Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23Cb/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311227269
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2311227269.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: „IZOS s.r.o."
so sídlom U Nové Hospody 1151/9, 318 00 Plzeň - Skvrňany, Česká republika, IČO: 472 85 338, právne
zastúpený advokátskou kanceláriou B&S Legal, s.r.o., so sídlom Grősslingova 5, 811 09 Bratislava, IČO:
35929049,protiodporcovi1/:INTECOservis,spol.sr.o.,sosídlomŠvermova1445/37,92401Galanta,
IČO: 34 151 494, 2/: F.. K. G., J.. XX.XX. XXXX, G. H., Z. W.. XXXX/XXA, o zaplatenie 73 476 EUR

s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca v I. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 73 476,00 Eur,
- s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania, počítaným zo sumy 1.686,- Eur za obdobie od 10.3.2010 do
30.6.2010, t.j. úrok z omeškania vo výške 41,76 Eur,
- ročný úrok z omeškania vo výške 7,75 % zo sumy 1.686,- Eur za obdobie od 1.7.2010 do 21.9.2010,
t.j. úrok z omeškania vo výške 29,71 Eur,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý

deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 1.479,- Eur za obdobie od 22.9.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 2.898,- Eur za obdobie od 24.3.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý

deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 2.559,- Eur za obdobie od 3.4.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 2.198,- Eur za obdobie od 14.4.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,

zo sumy 2.698,- Eur za obdobie od 28.4.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 2.744,- Eur za obdobie od 5.5.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,

zo sumy 4.662,- Eur za obdobie od 15.5.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 4.380,- Eur za obdobie od 20.5.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 2.906,- Eur za obdobie od 27.5.2010 do zaplatenia,- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 3.034,- Eur za obdobie od 1.6.2010 do zaplatenia,

- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 3.487,- Eur za obdobie od 8.6.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,

zo sumy 5.835,- Eur za obdobie od 15.6.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 3.478,- Eur za obdobie od 23.6.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,

zo sumy 3.725,- Eur za obdobie od 29.6.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.900,- Eur za obdobie od 9.7.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 4.537,- Eur za obdobie od 20.7.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.337,- Eur za obdobie od 24.7.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 2.905,- Eur za obdobie od 30.7.2010 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.238,- Eur za obdobie od 10.8.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 2.162,- Eur za obdobie od 12.8.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.531,- Eur za obdobie od 20.8.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.783,- Eur za obdobie od 28.8.2010 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Odporca v I. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 4 408,50 Eur a
trovy právneho zastúpenia v sume 5 825,26 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v II. rade zamieta.

IV. Súd odporcovi v II. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu dňa 11. 11. 2011 žiadal súd, aby odporcom v 1. a 2. rade
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 73 476,00 Eur,
- s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania, počítaným zo sumy 1.686,- Eur za obdobie od 10.3.2010 do
30.6.2010, t.j. úrok z omeškania vo výške 41,76 Eur,
- ročný úrok z omeškania vo výške 7,75 % zo sumy 1.686,- Eur za obdobie od 1.7.2010 do 21.9.2010,

t.j. úrok z omeškania vo výške 29,71 Eur,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 1.479,- Eur za obdobie od 22.9.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý

deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 2.898,- Eur za obdobie od 24.3.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 2.559,- Eur za obdobie od 3.4.2010 do zaplatenia,

- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 2.198,- Eur za obdobie od 14.4.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,

zo sumy 2.698,- Eur za obdobie od 28.4.2010 do zaplatenia,- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 2.744,- Eur za obdobie od 5.5.2010 do zaplatenia,

- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 4.662,- Eur za obdobie od 15.5.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,

zo sumy 4.380,- Eur za obdobie od 20.5.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 2.906,- Eur za obdobie od 27.5.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,

zo sumy 3.034,- Eur za obdobie od 1.6.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 3.487,- Eur za obdobie od 8.6.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý

deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 5.835,- Eur za obdobie od 15.6.2010 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 3.478,- Eur za obdobie od 23.6.2010 do zaplatenia,

- ročný úrok z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,
zo sumy 3.725,- Eur za obdobie od 29.6.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.900,- Eur za obdobie od 9.7.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 4.537,- Eur za obdobie od 20.7.2010 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.337,- Eur za obdobie od 24.7.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 2.905,- Eur za obdobie od 30.7.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.238,- Eur za obdobie od 10.8.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 2.162,- Eur za obdobie od 12.8.2010 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.531,- Eur za obdobie od 20.8.2010 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.783,- Eur za obdobie od 28.8.2010 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v období od 5. 3. 2010 do 23. 8. 2010 si odporca 1/ objednal u navrhovateľa

dodanie sklárskych výrobkov na základe písomných objednávok doručených mu prostredníctvom
telefaxu.Navrhovateľvystavilzaobjednanýtovarfaktúryvcelkovejhodnote73683Eur.Tovarobjednaný
odporcom 1/ bol riadne dodaný o čom svedčia dodacie listy vystavené navrhovateľom a podpísané
odporcom 1/. Prílohou dodacích listov sú medzinárodné nákladné listy, na ktorých odporca 1/ taktiež
potvrdil prevzatie tovaru. Odporca 1/ však žiadnu z faktúr za dodanie tovaru nezaplatil v deň jej

splatnosti. Dňa 22. 9. 2010 zaplatil odporca 1/ bankovým prevodom na účet navrhovateľa sumu 207 Eur,
pričom ako variabilný symbol uviedol faktúru číslo XXXXXXX, ktorá bola vystavená na sumu 1686 Eur. V
tejtosúvislostipotomnavrhovateľdôvodil,žetotočiastočnéplnenielenpotvrdzujeexistenciupohľadávky
odporcu1/vočinavrhovateľovi.Pozaplatení207Eurtedapredstavujedlhodporcu1/vočinavrhovateľovi
sumu 73 476 Eur. Navrhovateľ následne vyzval odporcu 1/ na okamžité zaplatenie dlžnej sumy alebo na

zabezpečenie svojej pohľadávky. Bývalý konateľ odporcu 1/, ktorý v tomto konaní vystupuje ako odporca
2/, podľa názoru navrhovateľa vyjadril vôľu pristúpiť k záväzku odporcu 1/ aby tak zabezpečil pohľadávku
navrhovateľa. Podľa názoru navrhovateľa sa tak stalo Čestným prehlásením zo dňa 26. 1. 2011, ktorom
odporca 2/ prisľúbil, že do 28. 2. 2011 spresní termín a spôsob úhrady dlžnej sumy. Navrhovateľ toto
pristúpenie k záväzku prijal.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu objednávky, faktúry, dodacie listy, výpis obchodného
registranavrhovateľa,výpisobchodnéhoregistraodporcu1/,Čestnéprehlásenieodporcu2/,listodporcu
2/ z 29. 4. 2011, predžalobnú výzvu zo dňa 16. 8. 2011.Na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, súd vo veci vydal Platobný rozkaz pod
číslom konania 21 Rob 320/2011 - 456 zo dňa 30. 11. 2011, ktorým rozhodnutím odporcov v 1. a

