Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2009

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4C/226/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206213275
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2009:2206213275.10

Rozhodnutie

Okresný súd v Dunajskej Strede v právnej veci navrhovateľa: Ľ. S., bytom K., G. N. č. XXXX/X,.
zastúpený JUDr. L. A. advokátkou, AK K., Š. ul. č. XX. proti odporkyni: Ing. E. B., bytom Š., G. R. č.
X,. t.č. D. D. N. D. S. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred sudkyňou JUDr.
Máriou Képessyovou takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patria nasledovné veci:

1. Byt č. X na 3. nadzemnom podlaží vo vchode č. X obytného domu súpisné číslo XX. na ulici G. R.
v Š. postaveného na pozemkoch parcelné číslo 2704 o výmere 219 m2 zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. 2705 o výmere 181 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2706 o výmere 217 m2 zastavané
plochy a nádvoria.
Podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XX. na ulici G. R. v Š.

postaveného na pozemkoch parcelné číslo 2704 o výmere 219 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
2705 o výmere 181 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2706 o výmere 217 m2 zastavané plochy
a nádvoria a spoluvlastnícky podiel k pozemkom parc. č. 2704 o výmere 219 m2 zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 2705 o výmere 181 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2706 o výmere 217 m2
zastavané plochy a nádvoria o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9406/441952 vedené v kat. území Š.

u S. K. v D. S. na liste vlastníctva č. 2022 79.665,405 €

S p o l u : 79,665,405 €

Súd vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že byt spolu s podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako i so spoluvlastníckym podielom k pozemkom
uvedený pod položkou č. 1 prikazuje do výlučného vlastníctva odporkyni.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na finančnom vyrovnaní čiastku 39.832,703 € tak, že
čiastku 19.916,351 € je povinná zaplatiť do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a čiastku
19.916,351 € do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Účastníci konania sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu na súdnom
poplatku 1.593,30 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Účastníci konania sú povinní zaplatiť na trovách znaleckého dokazovania po 70.29 € na účet tunajšieho
súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 29.11.2006 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na tunajší súd návrh

proti odporkyni, ktorým sa domáhal o vyporiadanie ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva po
rozvode manželstva. V návrhu uviedol, že listom zo dňa 28.8.2006 vyzval odporkyňu o vyporiadanieBSM dohodou, na ktorý list však odporkyňa nereagovala. V návrhu navrhovateľ tvrdil, že do ich
bezpodielového spoluvlastníctva patrí len nehnuteľnosť a to byt č. X na ulici G. R. v Š. a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žiadne ďalšie veci do ich BSM nepatria.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ po výzve súdu v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok za podaný
návrh uznesením zo dňa 9.2.2007 konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa §
10 odsek 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ v 15 dňovej odvolacej lehote súdny
poplatok za podaný návrh zaplatil dňa 21.2.2007. Preto uznesením zo dňa 21.3.2007 predchádzajúce
uznesenie súdu o zastavení konania bolo zrušené. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.4.2007.

Odporkyňa v podstate nemala námietky proti vyporiadaniu BSM. V súlade s navrhovateľom tvrdila, že
okrem bytu ďalšie veci do ich BSM nepatria. Hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v byte časť ktorých
navrhovateľ si zobral v septembri 2001, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti ku dňu zániku
BSM boli spotrebované a neexistovali. Zdôraznila však, že ona nemá finančné prostriedky na vyplatenie
navrhovateľa z bytu. S navrhovateľom sa chcela dohodnúť tak, aby v prípade ak ona bude zaviazaná
súdom mu vyplatiť finančné prostriedky z týchto peňazí nech navrhovateľ určitú čiastku odovzdá ich

spoločným deťom, ktoré predsa tento byt potrebujú a žiadne iné bývanie nemajú. Žiadala súd, aby v
prípade, ak bude zaviazaná vyplatiť navrhovateľovi na finančnom vyrovnaní určitú sumu, aby jej súd
povolil túto povinnosť plniť v primeraných mesačných splátkach.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, vypočutím svedkov, nariadením
znaleckého dokazovania, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, zmluvou o prevode

vlastníctva bytu, listom vlastníctva, vyžiadaním správy od realitnej kancelárie, obsahom pripojeného
rozvodového spisu 7C/90/2002 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 15.2.1986 pred M. Ú. v Š.. Manželstvo účastníkov bolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 7.1.2003 spisová značka 7C/90/2002. Rozsudok o
rozvode manželstva vo výroku o rozvode manželstva v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

