Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010495
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115010495.1

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou v trestnej veci proti obvinenému
mladistvému H. U., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona s použitím § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona a pre
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s použitím
§ 129 odsek 1 Trestného zákona dňa 07.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku,
sa trestná vec obvineného mladistvého H. U., narodeného XX.XX.XXXX v D., trvale bytom R. č.
XXX,prechodne bytom F. XXX, U., pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že :
dňa 17.01.2014 v poludňajších hodinách asi okolo 12.30 hodine v obci Zbehy v Základnej škole Zbehy
počas prestávky medzi vyučovacími hodinami vbehol do triedy žiakov 7. Ročníka, mladších od neho o
dva ročníky a napadol poškodeného maloletého O. G., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho chytil oboma rukami

za tričko a hodil do steny, pričom si poškodený udrel o stenu hlavu a spadol na zem, keď sa poškodený
chcel postaviť zo zeme, otvorenou rukou ho raz udrel do zadnej časti krku, potom poškodeného chytil za
ľavú ruku a vykrútil mu ju za chrbát, v dôsledku čoho sa poškodený predklonil a v tejto polohe raz kopol
kolenom poškodeného do tvárovej časti hlavy, potom poškodený znovu spadol na zem, obvinený si na
nehosadolavtedyprišladotriedyučiteľka,ktorámuzabránilavďalšomkonaníapoškodenéhopostavila

zo zeme, pričom počas tohto útoku boli v triede prítomní viacerí žiaci 7.ročníka a útok obvineného
pozorovali, čím poškodenému maloletému O. G. spôsobil pomliaždenie v oblasti ľavého ramena a
pomliaždenie nosa s dobou liečenia a práceneschopnosti 7 dní, pričom maloletý poškodený sa podľa
lekárskej správy liečil od 17.01.2014 do 14.02.2014
p o s t u p u j e Okresnému úradu v Nitre , odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému
oddeleniu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Nitre podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku podal dňa 14.05.2015 na Okresný
súd Nitra obžalobu pod sp. zn. 4 Pv 268/2014 na obvineného ml. H. U., pretože mal za preukázané,
že výsledky vyšetrovania v dostatočnej miere odôvodňovali jeho postavenie pred súd. Spoločne s
podanouobžaloboupredložilprokurátorsúduivyšetrovacíspisObvodnéhooddeleniaPolicajnéhozboru
Lužianky pod ČVS: ORP-725/LU-NR-2014. Obvinený ml. H. U. sa mal podľa citovanej obžaloby dopustiť
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s

použitím § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s použitím § 129
odsek 1 Trestného zákona.

S poukazom na právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby neprevyšuje osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 241 odsek

1 Trestného poriadku, podľa ktorého obsah podanej obžaloby a obsah spisu preskúmava samosudca.Po oboznámení sa s obžalobou a celým spisovým materiálom ČVS: ORP-725/LU-NR-2014 súd zistil, že
v predmetnej trestnej veci z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý
by mohol byť kvalifikovaný ako priestupok, a preto podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku

s poukazom na ustanovenie § 214 odsek 1 Trestného poriadku rozhodol o postúpení veci inému orgánu.

Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 95 odsek 2 Trestného zákona, prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone ,nie je
trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.

Pre naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Zákon ustanovuje pri protiprávnom čine, ktorý
formálne napĺňa znaky prečinu, že nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť nepatrná a u mladistvých

malá. Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív, ktorý ma štyri stupne, ktoré majú význam pre
právnu kvalifikáciu protiprávneho činu. Ak je závažnosť činu nepatrná (plnoletý páchateľ) nejde o prečin,
ale môže ísť o priestupok, ak je závažnosť činu vyššia ako nepatrná pôjde o prečin. U mladistvých, ak
je závažnosť činu malá nepôjde o prečin, ale môže ísť o priestupok, ak je závažnosť činu vyššia ako
malá pôjde o prečin.