2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku aj s
príslušenstvom. Voči tomuto platobnému rozkazu podal odporca 2/ odpor a to podaním doručeným súdu
21. 12. 2011 v ktorom žiadal súd, aby návrh navrhovateľa voči jeho osobe v celom rozsahu zamietol
pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie. Poprel skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu na
začatie konania, že Čestným prehlásením zo dňa 26. 1. 2011 pristúpil k záväzku odporcu 1/, nakoľko

v zmysle platnej právnej úpravy a to ustanovenia § 531 ods. 4) či už českého alebo slovenského
Občianskeho zákonníka, pre platné pristúpenie k záväzku sa vyžaduje uzatvorenie písomnej dohody
medzi veriteľom a pristupujúcou osobou. Nakoľko právny úkon pristúpenia k záväzku nebol urobený vo
forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, tento považoval za neplatný. V tejto súvislosti
ďalej namietal, že " Čestné prehlásenie " dňa 26. 1. 2011 neučinil slobodne a vážne, bez nátlaku a
tiesne. Túto listinu bol prinútený podpísať pod značným nátlakom F.. K. M. - konateľa navrhovateľa, ktorý

najmä na odporcu 2/ ako bývalého konateľa odporcu 1/ naliehal a trval na tom, aby mu takéto čestné
prehlásenie vydal. Podľa jeho názoru s konateľom navrhovateľa sa dohodol len na tom, že v budúcnosti
uzatvoria osobitnú dohodu, predmetom ktorej bude spôsob splnenia záväzku odporcu 1/ odporcom 2/
za podmienky, že úroky z omeškania budú odpustené (teda, že by si ich navrhovateľ neuplatňoval)
a odporca 2/ by splnil záväzok odporcu 1/ postupne v lehote do 31. 12. 2012. K podpísaniu takejto

dohodyvšaknikdynedošlo.Napreukázaniesvojichtvrdenípredložilsúduemailovúkomunikácioumedzi
konateľom navrhovateľa a odporcom 2/ zo 16. mája 2011, 18. mája 2011, list adresovaný navrhovateľovi
bez uvedenia dátumu, list adresovaný odporcom 2/ navrhovateľovi z 29. 4. 2011, listy z 14. 4.2011 a
z 8. 3. 2011, návrh dohody o uznaní záväzku so splátkovým kalendárom - nepodpísaný, prehlásenie
spoločnosti S.J..M..F..X.. N..V..Q.., N. N. V. XX, J. L. XX. X. XXXX, Č. K. L. XX. X. XXXX, Č.É. K. L. X.

XX. XXXX, K. N. A. N. N. N..V..Q.., N. N. N. X, S. J. G., K. N. N. U. N..V..Q.., N. N. H. W..Č.. XXX, K.
X L. O.M. XX. X. XXXX, K. N. N. N., N..V..Q.., N. N. H. XX, J. L. G. W. O., K. N. G. N..V..Q.., N. N. E.
U. XXX , J.F. G. W. O. M. L. Q. K. L. O. XX. X. XXXX.

K podanému odporu odporcu 2/ v sa vyjadril písomne navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa

10. 2. 2012 v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru k pristúpeniu k záväzku odporcu 1/ odporcom 2/
došlo platne na základe písomnej dohody s veriteľom a to z dôvodu, že predmetné čestné prehlásenie
možno z právneho hľadiska jednoznačne považovať za návrh na uzatvorenie dohody s navrhovateľom
o pristúpení k záväzku odporcu 1/ , pričom navrhovateľ následne návrh odporcu 2/ písomne prijal a
to výzvou právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 16. 8. 2011, v ktorej výslovne potvrdil, že prijíma

návrh odporcu 2/ na uzatvorenie dohody o pristúpení k záväzku. Podmienka písomnej formy dohody
o pristúpení k záväzku preto podľa názoru navrhovateľa bola jednoznačne splnená. V tejto súvislosti
pripustil, že navrhovateľ písomne potvrdil návrh odporcu 2/ až s odstupom niekoľkých mesiacov, avšak
uvedené v žiadnom prípade nie je možné považovať za neskoré prijatie návrhu, nakoľko už v samotnom
čestnom prehlásení ako návrhu odporcu 2/ tento výslovne uvádza, že ešte spresní podmienky úhrady

pohľadávky navrhovateľa a okrem toho aj z ďalšej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom 2/
jednoznačne vyplýva, že tento návrh odporcu 2/ stále platil a jednoznačne preukazuje vôľu odporcu
2/ byť týmto návrhom viazaný. Okrem toho v tejto súvislosti dôvodil, že navrhovateľ je toho názoru,
že nedostatok spočívajúci v chýbajúcom prijatí návrhu zo strany veriteľa v žiadnom prípade nemôže
ísť na jeho ťarchu. Poukázal na to, že bol to práve odporca 2/ , ktorý navrhol takúto formu a sám

prehlásil, že poskytne práve a výlučne čestné prehlásenie a to v podobe, v ktorej bolo doručené
navrhovateľovi. Navrhovateľ ďalej v tomto písomnom vyjadrení sa poprel akýkoľvek nátlak zo strany
konateľa navrhovateľa na odporcu 2/. Na preukázanie svojich tvrdení ďalej predložil súdu list zo dňa 16.
8. 2011 a emailovú komunikáciu z 11. 12. 2010 až 20. júna 2011 medzi navrhovateľom a odporcom 2/.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 5. 9. 2013 navrhovateľ doplnil svoje skutkové tvrdenia uvedené v
návrhu v tom zmysle, že s odporcom v 1/ a jeho právnym predchodcom spolupracoval okolo 10 rokov.
Ich obchody prebiehali bez písomných zmlúv, pričom navrhovateľ dodával odporcovi objednaný tovar na
základejehoobjednávokatovmnožstveakvaliteuvedenejvobjednávke.Takétoobjednávkyobsahovali
aj termín plnenia, ktorý navrhovateľ dodržal. Cena za dodávaný tovar bola určovaná podľa cenníka

navrhovateľa, ktorý takéto cenníky pre účely predaja svojich výrobkov vyhotovoval a zverejňoval.
Platnosť cenníkov bola 3 mesiace až pol roka. Podľa vzájomnej dohody účastníkov obchodných
vzťahov kúpna cena dodaného tovaru bola splatná v lehotách uvedených vo faktúrach vystavovaných
navrhovateľom. Medzi navrhovateľom a odporcom nebola žiadna dohoda o voľbe práva a právnehoporiadku, ktorým by sa ich vzťahy mali riadiť. Hlavná prevádzkareň navrhovateľa sa vždy nachádzala
v mieste sídla navrhovateľa uvedeného vo výpise z obchodného registra. Pokiaľ ide o vzájomné
obchodovanie, navrhovateľ na pojednávaní dôvodil, že po určitej dobe obchodovania - konkrétne od

