalizačného konania (reštrukturalizačné konanie začalo dňa 21. augusta 2010), došlo
podľa názoru dlžníka zo zákona k prerušeniu exekučného konania, preto podľa jeho právneho názoru
súdny exekútor nie je v exekučnom konaní oprávnený vykonávať akékoľvek právne úkony smerujúce k
vymáhaniu pohľadávky oprávneného a ani realizovať právne úkony voči majetku, ktorý patrí dlžníkovi,

ako aj spoločníkom dlžníka. Účasť spoločníkov v spoločnosti dlžníka tak nezanikla a podnet exekútora
na zrušenie účasti spoločníkov dlžníka v jeho spoločnosti bol podaný v rozpore so zákonom. Dlžník v
návrhu na povolenie reštrukturalizácie tvrdil, že jeho spoločnosť je funkčná, prevádzkuje podstatnú časť
podniku, v dôsledku čoho môže byť splnený cieľ ním navrhovanej reštrukturalizácie, a to dosiahnutie
dohody s veriteľmi na možnom obojstranne prijateľnom spôsobe splatenia jeho záväzkov.

Okresný súd po doručení návrhu na povolenie reštrukturalizácie skúmal len formálne predpoklady
návrhu podľa § 112 ZKR, ako aj jeho príloh a reštrukturalizačného posudku a po zistení, že sú splnené
zákonom stanovené náležitosti pre začatie reštrukturalizačného konania dlžníka, rozhodol uznesením
zo dňa 13. apríla 2011 tak, že reštrukturalizačné konanie na dlžníka Certifikovaná investičná a stavebná
spoločnosť, s.r.o. Žilina začal.

Tak, ako to vyplýva z reštrukturalizačného posudku (str.14), hlavným predmetom podnikania dlžníka
bolo vykonávanie stredných a veľkých stavieb priemyselných objektov, pričom k zastaveniu tejto hlavnej
činnosti dlžníka došlo najneskôr k 1. decembru 2009, kedy dlžník ukončil pracovné pomery so svojimi
139 zamestnancami (str.20 posudku). Ku dňu 7. aprílu 2011, kedy bol vypracovaný ďalší, v poradí už
druhý reštrukturalizačný posudok dlžník svoju hlavnú činnosť reálne nevykonával a správcom uvádzanú

skutočnosť, že tak v budúcnosti mieni urobiť, dôkazom čoho sú zmluvy o dielo a zmluvy o budúcich
zmluvách, ktoré uzatvoril dlžník s tretími osobami. Vzhľadom k tomu, že nezamestnáva žiadnych
pracovníkov, vykonávanie stavebnej činnosti dlžníkom by sa mohlo uskutočňovať len prostredníctvom
tretích osôb, prípadne subdodávateľsky, čo nespĺňa základné atribúty prevádzkovania podniku tak, ako
to predpokladá Zákon o konkurze a vyrovnaní v § 109 ods. 3 písm. c/.

Zo zmlúv o dielo, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, ako aj zo zmlúv o budúcich zmluvách
jednoznačne nevyplýva rozsah predmetu, ktorý je vyjadrený len veľmi všeobecne, pričom nie je jasne
a preukázateľne dohodnutá ani cena diela tak, aby z nej bolo zrejmé, akú finančnú čiastku za dlžníkom
realizované práce dlžník získa. Aj keď Obchodný zákonník v § 536 ods. 3 pripúšťa spôsob jej určenia
tak, že cena diela bude dohodnutá až po uzavretí zmluvy o dielo, v situácii, v ktorej sa dlžník nachádza

nie je takýto spôsob určenia ceny dostatočnou zárukou, že táto skutočne bude dohodnutá, v akej výške
a nevyplýva z nich ani to, že bude dlžníkovi reálne za ním odvedenú prácu aj vyplatená. Čas plnenia zo
strany dlžníka bol dohodnutý najmä na obdobie mesiacov apríl a máj 2011, a to aj pri zmluvách, ktoré boli
uzatvorené v roku 2010, pričom ku dňu rozhodovania okresného súdu boli začaté práce preukázateľnelennajednejzostavieb,ajtoažvčasepovypracovaníreštrukturalizačnéhoposudku,čona preukázanie
tvrdení konateľa dlžníka o zabezpečení obnovenia prevádzky podniku dlžníka nestačí.