V danom prípade z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že bolo nepochybne preukázané, že
verbálna konfliktná situácia medzi mladistvým obvineným (žiakom deviatej triedy) a maloletým
poškodeným(žiakom siedmej triedy) vyústila v triede siedmakov ZŠ Zbehy do konfliktu medzi nimi.
Obvinenývidelakosapoškodenýsinýmspolužiakom(C.)vtriedebiliaslovnedobitkyzasiahol,nemajúc

vedomosť, že siedmaci bitku len predstierajú, a pokračoval s poškodeným vo verbálnom konflikte, začali
sa navzájom sácať, následne obvinený vykrútil poškodenému ruku a kopol ho kolenom do oblasti hlavy,
pričom v dôsledku fyzického ataku obvineného došlo u poškodeného k pomliaždeniu v oblasti ľavého
ramenaapomliaždeniunosasdobouliečeniaapráceneschopnosti do7dní,pričommaloletýpoškodený
sa podľa lekárskej správy liečil od 17.01.2014 do 14.02.2014. Obvinený sa dopustil uvedeného konania

pred viacerými spolužiakmi poškodeného (žiakmi 7. triedy).

Trestný čin ublíženia na zdraví, pre ktorý je obvinený stíhaný, spácha ten, kto inému úmyselne ublíži
na zdraví. Ublíženie na zdraví je nevyhnutné posudzovať podľa individuálnych okolností každého
konkrétneho prípadu. Porušenie zdravia je taký stav, ktorý je charakterizovaný poruchou dokonalej

stavby tela alebo jeho orgánov. Z lekárskeho hľadiska ide o stav rôznorodý, vyznačujúci sa rôznou
závažnosťou podľa toho, čo je jeho príčinou a aká je možnosť jeho nápravy. Následky porušenia zdravia
môžu byť rôzne, buď dôjde k úplnej náprave alebo zostane trvalá porucha tela alebo jednotlivých
orgánov. Ublíženie na zdraví ovplyvňuje pracovné schopnosti v tom zmysle, že poškodeného dočasne
vyradí z pracovného, v konkrétnom prípade žiaka zo študijného procesu, pričom pracovná neschopnosť

sama osebe nemusí vždy správne odrážať povahu, intenzitu a závažnosť spôsobenej poruchy zdravia.
Pracovná neschopnosť a jej trvanie, i keď je dôležitým kritériom pri posudzovaní charakteru poranenia,
nie je však jediným z rozhodujúcich kritérií.

Pri posudzovaní ublíženia na zdraví má význam, akými príznakmi sa porucha zdravia prejavovala, ktorý

orgán alebo ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť poranenia a jeho intenzita, či poranenie vyžadovalo
lekárske ošetrenie, aké lekárske ošetrenie si vyžadovalo, aké ťažkosti mal poškodený a či tieto ťažkosti
zodpovedali lekárskemu nálezu a či a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života a
pracovnú schopnosť a po akú dobu sa poranenie poškodeného prejavovalo. Musí ísť o takú poruchu
zdravia, ktorá sťažuje obvyklý spôsob denného života poškodeného, alebo výkon jeho obvyklej činnosti,

alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života postihnutého, nielen na krátku dobu. V prípade ublíženia
na zdraví nestačia napríklad len prechodné bolesti alebo nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky, modriny
a podobne. Za ublíženie na zdraví možno považovať taký stav, ktorý porušením normálnych telesných
alebo duševných funkcií znemožňuje výkon obvyklej činnosti, alebo má vplyv na obvyklý spôsob života
poškodeného, a ktorý spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanechá trvalé následky. Okrem

tohoprezáveroexistenciiublíženianazdravíakonásledkutrestnéhočinupodľa§156Trestnéhozákona
nestačí len subjektívny pocit poškodeného, ale zmeny zdravotného stavu musia byť zodpovedajúcim
spôsobom objektivizované predovšetkým lekárskymi správami alebo posudkami. Záver o charaktere azávažnosti ujmy na zdraví je síce právnym záverom, musí mať však podklad v zistených skutkových
okolnostiach.

Súd mal za preukázané, že obvinený spôsobil poškodenému síce poruchu zdravia, ale ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, nešlo o ublíženie na zdraví takej intenzity a takého rozsahu, aký sa
vyžaduje pri trestnom čine ublíženia na zdraví a aký je nutný pre odlíšenie od obdobného priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. K tomuto záveru súd dospel na podklade lekárskych správ a
záverov znaleckého posudku znalca O.. S. G., ktorý zároveň vyjadril výhrady k dobe liečenia

a práceneschopnosti poškodeného určenej obvodným lekárom. V posudzovanom prípade znalec
charakterizoval úraz poškodeného ako ľahký (pomliaždenia nosa a ramena), bez trvalých následkov,
bez obmedzení, bez ohrozenia životne dôležitého orgánu, bez komplikácií pri liečení. Žalovaný skutok
vzhľadom na malú závažnosť činu a malý následok, ako aj na skutočnosť, že ujma na zdraví u
poškodeného nedosahovala intenzitu „ublíženia na zdraví“, by mohol vykazovať znaky priestupku.
Trestný čin výtržníctva, pre ktorý je obvinený stíhaný v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na

