Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/122/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211010198
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Blažovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7211010198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIIvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanielyBlažovskejaprísediacich

Ireny Herichovej a Michala Čipkalu v trestnej veci obžalovaného M. Y. pre zločin podľa § 326 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 9. januára 2015 v
Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného M. Y., nar. X.XX.XXXX v G., trvale
bytom G., D. H. XX spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 21.10.2013 sp.
zn. 4Pv 734/2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/,

písm. h/, písm. j/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že
dňa 21.3.2009 v čase medzi 11.05 hod. až 11.40 hod. v Košiciach na ul. Moldavskej ako člen
Pohotovostnej motorizovanej hliadky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach zadržal mal. H..., nar. XX.X.XXXX a následne na Sídlisku Luník IX zadržal mal. L.
G.., nar. XX.XX.XXXX a mal. O. N.., nar. XX.X.XXXX, ktorých počas prevozu služobným motorovým
vozidlom zn. Nissan Navara smerom na Obvodné oddelenie Košice - Juh, v rozpore s ustanovením § 8
ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v rozpore s ustanovením

§ 48 ods. 3 písm. a/, písm. e/, písm. g/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov, fyzicky napadol a to tak, že týchto v zadnej časti služobného motorového vozidla
udieral rukou do oblasti tváre,
nakoľko skutok nie je trestným činom

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodených H. R., nar. XX.X.XXXX v G., bytom G.,
C. XX, L. G., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom G., C. XX a O. N., nar. XX.X.XXXX v G., bytom G., C. XX

s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z
prípravného konania, výsluchom svedkov - poškodených a svedkov, prečítaním znaleckých posudkov
a listín obsiahnutých v spise a uzavrel tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný M. Y. v prípravnom konaní poprel, že by sa bol voči poškodeným dopustil trestnej činnosti
a na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 257 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je

nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Využil svoje zákonné právo a pred súdom odoprel
vypovedať, preto bola na návrh prokurátora prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania.
Do tejto obžalovaný uviedol, že dňa 21.3.2009 vykonával s kolegom D. hliadkovú službu na služobnom
motorovom vozidle zn. Volkswagen Golf, kde jeho kolega bol vodičom. Približne o 11,00 hod. reagovalina výzvu operačného dôstojníka, že niekde medzi obchodnými centrami Hornbach, Baumax a Cassovia
malo dôjsť k lúpežnému prepadnutiu staršej ženy a nakoľko sa v tom čase nachádzali poblízku, na
ulici Jedlíkovej, odobrali sa k označeným centrám. Neznámy muž im ukázal, ktorým smerom unikli

páchatelia a aj on sám zbadal jedného z nich, vystúpil z vozidla a asi po dvadsať minútovej naháňačke,
keď páchateľ zrazu zastal na jeho opakované výzvy a so sklonenou hlavou sa pobral smerom k nemu,
tohto zadržal. Voči dolapenému páchateľovi nebolo potrebné použiť žiadne donucovacie prostriedky.
Páchateľa odovzdal kolegom, ktorí ho vyťažili, pričom sám uviedol päť mien spolupáchateľov lúpeže.
Medzitým si obžalovaný očistil obuv a pretože bol po behu vo výstroji príslušníka PMJ značne unavený,

šiel si oddýchnuť k služobnému vozidlu. Všetky prítomné hliadky sa odobrali služobnými vozidlami na
Luník IX, on šiel s kolegom D., páchateľ v ich aute nebol. Na Luníku IX našli v bloku dvoch páchateľov
a jedného doniesla sama matka bijúc ho po hlave. Situáciu na Luníku IX zachytila kamera TA3, ktorá
tam bola pretože bol deň volieb. So zadržanými páchateľmi sa odobrali na OO PZ Košice - Juh. On
šiel v služobnom motorovom vozidle psovodov, z taktických dôvodov sedel za šoférom, ktorým bol O.
O.. Nebol si istý, či vo vozidle bol aj kolega G., avšak na zadnom sedadle sedel vedľa neho jeden

z páchateľov. Počas jazdy v úseku tzv. Milionárskej štvrti zbadal ako sa v smere k sídlisku Luník IX
približovali dve osoby zodpovedajúce popisu chýbajúcich podozrivých. Po zastavení z vozidla vybehol
a spolu s kolegom G. chytili aj spomenutých dvoch. Následne sa v kolóne policajných vozidiel presúvali
na OO PZ Košice - Juh. Zadržané podozrivé osoby sedeli vo vozidle na zadnom sedadle vedľa neho,
počascelejcestysanavzájomobviňovali,smialisaaneboldôvodnapoužitiedonucovacíchprostriedkov

voči nim. Vedľa vodiča O. sedel pravdepodobne kolega G., on sedel za šoférom a po jeho pravej
ruke traja zadržaní podozriví. Ich mená obžalovaný uviesť nevedel, resp. jeden z nich mal byť R.,
jeden pravdepodobne N., mená k osobám ale priradiť nevedel. Obžalovaný mal oblečený olivovzelený
komplet, taktickú vestu, na hlave čierny baret, v nepriestrelnej veste mal pomôcky ako pokutové bloky,
signalizačnú lampu, obušok, kuklu a bol vyzbrojený služobnou zbraňou. Bolo teplo, zvlášť po naháňačke

ktorú absolvoval, preto nemal na rukách rukavice. Počas prepravy podozrivých nedošlo v služobnom
vozidle k žiadnemu protiprávnemu konaniu zo strany policajtov voči podozrivým ani k žiadnemu inému
incidentu.TvrdeniepoškodenéhoO.N.spočívajúcevtom,žehoudrelpäsťoudotváre,žepotompravým
lakťom udrel do tváre L. G. ani tvrdenie poškodeného L. G., že ihneď po nastúpení do vozidla ho mal
udrieť rukou, na ktorej mal čiernu rukavičku a O. N. taktiež do úst alebo inde do tváre, sa nezakladá na

pravde. Ani jeden z poškodených, ktorých prevážali motorovým vozidlom, nemal žiadne zranenie, nikto
sa nežiadal na ošetrenie a neskôr si vyšetrovateľ prevzal osoby bez zranenia. Obžalovaný poukázal
na stiesnený priestor v zadnej časti vozidla, na to, že vozidlo sa celý čas presúvalo tzv. vrzom, pričom
kvôli jeho nestabilite sa všetci museli držať aby ich to nehádzalo, takže nemohol ani uskutočniť pohyb
v zmysle úderov tak, ako to uvádzali poškodení. Taktiež poukázal na svoju telesnú konštrukciu, kde v

prípade, ak by voči zadržaným zakročil tak, ako to oni popisovali, bol by im spôsobil vážne zranenia.
Ani jedno z tvrdení poškodených ohľadom ich fyzického napadnutia sa podľa obžalovaného nezakladá
na pravde. Obžalovaný poukázal na rozpory vo výpovediach poškodených vo vzťahu k trestnej veci
vedenej pod ČVS: SKIS-105/IS-3-B-2009, kde aj pri procesnom úkone rekognície boli značné rozpory vo
výpovediach poškodených. Počas prevozu na OO PZ Košice - Juh ich pravdepodobne len raz upozornil,

aby boli tichšie a aby sa držali, nakoľko medzi sebou hlasito rozprávali, celý čas sa navzájom obviňovali
a smiali sa.