č.k. 10Co/133/2003 zo dňa 28.4.2001 nadobudol právoplatnosť 23.8.2004. Na čas po rozvode maloleté
deti Ľ., nar. XX.X.XXXX. bol zverený do osobnej výchovy a starostlivosti navrhovateľovi. Ďalšie dve deti
malol. M., nar. XX.X.XXXX. a D., nar. X.X.XXXX. boli zverené do výchovy a starostlivosti odporkyne.
Navrhovateľ bol zaviazaný na platenie výživného na malol. M. po 2.000,- Sk mesačne, na malol. D.
po 1.500,- Sk mesačne. Odporkyňa bola zaviazaná na platenie výživného na malol. Ľ. po 1.500,- Sk

mesačne. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku súd zistil, že účastníci konania od októbra 2001 nežijú
v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ sa odsťahoval do K. k svojej priateľke, ktorú spoznal na kúpeľnej
liečbe. V rozvodovom konaní sa priznal, že začal hrávať na výherných automatoch v snahe získať
finančné prostriedky. Príčinou rozvratu ich manželstva bola aj skutočnosť, že odporkyňa v minulosti
vstúpila medzi jehovových svedkov. Všetok svoj voľný čas venovala svojim bratom a sestrám vo viere.

Odporkyňa sa snažila tak navrhovateľa ako aj deti nútiť na vieru jehovistov. Navrhovateľ a najstarší
syn Ľ. odmietli sa podrobiť vôle odporkyne. Invalidný dôchodok navrhovateľa nevystačil na náklady
domácnosti, ktorá skutočnosť vyvolala medzi účastníkmi časté hádky.
Z výpovedi navrhovateľa súd zistil, že do ich BSM patrí štvorizbový byt nadobudnutý do osobného
vlastníctva zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.9.2001. Vklad vlastníckeho práva do katastra

bol povolený pod V3625/01 dňa 16.10.2001. Štvorizbový byt v Š. užíva odporkyňa spolu s deťmi a jej
terajším manželom. Navrhovateľ nemal záujem o prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva, žiadal
súd, aby byt bol ponechaný odporkyni, ktorá ho bude povinná vyplatiť z bytu.
Odporkyňavovýpovediuviedla,ževichbyteodroku2004okrembežnýchúpravnebolivykonanéžiadne
rekonštrukcie. V čase ich rozvodu navrhovateľ mal zaostalosť na výživnom 120.000,- Sk. Okrem toho

mali nedoplatok aj na nájomnom. Tento nedoplatok za navrhovateľa ako i cenu bytu v čase uzavretia
zmluvy o prevode vlastníctva bytu vyplatila matka navrhovateľa len preto, aby ich maloleté deti mohli mať
kde naďalej bývať. Ona ďalšie manželstvo uzavrela dňa 11.11.2006. Potvrdila zhodne s navrhovateľom,
že okrem bytu do ich BSM žiadne ďalšie hnuteľné veci nepatria.
Z predloženej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.9.2001 súd zistil, že účastníci konania v

zmysle § 5 odsek 1 zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predmetnou zmluvou
získali štvorizbový byt v Š. na ulici G. R. č. bytu X do osobného vlastníctva. Celková cena bytu bola
22.480,- Sk. Táto cena sa skladala z kúpnej ceny bytu, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach vo výške 21.196,- Sk a z kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu na pozemku
vo výške 1.284,- Sk. V súlade s článkom VIII. bod 1 zmluvy v prípade zaplatenia kúpnej ceny bytu a