ZpodaniaKomerčníbankya.s.,Praha(čl.1469-1470)vyplýva,žetentonesúhlasísvyčíslenímzáväzkov

voči nemu tak, ako je to uvedené v reštrukturalizačnom posudku a poukázal na rozpory v identifikácii
právneho dôvodu záväzkov dlžníka voči jeho konateľom (čl. 16,17 Zoznamu záväzkov), v ktorom sú
tieto identifikované ako záväzky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, pričom mali byť fakturovanými
záväzkami v rozpore s účtovníctvom dlžníka, kde je vykázaná výška záväzkov voči zamestnancom v
nepomerne nižšej výške - str.17 posudku.

Komerční banka a.s., Praha namietla aj tú skutočnosť, že údaje podľa reštrukturalizačného posudku,

ktoré mali vyplývať z mimoriadne účtovnej závierky dlžníka ku dňu 28. februára 2011 sa nezhodujú
s jej účtovnou evidenciou, podľa ktorej je výška jej pohľadávky voči dlžníkovi ku dňu 28. februára
2011 na istine 1.816.456,41 Eur, na úrokoch z úveru vo výške 51.241,22 Eur a na úrokoch z
omeškania vo výške 176.843,14 Eur, čím vzniká rozdiel minimálne 148.095,76 Eur, ktorý je nesporne
ešte záväzkom dlžníka vo vzťahu ku Komerčnej banke nezahrnutým do reštrukturalizácie. Údaje

obsiahnuté v reštrukturalizačnom posudku tak vyvolávajú dôvodnú obavu o správnosti, presnosti a
pravdivosti všetkých údajov v ňom uvedených, týkajúcich sa celkovej výšky záväzkov dlžníka aj voči
ostatným veriteľom. Vyslovil názor, že záväzky dlžníka sú mnohonásobne vyššie ako sa uvádza v
reštrukturalizačnom posudku.

Veriteľ - VÚB poukázal vo svojich podaniach aj na tú skutočnosť, že spoločnosť dlžníka mala

dvoch spoločníkov, ktorých účasť v spoločnosti dlžníka zanikla doručením exekučného príkazu na
ich obchodné podiely, v dôsledku čoho v súčasnosti spoločnosť dlžníka nemá žiadnych spoločníkov,
čím sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie spoločnosti zo zákona - § 113b/ Obch.zák., čo má
nesporne vplyv na to, či dlžník ako spoločnosť, ktorá pre účely reštrukturalizácie musí vykonávať svoju
podnikateľskú činnosť a prevádzkovať podnik je reálne schopná túto povinnosť splniť.

V spisovom materiáli sa nachádza aj Čestné prehlásenie manželky konateľa p. Marty Cibulkovej zo
dňa 12. mája 2011 (čl. 1524) o tom, že má pripravené finančné prostriedky vo výške 258.000,-Eur
na vyplatenie záväzku Ing. Milana Cibulku, PhD. zo zmluvy o ručení ako fyzickej osoby v prospech
VÚB a.s. na polovicu nesplateného úveru zo sumy 516.000,-Eur, ktoré je ochotná vinkulovať na svojom
účte v banke v prospech VÚB s podmienkou ich uvoľnenia oproti písomnému prehláseniu banky, že jej

manžel ako fyzická osoba si splnil záväzok vyplývajúci mu z ručiteľskej listiny, ako aj pod podmienkou
prehlásenia exekútora, že voči jej manželovi ukončil všetky exekučné konania a dáva podnet na výmaz
všetkých záložných práv a exekučných a iných úkonov voči jeho osobe a jeho majetku.

Aj keď konateľ spoločnosti tvrdil, že je schopný vyplatiť z finančných prostriedkov jeho manželky dlh
vzniknutý na základe investičného úveru poskytnutého dlžníkovi VÚB, reálne v konaní nepredložili

žiaden dôkaz o tom, že tak urobila a že by sa exekučné konanie, ktoré sa začalo z podnetu záložného
veriteľa - VÚB mohlo ukončiť aj inak, a to jeho zastavením.