Svedok - poškodený L. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že H. R. povedal obžalovanému, že on a O.
N. sú hore ako sa ide na Milionársku štvrť, kde ich aj obžalovaný chytil pri kríkoch a dal ich dozadu do

vozidla, v ktorom už bol H. R.. Obžalovaný si k nim prisadol, vedľa neho sedel O. N., na ňom sedel on
a vedľa nich H. R.. Okrem nich bol v aute ešte jeden policajt - šofér a vzadu jeden alebo dva psy. Ihneď
ako si sadli do auta, dal si obžalovaný na ruku čiernu rukavičku, najprv dal boxer do tváre O. N., potom
jemu do oblasti nosa, pričom nespôsobil im žiadne zranenie. H. R. nebil, avšak počas jazdy na nich troch
kričal, nevie presne čo. Jeho udrel obžalovaný pravou rukou dosť silno, po údere si obidvoma rukami

chytil tvár, ale nekrvácal a neplakal, neskôr na policajnej stanici Juh nikomu nenahlásil, že počas prevozu
bol napadnutý. Už keď ho policajt bral do auta mal z toho veľmi zlý pocit, bál sa, pretože jeho kamarát G.
ukradol kabelku, bol pri tom a všetci ušli, potom sa skrývali v kríkoch. On doposiaľ nebol súdne trestaný,
školu ukončil keď mal 16 rokov, stále býva s matkou, krátko brigádoval v Kosite, potom už zostal doma a
venuje sa hlavne sledovaniu filmov. Výpoveď poškodeného L. G. z hlavného pojednávania sa v podstate

zhoduje s jeho výpoveďou z prípravného konania. Odchýlky boli len v tom, že v prípravnom konaní
nevedel, či vo vozidle boli aj psy. Tiež uvádzal, že možno tam bol aj tretí policajt, ktorý nevie kde mohol
sedieť a že úder zo strany obžalovaného bol tak silný, že mu po ňom vyhŕkli slzy. V prípravnom konanítiež uviedol, že keď nastúpil do vozidla, na H. R. si nevšimol žiadne zranenie, nekrvácal R. a po údere
policajta ani on a ani N.. Rodičom nepovedal o tom, že ho policajt v aute zbil.

Svedok - poškodený O. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná ako policajta, ktorý
jeho a L. G. chytil na kopci ako je Milionárska štvrť, držal ich za uši a tak ich ťahal do veľkého policajného
auta. Dal ich sedieť dozadu, kde už bol H. R. a okrem neho aj jeden policajt - šofér. Obžalovaný si
prisadol k nim dozadu tak, že sedel za šoférom, nevedel už v akom poradí sedeli oni chlapci. Ihneď ako
si k nim prisadol začal ich biť, jemu dal do tváre lakťom alebo päsťou, G. dal buď facku alebo boxer,

nevie nevidel to, ale cítil ako sa policajt ku G. naťahoval a nevie či zbil aj H. R.. Nevedel si spomenúť
koľkokrát udrel policajt jeho a nepamätal si, či mal nejaké zranenie, ale na ošetrenie sa určite nežiadal.
Policajt ho však udrel dosť silno, bolelo ho to a celou cestou si držal tvár, ale modriny nemal, najprv
to cítil tak, že potrebuje ošetrenie ale keď už bol vonku na vzduchu, tak sa cítil lepšie. Z policajta mal
strach, lebo ihneď ako nastúpili do vozidla pýtal sa ich či okradli jeho babku, oni mu neodpovedali.
Poškodený O. N. na rozdiel od hlavného pojednávania v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný

udrel L. G. jedenkrát pravým lakťom asi do tváre. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či mal na ruke rukavicu.
Keď nastúpili do vozidla, kde už sedel H. R., žiadne zranenie si na ňom nevšimol, netiekla mu krv. V
ostatnom vypovedal v podstate tak, ako neskôr na hlavnom pojednávaní.

Svedok - poškodený H. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď utekali v smere od Hornbachu a

Baumaxu ku Kauflandu, zbadala ich jedna policajná hliadka, preto sa rozpŕchli každý iným smerom,
on konkrétne utekal k Optime, kde ho aj policajti chytili. Nepamätal sa na to, či medzi policajtmi bol aj
obžalovaný. Obžalovaného zbadal až vtedy, keď si k nemu prisadol do policajného auta na Luníku IX a
tak spolu išli na policajnú stanicu na Juh. On s obžalovaným sedel vzadu, iný policajt šoférova. Počas
jazdy zbadali v smere na Milionársku štvrť ďalších dvoch - O. N. a L. G., vozidlo zastavilo, obžalovaný

vystúpil a utekal za nimi, on zostal vo vozidle sám s vodičom. Keď chlapcov obžalovaný chytil, uchopil
ich za uši a doniesol k vozidlu, potom si nasadli k nemu a vedľa nich za vodiča si sadol obžalovaný.
Na jeho rukách sedel buď N. alebo Kroščen. Ešte predtým keď sedel s obžalovaným vzadu sám, si
obžalovaný natiahol rukavicu a dal mu facku, nevie prečo tak obžalovaný urobil. Keď pristúpili ďalší dvaja
jeho kamaráti, policajt si zase natiahol rukavicu a počas jazdy N. aj G. udieral do tváre buď päsťou alebo

im dával facky, pričom používal pravú ruku. Svedok nevedel, či v tom čase udieral aj jeho. Keď vystúpil
z policajného vozidla vypľul krv, ale na ošetrenie sa nežiadal on ani jeho kamaráti, lebo sa báli a boli v
strese z toho, že ich policajti chytili. Počas prevozu z Luníka IX boli vo vozidle aj psy, ale už si nepamätal
koľkí. Tým istým vozidlom ho previezli aj od Optimy na Luník IX. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
tiežuviedol,žedoposiaľboldvakrátsúdnetrestaný,vobidvochprípadochzalúpež.Vprípravnomkonaní

však poškodený H. R. uviedol, že ten policajt, ktorý s nimi sedel vzadu v aute ich celou cestou od Luníka
IX až na policajnú stanicu na Juhu neustále bil, dával im boxera aj facky, jemu dal dva alebo tri, O. N.
a L. G. dal viac, bil ich počas celej cesty, jeho nebil stále len kvôli tomu, že sedel od neho najďalej. Ten
istý policajt ho udrel aj počas prevozu od Optimy na Luník IX, kde dal si na ruku najprv rukavičku a dal
mu facku alebo boxer, keď žiadal od neho, aby povedal kde bývajú ostatní chlapci, ktorých nechytili.

Aj počas jazdy z Luníka IX na policajnú stanicu mal policajt čiernu rukavičku na jednej, na pravej ruke.
Údery boli silné, pri jednom si udrel hlavu o rám auta, aj O. N. to veľmi bolelo, povedal policajtovi, aby
ho nebil a celú tvár mal červenú. L. G. z toho počas jazdy aj plakal, bránil si rukami tvár pred ranami
policajta. Popritom im policajt niečo hovoril, ale on si už nepamätal čo. Všetkých troch ich udieral do
ľavej strany tváre tak, že vystrel svoju pravú ruku, dlaň zovrel v päsť a udieral. Po jednej facke mu aj

tiekla krv okolo úst a keď vystúpili z vozidla vypľul krv. Nevedel, či policajti, ktorí sedeli vo vozidle vpredu
či títo videli ako ich vzadu bil. Vo vozidle sa prevážali dva alebo tri psy.

Všetci traja vyššie označení poškodení uplatnili v trestnom konaní prostredníctvom svojej
splnomocnenkynenáhradunemajetkovejujmy,ktoráimbolaspôsobenátrestnýmčinom,každývovýške

po 200,00 €, za psychické a fyzické utrpenie, ktoré prežili.