cenu pozemku v celosti pred podpísaním zmluvy z ceny bytu je odpočítaná zľava a zostatok ceny bytu
je 21.196,- Sk. Cena bytu vo výške 22.480,- Sk bola zaplatená na M. Ú. Š. poštovou poukážkou zo dňa
17.8.2001. Nedoplatok na nájomnom vo výške 8.986,- Sk na P. v Š. bol zaplatený poštovou poukážkou
zo dňa 14.6.2001. Všetky tieto platby boli vykonané matkou navrhovateľa C. S.. Menovaná svedkyňa vovýpovedi uviedla, že ona v júli 2001 odpredala záhradu v Š. za 300.000,- Sk. Z týchto peňazí určitú časť
dala svojim trom deťom. Účastníci konania vtedy ešte nemali odkúpený byt do osobného vlastníctva.
Ona sa rozhodla, že z týchto peňazí zaplatí pre účastníkov konania ich byt. V čase vyplatenia ceny

bytu účastníci už mali pripravenú kúpnopredajnú zmluvu na byt. Po vyplatení kúpnej ceny oznámila
navrhovateľovi, že ona už cenu bytu vyplatila a môžu ísť podpísať kúpnu zmluvu. V tom čase účastníci
žili ešte riadne spolu ako manželia. Predtým ako účastníci konania nadobudli tento štvorizbový byt
spolu vlastnili jeden dvojizbový byt. Stará matka navrhovateľa takisto mala jeden dvojizbový byt. Tieto
dva byty sa vymenili na štvorizbový byt, ktorý účastníci konania získali v septembri 2001 do osobného

vlastníctva. Jej manžel taktiež súhlasil, aby ona za účastníkov konania vyplatila kúpnu cenu bytu. V
konaní ďalej bolo preukázané, že odporkyňa opatrovala neb. starú matku navrhovateľa, ktorá bývala po
výmene bytov spolu s účastníkmi konania v ich štvorizbovom byte.
Ďalší svedok Ľ. S. plnoletý syn účastníkov vo výpovedi uviedol, že je tomu pol roka lebo rok, odkedy
nebýva v spoločnom byte rodičov v Š., ale býva u svojej priateľky v K., s ktorou sa chystá oženiť. Po
uzavretí manželstva ak to bude možné by chceli bývať v štvorizbovom byte rodičov. Ak súd rozhodne

tak, že navrhovateľ musí byť vyplatený z tohto bytu, táto vec sa bude musieť riešiť. On je zamestnaný
s čistým mesačným príjmom okolo 21.000,- Sk. Jeho snúbenica je taktiež zamestnaní.
Po vypočutí svedkyne právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala súd o riešenie predbežnej otázky, či
štvorizbovýbytvŠ.tohočasuvedenýnalistevlastníctva2022vôbecpatrídoBSMúčastníkov,alebotvorí
výlučné vlastníctvo navrhovateľa z toho titulu, že kúpna cena bytu bola vyplatená matkou navrhovateľa

a tento predstavuje dar výlučne len pre navrhovateľa.
Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z

manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že v minulosti účastníkom konania ako manželom
bol pridelený do nájmu jeden dvojizbový byt v Š.. Tento dvojizbový byt spolu ako manželia aj užívali.
Starámatkanavrhovateľamalavužívaníďalšídvojizbovýbyt.Výmenoutýchtodvochdvojizbovýchbytov

účastníci konania ako manželia získali do nájmu predmetný štvorizbový byt v Š., ktorý do októbra 2001
užívali spolu ako rodina. V tomto štvorizbovom byte spolu s účastníkmi konania prechodne žila aj stará
matka navrhovateľa, o ktorú sa odporkyňa starala a ju opatrovala. Z toho vyplýva, že účastníci konania
pôvodne tento štvorizbový byt získali spolu ako manželia na základe nájomnej zmluvy do spoločného
nájmu. Uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.9.2001 tento byt účastníci konania

