Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314206296
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314206296.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: F.. N. A., rod. N.Á., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX J., E. XXX/XX, zast. Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom so sídlom 924 01 Galanta, Vajanského
1520, proti odporcovi: S. G., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX Š., X. XXX/X, o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v konaní o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok
za podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaním zo dňa 19. 5. 2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 5. 2014 a doplneným
dňa 18. 6. 2014 žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží odporcovi povinnosť

vysťahovať sa z bytu č. XX, vo vchode č. X na X. poschodí bytového dumu na X. ul. č. XXX, XXX XX Š.,
kat. úz. Š., obec Š., okres Š., postavenom na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
692 m2, zapísané na LV č. XXXX, evidovaný katastrálnym odborom OÚ Šaľa, vypratať z tohto bytu
všetkyhnuteľnéveci,ktorésemvniesolazdržaťsaakéhokoľvekužívaniatohtobytuaždoprávoplatného
rozhodnutiavovecisamej,atoihneďpodoručenítohtopredbežnéhoopatreniaarozhodolvovecisamej.

Navrhovateľka spolu s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podala aj návrh vo veci
samej - návrh na vypratanie bytu. Petit samotného návrhu je absolútne totožný s petitom návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia.

K návrhu navrhovateľka pripojila list vlastníctva, Notársku zápisnicu spísanú pred notárom Ondrejom
Ďuriačom, notárom so sídlom v Bratislave, pod spisovou značkou N 446/2012, NZ 15245/2012, NCRls
15617/2012 zo dňa 26. 4. 2012, výzvu adresovanú odporcovi na vypratanie bytu zo dňa 17. 12. 2012
spolu s doručenkami, ktorú odporca prevzal dňa 19. 12. 2012, trestné oznámenie podané na odporcu
dňa 16. 1. 2013 a Rozsudok Okresného súdu Galanta pod spisovou značkou 2T/71/2013 zo dňa 22. 10.

2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22. 10. 2013.

Z priložených listinných dôkazov má súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľka nadobudla
do výlučného vlastníctva byt špecifikovaný v prvom odseku tohto odôvodnenia a to v dobrovoľnej
dražbe. Po nadobudnutí vlastníckeho práva odporkyňa listom zo dňa 17. 12. 2012 vyzvala odporcu
na bezodkladné vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti, ktorú výzvu prevzal odporca dňa 19. 12.
2012, na ktorú však nijakým spôsobom nereagoval a byt nevypratal. V dôsledku toho dňa 16. 1. 2013

navrhovateľka podala voči odporcovi trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v Galante, v dôsledkučoho Okresný súd Galanta následne rozhodol dňa 22. 10. 2013 Rozsudkom pod spisovou značkou
2T/71/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 10. 2013, tak, že obvineného S. G.H., narodeného
XX. X. XXXX v Š., bytom Š., X.Á. X, uznal vinným, že ako syn predchádzajúcej majiteľky vyššie

uvedeného bytu do rozhodnutia súdu byt nevypratal a naďalej ho užíva, a teda neoprávnene užíva byt
iného, čím spáchal prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru
podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Za uvedený prečin bol od odsúdený na trest povinnej práce v
trvaní 100 hodín. Ani napriek tomuto rozsudku odporca do dnešného dňa byt nevypratal, naďalej ho
užíva, pričom neplatí ani zálohové platby za užívanie bytu a byt užíva bez právneho dôvodu spolu

so svojou rodinou. Užívaním tohto bytu vzniká navrhovateľke bezprostredne hroziaca a trvajúca ujma,
ktorá spočíva v tom, že navrhovateľka je v dôsledku neoprávneného užívania bytu zo strany odporcu
vylúčená z užívania bytu, ktorý jej vlastnícky patrí, čím dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva
navrhovateľky k bytu, keďže nemôže realizovať jedno z oprávnení vyplývajúce z vlastníckeho práva
a to byt užívať, prípadne postúpiť užívanie bytu inej osobe. Odporca navrhovateľke za užívanie bytu
neplatí žiadnu odplatu, čím dochádza na strane navrhovateľky k majetkovej ujme (škode), keďže sama

nemôže byt užívať a nemôže ani za odplatu alebo bezodplatne postúpiť užívacie právo ho inej osobe.
Navrhovateľka uhrádza všetky náklady spojené s užívaním bytu, pričom uhradila aj nedoplatok vo výške
3595,75 eura v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov za služby spojené s užívaním bytu za roky
2012, 2013 a 1. štvrťrok roku 2014. Na strane odporcu dochádza tak k bezdôvodnému obohateniu
na úkor navrhovateľky a neoprávneným užívaním bytu bez právneho dôvodu a bez toho, aby za to

platil odplatu. Navyše navrhovateľka musí čeliť aj výčitkám zo strany Spoločenstva vlastníkov bytu,
ktoré jej avizuje, že konaním odporcu dochádza k porušovaniu práv ostatných vlastníkov bytov, keď
odporca im spôsobuje škody na ich majetku a to predovšetkým vytápaním bytov iných vlastníkov.
Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva aj v tom, že každodenne dochádza k narastaniu
sumy bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľky, dochádza k ujme navrhovateľky v

smerenemožnostiužívaťbyt,ktorýjejvlastníckypatrí,navrhovateľkevznikajúnákladyzaslužbyspojené
s užívaním bytu napriek tomu, že v dôsledku konania odporcu byt nemôže užívať.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p., Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 4, 6, 8 a 9 O.s.p. (1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

(2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o

odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa,
k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných
predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh
musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti,
alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené.

Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

(4) O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd
bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

(6) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia
pojednávania.

(8) O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo
predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo
zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani
prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené

predbežné opatrenie.(9) Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho
vydania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 123 OZ, Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon.
Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať,

požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej
veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje
medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah
a požíva rovnakú ochranu.

Oprávnenie vec držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu

vlastníckeho práva. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebo výrobnú (podnikateľskú)
spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať. V druhom prípade
môže vec neužívať bez jej ďalšieho využitia alebo jej užívanie prenechať inému. Oprávnenie s vecou
nakladať (ius disponendi) je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným
spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä

zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi (napr. závetom), prípadne aj opustením veci. Vlastník
je zásadne oprávnený vec aj zničiť, pravda, ak mu v tom nebráni zákon (porov. § 248 TZ).

Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Ustanovenie §-u 126 OZ upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak

(dovolená svojpomoc a ochrana poskytovaná orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany
vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Východiskom pre súdnu ochranu je
ustanovenie § 4 OZ, ktorá je zdôraznená aj v procesnom predpise (pozri § 3 O.s.p.). Súdnu ochranu
vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci
(actio reivindicatio), alebo zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na plnenie

a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky
vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu
porušovania oprávnení vlastníka.

Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava
vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie

je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového
spoluvlastníka. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany (§ 154 ods. 1 O.s.p.).
Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom
aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná
povinnosť na náhradu škody. Žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby

rozhodnutiesúdubolomožnévykonaťpodľaustanovenízákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Vlastnícka žaloba o vydanie veci (reivindikácia) môže mať
úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo (táto žaloba je právnym prostriedkom
ochrany vlastníka), a vtedy, ak preukáže, že mu vec žalovaný zadržiava neprávom.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j.

musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenieprostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne
ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku
nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní

o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je
daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov do doby než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej
ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod

potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je svojím obsahom univerzálne. Pripúšťa nariadiť
dočasné zabezpečenie s cieľom upraviť pomery účastníkov, ale aj vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu
súdneho rozhodnutia. Podstata tohto predbežného opatrenia sa sústreďuje do troch výrokov:

- odporca má niečo vykonať, t.j. má konať tam, kde by v skutočnosti nekonal. Súd nariaďuje pozitívne

alebo aktívne konanie, ktorým sa sleduje najmä procesné zabezpečenie osvedčeného nároku,

- odporca sa má niečoho zdržať, t.j. vznikne mu povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia,
ktorým zasahuje do právnych vzťahov žalobcu, bez toho, aby súd žalovanému nariadil nejaké konkrétne
opatrenie. Ponecháva sa na žalovaného, aby prijal účinné opatrenie a jeho dôslednosť sa skúma až v
prípadnom nútenom výkone takého predbežného opatrenia,

- odporca má niečo znášať, t.j. musí strpieť určité obmedzenia, ktorých jadro spočíva v tom, že sa
obmedzí výkon jeho vlastníckych práv, prípadne iných vecných práv na účely použitia veci na súdom
určený účel.

Obsahom výroku takého druhu predbežného opatrenia je vždy iba právna povinnosť uložená
žalovanému (odporcovi), a to vylučuje, aby sa predbežným opatrením priznávalo (nielen deklarovalo)

právo alebo oprávnenie pre navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené, súd mal za preukázané, že v prejednávanej veci nie je možné vyhovieť návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. Po zistení procesnej ako aj hmotnoprávnej stránky prejednávanej
veci súd zistil, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal aktívne legitimovaný účastník proti
pasívne legitimovanému účastníkovi, avšak nariadeniu predbežného opatrenia bráni tá skutočnosť, že

navrhovateľka sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha takého istého rozhodnutia,
ako návrhom vo veci samej. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd predbežným opatrením nemôže
rozhodnúť tak, ako bude rozhodovať vo veci samej, súd môže poskytnúť len takú ochranu a tým právam
účastníka konania, ktoré porušenie by bolo neodvrátiteľné a nenapraviteľné a kedy je navrhovateľka
vystavená bezprostredne hroziacej ujme a nenapraviteľnej ujme. Po preštudovaní listinných dôkazov a

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd zistil, že navrhovateľke konaním odporcu nevzniká
nenapraviteľná ujma ani jej bezprostredne nehrozí a hoci súd nespochybňuje, že pokiaľ odporca neplatí
odplatu za užívanie bytu, a túto musí hradiť navrhovateľka bez toho, aby mala možnosť realizovať svoje
vlastnícke právo, vzniká jej škoda, respektíve bezdôvodné obohatenie odporcu, tieto negatívne dôsledky
je však možné napraviť riadnym súdnym konaním (pokiaľ odporca dobrovoľne nevráti bezdôvodné

obohatenie alebo nenahradí vzniknutú škodu).

Keďže súd z vykonaného dokazovania zistil, že nie sú dané dôvody na nariadenie predbežného
opatrenia, rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.Súd zároveň navrhovateľku zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh s poukazom na
§ 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a
položku 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Výška súdneho poplatku je určená na sumu 33,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.