Svedok - poškodený L. G., st., na hlavnom pojednávaní uviedol, že policajti prišli na Luník IX a hľadali
chlapcov, ktorí prepadli starú ženu. Jeho syna L. G. nenašli doma, ale neskôr ho niekde chytili. Keď sa v
ten večer syn vrátil domov, on už spal, lebo bolo okolo polnoci, ale na druhý deň mu syn povedal, že ho

zbili už v aute, nepovedal ako ho zbili a kto ho zbil a nepovedal ani koľko bolo v tom aute policajtov. Bol
červený na tvári z jednej aj z druhej strany, ale zranenia neboli vážne, preto neboli so synom u lekára.
Poškodený v prípravnom konaní uviedol, že nevie o tom, že by bol jeho syn L. G. fackovaný, resp. zbitý
v policajnom aute v čase, keď ho s ostatnými chlapcami chytili a viezli na policajnú stanicu kvôli lúpeži.Svedkyňa - poškodená V. Z., matka L. G., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že policajti prišli pre deti
na Luník IX, odviezli ich a potom pre nich šli rodičia na policajnú stanicu. So synom sa nerozprávala o

tom ako ich previezli, nevedela teda, čo sa počas prevozu chlapcov dialo v policajnom aute. Keď syn
prišiel večer domov, mal červené ústa, ale nekrvácal. V prípravnom konaní uviedla, že zranenia nemal,
preto s ním ani na ošetrení nebola. Až neskôr, keď sa o udalostiach z toho dňa dozvedela z televízora
ukázal jej zranenia po uhryznutí psami na nohe. Rozpor vo svojich výpovediach odstránila na hlavnom
pojednávaní tak, že si už nepamätá ako to bolo, teda či mal alebo nemal zranenú tvár.

Svedkyňa - poškodená F. Z. sa ku skutku na hlavnom pojednávaní vyjadriť nevedela. Nepamätala si,
či syn O. N. jej hovoril niečo k okolnostiam prevozu na Obvodné oddelenie PZ Košice - Juh. Svedkyňa
vypovedala rovnako aj v prípravnom konaní, kde naviac uviedla, že syn nemal zranenia a teda nebol
na lekárskom ošetrení. Vie len toľko, že policajti mali biť jej syna na policajnej stanici, ale syn jej o tom
veľmi hovoriť nechcel.

Ani svedok - poškodený H. R. sa na hlavnom pojednávaní ku skutku vyjadriť nevedel. O tom, že jeho
syn H. R. bol zbitý v policajnom aute sa dozvedel od svojej manželky Y. R., ktorá keď prišli policajti na
Luník IX sa išla pozrieť k policajnému autu, v ktorom videla ich syna so zakrvavenými perami. Keď sa
v ten večer vrátil syn domov, on už spal, ale na druhý deň ráno si všimol, že mal opuchnuté pery a

asi aj jedno líce. Vie ale, že v ten istý deň sa na policajnej stanici museli deti fackovať a bozkávať sa
navzájom.Vtomčase,tedavroku2009,malisosynomH.výchovnéproblémy,vymeškávalvškoleamal
neospravedlnenéhodiny,začobolionajjehomanželkaodsúdenínapodmienečnýtrestodňatiaslobody.
Z. bol niekoľkokrát súdne trestaný za trestný čin lúpeže, vykonal 30 mesačný trest odňatia slobody,
odvtedy žije slušným životom a má družku. V podstate zhodne vypovedal aj v prípravnom konaní, syn

sa mu nezmienil o tom, čo sa dialo v policajnom aute počas prevozu. Syn sa neskôr podrobil nejakému
vyšetreniu kvôli bolestiam hlavy, ktoré mal z toho, ako ho na príkaz policajta na policajnej stanici G. R.
udrel lopatou po hlave.

Svedkyňa - poškodená Y. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si pamätá na to, ako bol na ulici G.

krik a ako sa dozvedela, že jej syna H. R. zobrali policajti a že je v ich aute. Utekala vonku a opýtala sa
obžalovaného čo robí jej syn v aute a prečo je skrvavený. Obžalovaný jej povedal, aby sa nestarala a
aby odišla. Syn H. jej z auta zakýval a naznačil, aby nič nehovorila aby odišla. Podľa nej sa syn bál, aby
ho nezbili ešte viac. Policajti vo vchode na C. XX hľadali ďalších chlapcov, potom sa vrátili k autám a
odišli. Ona sama odniesla G. R. a P. C. k policajným autám, aby ich policajti zobrali. V policajnom vozidle

si jej syn držal zakrvavené ústa rukou. Večer po návrate domov jej nehovoril nič, ale na druhý deň jej
povedal, že policajti ho zbili v aute aj vonku po tom ako ich chytili. Sťažoval sa na bolesť hlavy a žmurkal
očami, robí tak doteraz. Na lekárskom ošetrení neboli, už bolo neskoro. Nevedela sa vyjadriť k tomu,
ktorí policajti odviezli jej syna z Luníka IX, nakoľko všetci mali kukly. V tom vozidle však odviezli jej syna
samého, G. R. a P. C. zobrali iným autom. Aj keď mali policajti na hlavách kukly vie, že to bol obžalovaný,

ktorý jej povedal, aby sa nestarala čo je s jej synom a aby odišla, nakoľko opoznala ho podľa očí a rúk.

Svedok P. G. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne uvádzal, že vykonával službu s
kolegom O. O., keď boli vyslaní k OC Hornbach, resp. k jeho blízkosti, kde malo dôjsť k lúpežnému
prepadnutiu ženy rómskymi deťmi. V blízkosti OC Hornbach bol chytený jeden z páchateľov, tohto

mal zadržať obžalovaný M. Y.. Zadržaná osoba bola umiestnená do ich služobného vozidla zn. Nissan
Navara, ktoré je prispôsobené na prevoz psov, ktoré sa v tom čase aj nachádzali v oddelenom priestore
služobného vozidla v počte 4. Odtiaľ sa premiestnili na Luník IX, nakoľko zadržaný uviedol, že ostatné
osoby ušli tým smerom. Cestou na Luník IX nedochádzalo k žiadnemu protiprávnemu konaniu voči
zadržanej osobe, pričom vo vozidle na zadnom sedadle sedel s podozrivým aj obžalovaný. Na Luníku

IX boli zadržaní ďalší traja podozriví, ktorí však boli umiestnení do iných služobných vozidiel. Z Luníka
IX odchádzali tak, že O. sedel na mieste vodiča, nakoľko riadil vozidlo, on sedel vedľa neho a vzadu
so zadržaným sedel Y.. Počas jazdy zadržaná osoba zbadala ďalších dvoch podozrivých z lúpeže,
na ktorých upozornila. On s obžalovaným vybehli z vozidla a bez problémov zadrali ďalších dvoch
podozrivých, ktorí neutekali, rešpektovali ich pokyny a nastúpili do vozidla, pričom nebolo potrebné

použiť voči nim žiadne donucovacie prostriedky. Na zadnom sedadle teda sedeli všetci traja zadržaní
spolu s obžalovaným, ktorý bol za vodičom. Nikto z posádky vozidla, teda z policajtov, nemal počas
prevozu a ani tesne predtým na hlave kuklu. Svedok ďalej uviedol, že počas presunu z Luníka IX na
OO PZ Košice - Juh sa nikto z policajtov nedopustil voči zadržaným osobám žiadneho protiprávnehokonania, nikto im fyzicky neublížil a ani iným spôsobom ich nenapadol. Ani na jednej zo zadržaných a
prevážaných osôb si nevšimol žiadne zranenie, osoby sa na nič nesťažovali, neplakali, nedožadovali
sa ničoho a správali sa normálne. Nemá vedomosť o tom, aby bol obžalovaný použil počas prevozu

rukavice. Vo vozidle on zotrval počas celej prepravy, vie teda čo sa dialo, prevážané osoby boli kľudné.
Ešte na sídlisku Luník IX počas toho, ako ostatní kolegovia hľadali podozrivých, on s O. O. zostali stáť
pri vozidle so služobnými psami, nakoľko na mieste bolo veľmi veľa Rómov a chceli predísť poškodeniu
služobných motorových vozidiel. V ich vozidle sedel zadržaný, avšak k vozidlu žiadna osoba bližšie
nepristúpila, resp. na nič také si nespomína.

