Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/457/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512204647
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8512204647.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Okresný úrad v Starej
Ľubovni so sídlom Nám. gen. Štefánika 1, 064 16 Stará Ľubovňa, IČO: 31 777 716, proti povinnému: I.
R., nar. X. X. XXXX (zomr. dňa XX. X. XXXX), naposledy bytom J. XX, XXX XX V., štátny občan SR, v
konaní o vymoženie istiny vo výške 180,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský

úrad Stará Ľubovňa so sídlom Obchodná 2, 064 01 Stará Ľubovňa, vo výške 50,96 EUR a u k l a d
á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9. 8. 2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka,
Exekútorský úrad Stará Ľubovňa so sídlom Obchodná 2, 064 01 Stará Ľubovňa, o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 6. 8.
2012, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 6. 8. 2012, a exekučného titulu právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie č. 2010/00899-2 zo dňa 1. 6. 2010 vydaného Obvodným úradom Stará Ľubovňa, odbor
ekonomický. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny
vo výške 180,- EUR spolu s príslušenstvom. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi
Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa so sídlom Obchodná 2, 064 01 Stará Ľubovňa, dňa

24. 8. 2012 pod číslom 5710 * 027481.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 2Er/457/2012-18 zo dňa 22. 4. 2015 rozhodol o zastavení
exekúcieaopriznanítrovexekúciesúdnemuexekútorovivovýške50,96EURauložiloprávnenému,aby
tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie bolo súdnemu
exekútorovi doručené dňa 29. 4. 2015.

Dňa 7. 5. 2015 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie súdneho exekútora čo do výroku o priznaní

trov exekúcie vo výške 50,96 EUR, kde súdny exekútor nesúhlasil v časti nepriznania trov exekúcie
v sume 6,76 EUR s DPH za archivovanie spisu po dobu 20 rokov. Súdny exekútor má za to, že
výdavky v sume 6,76 EUR s DPH boli účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
Ustanovenie § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. výslovne neuvádza, že súdnemu exekútorovi nepatria aj
iné hotové výdavky ako uvádza právny predpis, pričom rozhodujúcou má byť skutočnosť, že ide o
hotový výdavok, ktorý je účelne vynaložený a súvisí s vykonávaním exekučnej činnosti. V nadväznosti

na povinnosť .súdneho exekútora podľa ustanovenia § 209 Exekučného poriadku a kancelárskeho
poriadku súdnych exekútorov, je exekútor povinný archivovať ukončené spisy po dobu 20 rokov
za podmienok upravených archívnym poriadkom. Ďalej, podľa súdneho exekútora, na to, aby boli
ukončené spisy archivované v zmysle uvedených právnych noriem a archivovanie spisu nie je možnév elektronickej forme, je potrebné vynaložiť hotové výdavky na to, aby bol spis založený a vedený a
neskôr archivovaný tak, aby bolo možné kedykoľvek do spisu nahliadnuť, resp. s ním manipulovať až
do jeho vyradenia z archívu. Tieto hotové výdavky nemôžu byť hradené z odmeny súdneho exekútora,

pretože z odmeny súdneho exekútora sú hradené náklady na prevádzku exekútorského úradu (t. j.
mzdy zamestnancov, odvody, nájom nebytových priestorov, nákup a údržbu hmotného a nehmotného
majetkuapod.).Podľadôvodovejsprávykustanoveniu§25vyhlášky,vodmeneexekútorajezahrnutáaj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnom činnosťou. Administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnom činnosťou však nie sú totožné s nákladmi administratívnymi. Tieto

kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu súdneho exekútora, nie sú súčasťou odmeny, t. j.
nie sú súčasťou ani administratívnych prác podľa ustanovenia § 25 vyhlášky. Vynaloženie kancelárskych
potrieb má súdny exekútor za preukázané aj z pripojeného exekučného spisu, a preto súd tieto
náklady so zavedením spisu považoval za účelne vynaložené na vymáhanie pohľadávky oprávneného.
Z priloženého vyčíslenia hotových výdavkov je nepochybné, že ide o výdavky súvisiace s exekučnou
činnosťou, ktoré súdny exekútor vynaložil, resp. vynakladá v predmetnej veci pod dobu 20 rokov do

skončenia exekučného konania. Na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov súdny
exekútor navrhol, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým mu prizná aj trovy exekúcie vo výške 6,76 EUR
z titulu vynaložených hotových výdavkov spojených so založením, vedením a archiváciou exekučného
spisu.

Podľa prvej vety § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 57 ods. 1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a

ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého .rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa, ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou včasnosti podania riadneho opravného prostriedku zo

strany súdneho exekútora. Odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu č. k.
2Er/457/2012-18 zo dňa 22. 4. 2015, čo do výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi, bolo
podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia, pretože
v zmysle citovaného ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. sa lehota považuje za zachovanú, ak sa
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podanie bolo tunajšiemu súdu doručené osobne dňa 7. 5. 2015, a teda v čase plynutia zákonnej 15-
dňovej lehoty na podanie odvolania.Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 EP, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré
bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013;
to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ
nerozhodol sudca.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.

Podľa § 58 ods. 6 EP, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej, proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne

ustanovené, že odvolanie prípustné je.

Z dikcie vyššie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 EP vyplýva, že o odvolaní proti
výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však súdny exekútor
podal odvolanie čo do výroku o priznaní trov exekúcie po 31. októbri 2013 a zároveň ide o odvolanie

podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ sudca nerozhodol, preto bolo
na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, v zmysle ktorej bolo s
účinnosťou od 1. 11. 2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 EP.

.

Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov

exekúcie, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, výslovne neustanovuje (§ 58
ods. 6 EP v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p.), súd dospel k záveru, že odvolanie proti výroku rozhodnutia
vyššieho súdneho úradníka o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi prípustné nie je. Na základe
vyššie uvedeného sa preto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. v časti odvolaním
napadnutého výroku podaným odvolaním zrušilo ex lege a vo veci ďalej rozhodovala samosudkyňa

tunajšieho súdu.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 a § 200 ods. 2 EP a v súlade
s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy

exekúcie v celkovej výške 50,96 EUR.

Tieto trovy pozostávajú z:

1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie

- minimálna odmena + 20 % DPH zo sumy 33,19 EUR............................................ 39,83 EUR

2./ § 22 cit .vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné (žiadosť o súčinnosť ÚPSVaR, obec, DÚ, ORPZ - 1,60 EUR, upovedomenie o začatí

exekúcie - povinný - 1,60 EUR, výzva na prevzatie listovej zásielky - povinný - 0,40 EUR, žiadosť o
súčinnosť 1. predvolanie - povinný - 0,40 EUR, upovedomenie o spôsobe exekúcie - povinný - 1,70
EUR, príkaz na začatie exekúcie - Soc. poisťovňa - 0,35 EUR, žiadosť o súčinnosť - obec - 0,45 EUR,
zmena blokácie mot. vozidla v EVO - 0,24 EUR s DPH, exekučný príkaz - Soc. poisťovňa - 1,55 EUR,
oznámenie o zrušení príkazu na začatie exekúcie resp. exekučného príkazu - Soc. poisťovňa - 0,84 EUR

s DPH) ........................................................................................................................... 9,13 EUR

- telekomunikačné výdavky ........................................................................................ 2,00 EUR

Trovy exekúcie celkom: 50,96 EUR

Pri priznávaní trov exekúcie v časti poštovného zistil súd skutočnosť, že pri doručovaní oznámenia
o zrušení príkazu na začatie exekúcie resp. exekučného príkazu .Sociálnej poisťovni zo dňa 22. 8.

2014 súdny exekútor zasielal v jednej obálke aj písomnosti z iných exekučných konaní, pričom si však
poštovné vyúčtoval práve v konaní EX 1901/2012. Ako vyplýva z priloženej doručenky,
pri doručovaní predmetného oznámenia boli okrem tohto zasielané aj písomnosti z exekučného
spisu súdnym exekútorom vedeným pod sp. zn. EX 789/2010, preto súd priznal exekútorovi náhradu
poštovného v pomernej výške, t. j. 0,84 EUR s DPH (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo

výške 1,68 EUR s DPH/počet konaní 2 ks). Pri doručovaní príkazu na začatie exekúcie Sociálnej
poisťovni boli okrem tohto príkazu zasielané aj písomnosti z exekučných spisov exekútorom vedených
pod sp. zn. EX 2736/2012, EX 2246/2012 a EX 2887/2012, preto súd priznal exekútorovi náhradu
poštovného v pomernej výške, t. j. 0,35 EUR (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo výške
1,40 EUR/počet konaní 4 ks). Súd chce v tejto súvislosti podotknúť, že uvedené postupy pri doručovaní

písomností, kedy sa v jednej obálke zasiela viacero písomností v rámci jedného konania alebo v rámci
viacerých konaní, nie sú nežiaduce, skôr chvályhodné, nakoľko tak dochádza k podstatnému zníženiu
výšky hotových výdavkov. Súdny exekútor si však tieto náklady na poštovné mal účtovať v ich reálnej
výške a pomerne pre to - ktoré exekučné konanie, resp. tú - ktorú písomnosť, a nie účtovať v každom
konaní, resp. pri každej písomnosti, poštovné v plnej výške, ako keby sa doručovala každá z nich

samostatne.

V časti súdnym exekútorom uplatneného poštovného za doručenie žiadosti o súčinnosť zo dňa 19. 8.
2013 adresovanej Okresnému súdu Stará Ľubovňa v sume 1,20 EUR, toto mu súd nepriznal,
pretože predmetná žiadosť bola súdnym exekútorom tunajšiemu súdu doručená osobne, a teda bez
vynaloženia uplatneného poštovného.

Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie uplatnil aj náklady na kancelárske potreby a
archiváciu spisu po dobu 20 rokov spolu vo výške 6,76 EUR vrátane DPH. Súd pri posudzovaní
otázky náhrady trov exekúcie v sume 6,76 EUR vrátane DPH a po preskúmaní podaného odvolania
súdneho exekútora dospel k záveru, že súdny exekútor uplatnené náklady na kancelárske potreby aarchiváciu spisu po dobu 20 rokov v sume 6,76 EUR vrátane DPH nijak nezdôvodnil ani nepreukázal
a ani v exekučnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci vznik týchto nákladov, a teda
sú súdom nepreskúmateľné. Uvedené náklady nemožno subsumovať pod ustanovenie § 22 cit.

vyhl., hoci toto stanovuje demonštratívny výpočet hotových výdavkov, a to vzhľadom na skutočnosť,
že ich nemožno považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti. Vynaloženie výdavkov na kancelárske potreby a archiváciu spisu je zákonnou administratívnou
povinnosťou exekútorského úradu (rovnako ako vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.).
Náklady na túto činnosťou nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú

réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje
k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto náhradu nákladov
súdnemuexekútoroviosobitnenepriznal.Súdbychcelzáverompoznamenať,žezrozhodovacejčinnosti
mu je známe, že súdny exekútor si tieto náklady uplatňuje aj v iných exekučných konaniach v rovnakej
výške 6,76 EUR vrátane DPH, a teda má súd za to, že zo strany exekútora ide zjavne o paušalizovanie
týchto nákladov bez ohľadu na ich skutočne vynaloženú výšku a bez preukazovania ich vynaloženia.

.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 2 EP zaviazal na úhradu trov exekúcie

oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.