V súdnom spise sa nenachádzajú ani žiadne relevantné dôkazy o tom, že by na základe doložených
zmlúv o dielo a zmlúv o budúcich zmluvách, podľa ktorých bol čas realizácie diela sústredený na obdobie
mesiacov apríl a máj boli zo strany dlžníka ako zhotoviteľa podľa týchto zmlúv diela realizované a že

by bol dlžník získal na účet akékoľvek finančné prostriedky, s ktorými reštrukturalizačný plán počíta.
Samotná príprava projektov zo strany spoločníkov, ako aj výsledok sporu, ktorý vedie dlžník vo vzťahu
k poľskej spoločnosti na Okresnom súde v Žiari nad Hronom ohľadom spoločnosti GOLDEN PARK
s.r.o., na ktorú je vyhlásený konkurz a z ktorej spoločnosti očakáva dlžník minimálne 2 mil. Eur nie je
dostatočnou zárukou, že pohľadávka v takejto výške bude reálne aj dlžníkom získaná.Z reštrukturalizačného posudku dlžníka ďalej vyplýva, že metódy reštrukturalizácie, s ktorými správca
uvažuje vychádzajú najmä z predaja dlžníkovho majetku, zo zmeny pohľadávok veriteľov a z príjmov
z prenájmu hotela.

Podľa § 109 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a
obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí
reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný
spôsob jej uskutočnenia.

Podľa ods.2 cit. ust. posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou.

Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä
všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.

Podľa ods.3 cit. ust. správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak

a) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,

b) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,

c) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a

d) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

Podľa§110ods.1písm.c/ZKRposudokobsahujezistenie,čidlžníkovihrozíúpadokalebočijevúpadku
a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal.

Podľa § 116 ods.1 cit. zák. ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr
do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie.
Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

Podľa ods.2 cit. ust. súd povolí reštrukturalizáciu, ak

a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,

b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,

c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v
ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu,

d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho
vypracovania,

e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku
je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

Podľa ods.5 cit. ust. ZKR uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní
v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného
konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania

nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.Podľa § 196 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne vec právne posúdil, keď
postupoval v súlade s § 116 ods. 1/ a 2/ písm. b/ a e/ ZKR a reštrukturalizáciu nepovolil, a to nielen preto,
že obsah posudku nie je jasný a zrozumiteľný, ale aj preto, že neboli splnené zákonné podmienky pre
odporučenie reštrukturalizácie správcom tak, ako to predpokladá § 109 ods.3 písm. c/ ZKV.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne

správne a vychádza zo správne zisteného skutkového stavu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, a to najmä s prihliadnutím na dôvody uvádzané
dlžníkom, ktorý o povolenie reštrukturalizácie žiadal a argumentoval nimi v odvolaní, ako aj s
prihliadnutím k tomu, že odvolací súd skúma dôvodnosť odvolania len v rozsahu argumentov týkajúcich
sa existencie zákonných dôvodov na povolenie či nepovolenie reštrukturalizácie uvádza ďalšie dôvody.

V dôsledku toho, že sa dlžník - spoločnosť Certifikovaná investičná a stavebná spoločnosť s.r.o. ako
podnikateľ dostala do úpadku a mohol tak svoju situáciu riešiť buď konkurzom, ktorý má likvidačný
charakter alebo reštrukturalizáciou, ktorá by mu umožnila zachovať si existenciu, ekonomické funkcie a
svoje postavenie bez likvidácie, je potrebné zaoberať sa aj tou skutočnosť, aké aktívne kroky vykonal
dlžník od momentu, keď sa o jej platobnej neschopnosti a predĺžení dozvedel a tiež tú skutočnosť,

či dlžník spĺňa ekonomické predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie, účelom ktorej je preferencia
dohody dlžníka so všetkými veriteľmi o spôsobe riešenia úpadku.

Spoločným znakom tak úpadku, ako aj reštrukturalizácie je poskytnutie ochrany dlžníkovi pred veriteľmi
najmä tým, že sa nepripúšťa exekúcia, výkon zabezpečovacích práv, a tým individuálne uspokojovanie
pohľadávok veriteľov. Aj keď uspokojenie pohľadávok veriteľov v takomto sanačnom konaní by malo byť

vždy vyššie ako je to v likvidačnom konkurze, účelom je najmä ekonomická záchrana dlžníka, ktorému
sa umožní počas takéhoto konania pokračovať v podnikateľskej alebo inej ekonomickej aktivite pod
dozorom súdu, správcu a veriteľov. Výsledkom sanačných postupov môže byť čiastočné uspokojenie
pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku ich pohľadávky zanikajú a takto oddlženému dlžníkovi sa
v dôsledku vykonanej reštrukturalizácie dáva nová možnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti.

Východiskom pre voľbu medzi konkurzom a reštrukturalizáciou je ekonomické porovnanie hodnoty
očakávaných príjmov zo speňaženia aktív dlžníka a hodnoty revitalizovaného podniku dlžníka alebo jeho
životaschopnej časti za predpokladu pokračovania jeho prevádzkovej činnosti.