VpodstatezhodneakosvedokP.G.vypovedalvprípravnomkonaníajsvedokO.O.,ktorýriadilslužobné
vozidloNissanNavara.Narozdielodnehovšakuvádzal,žepriprepravezmiestaneďalekoOCCassovia
vsmerenaLuníkIXokremnichdvochsavichvozidlenachádzalnazadnomsedadlelenjedenzadržaný,
ktorý sa celý čas správal slušne, sám uviedol kam ušli ostatní. Okrem nich sa v ich aute v smere na Luník
IX neprepravoval iný policajt. Až z Luníka IX v smere na OO PZ Košice - Juh, išiel s nimi vo vozidle aj

obžalovaný M. Y.. Zdôraznil, že k žiadnemu protiprávnemu konaniu zo strany policajtov voči zadržaným
osobám počas prevozu nedošlo. Naviac uviedol, že v tom čase s najväčšou pravdepodobnosťou
predmetné vozidlo Nissan Navara nebolo vybavené fóliami na sklách. Na hlavnom pojednávaní dal do
pozornosti, že služobné vozidlo, ktoré vtedy riadil, bolo vybavené odpočúvacím zariadením, ktoré bolo
umiestnené v mriežke pri zadných sedadlách hore, na strope vozidla. Ak by sa bolo niečo v motorovom

vozidle dialo, bolo by to zachytené. V tom čase riadila Oddelenie služobnej kynológie OR PZ Košice
S. T., ktorá o spomenutom zariadení spísala aj úradný záznam a jeho inštalovanie vo vozidle riešila
s nadriadenými. To, že vo vozidle je nainštalované odpočúvacie zariadenie zistil spolu s kolegami asi
týždeň alebo dva pred tým, ako malo dôjsť ku skutku. V tom čase predná časť vozidla nebola oddelená
mriežkou od zadnej časti.

Svedok L. D. takisto zhodne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uvádzal, že vykonával
službu s obžalovaným M. Y. keď boli vyslaní na miesto kde malo dôjsť k lúpežnému prepadnutiu ženu
skupinou osôb rómskeho pôvodu. Prvý z podozrivých bol zadržaný medzi OC Hornbach a Optimou,
avšak nebol umiestnený do služobného motorového vozidla, ktoré riadil on. Následne sa policajti

služobnými vozidlami presunuli na Luník IX, kde sa mali nachádzať ostatné podozrivé osoby z lúpeže,
čo uviedol samotný zadržaný. Cestou na Luník IX sa teda okrem neho a obžalovaného vo vozidle
iná osoba nenachádzala. Na sídlisku Luník IX niektorí policajti zostali dolu pri vozidlách, ďalší išli do
bloku hľadať páchateľov. Jedna matka doniesla k vozidlám asi dve deti. M. Y. z Luníka IX však už
nešiel vo vozidle s ním, nevie do ktorého vozidla nastúpil, bolo tam štyri alebo päť policajných áut

a on šiel v kolóne posledný. Nevidel teda, aby sa bol obžalovaný dopustil nejakého protiprávneho
konania voči zadržaným osobám. Na zadržaných si nevšimol žiadne zranenia a to v momente ich
zadržania ani neskôr na OO PZ Košice - Juh, kde dokonca sám sa ich pri spisovaní záznam pýtal či sú
v poriadku, resp. či sú zranení a všetci uviedli, že nie sú zranení. Príslušníci PMJ majú v zimnej výstroji
aj kožené alebo koženkové zateplené rukavice tmavohnedej farby, avšak nevedel sa vyjadriť k tomu, či

v inkriminovaný deň obžalovaný takéto rukavice použil. Na hlavnom pojednávaní poukázal svedok na
to, že vyšetrovateľka v prípravnom konaní od neho chcela, aby vypovedal tak, že M. Y. nešiel s ním vo
vozidle v smere na Luník IX, že s ním v žiadnom prípade nemohol byť v jednom vozidle, nevedel si toto
správanie vyšetrovateľky vysvetliť.

Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní vypočutá ako svedkyňa S. T., ktorá uviedla, že v
čase kedy sa mal stať skutok viedla Oddelenie služobnej kynológie, ktoré vtedy patrilo pod Okresné
riaditeľstvo PZ v Košiciach. Obžalovaného osobne nepozná, vie len to, že bol v policajnom zbore,
nakoľko stretávali sa na zákrokoch. Spomenula si na to, ako ju raz upozornil podriadený M. S., že v
služobnom motorovom vozidle Nissan Navara je umiestnené niečo v mriežke v interiéri vozidla. Oslovila

strojárov so žiadosťou, aby sa na to pozreli, urobili tak, avšak odmietli to demontovať a poslali ju za
nadriadenými. O situácii informovala vtedajšieho riaditeľa OR PZ Košice G., avšak on a ani nikto iný
jej nevysvetlil o čo vlastne ide a tak povediac v tichosti sa to vyriešilo v zmysle, že zariadenie z vozidla
zmizlo. Svedkyňa si nevedela spomenúť či o spomenutej udalosti spísala úradný záznam.

Na návrh splnomocnenkyne poškodených bol na hlavnom pojednávaní vypočutý aj svedok M.. S. N..
Svedok uviedol, že obžalovaného M. Y. pozná z videnia. Dňa 21.3.2009 mal službu ako vyšetrovateľ
PZ a niekedy v obedňajších hodinách prevzal zadržané osoby na OO PZ Košice - Juh po tom, ako
ich vyťažil ku skutku ktorého sa mali dopustiť, s prítomnými príslušníkmi PZ dohodol aké úkony savykonajú a orientačne čas predvedenia zadržaných na ul. Alvinczyho. Mal požiadavku, aby zadržané
osoby priniesli postupne, avšak doniesli ich všetkých naraz, čo spôsobilo, že na chodbe na 4. poschodí
pred jeho kanceláriou bola veľká vrava a krik, nakoľko na miesto sa ustanovili aj rodičia zadržaných,

ktorí boli hluční. Tam videl rodičov zadržaných osôb prvýkrát, vyzval ich, aby zabezpečili deťom stravu
a postupne ich vypočul, prvýkrát len na úradný záznam. Niektorí z rodičov sa ponosovali, že s ich deťmi
malo byť zle zaobchádzané, avšak išlo len o všeobecné námietky, resp. výčitky v zmysle „môžu ich
biť, keď ich predvádzajú?“ alebo „môžu na nich huckať psa?“. Poučil ich, že ak majú nejaké námietky
voči postupu príslušníkov PZ, nech sa obrátia na inšpekciu. Po vznesení obvinenia za zločin lúpeže

rodičov opakovane vypočul, kde opakovane vzniesli námietky voči zlému zaobchádzaniu s deťmi a v
prítomnosti ich obhajkyne rodičom zopakoval, aby v prípade ak námietky majú, nech podajú trestné
oznámenie na inšpekciu. S výnimkou Y. R. svedok nevedel označiť menom ostatných rodičov, ktorí sa
sťažovali na postup policajtov. Pani R., ale aj ostatní rodičia hovorili, že policajti sa mali niečoho dopustiť
už pri zadržiavaní detí. V úradnom zázname o zadržaní, ktorý spísali príslušníci PMJ, boli uvedené len
všeobecné údaje. Špeciálne k situácii počas prevozu zadržaných sa rodičia nevyjadrovali. Z vyjadrení

rodičov nevydedukovali jednoznačne či policajti sa mali fyzicky agresívnejšie správať voči zadržaným
ihneď po ich zadržaní a počas prevozu, alebo až na OO PZ. Svedok si nespomínal nato, že by niekto zo
zadržaných mal zranenie alebo že by sa bol žiadal na lekárske ošetrenie. K nemu sa zadržané osoby
správali slušne, spolupracovali, spontánne hovorili kto čo urobil a navzájom sa udávali. Na zadržaných
si nevšimol žiadne modriny ani nič čo by naznačovalo, že by boli fyzicky napadnutí. Nepôsobili bojazlivo,

nežiadali sa na lekárske ošetrenie, preto ho prekvapila nahrávka zverejnená v médiách.

Za účelom psychologického vyšetrenia a následného posúdenia intelektu, pamäťových a rozumových
schopností, schopností vnímať, posúdenia celkovej štruktúry osobnosti, vierohodnosti výpovedí
poškodených L. G. ml., O. N. a H. R. ml. bola v štádiu prípravného konania pribratá do konania A.. W.