5. 3. 2010 odporca 1/ postupne prestal platiť vystavené faktúry, v dôsledku čoho prebiehali rokovania
medzi navrhovateľom a odporcom 1/ o spôsobe úhrady splatných záväzkov. Predmetné rokovania sa
uskutočnili v septembri 2010. Navrhovateľ uviedol, že o spôsobe úhrady splatných pohľadávok rokoval
s konateľom spoločnosti odporcu pánom A. N., ktorý mu prisľúbil, že o spôsobe úhrady záväzkov voči
navrhovateľovi sa dohodne s odporcom 2/ . V tomto čase navrhovateľ nejednal priamosť odporcov

2/. Následne odporca 1/ prestal odoberať tovar od navrhovateľa. To bol dôvod, pre ktorý navrhovateľ
začal komunikovať emailom s odporcom 2/. Z tejto komunikácie vyplýva, že odporca 1/ očakával
získanie finančnej hotovosti okolo 500 000 Eur, z ktorých finančných prostriedkov mala byť pohľadávka
navrhovateľa uhradená. Odporcovi 2/ navrhovateľ poslal písomnú dohodu o uznaní dlhu so splátkovým
kalendárom, kde zaviazaný z dohody mal byť odporca 1/. Následne v mesiaci január 2011, namiesto
ním predloženého návrhu na uznanie dlhu a dohody o splátkach, obdŕžal čestné prehlásenie vystavené

odporcom 2/. Nakoľko z predloženého prehlásenia vyplývalo, že termín a spôsob úhrady dlhu mal
byť spresnený do 28. 2. 2011, čo sa však nestalo, tak svojím listom z 8. 3. 2011 a následne zo
14. 4. 2011 vyzýval odporcu 2/, aby upresnil termín, kedy bude kúpna cena tovaru uhradená. V tejto
súvislosti štatutárny zástupca navrhovateľa na pojednávaní ďalej uviedol, že on sám čestné prehlásenie
od nikoho nechcel, ale chcel len aby odporca 1/ podpísal uznanie záväzku, pričom však odporca 2/

jemu osobne doručil čestné prehlásenie z 26. 1. 2011. Odporca v 2/ rade tak konal napriek tomu,
že on samotný ho nikdy nevyzýval, aby takéto vyhlásenie spravil, nakoľko nemal o takéto vyhlásenie
záujem.Zároveňprehlásil,ženebolprítomnýprispracovávanítakéhotovyhláseniaabolomuodovzdané
niekde na bližšie neurčenej benzínovej pumpe. Na otázku sudcu, aké dôsledky vyvodzoval ako konateľ
navrhovateľa z čestného prehlásenia odporcu 2/ zo dňa 26. 1. 2011 uviedol, že takúto listinu považoval

za zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa. Pokiaľ ide o bežný obchodný styk medzi navrhovateľom
a odporcom 1/ - uzatváranie právnych úkonov, kúpnych zmlúv a podobne, tento sa uskutočňoval
neformálne a bezprostredne. Bolo zaužívané, že na vzájomné návrhy si obchodní partneri odpovedali
v trojdňový lehotách odo dňa ich obdŕžania .V prípade objednávok od odporcu v podstate navrhovateľ
plnil do troch dní. Po podaní návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, sa táto kúpna zmluva aj uzatvorila

a následne sa realizovalo aj dohodnuté plnenie. Podľa vyjadrenia sa konateľa navrhovateľa čestné
prehlásenieodporcu2/mubolodoručenévjanuári2011.Akosámprehlásil,chceluzatvoriťsodporcomv
1/ dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, avšak odporca 2/ mu predložil čestné prehlásenie,
ktoré prijal. Poprel, že by tlačil odporcu 2/ aby niečo podpísať.

Odporca 2/ na tomto pojednávaní uviedol, že v čase keď boli realizované dodávky navrhovateľa
odporcovi 1/ bol odporca 2/ konateľom spoločnosti odporcu 1/, avšak fyzicky túto prácu nevykonával,
nakoľko prácu konateľa v tejto spoločnosti vykonával pán A. N.. Napriek tomu pred súdom prehlásil, že
spoločnosť navrhovateľa vždy dodala objednaný tovar riadne a včas a preto pohľadávky navrhovateľa
na zaplatenie kúpnej ceny uplatnenej v tomto konaní nespochybňuje. Podľa jeho vedomostí obchody

s navrhovateľom prebiehali tak, že odporca 1/ vystavil objednávku, ktorou si objednal o navrhovateľa
konkrétny tovar. Objednávku doručil navrhovateľovi, ktorý do nej doplnil ceny a termíny dodania
a takúto objednávku predložil odporcovi 1/ na odsúhlasenie. Po jej potvrdení odporcom 1/ došlo k
reálnemu plneniu zo strany navrhovateľa. Iné písomné zmluvy sa neuzatvárali. Dohoda o tom, akým
právnym poriadkom sa budú riadiť obchodné vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom 1/ uzatvorená

nebola. Kúpna cena tovaru bola splatná v lehotách uvedených v doručených faktúrach. Pokiaľ ide
o okolnosti vystavenia a podpísania Čestného prehlásenia zo dňa 26.1.2011 odporca 2/ uviedol, že
už v minulosti ako konateľ spoločnosti INTECO v súvislosti s vymáhaním pohľadávok navrhovatelia
voči tejto spoločnosti uzatvoril s konateľom navrhovateľa ako fyzickou osobou písomnú dohodu, na
základe ktorej následne uhradil dlhy ktoré mala táto spoločnosť voči spoločnosti navrhovateľa. Z tohto

dôvodu, podľa názoru odporcu 2/, p. M. -konateľ spoločnosti navrhovateľa považoval odporcov 2/ za
dôveryhodného obchodného partnera a preto trval na tom, aby odporca 2/ pri finančných problémoch
spoločnosti odporcu 1/ buď podpísala zmenku, uznanie dlhu alebo splátkový kalendár. V tejto súvislosti
ďalej odporca 2/ namietal, že zo správania sa konateľa navrhovateľa v mal zlý pocit, nakoľko keď
viackrát spolu telefonovali, cítil, že tento je nervózny a bál sa, že ak mu „pretečú nervy“, tak ho fyzicky

napadne. Čestné prehlásenie podpísal preto, aby ukľudnil pána M., že vzniknutú situáciu rieši. Keď mu
bol doručený návrh na uznanie dlhu a splátkový kalendár s ktorými nesúhlasil, na urovnanie situácie sám
zvolil predmetné čestné prehlásenie, aby pánovi M. oznámil, že situáciu rieši, aby ho ukľudnil, aby tento
nerobil kroky, ktoré môžu byť pre neho nepríjemné. Viackrát zdôrazňoval, že formu a termín úhrady dlhunevie upresniť. Dlh odporcu 1/ by prevzal až vtedy, keď by si bol istý, že bude mať dostatok finančných
prostriedkov na jeho úhradu . Poprel, že by predmetným čestným prehlásením došlo k prevzatiu dlhu
odporcu 1/ voči navrhovateľovi. Pokiaľ ide o samotné vyhotovenie čestného prehlásenia odporca 2/

uviedol, že pán N. mu predložil dohodu o uznaní záväzku ktorú ani nečítal, lebo vedel, že nemôže
takýto záväzok uznať. Predpokladal, že mal uznať dlh ako fyzická osoba a pre toto uznanie záväzku
nepodpísal.