V reštrukturalizačnom posudku sa preto musí presne vymedziť právne postavenie dotknutých osôb
a opatrenia, ktoré sledujú ozdravenie podniku dlžníka tak, aby reálne zobrazil ekonomické a právne

možnosti dlžníka. Podstatným účelom reštrukturalizácie je však zachovanie podstatnej časti prevádzky
podniku dlžníka takým spôsobom, ktorý umožní, aby jeho veritelia dosiahli vyššie uspokojenie svojich
pohľadávok ako v prípade konkurzu. Ak teda má reštrukturalizácia slúžiť svojmu účelu je nevyhnutné,
aby bol naďalej prevádzkovaný podnik a to je možné len za predpokladu, že dlžník nebude zbavený
rozhodujúcej časti majetku, inak by to bol svojim obsahom likvidačný konkurz.

Treba zdôrazniť, že v prejednávanej veci je dlžník predovšetkým stavebnou spoločnosťou, z ktorej jej
v minulosti plynuli značné zisky, pričom už v roku 2007 sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie a
minimálne od 1. decembra 2009 túto činnosť preukázateľne nevykonáva. Je tiež treba uviesť, že úpadok
dlžníka je v reštrukturalizačnom posudku deklarovaný a vyplýva z neho aj to, že dlžník mal veriteľov už
v roku 2007, 2008 a v úpadku musel byť už podľa výkazov ziskov a strát v predchádzajúcich obdobiach,

v dôsledku čoho bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote do 30 dní tak ako to vyplýva
z § 11 ods.2 ZKR.Podľa reštrukturalizačného posudku by sa podnikanie dlžníka v súčasnosti malo sústreďovať najmä na
odpredaj nehnuteľnosti, na poradenskú činnosť a na príjmy z nájmu hotela, ktoré však tak, ako to uvádza
právny zástupca prenajímateľa vo svojom podaní adresovanom dlžníkovi dňa 27.05.20011 nemusia byť

zaúčtované v prospech účtu dlžníka, o čom vyslovil pochybnosť. ( č. l. 1539) Deklarovaná obnovená
stavebná činnosť podľa predložených zmlúv o dielo nebola dlžníkom fakticky ku dňu vypracovania
reštrukturalizačného posudku, a aj to len prostredníctvom tretích osôb, ani fakticky vykonávaná.

S prihliadnutím na ekonomický a hospodársky stav dlžníka, ako aj na tú skutočnosť, že v súčasnosti
spoločnosťnemážiadnychzamestnancov,ajkeďdvajadlžníkomuvádzanízamestnancisúnamaterskej
dovolenke, fyzicky však dlhodobo žiadnu činnosť nevykonávajú. Je preto otázne, ktorí zamestnanci

pre dlžníka reálne pracujú. Pochybná je aj tá skutočnosť, či má dlžník ešte spoločníkov, keďže sa ich
účasť v spoločnosti momentom prevzatia exekučných príkazov na ich obchodné podiely v spoločnosti
dlžníka zrušuje ( § 113 ods. 5/ EP, § 148 ods. 3/ Obch. zák.), pričom spoločnosť bez spoločníkov
nemôže platne existovať a musí byť aj bez návrhu zrušená ( § 68 ods. 6 písm. c Obch. zák.). Ak by
sa tak stalo, reštrukturalizačný posudok nedáva ani z týchto dôvodov dostatočnú záruku na to, aby sa

mohol účel reštrukturalizácie reálne dosiahnuť. Najdôležitejšia je však tá skutočnosť, že dlžník musí v
priebehu reštrukturalizácie reálne vykonávať podnikateľskú činnosť a pokračovať v nej aj v budúcnosti,
pretože podstatnú časť podniku je schopný zachovať počas reštrukturalizácie len vtedy, ak dosiahne
zisk a ak bude schopný preukázateľne splácať záväzky podľa schváleného reštrukturalizačného plánu,
ako aj všetky nové dlhy. Len samotná skutočnosť, že má živnostenské oprávnenie na vykonávanie

podnikateľskej činnosti, že je ako podnikateľ zapísaný v obchodnom registri a že uzavrel zmluvy o dielo
na preukázanie reálneho, nie fiktívneho prevádzkovania podniku, nestačí. V tejto súvislosti je nutné
zdôrazniť, že nie je právne relevantný predmet podnikania, ktorý má dlžník v obchodnom registri pri
predmete činnosti zapísaný, ale je dôležité, či tú činnosť, ktorú má zapísanú aj vykonáva a dosahuje
taký zisk, z ktorého je schopný splácať doterajšie záväzky po lehote splatnosti, ale aj záväzky nové.