C., znalkyňa v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých,
Psychológia sexuality. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 23/12 zo dňa 5.4.2012 posúdila poškodeného
H. R., v znaleckom posudku č. 24/12 zo dňa 30.4.2012 posúdila poškodeného L. G. a nakoniec v
znaleckomposudkuč.76/2013zodňa23.9.2013posúdilapoškodenéhoO.N..Zoznaleckýchposudkov,
ktoré súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky prečítal vyplýva, že:

- poškodený H. R. má hraničné intelektové schopnosti a celkovo podpriemerné rozumové schopnosti,
ich zníženie je podmienené najmä sociálnymi a rodinnými podmienkami a nedostatočnou motiváciou
vzdelávať sa. Praktické schopnosti má rozvinuté primerane. Prežité udalosti dokáže spontánne
reprodukovať v ich jednoduchej podstate. Konfabulačné skreslenia neboli zistené. Časová orientácia
menovaného nie je narušená, ale vzhľadom na slabé vedomosti nie je schopný presne odhadnúť a

pomenovať časové úseky a chronologicky ich usporiadať. Osobnosť je nedostatočne diferencovaná
v oblasti vyšších citov sociálnych, morálnych a etických, štrukturálne disharmonická s poruchami
správania od veku maloletého a asociálnym zameraním. Má sklon k sebapresadzovaniu sa, je
impulzívny, využíva a ovplyvňuje druhých pre vlastné ciele. Prognosticky nepriaznivá sa javí tendencia
k vytváraniu závislosti k rizikovému správaniu a konaniu s agresívnymi prejavmi. U poškodeného

neboli zistené neurotické prejavy, ani narušenie osobnosti, ktoré by bolo následkom prežitého v
súvislosti s predmetným skutkom. Vierohodnosť reprodukovaných okolností je z psychologického
hľadiska znížená vzhľadom na nesúlad v jeho vyjadreniach. Nebol zistený sklon vymýšľať, skôr sklon
zveličovať, nadsadzovať alebo skresľovať niektoré skutočnosti. Nebol zistený patologický sklon klamať
a konfabulovať, ale sklon zveličovať, nadsadzovať, čím môže dochádzať ku skresleniu v niektorých

detailoch v rámci prežitého. Hraničné lži skóre poukazuje za mierny sklon k pretvárke.

- poškodený L. G. má intelektové schopnosti na úrovni hraničného pásma s IQ 74, kde pri tejto
úrovni je jeho myslenie na úrovni konkrétnych jednoduchých, lineárnych vzťahov, je nedostatočne
príčinne a chronologicky usporiadané. Má sklon konfabulačne domýšľať skutočnosti. Funkcia pamäte

je celkovo znížená, podpriemerná, jeho vnímanie je povrchné, nepostihuje detaily. Schopnosti uchovať
v pamäti a následne správne reprodukovať exponovaný materiál je oslabená, časovo neusporiadaná
s tendenciou ku konfabulačným skresleniam. Osobnostný vývin je nedostatočne diferencovaný s
poruchami správania. Emocionalita je labilná, afektivita ľahko dráždivá so sklonom k impulzivite
a agresívnym prejavom. Akcentovaný je sklon k presadzovaniu sa, svojhlavosti. Vyššie city sa

nedostatočne rozvíjajú, citovo je plytký. Rozlišuje čo je zákonné a čo protizákonné konanie. Neboli
zistené neurotické prejavy ani narušenie osobnosti, ktoré by bolo následkom prežitého v súvislosti
s predmetným skutkom. Z psychologického hľadiska je reprodukcia prežitých udalostí v dôsledku
znížených rozumových a pamäťových schopností nepresná a nespoľahlivá v detailoch, časovýchodhadoch, so sklonom ku konfabulačnému dokresľovaniu, čo znižuje jej vierohodnosť v rámci jej
použiteľnosti v trestnom konaní. U poškodeného bol zistený sklon konfabulačne skresľovať realitu, v
rámci slaboduchosti nie vždy rozlišuje medzi predstavami a realitou, myslenie je infantilné, naivné.

- poškodený O. N. má intelektové schopnosti na dolnej hranici priemerného pásma. Funkcia pamäti
zodpovedá úrovni intelektu. Schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne správne reprodukovať
prežité skutočnosti je zachovaná, bezprostredná časová orientácia je správna. Sklon konfabulovať na
báze pamäťovej nedostatočnosti a organicky nebol zistený. Oblasť vyšších citov morálnych a sociálnych

je plytká. Je bez neurotických príznakov a iných emocionálnych, či psychosomatických obtiaží, ktoré
by signalizovali posttraumatickú stresovú poruchu. S časovým odstupom 4 rokov od predmetnej
udalosti má nepresné a nespoľahlivé spomienky, nedokáže si vybaviť niektoré úseky alebo detaily
predmetného skutku, čo je z psychologického hľadiska akceptovateľné v rámci jeho slabo priemernej
kognitívnej výbavy. Skóre úprimnosti - predstierania je v norme. Sklon konfabulačne skresľovať realitu vo
všeobecnosti, a tiež predmetný skutok, nebol zistený. Môže však dochádzať k skresľovaniu v detailoch.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal:
obžalobu prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 12.5.2010 sp. zn. XIV Gv
20/09 z ktorej vyplýva, že obžalovaný M. Y. má ešte jedno trestné stíhanie pre zločin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného

zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného zákona,
ktorých sa mal dopustiť formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona s ostatnými príslušníkmi
PZ O. O., P. G., M. S., L. D., R. S., O. G., O. H., O. G. a M. T. taktiež dňa 21.3.2009, avšak v budove
Obvodného oddelenia policajného zboru Košice - Juh na poškodených O. N., P. C., H. R., ml., L. G., ml.,
P. R. a G. R. spôsobom popísaným v citovanej obžalobe.

V označenej trestnej veci boli pod ČVS: SKIS-105-IS-3-V-2009 vykonané rekognície osôb a znalecké
dokazovanie vo vzťahu k osobám maloletých poškodených, pričom zápisnice o rekognícii osoby a
znalecké posudky z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria tvoria súčasť spisového
materiálu. Trestné stíhanie na podklade vyššie citovanej obžaloby prokurátora GP SR sa vedie na

tunajšom súde pod sp. zn. 5T 60/2010, vec je v štádiu hlavného pojednávania, teda nie je právoplatne
skončená. Listinné dôkazy z tejto inej, aj keď súvisiacej trestnej veci, nie je možné v posudzovanej
trestnej veci použiť, preto súd len konštatuje, že sú súčasťou spisového materiálu, avšak pri svojom
rozhodnutí sa o nich neopiera.

Záznamy zo služby Pohotovostnej motorizovanej jednotky Odboru poriadkovej polície Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 21.3.2009, ako aj úradné záznamy vypracované príslušníkmi PZ toho
istého orgánu preukazujú, že obžalovaný M. Y. spolu s npráp. L. D. vykonávali dňa 21.3.2009 od 6,00
hod. do 18,00 hod. hliadkovú službu spolu s ďalšími hliadkami v zložení ppráp. M. A., ppráp. L. R. a
npor. M. S., npráp. R. S., kde v čase okolo 11,40 hod. boli hliadkami PMJ zadržané podozrivé osoby,

okrem iných O. N., L. G. a H. R., ktoré toho istého dňa v čase o 14,00 hod. prevzal vyšetrovateľ PZ
npor. M.. S. N.. Zo záznamov zo služby ani z úradných záznamov nie sú zrejmé bližšie okolnosti prevozu
zadržaných osôb podozrivých z lúpežného prepadnutia staršej ženy z Luníka IX na OO PZ Košice - Juh.

Plány služieb KR PZ Košice, OPP, PMJ na mesiac marec 2009 preukazujú, že obžalovaný vykonával

hliadkovú službu v súlade so schváleným plánom.

O prejednanej udalosti svedčí aj kniha fonogramov a hlásení OO PZ Košice - Juh a protokol udalostí zo
dňa 21.3.2009, vypracované stálou službou v zložení H. - G..