K výpovedi odporcu 2/ rade sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu 26. 9. 2013

v ktorom podaní poukázal na list navrhovateľa adresovaný odporcovi 2/ z 8. 3. 2011, z ktorého mal
jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ v tomto liste vyjadril vôľu prijať návrh odporcu 2/ obsiahnutý
v jeho čestnom vyhlásení z 26. 1. 2011, podľa ktorého sa zaväzuje uspokojiť pohľadávku navrhovateľa
voči odporcovi 1/. V tejto súvislosti ďalej poukázal na emailovú komunikáciu odporcu 2/ adresovanú
navrhovateľovi , v ktorej odporca 2/ uviedol, citujem " s pánom M. sme v Bratislave prekonzultovali
nasledovne - ja ako fyzická osoba garantujem pre pána M., že peniaze, ktoré dlží Inteco servis s.r.o.

bude mať uhradené " toto čestné prehlásenie pošlem budúci týždeň ( email z 11. 12. 2010 ). Pokiaľ
ide o včasnosť akceptačného úkonu navrhovateľ uviedol, že hoci bol odporcovi 2/ adresovaný po
šiestich týždňoch od dátumu podpísania čestného vyhlásenia tento bol urobený v primeranej lehote.
V tejto súvislosti ďalej navrhovateľ dôvodil, že k uzatvoreniu zmluvy došlo 11. 3. 2011 teda dňom,
kedy akceptačný úkon bol doručený odporcovi 2/, o čom svedčí doručenka s vlastnoručným podpisom

odporcu 2/. V závere svojho vyjadrenia navrhovateľ opätovne poprel, že by akýmkoľvek spôsobom
vyvíjal nátlak na odporcu 2/ a teda, že by jeho čestné prehlásenie bolo vykonané v tiesni alebo s
absenciou vážnosti prejavu jeho vôle.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 14. 11. 2013 odporca 2/ doplnil svoju výpoveď pohľadom okolností z

akého dôvodu podpísal sporné čestné prehlásenie v tom zmysle, že v minulosti keď podobnú obchodnú
situáciu riešil s konateľom navrhovateľa riešilo sa to tak, že najprv vystavil čestné prehlásenie ako teraz a
následnesauzatvorilapísomnádohodaoprevzatídlhuktorápotombolasplnenáakonateľnavrhovateľa
prehlásil, že všetky záväzky boli vyrovnané. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho predstava bola aj
teraz v tomto prípade riešiť situáciu čestným prehlásením, ktorým sledoval to, aby pán M. mal istotu,

že chce riešiť tú situáciu a v budúcnosti chce pohľadávku vyplatiť. V tejto súvislosti poukázal na to že,
keď v roku 2003 riešili obdobnú situáciu s pánom M. tento mu dal podpísať čestné prehlásenie v ktorom
prehlasoval, že prevzal bezúročnú pôžičku vo výške 35 000 Eur, ktorú vráti do 31. 12. 2003. On také
čestné prehlásenie podpísal, pričom však žiadne peniaze od menovaného neprevzal. Suma ktorá tam
bola uvedená bola vlastne výška dlhu, ktorú mal odporca 1/ voči navrhovateľovi. Následne podpísali s

pánom M. zmluvou o pôžičke a to dňa 19. 6. 2003 - teda deň potom, ako podpísal čestné prehlásenie.
Následne keď odporca 2/ túto čiastkou uhradil, pán M. vystavil čestné prehlásenie o vrátení pôžičky zo
dňa 1. 3. 2003.

Z navrhovateľom predložených objednávok číslo XX/XX L. X. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č.

XX/XX L. XX. X. XXXX , Č. XX/XX L. X. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č.N. XX/XX L. XX. X.
XXXX Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX Č. XX/XX L. XX. X. XXXX Č. XX/XX L. XX.
X. XXXX Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, I. Č. XX/XX
L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, H. Č.
XX/XX L. XX. X. XXXX, XX/XX L. X. X. XXXX, Č. XX/XX L. X. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX,, Č.

XX/XX L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX H., H. Č. XX/XX L. XX. X.
XXXX, Č. XX/XX L. X. X. XXXX, Č. XX/XX L. X. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č.N. XX/XX L. XX.
X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. XX. X. XXXX, Č. XX/XX L.
XX. X. XXXX, Č. XX/XX L. X. X. XXXX, Č. XX/XX L. X. X. XXXX Č. XX/XX L. X. X. XXXX, Č. XX/XX L. X.
X. XXXX H., Č. XX/XX L. XX. X. XXXX I., Č. XX/XX L. XX. X. XXXX M. M. P. Č. XXXXXXX, XXXXXXX,

XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX M. O. X. Č.N. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX,
XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX,
XXXXXX,XXXXXX,XXXXXX,XXXXXX,XXXXXXM.XXXXXXsúdzistil,ženavrhovateľdodalodporcovi

tovar špecifikovaný v jednotlivých citovaných faktúrach, objednávkach a dodacích listoch v celkovej
hodnote 73 683 Eur.

P. Č.. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. L. O.Ň. X. X. XXXX G. N. O. X. X. XXXX ,P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O.M. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. H. X. X. XXXX G. N. O. X. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,

P. Č. XX XX XXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. X. X. XXXX G. N. O. X. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX, P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX
D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,

P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. X. X. XXXX G. N. O. X. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. I. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. X. X. XXXX G. N. O. X. X. XXXX,

P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,
P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,
P. Č. XXXXXX I. N. XXXX D. L. O. X. X. XXXX G. N. O. X. X. XXXX,
P. Č. XXXXX XX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX,

P. Č. XXXXXXX I. N. XXXX D. L. O. XX. X. XXXX G. N. O. XX. X. XXXX

Z Čestného prehlásenia z 26. januára 2011 súd zistil, že odporca 2/ čestne prehlásil, že záväzok
spoločnosti INTECO servis s.r.o. IČO: 34151494 vo výške 73 476 Eur voči spoločnosti navrhovateľa
uhradí ako fyzická osoba. Termín úhrady a spôsob upresní do 28. februára 2011. Z predmetného

čestného prehlásenia nie zrejmé komu je adresované.

Z listu odporcu 2/ adresovaného navrhovateľovi z 29. 4. 2011 súd zistil, že odporca 2/ oznámil
navrhovateľovi, že termín a spôsob úhrady záväzku odporcu 1/ voči spoločnosti navrhovateľa upresní
do 31. mája 2011. Meškanie upresnenia je spôsobené z dôvodov rodinných a zdravotných.