získali do osobného vlastníctva. Je pravdou, že kúpna cena bola vyplatená matkou navrhovateľa, ktorá
sa rozhodla namiesto toho, aby určitú časť peňazí získaných z odpredaja záhrady dala navrhovateľovi
ako synovi do daru, sa rozhodla pre účastníkov konania vyplatiť kúpnu cenu bytu, aby účastníci konania
sa stali vlastníkmi tohto bytu ako manželia. I keď kúpna cena bytu nebola vyplatená zo spoločných
finančných prostriedkov účastníkov, ale bola vyplatená matkou navrhovateľa pre nich oboch súd mal

za to, že napriek tomu tento byt netvorí podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ale byt patrí do
BSM týchto účastníkov. Pôvodne tento byt bol pridelený účastníkom konania do spoločného nájmu, i
keď bol získaný výmenou predchádzajúceho dvojizbového bytu účastníkov a dvojizbového bytu starej
matky navrhovateľa. Tento spoločný nájom účastníkov konania sa premenil v septembri 2001 na osobné
vlastníctvo, kedy došlo k prevodu bytu do ich osobného vlastníctva. Keďže prvotný titul získania tohto

bytu do spoločného nájmu účastníkov svedčil v prospech obidvoch ako bývalých manželov a tento stav
trval až do 24.9.2001, kedy došlo k ďalšiemu prevodu bytu do ich osobného vlastníctva súd mal za
to, že tento byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže až do 24.9.2001 účastníci konania k
tomuto bytu mali právo spoločného nájmu bytu. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že ona kúpnu cenu bytu
pre účastníkov konania vyplatila so súhlasom jej manžela, to znamená, že ona kúpnu cenu vyplatila

nielen pre navrhovateľa, ale aj pre odporkyňu. Navrhovateľ už aj v čase podania návrhu na vyporiadanie
BSM bol rovnako ako teraz a v priebehu konania o vyporiadanie BSM uzrozumený tým, že akým
spôsobom došlo k vyplateniu kúpnej ceny bytu. Preto jeho tvrdenie o tom, že byt tvorí len jeho výlučné
vlastníctvo súd považuje výlučne za špekulatívne. Práve navrhovateľ bol ten, ktorý od začiatku tohto
súdneho konania tvrdil, že do ich BSM patrí výlučne len tento štvorizbový byt a zároveň sa domáhal,

aby odporkyňa bola súdom zaviazaná mu vyplatiť protináhradu z tohto bytu. Súd preto predbežnú
otázku riešil tak, že vzhľadom na horeuvedené úvahy mal za to, že štvorizbový byt získaný pôvodne
do spoločného nájmu a následne do osobného vlastníctva patrí do BSM účastníkov. Právo spoločného
nájmu k tomuto bytu pôvodne po celý čas prislúchalo obidvom účastníkom konania ako manželom. Odoktóbra 2001, kedy navrhovateľ sa odsťahoval do K. zo spoločnej domácnosti tento byt užíva odporkyňa
spolu s deťmi a po uzavretí manželstva ďalšieho býva tam aj terajší manžel.
Nákladyzaužívaniebytuodoktóbra2001hradíodporkyňavýlučnesama.Akkúpnacenazadovažovanej

nehnuteľnosti bola zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi boli
obidvaja manželia a obidvaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú
vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa táto vec stala predmetom ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.9.2001 uzavreli s M. Š. obidvaja účastníci
konaniaakomanželiasúmyslomtentoštvorizbovýbytnadobudnúťdoichosobnéhovlastníctvavzmysle

čl. XI. tejto zmluvy.
Za účelom zistenia hodnoty tohto bytu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého
posudku Ing. I. S. zo dňa 31.10.2008 súd zistil, že všeobecná hodnota bytu účastníkov konania ku dňu
zániku BSM bola 2.354.637,84 Sk, všeobecná cena pozemkov bola 46.322,64 Sk, zaokrúhlene hodnota
bytu a pozemkov predstavuje čiastku 2.400.000,- Sk, t.j. 79.665,405 €. Pri určení všeobecnej hodnoty
bytuznalecpredpokladal,žeúpravynatechnickomstavebytubolivyhotovenépredrokom2004,nakoľko