Podľa záznamov zo služby zo dňa 21.3.2009, na Oddelení služobnej kynológie Odboru Poriadkovej
polícieOkresnéhoriaditeľstvaPZvKošiciachmalivtendeňod7,00hod.do19,00hod.službupríslušníci
PZ O. O. a P. G., ktorí mali pridelené služobné vozidlo Nissan Navara.

Protokol udalostí Operačného strediska Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach preukazuje, že 21.3.2009

o 11,10 hod. bolo hlásené prepadnutiu ženy piatimi Rómami, ktorí utekali smerom na Luník IX.Osvedčenie o evidencii (technický preukaz) motorového vozidla Nissan Navara (použitého na prevoz
zadržaných poškodených z Luníka IX na OO PZ Košice - Juh) nepreukázal tvrdenie obžalovaného, že
by bolo vybavené fóliami.

Písomným návrhom zo dňa 3.1.2011 si poškodení L. G., ml., O. N. a H. R., ml. uplatnili prostredníctvom
splnomocnenkyne O.. S. W., advokátky, náhradu škody, ktorá im ako nemajetková ujma vznikla
následkom konania obžalovaného M. Y., každý vo výške po 200,00 €.

K osobe obžalovaného boli zabezpečené listiny:
Správy o povesti vypracované Mestskou časťou Košice - Sever, v obvode ktorej má obžalovaný trvalý
pobyt, majú však evidenčný charakter, nakoľko miestnemu úradu mestskej časti nie je nič známe o
rodinných pomeroch obžalovaného.

Obvodný úrad Košice sa vyjadril, že obžalovaný v období od 1.1.2009 do momentu vypracovania správy

(22.5.2012) nemal žiaden záznam na úseku priestupkov.

Bývalý zamestnávateľ obžalovaného KR PZ Košice v spracovanom služobnom posudku uviedol, že
obžalovaný bol v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.1.2005, kedy nastúpil štúdium na Strednej
odbornej škole PZ v Košiciach. Po jej ukončení bol k 1.1.2006 zaradený k Pohotovostnej motorizovanej

jednotke OPP KR PZ v Košiciach. Tam bol radený ako inšpektor poriadkovej služby a od 1.3.2008 do
15.4.2009, kedy bol rozkazom MV SR prepustený z Policajného zboru SR, ako referent PMJ OPP KR PZ
v Košiciach. Išlo o policajta s dobrými odbornými vedomosťami, ktorý pri plnení úloh prejavoval aktivitu
a spoľahlivosť a aj keď bol služobne mladší, v rozhodovaní sa snažil byť samostatný. Nadriadenými
zadané úlohy plnil k ich spokojnosti, jeho služobná disciplína bola vždy na požadovanej úrovni. Pracovnú

dobu v plnej miere využíval na plnenie služobných úloh, voči narušiteľom verejného poriadku zakročoval
vždyrázneavmedziachzákona.Prizadržiavanípáchateľovtrestnejčinnostipatrilknajlepšímpolicajtom
v rámci čaty, do ktorej bol zaradený. Za dosahovanie veľmi dobrých pracovných výsledkov bol viackrát
disciplinárne odmenený. Na prácu obžalovaného nebola zo strany občanov zaznamenaná žiadna
oprávnená sťažnosť. Je čestnej, kamarátskej a nekonfliktnej povahy, pre svoje kladné charakterové

vlastnosti bol v kolektíve obľúbený, mal slušné a zdvorilé vystupovanie voči nadriadeným, aj pri styku
s občanmi.

Odpis registra trestov preukazuje, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Súd v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu upravenou v § 2 ods. 10 Trestného
poriadku vykonal na hlavnom pojednávaní všetky vyššie popísané dôkazy, ktorými náležite zistil
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a tak mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť. Súd
s rovnakou starostlivosťou pristúpil k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti
obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Niektoré z vykonaných dôkazov

obstaral sám, niektoré obstarali a predložili procesné strany a nakoľko neboli predložené ďalšie návrhy
nadoplneniedokazovaniaaanisúduneboliznámeďalšiedôkazy,ktorébyskutkovýstav,resp.vykonané
dokazovanie zmenili, dokazovanie uzavrel, dôkazy starostlivo a nestranne zhodnotil a nakoľko nezískal
vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného, nevyhnutne postupoval podľa ustanovenia § 285 písm. b/
Trestného poriadku a M. Y. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, nakoľko

má zato, že posudzovaný skutok nie je trestným činom. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že aplikoval
zásadu voľného hodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom, pričom
vyhodnotil ich podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na logickom úsudku. Neprihliadol súd
pritom na dôkazy obstarané v prípravnom konaní (listiny a znalecké posudky)v inej, aj keď súvisiacej
trestnej veci obžalovaného, ktorá je v súčasnosti v štádiu súdneho konania.

Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou obžalovaného z prípravného konania, výpoveďami
poškodených a svedkov, avšak aj listinnými dôkazmi bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že dňa 21.3.2009 vykonával obžalovaný v súlade s plánom služieb KR PZ Košice, OPP,
PMJ na mesiac marec 2009 ako príslušník PZ hliadkovú službu s L. D. od 6,00 hod. do 18,00 hod.,

spolu s ďalšími hliadkami PMJ, okrem iných hliadky v zložení O. O. a P. G.. Obžalovaný s kolegom D.
vykonávali hliadkovú službu na pridelenom služobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Golf, kde
vodičom bol L. D., druhá spomenutá hliadka mala pridelené služobné motorové vozidlo Nissan Navara,
kde vodičom bol O. O.. Toho istého dňa o 11,10 hod. bolo náhodným občanom na operačnom strediskuKrajského riaditeľstva PZ v Košiciach telefonicky ohlásené prepadnutie ženy v blízkosti obchodného
centra Baumax piatimi Rómami, ktorí mali z miesta ujsť v smere na sídlisko Luník IX. Na miesto boli
prostredníctvom rádiostanice vyslané hliadky PMJ OPP KR PZ v Košiciach, ako aj hliadky Oddelenia

služobnejkynológieOPPORPZvKošiciach.VčasevýzvyoperačnéhodôstojníkasahliadkavzloženíY.
- D. nachádzala v úrovni ulice Jedlíkovej a po príchode na miesto činu a zistení smeru úniku páchateľov
obžalovaný po niekoľko minútovej naháňačke zadržal jedného z podozrivých (H. R.) a odovzdal ho na
mieste činu prítomným kolegom. Výpoveďou obžalovaného a svedkov G., D. a O. bolo preukázané, že
voči poškodenému H. R. nebolo potrebné použiť žiadne donucovacie prostriedky, nakoľko reagoval na

výzvy polície a nebránil sa zaisteniu, naopak, spolupracoval v tom, že označil mená ďalších páchateľov
ako aj smer ich úniku z miesta činu. Všetky prítomné hliadky sa odobrali na sídlisko Luník IX, pričom na
hlavnom pojednávaní sa podarilo ustáliť, že obžalovaný Y. sa prepravoval spolu s L. D. na služobnom
motorovom vozidle zn. VW Golf a poškodený H. R. bol umiestnený v služobnom motorovom vozidle
Nissan D., ktoré viedol O. a ako spolujazdec bol G., ktorí posledne dvaja spomenutí potvrdili, že aj počas
prevozu na sídlisko Luník IX neboli so zadržanou osobou problémy, nebolo potrebné použiť donucovacie

prostriedky a nedošlo k žiadnemu násilnému konaniu voči poškodenému. Na sídlisku Luník IX boli
zadržaní ďalší traja podozriví, ktorých policajti umiestnili do služobných motorových vozidiel za účelom
prepravy na OO PZ Košice - Juh.