Z listov advokátskej kancelárie H., Y. N. N..V..Q.., N. X.H. XX, K., zo dňa 16. 8. 2011súd zistil, že
predmetná spoločnosť ako zástupca navrhovateľa oznamuje odporcovi 2/, že z písomných dokladov
ktoré má navrhovateľ k dispozícii je zrejmé, že dňa 26. 1. 2011 odporca 2/ pristúpila k dlhu spoločnosti
odporcu 1/ a zaviazal sa tento dlh za odporcu 1/uhradiť. Predmetným listom bol odporca 2/ vyzvaný,

aby bezodkladne dlžnú čiastku 73 683 Eur uhradil najneskôr od do 10 dní od doručenia tohto listu.

Z emailu odporcu 2/ zo dňa 11. 12. 2010 adresovaného navrhovateľovi súd zistil, že odporca 2/
oznamoval pani S. -K. J., že obdŕžal uznanie dlhu na odporcu 1/ , avšak za odporcu 1/ už takéto uznanie
dlhu nevie podpísať, nakoľko predmetná spoločnosť bola predaná. Zároveň oznamuje, že s pánom

M. v Bratislave prekonzultovali, že on ako fyzická osoba garantuje pre pána M., že peniaze, ktoré dĺži
odporca 1/ bude mať uhradené - čestné prehlásenie pošle budúci týždeň.

Z emailu odporcu 2/ adresovanému pánovi K. M. zo dňa 18. mája 2011 súd zistil, že odporca 2/ v tomto
emaily zdôraznil citujem " Tebe a len TEBE!!!!!!!!!!!! som dal osobnou garanciou, že dlžobu budeš mať

kompenzovanú... žeakoakedyešteneviem,alebudeto.Napriektomu,žemavkuseurážašanadávaš."

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi 2/ zo dňa 14. 4. 2011 súd zistil, že navrhovateľ vyzval
odporcu 2/ aby upresnil termín úhrady dlhu najneskôr do 30. 4. 2011.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi 2/ zo dňa 8. 3. 2011 súd zistil, že navrhovateľ opätovne
vyzval odporcu 2/ o oznámenie termínu úhrady jeho záväzku a oznámenie termínu pre osobnú návštevu
p. M..

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa osoby s bydliskom/sídlom na území členského štátu
žalujú na území tohto členského štátu bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.Keďže odporca v 1. rade aj odporca v 2. rade majú bydlisko/sídlo na území Slovenskej republiky, budú
na prejednanie danej veci príslušné slovenské súdy.

Rozhodné právo v oblasti zmluvných záväzkov určuje Nariadenie č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvnézáväzky(ďalejlen„NariadenieRím1“).Podľačlánku4ods.1písm.a)NariadeniaRím1,zmluva
o predaji tovaru sa v prípade absencie voľby práva spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu predajcu, t. j. v tomto prípade právom Českej republiky.

Česká aj Slovenská republika sú zmluvnými stranami Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe
tovaru publikovaného v Oznámení Min. zahraničných vecí č. 160/1991 Zb. (ďalej len „Viedenský
dohovor“).Vzhľadom na to že článok 10 Ústavy ČR ustanovuje, že medzinárodné zmluvy k ratifikácii
ktorých dal Parlament súhlas a ktorými je Česká republika viazaná, sú súčasťou právneho poriadku
ČR, bude sa na zmluvu o kúpe Tovaru ako aj na práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu v 1. rade
vyplývajúce z danej zmluvy aplikovať Viedenský dohovor.

To však neplatí o právach a povinnostiach, ktoré údajne mali vzniknúť z Čestného prehlásenia odporcu
2/ zo dňa 26. januára 2011 a z právnych úkonov navrhovateľa údajne smerujúcich k uzatvoreniu zmluvy
o pristúpení k záväzku odporcu 1/ voči navrhovateľovi . Na vznik takýchto práv a povinností, podľa
názoru súdu je potrebné po aplikovať podľa čl. 4 bod 1, 2, článku 9 bod 4. a článku 10 bod 1, písm. e)

Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - Rím I. právo Slovenskej republiky, nakoľko takéto
právne úkony je potrebné chápať ako samostatné právne úkony, ktoré nie sú bezprostredne spojené s
pôvodnou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom1/, zohľadniac skutočnosť,
že medzi účastníkmi takýchto právnych úkonov nedošlo k voľbe rozhodného práva pre budúcu zmluvu.
Podľanázorusúdu,naznačovanázmluvamá najužšiuväzbusoštátom,kdemalodporca2/akoúčastník

údajnej zmluvy o pristúpení k záväzku, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý
pobyt v čase uzavretia zmluvy. Z vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že odporca 2/
mal obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase, keď konal s navrhovateľom, respektíve s p.
M. už nebol konateľom spoločnosti odporcu v 1/ rade.

Podľa článku 7 ods. 2 Viedenského dohovoru sa otázky, ktoré nie sú výslovne upravené v Dohovore
riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Viedenský Dohovor spočíva, alebo, ak také zásady
chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva
súkromného. Právne aspekty zmluvy, ktoré nie sú upravené vo Viedenskom dohovore sa teda budú
riadiť všeobecnými zásadami Viedenského dohovoru a v prípade absencie týchto zásad, právom Českej

republiky.

V zmysle článku 59 Viedenského dohovoru je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej
zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby
boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.

Podľa článku 78 Viedenského dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej
peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek
nároky na náhradu škody.

Vzhľadom na to, že Viedenský dohovor neurčuje spôsob výpočtu úrokov í omeškania, bude sa
postupovať podľa českého práva.

Podľa § 369 zákona č. 513/1991 Sb. českého Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené

v zmluve, inak úroky určené na základe predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. §1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb.. ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania
a poplatkov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov
z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o

sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je
výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej
pre prvý deň príslušného polrokaV prejednávanej veci z vykonaného dokazovania a to najmä z listinných dôkazov predložených
účastníkmi konania ako aj z ich výpovedí na pojednávaniach súdu mal súd za preukázané, že
navrhovateľ je českou obchodnou spoločnosťou, ktorá podniká v oblasti výroby a spracovania skla.