v čase vykonania miestnej obhliadky mu neboli predložené dôkazy o stave bytu ku dňu zániku BSM.
Súd sa nemohol stotožniť s tvrdením odporkyne, že vzhľadom na súčasnú recesiu na trhu a v bytovej
politike cena tejto nehnuteľnosti klesla pod 2.000.000,- Sk. Takéto tvrdenie odporkyne bolo vyvrátené aj
správou R. K. JUDr. E. K. - E. K. XX. P.. Z predloženej správy vyplýva, že štvorizbový byt v pôvodnom
stave teda bez rekonštrukcie v prípade staršej panelovej stavby má hodnotu 73.000,- € (2.199.198,-

Sk), štvorizbový byt s čiastočnou rekonštrukciou napríklad okná, podlahy, maľovka v prípade staršej
panelovej stavby má hodnotu 83.000,- € (2.500.458,- Sk), štvorizbový byt po kompletnej rekonštrukcii
má hodnotu 93.000 € (2.801.718,- Sk). Hodnota bytu je taktiež ovplyvnená zaťažením záložným právom,
alebo viacerými spoluvlastníkmi. Cena predmetného bytu však i v prípade pôvodného stavu neklesá
pod 2.000.000,- Sk.

Podľa §148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 odsek 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v ustanovení § 150.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Pri vyporiadaní sa spravidla vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Treba

predovšetkým prihliadať na potreby maloletých detí a to najmä v tom smere, aby veci, ktoré im až doteraz
slúžili mohli im slúžiť i naďalej. Ďalej treba vziať zreteľ aj na to ako sa ktorý z manželov pričinil o rodinu
a o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Ak sa teda obaja manželia starostlivo starali o rodinu
a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie jej potrieb, rozdelí sa spravidla medzi nich spoločný majetok
rovnakým dielom. Východiskové hľadisko o rovnosti podielu, pravda, nemožno zachovať, ak si niektorý

z manželov počínal nezodpovedne, utrácal úspory a rodinu poškodzoval. Určeniu iného než rovnakého
pomeru podielov by však musel predchádzať dokonale zistený skutkový stav veci, z ktorého by bolo
možné odôvodnenosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad
skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že
sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí a podobne. Posudzovanie

výšky podielu manžela podľa toho ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za
trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď
jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal
si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania
manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo, ak sa zistilo, že manžel

sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. Súd prihliada tiež na to, ako
sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí napríklad v dobe, keď manželia
už nežili v spoločnej domácnosti, ale aj v období, keď ešte žili v spoločnej domácnosti.
Vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd mal za to, že pri vyporiadaní BSM účastníkov
treba vychádzať z tej skutočnosti a zásady uvedenej v § 150 OZ, že podiely účastníkov konania sú

rovnaké. Súd nezistil príčinu, pre ktorú či už na strane navrhovateľa poprípade na strane odporkyne
určil pomery podielov inak než rovnakým spôsobom. Navrhovateľ od októbra 2001 sa odsťahoval zo
spoločnej domácnosti. Spoločný byt neužíva. Všetky náklady spojené s užívaním bytu od tej doby hradí
odporkyňa. Navrhovateľ ako otec neplatil pravidelne ani výživné na maloleté deti, o ktorom svedčíaj trestný rozkaz vydaný Okresným súdom v Dunajskej Strede zo dňa 16.5.2007, ktorým navrhovateľ
bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní sedem mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov
zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 odsek 1 Tr. Zák. účinného do