Tvrdenie svedkyne Y. R., matky poškodeného H. R., spočívajúce v tom, že už v čase, keď sa jej syn

nachádzal v služobnom motorovom vozidle na sídlisku Luník IX, mal poranenie tváre, bol skrvavený
v oblasti úst, čo videla keď pristúpila k policajnému vozidlu, bolo vyvrátené výpoveďami svedkov O. a
G., v ktorých vozidle bol umiestnený, ale aj výpoveďami poškodených O. N. a L. G., ktorí uviedli, že
keď neskôr pristúpili do vozidla a boli usadení na zadné sedadlo k H. R., nevšimli si na ňom žiadne
poranenia. Poškodený H. R. naviac uviedol, že na obžalovaného si pamätá ako na policajta až od

momentu, keď na Luníku IX si k nemu prisadol na zadné sedadlo. Poškodená Y. R. mala obžalovaného
registrovať pri vozidle na sídlisku Luník IX, od ktorého ju mal posielať preč a spoznala ho podľa očí a
rúk, aj keď mal kuklu. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že policajti na Luníku IX nemali
nasadené na hlavách kukly, ktoré inak sú súčasťou taktickej vesty tvoriacej výstroj príslušníka PMJ. Tu
súd preveroval aj vyjadrenie obžalovaného spočívajúce v tom, že sklá služobných motorových vozidiel

boli opatrené fóliami a teda nebolo možné vidieť kto je na zadnom sedadle vozidla usadený, kde z
technického preukazu služobného motorového vozidla Nissan Navara súd zistil, že fólie neboli zapísané
vo výbave vozidla.

Zo sídliska Luník IX sa policajné vozidlá v kolóne presúvali so štyrmi zadržanými páchateľmi na OO

PZ Košice - Juh. Posádku služobného motorového vozidla Nissan Navara tvorili O. O. - vodič, P. G.,
obžalovaný M. Y., ktorý sedel vzadu za vodičom a poškodený H. R. ml. sediaci vedľa obžalovaného.

Nie sú pochybnosti ani v tom, že počas prepravy zo sídliska Luník IX v smere na Obvodné oddelenie PZ
Košice - Juh v úseku tzv. Milionárskej štvrte boli zadržaní ďalší dvaja podozriví z lúpežného prepadnutia

- O. N. a L. G., ktorých cestou zbadal a označil poškodený H. R.. Menovaných zadržal obžalovaný so
svedkom G. a boli umiestnení taktiež na zadné sedadlo služobného motorového vozidla Nissan Navara,
pri nich za vodičom sedel počas ďalšej jazdy na policajnú stanicu obžalovaný.

ObžalobakladieM.Y.zavinu,žepočasprevozuzadržanýchosôbvozidletietoosobyfyzickynapadoltak,

že v zadnej časti vozidla ich udieral rukou do oblasti tváre. Obžaloba pritom bližšie nešpecifikuje akým
spôsobom mal konať voči jednotlivým poškodeným. Z fyzického napadnutia obžalovaného usvedčujú
maloletí poškodení, ktorých výpovede z hlavného pojednávania a z prípravného konania si však
rozporujú a rozporuplné sú aj ich vzájomné vyjadrenia. Poškodený H. R. na hlavnom pojednávaní
uviedol,žeobžalovanýsinatiaholnarukurukavicuadalmufackueštevčase,keďsnímsedelvovozidle

vzadu sám. Neskôr N. aj G. mal udierať do tváre buď päsťou alebo im mal dávať facky a nevedel, či
za prítomnosti ďalších dvoch poškodených obžalovaný udieral aj jeho. Vzápätí na hlavnom pojednávaní
uvádzal, že ich všetkých a počas celej cesty z Luníka IX na policajnú stanicu obžalovaný neustále bil,
dával im boxera aj facky, jemu dal najmenej, dve alebo tri, lebo sedel od neho najďalej. Poškodený
uvádzal, že obžalovaný ho bil aj počas prevozu od OC Optima na Luník IX, čo ale vylučujú výsledky

vykonaného dokazovania tak, ako to súd v odôvodnení rozsudku skôr uviedol, keďže bolo preukázané,
že H. R. nebol na Luník IX prepravovaný tým motorovým vozidlom, v ktorom šiel obžalovaný. Poškodený
tvrdil, že po jednej facke obžalovaného mu tiekla z úst krv a neskôr po vystúpení z vozidla aj krv vypľul.
Obžalovanýmalichudieraťdoľavejčastitvárípravourukou.VyjadreniapoškodenéhoH.R.súčiastočnevyvrátenévyjadreniamiďalšíchdvochpoškodených,ktoríuviedli,ženaH.R.sinevšimližiadnezranenia,
nevideli že by bol krvácal. Poškodený L. G. na rozdiel od H. R. tvrdil, že obžalovaný po tom, ako si na
ruku nasadil čiernu rukavičku, dal jeden boxer do tváre O. N. a jeden boxer jemu, H. R. nebil a nikto z

nich neutrpel žiadne zranenie. Nakoniec poškodený O. N. uvádzal, že hneď ako si k nim obžalovaný
prisadol na zadné sedadlo, začal ich biť, jemu dal do tváre buď lakťom alebo päsťou L. G. dal buď facku
alebo boxer, nevidel to a nevedel či zbil aj H. R.. Nevedel uviesť ani to, koľkokrát mal obžalovaný udrieť
jeho, ale žiadne zranenia im nespôsobil. V prípravnom konaní však uviedol, že obžalovaný udrel L. G.
jedenkrát pravým lakťom asi do tváre. Maloletí poškodení zhodne uviedli, že zranenia neutrpeli a na

lekárske ošetrenie sa nežiadali.

Nepriamo usvedčovali obžalovaného aj rodičia maloletých poškodených, aj v ich výpovediach sú však
vzájomné rozpory. Napr. L. G. st. v prípravnom konaní uvádzal, že nevie o tom, že by bol jeho syn L.
G. zbitý v policajnom aute, na hlavnom pojednávaní však tvrdil, že na druhý deň po udalosti mu syn
povedal, že ho zbili v aute, nepovedal kto a ako ho zbil, avšak videl, že mal červenú tvár z jednej aj z

druhej strany. Matka L. G. ml. V. Z. takisto si rozporovala, keď v prípravnom konaní uvádzala, že žiadne
zranenie si na svojom synovi nevšimla, až neskôr keď sa o udalosti dozvedela z televízora, ukázal jej
zranenie po uhryznutí psami na nohe. Na hlavnom pojednávaní už uvádzala, že v ten večer keď sa
syn vrátil domov mal červené ústa, ale nekrvácal, so synom nerozprávala o udalostiach počas prevozu
na policajnú stanicu. Keď bola vyzvaná na odstránenie rozporov vo svojich výpovediach uviedla, že si

nepamätá ako to bolo. Poškodená F. Z., matka O. N. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní
nevedela sa vyjadriť k okolnostiam prevozu jej syna na Obvodné oddelenie PZ Košice - Juh, nepamätala
sa, či jej syn o tom niečo hovoril, ale určite nemal žiadne zranenia. A. Y. R. sa o tom, že jej syn H. R.
mal byť zbitý v policajnom aute dozvedela od neho. Tomu, že ho mala v aute vidieť zakrvaveného súd
neuveril, lebo ani sám maloletý poškodený neuvádzal, že by bol krvácal a takúto skutočnosť vyvrátili aj

maloletí poškodení O. N. a L. G.. H. R. st. sa mal dozvedieť o tom, že jeho syna v aute zbili policajti
od svojej manželky Y. R., na hlavnom pojednávaní uviedol, že na druhý deň ráno si všimol, že syn mal
opuchnuté pery a jedno líce a dozvedel sa, že na policajnej stanici sa deti museli navzájom fackovať.
Poznamenal však, že o bitke sa mu syn nezmienil.