Odporca 1/ je slovenskou obchodnou spoločnosťou, ktorá dodávala na trh plastové okná a dvere. V
období od 5. 3. 2010 do 23. 8. 2010 si odporca 1/ objednal u navrhovateľa dodanie sklárskych výrobkov
na základe vyššie citovaných písomných objednávok doručených navrhovateľovi prostredníctvom
telefaxu. Navrhovateľ odporcovi 1/ objednaný tovar riadne a včas dodal tak, ako to vyplýva aj z
dodacích listov predložených navrhovateľom. Kúpnu cenu dodaného tovaru fakturovanú navrhovateľom

vyššie citovanými faktúrami v celkovej v sume 73 683 Eur odporca 1/ navrhovateľovi riadne a včas
neuhradil. Dňa 22. 9. 2010 odporca 1/ zaplatil navrhovateľovi z titulu úhrady citovanej kúpnej ceny
sumu 207 Eur, pričom ako variabilný symbol uviedol faktúru číslo XXXXXXX, ktorá bola vystavená na
sumu 1686 Eur. Po zaplatení tejto čiastky teda ku dňu rozhodovania súdu predstavoval dlh odporcu 1/
voči navrhovateľovi sumu 73 476 Eur. Nakoľko ku dňu rozhodovania súdu odporca 1/ kúpnu cenu za
prevzatý tovar riadne a včas v deň jej splatnosti neuhradil, súd odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní v celom rozsahu. Nakoľko odporca v 1/ rade sa
so splnením svojich záväzkov voči navrhovateľovi dostal do omeškania, súd navrhovateľovi priznal aj
uplatnený úrok z omeškania.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výška úrokov z omeškania sa mení každý kalendárny polrok v

závislosti od repo sadzby stanovenej ČNB. Nie je preto možné presne vyčísliť výšku úroku z omeškania
do budúcnosti vzhľadom na to, že ČNB môže zmeniť svoju repo sadzbu, čím sa zmení aj výška
úrokov z omeškania, ktoré má dlžník zaplatiť. Repo sadzba ČNB od 7.12.2009 do 6.5.2010 bola
stanovená vo výške 1%. Repo sadzba ČNB od 7.5.2010 je stanovená vo výške 0,75 %. V prípade
omeškania, ktoré nastalo od 28.4.2005 do 30.06.2010 bude teda výška úroku omeškania premenlivá

v závislosti od repo sadzby ČNB. Omeškanie začalo prvým dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry,
výšku úroku z omeškania možno teda určiť nasledovne: od 1.1.2010 do 30.6.2010 vo výške 8% od
1.7.2010 do 31.12.2010 vo výške 7,75 % od 1.1.2011 do 30.6.2011 vo výške 7,75% od 1.7.2011 do
31.12.2011 vo výške 7,75 %. Ak nastalo omeškanie s plnením peňažného záväzku po 1.7.2010, na
výpočetúrokovzomeškaniasavzťahujeNariadenievládyČRč.33/2010Sb.,ktorýmsameníNariadenie

vlády ČR č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úroku z omeškania a poplatku z omeškania
podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto nariadenia výška úroku z omeškania zodpovedá výške
repo sadzby Stanovenej Českou národnou bankou (ČNB) za posledný deň kalendárneho polroka, ktorý
predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov. V
prípade omeškania, ktoré nastalo po 1.7.2010 teda_výška úroku z omeškania zostáva nemenná počas

celej doby omeškania. Dňa 30.6.2010 predstavovala repo sadzba ČNB 0,75 %. Z toho vyplýva, že ak
omeškanie nastalo od 1.7.2010 do 31.12.2010, úrok z omeškania bude vo výške 7,75 % ročne.

Pokiaľ ide o odporcu 2/ navrhovateľ žiadal súd, aby odporcovi 2/uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
uplatnenú pohľadávku ako spoludlžníkovi odporcu v 1/, keďže podľa jeho názoru odporca 2/ svojím

Čestným prehlásením zo dňa 26. januára 2011 pristúpil k vyššie citovanému záväzku odporcu 1/ na
zaplatenie kúpnej ceny za tovar prevzatý od navrhovateľa v období od 5. 3. 2010 do 23. 8. 2010.

Pre poriadok je potrebné uviesť, že v tomto prípade súd v zmysle vyššie uvedeného posudzoval podľa
práva SR.

Podľa ust.§ 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak súd posudzuje platnosť právneho úkonu, jeho účinky, dôsledky

jeho zrušenia a pod., kľúčový význam má vyriešenie základnej otázky, či vôbec došlo k právnemu
úkonu. Ak zo skutkových okolností nemožno usúdiť na právny úkon, potom nemožno uvažovať ani
o dôsledkoch takéhoto úkonu, ktoré inak objektívne právo s takým úkonom pravidelne spája. Ak niet
právneho úkonu, vznikajú úplne odlišné následky v hmotnoprávnej sfére dotknutých subjektov. Právny
úkon, ako to vyplýva z dikcie zákona, je určovaný:

- prejavom vôle,
- zameraním tohto prejavu vôle,
- vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo, a to je v podstate to isté, smeruje
k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú.Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu.
Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Inak niet právneho úkonu. Aj
keď je vôľa psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle

sa musí skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne
okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu.
Na druhej strane právny význam nemožno priznať motívu prejavenej vôle (vnútorná pohnútka), okrem
prípadu, ak by bol - pri prejave vôle - súčasťou právneho úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej
vonkajšieho manifestovania. Táto forma však musí byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom,

akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu
(non negotium).

Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka

(1)Prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môžesastaťvýslovnealeboinýmspôsobom

nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust.§40 Občianskeho zákonníka

(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré
osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa ust.§ 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa ust. § 43a ods.1) a 2) Občianskeho zákonníka

(1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám,
je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa
navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

(2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže
navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s
návrhom.

Podľaust.§43bods.1písm.b)Občianskehozákonníkanávrh,ajkeďjeneodvolateľný,zanikáuplynutím

primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré
navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo

Podľa ustálenej súdnej praxe prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť
zmluvu. Návrh na uzavretie zmluvy ako jednostranný právny úkon musí spĺňať tieto zákonné znaky:

1. Prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy. Z tohto dôvodu nemožno považovať za perfektný
návrh na uzavretie zmluvy (oferta), pokiaľ nie je výslovný a urobený s vážnym úmyslom uzavrieť zmluvu(napr. zaslanie ponukového listu, v ktorom je naznačená možnosť uzavrieť zmluvu, avšak až za neskôr
konkretizovaných podmienok, ktoré nie sú v ponuke, spravidla nemožno považovať za perfektný návrh).

2. Návrh musí byť adresný, t.j. musí byť určený jednej alebo viacerým konkrétnym osobám s ponukou
na konsens (na účasť na zmluve).

3. Návrh musí byť určitý, t.j. obsah tohto konsensu musia tvoriť aspoň podstatné obsahové náležitosti
zmluvy.

4. Z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho
prijatia.

V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú
je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou

účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako
inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za
pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že
táto skutočnosť nenastala.