Úlohou súdu, ktorý rozhoduje o tom, či reštrukturalizáciu povolí je najmä jeho kontrolná a moderačná
činnosť v priebehu celého reštrukturalizačného konania. Okresný súd musí vychádzať pri rozhodovaní v
reštrukturalizačnomkonanízospoločnýchzásad,nazákladektorýchjevktoromkoľvekokamihukonania
možné posúdiť, či vykonávaný úkon svojim obsahom a povahou zodpovedá úprave obsiahnutej v ZKR.
Jedna zo zásad konkurzného, ako aj reštrukturalizačného konania je, aby žiaden z účastníkov nebol

nespravodlivo poškodený alebo nedovolene zvýhodnený a aby bolo dosiahnuté rýchle, hospodárne a čo
najvyššie uspokojenie veriteľov. Ďalšou zásadou je zásada rovnosti možností veriteľov rovnakého alebo
obdobného postavenia, ktorá vychádza z toho, že nie je možné poskytnúť rovnaké práva veriteľom s
nerovnakým postavením, ktoré sa v konkurznom, ako aj reštrukturalizačnom konaní prejavuje najmä pri
veriteľoch zabezpečených a nezabezpečených a v konkurze aj u veriteľov s pohľadávkou proti podstate,

prípadne s pohľadávkami, ktoré sú postavené na roveň pohľadávke proti podstate.

Rozdelenie veriteľov dlžníka do skupín je podstatnou skutočnosťou, ktorá ovplyvňuje v konečnom
dôsledku výsledok hlasovania o reštrukturalizačnom pláne. Záložný veriteľ - VÚB vyjadril od samého
začiatku reštrukturalizačného konania námietky proti dohode s dlžníkom, ako aj proti reštrukturalizácii
a opakovaný návrh na povolenie reštrukturalizácie podaný dlžníkom (prvý návrh bol podaný veriteľom

so súhlasom dlžníka) považoval za účelový. Reštrukturalizačné konanie nadväzuje aj na zásadu, ktorá
s výhradou zákonných ustanovení vylučuje možnosť obmedziť v reštrukturalizačnom konaní práva
veriteľa nadobudnuté v dobrej viere pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom ide práve o práva
zabezpečených veriteľov s tým, že dôraz je kladený na požiadavku dobrej viery nositeľa tých práv, ktoré
majú byť chránené.

Odvolaciemu súdu sa rovnako ako aj okresnému súdu plány uvedené v reštrukturalizačnom posudku,
pri dodržaní ktorých je možné zachovať prevádzku podniku dlžníka nejavia reálne. Nenasvedčuje
tomu ani zoznam opatrení, ktoré správca v reštrukturalizačnom posudku uvádza. Reštrukturalizačný
posudok neobsahuje žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala reálnosť plánovaných výnosov
z podnikania, z ktorých by mali byť uspokojení veritelia dlžníka. Nenasvedčuje tomu ani priemerná

dĺžka uspokojovania veriteľov, ktorá je rozdielna, pretože speňažovanie majetku by malo byť vykonanéčo najhospodárnejšie a v čo najkratšom čase. Vzhľadom k tomu, že dlžník nevykonáva sústavnú
podnikateľskú činnosť, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, sa úvahy správcu v reštrukturalizačnom
posudku o dĺžke obdobia, počas ktorého by mali byť veritelia uspokojovaní, ako aj náklady, ktoré s

takýmto konaním budú súvisieť javia ako nepresvedčivé a neopodstatnené.

Z vyjadrení minimálne dvoch veriteľov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu je zrejmé, že
reštrukturalizačný posudok nie je presný a úplný ani vo výške záväzkov, ktoré správca u dlžníka
deklaroval v nižšej hodnote než ich evidujú títo veritelia vo svojej vlastnej účtovnej evidencii (VÚB, a.s.,
Komerční banka, a.s. ).