1.1.2006. Celkový dlh na výživnom činil 32.929,- Sk. Maloleté deti účastníkov od začiatku boli odkázané
na tento byt a sú na tento byt odkázané aj v súčasnosti. Napriek tomu, že tento štvorizbový byt sa
získal výmenou dvoch bytov dvojizbových, z ktorých jeden byt patril výlučne starej matke navrhovateľa
súd nemohol zohľadniť túto skutočnosť pri určení výšky podielov pri vyporiadaní BSM účastníkov v
prospech navrhovateľa. Po celý čas od prerušenia spoločnej domácnosti odporkyňa bola tá, ktorá sa

riadne starala o byt, o dve maloleté deti a napriek tomu, že v čase rozvodu manželstva účastníkov ich
plnoletý syn vtedy ešte maloletý Ľ. bol zverený do výchovy navrhovateľovi postupne tento stav sa zmenil
a neskôr aj syn Ľ. sa vrátil k odporkyni a žil s ňou v spoločnej domácnosti v štvorizbovom byte v Š..
Vzhľadom na celkové správanie sa navrhovateľa, na jeho prístup k rodine, najmä k maloletým deťom
súd má za to, že jeho pričinenie o to, že účastníci konania ako manželia mali možnosť nadobudnúť
tento byt do spoločného nájmu a neskôr do osobného vlastníctva nezakladá taký postup súdu, ktorým

by výška podielov účastníkov konania bola určená inak ako to je uvedené v § 150 OZ. Vychádzajúc z
týchto zásad súd mal za to, že v prípade účastníkov konania ich podiely sú rovnaké.
Celková hodnota vecí tvoriacich masu BSM je 79.665,405 €. Keďže majetok účastníkov ku dňu
zániku BSM nezaťažovala žiadna pôžička čistá hodnota masy BSM je takisto 79.665,405 €. Pri
rovnosti podielov každý z účastníkov má dostať 39.832,702 € (79.665.405 : 2). Odporkyňa v

skutočnosti dostane hodnotu 79.665,405 €, t.j. dostane viac o 39.832,703 € ako je jej prislúchajúci
podiel. Navrhovateľ z vyporiadaného BSM nemá prikázanú žiadnu hodnotu. Celý majetok bol prikázaný
odporkyni. Preto odporkyňa je povinná na finančnom vyrovnaní vyplatiť navrhovateľovi 39.832,703
€. Vzhľadom na to, že odporkyňa v súčasnosti nedisponuje s dostatočnými finančnými prostriedkami
na vyplatenie navrhovateľa súd spôsob akým odporkyňa bude povinná vyplatiť navrhovateľa a lehotu

splatnosti určil tak, že prvú polovicu prisúdenej čiastky 19.916,351 € odporkyňa je povinná vyplatiť
navrhovateľovi do troch mesiacov a ďalšiu čiastku druhú polovicu 19.916,351 € do šiestich mesiacov
od právoplatnosti rozsudku. Takýmto spôsobom podľa názoru súdu odporkyňa dostala určitý časový
priestor na zabezpečenie finančných prostriedkov potrebných pre vyplatenie navrhovateľa. Na druhej
strane aj navrhovateľ má zabezpečené, aby v primeranej lehote mu finančné prostriedky prislúchajúce

zo zaniknutého BSM boli vyplatené.
Podľa zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch účastníci konania boli spoločne a nerozdielne zaviazaní
zaplatiť na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku dve percentá z celkovej hodnoty masy BSM, t.j.
1.593,30 € (§17 odsek 1 zák. č. 71/92 Zb. v znení zmien a doplnkov).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 2 O.s.p. Vzhľadom na charakter sporu ako i

na tú skutočnosť, že účastníkom konania sa nepodarilo mimosúdne dohodnúť o vyporiadaní BSM súd
vyslovil, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
V zmysle § 148 odsek 1 O.s.p. súd zaviazal účastníkov konania zaplatiť na trovách znaleckého
dokazovania každý z nich po 70.29 €. Výška trov znaleckého dokazovania podľa vyúčtovania znalca
predstavuje 140,58 € za podaný znalecký posudok. Doteraz ani jeden z účastníkov nezaplatil žiadnu

zálohu na znalečné. Znalečné bude znalcovi priznané zo štátnych prostriedkov. Podľa § 148 odsek 1
O.s.p. účastníci konania sú povinní zaplatiť trovy znaleckého dokazovania hradené znalcovi zo štátnych
prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.
1/ O.s.p. ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i/ sa rozhodlo bez návrhu, neide o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli,
alebo ak také dôvody neexistovali. Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2/O.s.p. ).