Pokiaľ ide o odporcu 2/ z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca 2/ bol v
rozhodnom období od 5. 3. 2010 do 23. 8. 2010 konateľom spoločnosti odporcu 1/, avšak v tejto
spoločnosti priamo fyzicky nevykonával povinnosti konateľa spoločnosti, ale tieto fyzicky vykonával 2.
konateľspoločnosti-pánA.N.,ktorýosobnedojednávalobchodyskonateľomspoločnostinavrhovateľa.
V období od 5. 3. 2010 odporca 1/ postupne prestal uhrádzať kúpnu cenu navrhovateľom dodaného

tovaru, čo viedlo konateľov týchto spoločností a to za navrhovateľa pána M. a za odporcu 1/ pána N.
ku zintenzívneniu ich vzájomných rokovaní ohľadom úhrady nesplatených záväzkov odporcu 1/ voči
navrhovateľovi. Potom, čo sa obchodné vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom 1/ zhoršili natoľko, že
odporca 1/ prestal odoberať tovar od navrhovateľa, navrhovateľ cestou svojho konateľa pána M. začal
emailom komunikovať s odporcom 2/, ktorému cestou svojho právneho zástupcu a pána N. poslal aj

návrh dohody o uznaní a splatení dlhu, ktorý požadoval podpísať v mene odporcu 1/. Zaviazaným z
takejto dohody mal byť jednoznačne len odporca 1/. Navrhovateľ ani jeho konateľ nemali v úmysle s
odporcom 2/ uzatvoriť dohodu o pristúpení k záväzku odporcu 1/, ktorý mal tento voči navrhovateľovi ak
k uzatvoreniu takejto dohody nevyvinuli žiadnu iniciatívu. Tieto skutočnosti bez akejkoľvek pochybnosti
vyplynuli z jednoznačnej výpovede konateľa navrhovateľa na pojednávaní súdu konanom dňa 5. 9.

2013. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca 2/ z obavy ( pre rozhodovanie súdu v tejto
veci nebolo podstatné či o jeho obava bola dôvodná alebo dôvodná nebola ) pred hrubým správaním
sa p. M., z vlastnej iniciatívy, v záujme upokojiť nervozitu p. M. prameniacu z jestvujúcej peňažnej
pohľadávkynavrhovateľavočiodporcoviv1/avsúvislostisriešenímvzniknutejsituáciepodpísalČestné
prehlásenie zo dňa 26. januára 2011, ktoré ako sám uviedol, či už na pojednávaniach súdu, ale aj vo

svojej emailovej komunikácii s navrhovateľom ( zo dňa 11.12.2010), adresoval p. M. ako fyzickej osobe,
ktorej upokojenie chcel dosiahnuť (a nie navrhovateľovi). V konaní bolo nesporné, že menovanému p.
M. toto Čestné prehlásenie aj v skutočnosti doručil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zo samotného
písomného vyhotovenia Čestného prehlásenia zo dňa 26. januára 2011 nevyplýva komu toto čestné
prehlásenie bolo adresované, avšak táto skutočnosť vyplýva z vyššie citovanej emailovej komunikácie

medzi navrhovateľom a odporcom 2/ , ako aj zo samotnej výpovede pána M. na pojednávaní súdu. Z
vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že v čase keď predmetné čestné prehlásenie
odporcu 2/ bolo doručené pánovi M., tento nemal vôľu a úmysel či už vo svojom mene alebo v mene
navrhovateľa uzatvárať s odporcom 2/ dohodu o pristúpení k záväzku a takéto čestné prehlásenie bral
len ako takzvanú záruku, že odporca 1/ si svoje záväzky voči navrhovateľovi splní. Tieto skutočnosti

vyplývajú aj zo samotnej výpovede pána M. na pojednávaní súdu dňa 5. 9. 2013, ktorý na otázku sudcu
akédôsledkyvyvodzovalztakéhotovyhlásenia jednoznačneuviedol,žečestnýmvyhlásenímpovažoval
pohľadávku navrhovateľa za zabezpečenú. Pokiaľ ide o ďalšiu emailovú komunikáciu medzi plánom M.
a odporcom 2/, na ktorú poukazoval či už právny zástupca navrhovateľa alebo aj odporca 2/ je potrebnéuviesť, že podľa názoru súdu touto komunikáciou tieto subjekty sledovali len záujem upresniť termín
a spôsob úhrady dlhov odporcu 1/ voči navrhovateľovi. K takémuto upresneniu do rozhodovania súdu
však nedošlo. Pán M. vo svojej výpovedi pred súdom nepotvrdil, že listami zo dňa 8. 3. 2011 a 14. 3. 2011

mal vôľu prijať návrh odporcu 2/ na uzatvorenie dohody o prevzatí dlhu, ale z jeho výpovede vyplynulo,
že týmito listami vyzýval odporcu 2/ na upresnenie termínu úhrady dlhu. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal, že mal vôľu prijať aj keď neexistujúci návrh
odporcu 2/ na jeho pristúpenie k záväzku odporcu v 1/ rade.

Vzhľadom na vyššie uvedené je teda možné uzavrieť, že Čestné prehlásenie odporcu 2/ zo dňa
26.1.2011 nebolo návrhom na uzatvorenie zmluvy o pristúpení odporcu 2/ k záväzku odporcu 1/
voči navrhovateľovi, nakoľko odporca 2/ nemal vôľu takýto návrh voči navrhovateľovi prejaviť, nešlo
o právny úkon adresovaný navrhovateľovi ako veriteľovi pohľadávky voči odporcovi 1/, nakoľko to z
takéhoto písomného vyhotovenia čestného prehlásenia nevyplýva a nevyplynulo to ani z vykonaného
dokazovania a navrhovateľ nemal vôľu takýto i keď neexistujúci návrh odporcu 2/ prijať . Pre

poriadok je potrebné uviesť, že pokiaľ navrhovateľ vo vyjadrení sa k odporu odporcu 2/ voči vydanému
platobnému rozkazu tvrdil, že navrhovateľ návrh odporcu 2/ písomne prijal, a to výzvou právneho
zástupcu navrhovateľa zo dňa 16. 8. 2011, súd na takéto jeho tvrdenia neprihliadol, nakoľko navrhovateľ
napriek poučeniu zo strany súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. súdu nepredložil žiadnu plnú
moc, ktorou by Advokátsku kanceláriu H., Y. N.. N. V..Q.. splnomocnil, aby v jeho mene uzatváral

s odporcom 2/ dohodu o pristúpení k záväzku . Okrem toho z predmetnej listiny žiadnym spôsobom
nevyplýva, že by tento údajný právny zástupca navrhovateľa prejavil vôľu uzatvoriť s odporcom 2/
písomnú zmluvu o pristúpení k záväzku odporcu 1/ voči navrhovateľovi, nehovoriac o tom, že za včasné
prijatie návrhu bolo vzhľadom na vykonané dokazovanie a z neho preukázané pravidlá obchodného
styku medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade možné považovať len prijatie návrhu v lehote 3

dní odo dňa jeho doručenia druhej zmluvnej strane . Z týchto dôvodov keďže navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal , že odporca 2/ sa stala spoludlžníkom odporcu 1/ súd návrh
navrhovateľa voči odporcovi 2/ v celom rozsahu zamietol.