K argumentom dlžníka, ktoré sa týkali procesných pochybení okresného súdu, ku ktorým malo dôjsť

počas pojednávania odvolací súd uvádza, že aj keď v prejednávanej veci ide o návrhové konanie,
nejde o konanie sporové, preto aj rozsah dokazovania je zákonným sudcom sústredený najmä na
objasnenie skutočností, ktoré sú relevantné pre zistenie, či sú dodržané zákonné podmienky pre
povolenie reštrukturalizácie. Podľa § 196 ZKR sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku použijú
v reštrukturalizačnom konaní len primerane, pokiaľ v tomto zákone nie je stanovené inak, čo nesporne

platí aj pre vyhodnotenie dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p. Odvolací súd je však toho právneho názoru,
že zo strany zákonného sudcu nedošlo k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov tak, ako
to tvrdil odvolateľ v odvolaní, pretože z nej vyplýva, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či
nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom k skutočnostiam, ktoré z vykonaných dôkazov zistil,
je vecnou vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového postupu o to skôr, že

nesporové konanie je ovládané zásadou vyšetrovacou. Medzi skutočnosťami, ktoré boli dlžníkom
tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od samého začiatku dokazovania rozlíšiť
sám tie, ktoré sú pre vec rozhodné z hľadiska hmotnoprávnej normy, ktorú musí na skutkové tvrdenie
účastníkov aplikovať, pričom sám môže z týchto rozhodných skutočností vylúčiť tie, ktoré nie sú
sporné. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich

a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude sudca považovať za preukázané na základe
záverov získaných vykonaním jednotlivých dôkazov, čo platí rovnako pre sporové, ako aj nesporové
konania. Občiansky súdny poriadok nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať tak hodnotenie
jednotlivýchdôkazov,akoajhodnotenieichvzájomnýchsúvislostí,pretožehodnoteniedôkazovjezložitý
myšlienkový postup, podstatou ktorého sú čiastočné, ako aj komplexné závery sudcu o vierohodnosti

správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre záver o tom, ktoré zo skutočností
tvrdených účastníkmi má sudca za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Podľa § 197
ods.1 ZKR nariadil súd pojednávanie len z toho dôvodu, že považoval za vhodné ústne prejednať
niektoré zo záležitostí, ktoré v rámci reštrukturalizácie považoval za potrebné, a to o to skôr, že zásada
ústnosti súdneho konania, na ktorom je postavené občianske súdne konanie pre reštrukturalizačné

konanie neplatí. Práve z tohto dôvodu nemusí reštrukturalizačný súd nariaďovať pojednávania a ústne
prejednávať niektoré záležitosti v rámci reštrukturalizácie a urobí tak len vtedy, ak to považuje za
potrebné. Vzhľadom k tomu, že sa prejednávanej veci jedná o nesporové konanie a podľa § 113
ods. 2 ZKR sa dokazovanie v takom rozsahu, ako je upravené v Občianskom súdnom poriadku
nevykonáva, je potom záver zákonného sudcu o tom, na aký skutkový základ bude súd aplikovať

hmotné právo, ktorý je výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov správny. Predvolanie
dlžníka na pojednávanie ako aj výsluch jeho konateľov, správcu, príp. svedkov bolo tak skôr o zisťovaní
rozhodujúcich skutočností, príp. o ich overovaní, než o dokazovaní.

Z vyššie uvedených dôvodov nie je preto nevyhnutné ani poučovať dlžníka v nesporovom konaní podľa §
120ods.4O.s.p.,pretožev reštrukturalizačnomkonaníjepovinnosťounavrhovateľa,abysámkonkrétne

označil všetky rozhodujúce skutočnosti a predložil listiny, na základe ktorých bude reštrukturalizačný súd
schopný v krátkom čase, stanovenom ZKR všetky rozhodujúce skutočnosti posúdiť. ( § 12 ods.2, § 111
a § 112 ZKR, § 42 O.s.p., § 4, 5, 6 vyhl. č. 665/2005 Z. z. a ďalšie), Je treba zdôrazniť, že rozhodnutím
o začatí reštrukturalizačného konania nezačína samotná reštrukturalizácia, pretože tá začne až na
základe rozhodnutia o povolení reštrukturalizácie podľa § 118 ZKR.

Odvolací súd preto nepovažuje absenciu poučenia dlžníka postupom podľa § 120 ods.4 O.s.p. a ani
ďalšie odvolateľom vytýkané procesné nedostatky - nevyhlásenie dokazovania za skončené, chýbajúcezáverečné reči - za takú vadu tohto nesporového konania, v ktorom je len jeden účastník, bez protistrany,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď

nepovolil reštrukturalizáciu dlžníka s odôvodnením, že nie sú pre jej povolenie splnené zákonné
podmienky, v dôsledku čoho muselo rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne
podľa § 219 O.s.p. potvrdiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.