zdraví spácha ten, kto sa slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí
hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného. K tomu, aby bol spáchaný trestný čin
výtržníctva v uvedenej podobe, musí mať napadnutie iného skutočnú povahu výtržnosti, t.j. musí ísť o
konanie narušujúce závažným spôsobom verejný poriadok a pokoj; nie každé napadnutie na verejnosti
alebo na mieste verejnosti prístupnom je nevyhnutne trestným činom výtržníctva. Ak má byť určité

chovanie považované za výtržnosť, musí sa výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku. Pri
fyzických napadnutiach treba pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona
posudzovať intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku, zhodnotiť morálnu ujmu,
následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976).
Zvykonanéhodokazovaniavprípravnomkonaníboloznaleckydokázané,žekzdravotnémupoškodeniu

s dobou liečenia do 7 dní (následok) v oblasti ramena poškodeného došlo nepriamym násilím
malej intenzity a v prípade poranenia nosa tupým násilím malej intenzity (spôsob vykonania činu),
pričom medzi aktérmi konfliktu došlo pred fyzickým napadnutím k vzájomným urážlivým verbálnym
atakom (okolnosti, za ktorých bol vykonaný), celý incident trval len krátku chvíľu a následky
poranení poškodeného nedosiahli stupeň ublíženia na zdraví (znalecké dokazovanie). Z hľadiska

posúdeniapoužitiamateriálnehokorektívusúdobligatórnevyhodnocovalzávažnosťžalovanéhoprečinu
výtržníctva s prihliadnutím na hore uvedené kritéria. Malá intenzita útoku vyplývala zo spôsobeného
následku, spôsobu vykonania a rozsahu zranení poškodeného, páchateľom bol žiak deviatej triedy
Základnej školy, doposiaľ bezúhonná osoba (register trestov, register priestupkov), bez zaznamenaných
sklonov k fyzickej agresivite, s dobrou povesťou v obci a ani žiadny z dostupných a objektívne

overiteľných dôkazov nenasvedčoval tomu, že by sa jednalo o kriminálne závadovú osobu. Z výsluchov
maloletých svedkov neboli zistené žiadne skutočnosti svedčiace o opakovaných útokoch mladistvého
obvineného na iných žiakov, alebo o jeho sklonoch k bitkám. K fyzickému ataku na poškodeného, žiaka
siedmej triedy, došlo po vzájomných nadávkach, v prítomnosti maloletých spolužiakov poškodeného v
triede po tom, čo tam poškodený s inou osobou pred nimi „predstierali bitku, resp. hrali sa na bitku“,

preto protiprávny prejav páchateľa nezasiahol zásadným spôsobom do narušenia verejného poriadku,
ktorý v mieste spáchania činu (v triede) aktuálne nebol. Po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií súd
aplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív ( § 95 odsek 2 Trestného zákona) a ustálil, že
závažnosť konania obvineného nebola vyššia ako malá, teda že z hľadiska závažnosti nešlo o trestný
čin. Závažnosť konania mladistvého obvineného bola posudzovaná obligatórne podľa § 95 odsek 2

Trestného zákona, a preto prečin výtržníctva, ktorého znaky sú uvedené v zákone, nie je trestným činom
ak ho spáchal mladistvý a jeho závažnosť je malá.

Záverom možno konštatovať, že skutok v obžalobe okresného prokurátora sa stal, tento skutok spáchal
mladistvý obvinený a skutok aj vykazuje formálne znaky prečinu, ale z hľadiska skúmania závažnosti

prečinu v posudzovanom prípade, a to predovšetkým s poukazom na spôsob vykonania činu, jeho
následok, okolnosti, za ktorých bol vykonaný a osobu obvineného súd v danom prípade výtržnosť
mladistvého obvineného posúdil ako exces v správaní mladistvého obvineného, ktorý sám o sebe
neprekročil malý stupeň závažnosti konania. Súd tak na základe vyššie uvedených právnych úvah
dospel k záveru, že konanie obvineného nevykázalo stupeň materiálneho korektívu vyšší ako malý,

preto bolo treba posúdiť konanie mladistvého obvineného ako priestupok.

S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do troch dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný

účinok