Počas prevozu poškodených zo sídliska Luník IX na OO PZ Košice - Juh boli v služobnom motorovom
vozidle aj policajti O. O. a P. G.. Obidvaja jednoznačne vyvrátili, že by sa bol obžalovaný dopustil
akéhokoľvek trestného konania voči poškodeným. Na poškodených si nevšimli žiadne zranenia,
poškodení boli kľudní, neplakali, ničoho sa nedomáhali, nežiadali sa na ošetrenie. Ani svedok L. D. si
na poškodených nevšimol žiadne zranenia, pričom na OO PZ Košice - Juh spisoval záznam a sám sa

ich výslovne pýtal, či sú v poriadku, všetci zhodne uviedli, že nie sú zranení. Ani jeden zo svedkov -
policajtov nevideli, že by si bol obžalovaný nasadil v prítomnosti poškodených na pravú ruku rukavičku,
avšak podľa ich vyjadrení kožené alebo koženkové zateplené rukavice tvoria súčasť výstroja príslušníka
PMJ. Samotný obžalovaný v prípravnom konaní vylúčil, že by bol v ten deň použil rukavice, poukázal na
to, že bolo teplo a nemal dôvod tak urobiť. Tvrdenie svedka O. O., že služobné motorové vozidlo Nissan

Navara, ktorým boli poškodení prepravovaní, bolo v tom čase vybavené odpočúvacím zariadením
nainštalovaným v mriežke pri zadných sedadlách, bola preverená výsluchom svedkyne S. T., ktorá v
čase, kedy sa skutok mal stať viedla Oddelenie služobnej kynológie OPP OR PZ Košice. Táto potvrdila,
že jej podriadený M. S. ju upozornil, že v predmetnom vozidle je nainštalované nejaké zariadenie, strojári
odmietli ho demontovať a vtedajší riaditeľ OR PZ Košice G. odmietol jej podať k záležitosti vysvetlenie

a po krátkom čase zariadenie zo služobného motorového vozidla zmizlo.

V prospech obžalovaného vyznieva aj svedecká výpoveď M.. S. N. z hlavného pojednávania, ktorý
potvrdil, že dňa 21.3.2009 si niekedy v obedňajších hodinách ako vyšetrovateľ PZ prevzal zadržané
osoby, vrátane maloletých poškodených H. R., O. N. a L. G., na OO PZ Košice - Juh. Následne ich na

Alvinczyho vypočul na úradný záznam a urobil tak aj vo vzťahu k rodičom poškodených. Potvrdil, že
rodičia vznášali všeobecné námietky v zmysle výčitiek, či policajti môžu biť ich deti keď ich predvádzajú a
obdobne sa vyjadrovali aj v čase, keď po vznesení obvinenia za zločin lúpeže boli na zápisnicu vypočutí
v prítomnosti O.. W., advokátky, kde v obidvoch prípadoch ich opakovane poučil o tom, že ak majú
námietky voči postupu príslušníkov PZ, nech podajú trestné oznámenie na inšpekciu. Zvlášť si pamätal

na sťažnosti Y. R.. Tento svedok však potvrdil, že zadržané osoby nemali žiadne zranenia, nevšimol si
na nich modriny ani nič čo by naznačovalo, že by boli fyzicky napadnutí. Nikto z nich sa nežiadal na
lekárske ošetrenie.Aj v kontexte záverov znaleckého dokazovania v odbore Psychológia neuveril súd výpovediam
poškodených. Znalkyňa ani u jedného z poškodených nezistila neurotické prejavy ani narušenie
osobnosti, ktoré by bolo následkom prežitého v súvislosti s predmetným skutkom. U poškodeného H. R.

zistila hraničné intelektové schopnosti a celkovo podpriemerné rozumové schopnosti, prežité udalosti
dokáže síce spontánne reprodukovať, avšak len v ich jednoduchej podstate, pričom vierohodnosť
reprodukovaných okolností je z psychologického hľadiska znížená vzhľadom na nesúlad v jeho
výpovediach. Menovaný má sklon zveličovať, nadsadzovať alebo skresľovať niektoré udalosti a aj keď
nebol zistený patologický sklon klamať a konfabulovať, dochádza u neho ku skresleniu v niektorých

detailoch v rámci prežitého, plus má mierny sklon k pretvárke. Podľa záverov znaleckého dokazovania
má poškodený L. G. ml. intelektové schopnosti na úrovni hraničného pásma s IQ 74, kde pri tejto
úrovnijejehomyslenienaúrovnikonkrétnychjednoduchých,lineárnychvzťahov.Másklonkonfabulačne
domýšľať skutočnosti. Jeho funkcia pamäte je celkovo znížená, podpriemerná a vnímanie je povrchné,
taktiež schopnosť uchovať si v pamäti a následne správne reprodukovať je oslabená. Z psychologického
hľadiska je na základe uvedeného reprodukcia prežitých udalostí nepresná a nespoľahlivá, menovaný

má sklon ku konfabulačnému dokresľovaniu, čo z psychologického hľadiska znižuje vierohodnosť jeho
výpovedí. V rámci svojej slaboduchosti nie vždy rozlišuje medzi predstavami a realitou. Poškodený O.
N. má podľa znalkyne A.. W. C. intelektové schopnosti na dolnej hranici priemerného pásma a funkcia
pamäti zodpovedá úrovni intelektu. Sklon konfabulovať síce znalkyňa u menovaného nezistila, avšak
kvôli časovému odstupu má nepresné a nespoľahlivé spomienky, nedokáže si vybaviť niektoré úseky

alebo detaily skutku, čo je z psychologického hľadiska akceptovateľné v rámci jeho slabo priemernej
kognitívnej výbavy. U menovaného môže dochádzať ku skresľovaniu v detailoch.

Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že M. Y. dňa 21.3.2009 medzi 11,05 hod. až 11,40 hod.
v Košiciach ako člen pohotovostnej motorizovanej hliadky odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach

zadržal maloletých poškodených H. R., O. N. a L. G. a spolu s ďalšími príslušníkmi PZ prevážal ich
služobným motorovým vozidlom zn. Nissan Navara na Obvodné oddelenie Košice - Juh, avšak nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa bol na týchto osobách dopustil
fyzického násilia, aby bol neprimerane zasiahol do ich práv a slobôd, aby pri výkone jeho služobnej
činnosti im bola vznikla nejaká bezdôvodná ujma, aby nebol dodržal pravidlá správania služobnej

zdvorilosti a slušnosti, nenáležite voči poškodeným zakročil, prípadne inak nedodržal pri predmetnej
služobnej činnosti služobnú disciplínu a etický kódex policajt a tým konal v rozpore s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS, ŽP v aktuálnom znení. Nemohol teda súd rozhodnúť inak ako podľa § 285
písm. b/ Trestného poriadku a oslobodiť M. Y. spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom. V

tejto súvislosti poukazuje súd aj na osobu obžalovaného, ktorý bol v služobnom pomere príslušníka PZ
od 1.1.2005 do 15.4.2009, kedy bol kvôli predmetným prejednaným a súvisiacim udalostiam prepustený
z Policajného zboru SR. Za celé obdobie služobného pomeru si zadané úlohy plnil k spokojnosti
nadriadených, jeho služobná disciplína bola vždy na požadovanej úrovni, patril k najlepším policajtom
pri zadržiavaní páchateľov trestnej činnosti a za dosahovanie veľmi dobrých pracovných výsledkov

bol viackrát disciplinárne odmenený. Na prácu obžalovaného neboli zo strany občanov zaznamenané
žiadne oprávnené sťažnosti, mal veľmi dobré odborné vedomosti, pracoval samostatne a pre jeho
povahu a kladné charakterové vlastnosti bol v kolektíve obľúbený. Uvedené vyplýva z jeho služobného
posudku spracovaného bývalým zamestnávateľom KR PZ Košice. Z ďalších správ tiež o obžalovanom
súd zistil, že nebol priestupkovo riešený a v mieste bydliska nebol známy ako konfliktná, problémová

osoba. Doposiaľ tiež nebol súdne trestaný.

Nakoľko súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby o nároku poškodených na náhradu nemajetkovej

ujmy nemohol rozhodnúť inak ako podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku a teda odkázať ich s ich
nárokmi na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo

nemajú.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.