Keďže navrhovateľ bol voči odporcovi 1/ úspešný v celom rozsahu, súd odporcovi 1/v súlade s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj plnú náhradu trov konania,
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku k sume 4408,50 Eur a trov právneho zastúpenia
vyčíslených v súlade s ust. § 2, §13a, § 15, § 17 ods.1) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "Vyhláška"), za nasledujúcich 8
úkonov právnej služby:

i) Prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
ii) Písomné podanie na súd - Žaloba zo dňa 9.11.2011,
iii) Písomné podanie na súd - Vyjadrenie k odporu zo dňa 9.2.2012,
iv) Zastupovanie na pojednávaní dňa 5.9.2013,
v) Písomné podanie na súd - Vyjadrenie k predmetu konania zo dňa 24.9.2013,

vi) Zastupovanie na pojednávaní dňa 14.11.2013,
vii) Písomné podanie na súd - Vyjadrenie k predmetu konania zo dňa 17.12.2013,
viii) Zastupovanie na pojednávaní dňa 23.1.2014.

Výška istiny je 73.476,- EUR. Výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v

tejto veci je preto 572,61 EUR. Výška tarifnej odmeny za 8 úkonov právnej služby predstavuje 4.580,88
EUR. Celková výška tarifnej odmeny zvýšená o 20% DPH za 8 úkonov právnej služby je 5.497,06 EUR.

Režijný paušál za vyššie uvedené úkony právnej služby predstavuje:
O 8,89 EUR za rok 2011 (režijný paušál za rok 2011 je 7,41 EUR + 20% DPH),

O 9,16 EUR za rok 2012 (režijný paušál za rok 2012 je 7,63 EUR + 20% DPH),
O 9,37 EUR za rok 2013 (režijný paušál za rok 2013 je 7,81 EUR + 20% DPH),
O 9,65 EUR za rok 2014 (režijný paušál za rok 2014 je 8,04 EUR + 20% DPH).
Výška režijného paušálu za všetky úkony v jednotlivých rokoch predstavuje:
- 17,78 EUR za rok 2011 (2 x 8,89 EUR),

- 9,16 EUR za rok 2012 (1 x 9,16 EUR),
- 37,48 EUR za rok 2013 (4 x 9,37 EUR),
- 9,65 EUR za rok 2014 (1x 9,65 EUR);
t.j. celkom sumu vo výške 74,07 EUR.Celková výška tarifnej odmeny zvýšená o režijný paušál tak predstavuje sumu 5.571,13 EUR.

1. Náhrada cestovných výdavkov
Súd navrhovateľovi priznal aj v súlade s ustanovením § 16 ods. 4 vyhlášky nárok na náhradu
preukázaných cestovných výdavkov nasledovne:
O Cesta autom z Bratislavy do Galanty a späť (spolu 118 km) dňa 5.9.2013 vo výške 33,38 EUR:
Podľa údajov uvedených v osvedčení o evidencii je spotreba vozidla značky Land Rover, ktoré bolo

použité na cestu na pojednávanie, 8,8 litrov na 100 km, t.j. 0,088 litrov na 1km jazdy. Vzdialenosť z
Bratislavy do Galanty predstavuje 59 km, to znamená, že spiatočná cesta predstavuje 118 km. V zmysle
Opatrenia č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové
vozidlá vo výške 0,183 EUR.
Vsúladesustanovením§7ods.5Zákonaocestovnýchnáhradáchsapoužijenavýpočetcenapohonnej

látky,ktoráplatilavčasenástupunacestuzistenáŠtatistickýmúradom.Vtýždniod2.9.2013do8.9.2013
bola cena jedného litra motorovej nafty vo výške 1,405 EUR. To znamená, že cestovné za cestu na
pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 5.9.2013, predstavuje [(0,088 l/km x 118 km x 1,405 EUR/km =
11,789 EUR) + (118 km x 0,183 EUR/km = 21,594)] = 33,38 EUR.
O Cesta autom z Bratislavy do Galanty a späť (spolu 118 km) dňa 14.11.2013 vo výške 31,46 EUR:

Podľa údajov uvedených v osvedčení o evidencii je spotreba vozidla značky Opel Corsa, ktoré bolo
použité na cestu na pojednávanie, 5,8 litrov na 100 km, t.j. 0,058 litrov na 1km jazdy. Vzdialenosť z
Bratislavy do Galanty predstavuje 59 km, to znamená, že spiatočná cesta predstavuje 118 km. V zmysle
Opatrenia č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové

vozidlá vo výške 0,183 EUR.
V súlade s ustanovením § 7 ods. 5 Zákona o cestovných náhradách sa použije na výpočet cena
pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na cestu zistená Štatistickým úradom. V týždni od 11.11.2013
do 17.11.2013 bola cena jedného litra 95-oktánového benzínu vo výške 1,441 EUR. To znamená, že
cestovné za cestu na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.11.2013, predstavuje [(0,058 l/km x 118

km x 1,441 EUR/km =9,862 EUR) + (118 km x 0,183 EUR/km = 21,594)] = 31,46 EUR.
O Cesta autom z Bratislavy do Galanty a späť (spolu 118 km) dňa 23.1.2014 vo výške 31,61 EUR:
Podľa údajov uvedených v osvedčení o evidencii je spotreba vozidla značky Opel Corsa, ktoré bolo
použité na cestu na pojednávanie, 5,8 litrov na 100 km, t.j. 0,058 litrov na 1km jazdy. Vzdialenosť z
Bratislavy do Galanty predstavuje 59 km, to znamená, že spiatočná cesta predstavuje 118 km. V zmysle

Opatrenia č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové
vozidlá vo výške 0,183 EUR.
V deň pojednávania boli čerpané pohonné hmoty pri cene jedného litra 95-oktánového benzínu vo výške
1,464 EUR. To znamená, že cestovné za cestu na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.1.2014,

predstavuje [(0,058 l/km x 118 km x 1,464 EUR/km =10,02 EUR) + (118 km x 0,183 EUR/km = 21,594)]
= 31,61 EUR.
Celková výška náhrady cestovných výdavkov tak predstavuje sumu 96,45 EUR.

2. Náhrada za stratu času

O vo výške 52,04 EUR za čas strávený cestou autom z Bratislavy do Galanty (cca 50 min.) a späť v
trvaní 4 x začatá polhodina za účelom zastupovania Žalobcu na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa
5.9.2013,
O vo výške 52,04 EUR za čas strávený cestou autom z Bratislavy do Galanty a späť v trvaní 4 x začatá
polhodina za účelom zastupovania Žalobcu na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.11.2013,

O vo výške 53,60 EUR za čas strávený cestou autom z Bratislavy do Galanty a späť v trvaní 4 x začatá
polhodina za účelom zastupovania Žalovaného na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.1.2014.
Celková náhrada za stratu času predstavuje sumu vo výške 157,68 EUR.
Spolu trovy právneho zastúpenia v sume 5 825,26 Eur.

Pokiaľ ide o odporcu 2/ o trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.,
avšak, nakoľko odporca 2/ si trovy konania nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia a zo súdneho spisu mu trovy nevyplývali ( § 151 ods.1) a 2) O.s.p.), súd mu náhradu trov
konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.