Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213228524
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marta Murgašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213228524.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú O. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky,

zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/
A, Bratislava, dieťa matky O.. O. Z., N. H. Y. XX, N., právne zastúpenej JUDr. Michaelou Kajabovou,
advokátkou, so sídlom Budovateľská 2, Bratislava a otca L.. T.Š. Z., N. C.. O. X, N., právne zastúpeného
Mgr. Marošom Palikom, advokátom, so sídlom Muchovo nám. 12, Bratislava, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. Z., D.. XX.XX.XXXX sumou 170 Eur mesačne za
obdobie od 11.09.2013 do 06.10.2014 a sumou 220 Eur mesačne od 07.10.2014, ktoré sumy je otec

povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 11.09.2013 do 10.09.2015 vo výške 1132,90 eur po započítaní 3490 eur
sa otcovi povoľuje splácať v 50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc 01.10.2015,
pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 11.09.2013, žiadala matka o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej O. na čas do rozvodu manželstva.

Svoj návrh odôvodnila matka tým, že otec maloletej O. dňa 04.02.2013 po vzájomných nezhodách
opustil spoločnú domácnosť a následne podal aj návrh na rozvod manželstva. Rozvodové konanie je
vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 20C/60/2013, pričom manželstvo rodičov nebolo

doposiaľrozvedené.Matkaužpočastehotenstvasamaznášalavšetkyvýdavkyspojenéstehotenstvom,
otec maloletej nijako nepomáhal ani finančne neprispieval aspoň na zabezpečenie základnej výbavičky
pre maloleté dieťa. Otec prispieva na výživu maloletej nedostatočne - v auguste 2013 poslal matke
jednorazovo čiastku 500 Eur ako dar pri príležitosti krstu maloletej dcéry a mesačne platí 40 Eur
ako výživné, čo však nepokrýva náklady na výživu maloletej. Výdavky na maloletú O. matka vyčíslila
priemerne na sumu 300,21 Eur mesačne, zahŕňajúcu rozpočítané náklady na zabezpečenie výbavičky
pre maloletú, náklady na nákup plienok, stravy, detských čajov, drogérie, oblečenia, fľašiek a ostatného

príslušenstvanadojčenie,doplatkynapediatraanákupliekovapomernénákladynabývaniesvýnimkou
splátky hypotekárneho úveru. Matka bola v čase podania návrhu na materskej dovolenke a okremmaterskej dávky a prídavku na dieťa nemala žiaden iný príjem. Okrem výdavkov na svoju výživu a
bývanie matka splácala hypotekárny úver na byt, v ktorom býva aj s maloletou, v sume 246,62 Eur
mesačne. Otec bol zamestnaný ako príslušník A. R. na A.W. A. S. N., inú vyživovaciu povinnosť nemal.

Matka preto žiadala na čas do rozvodu manželstva určiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú vo
výške 300 Eur mesačne počnúc od podania návrhu na súd, zveriť maloletú O. do svojej osobnej
starostlivosti s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletej budú mať obaja rodičia a styk
otca s maloletým dieťaťom nebude upravený súdom. Matka zároveň s návrhom vo veci samej žiadala aj
o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bude otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry

do rozhodnutia vo veci samej čiastkou 300 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Následne matka túto sumu zmenila a žiadala o nariadenie predbežného opatrenia s určením
vyživovacej povinnosti otca na maloletú do rozhodnutia vo veci samej vo výške 150 Eur mesačne.

Uznesením zo dňa 02.10.2013, č.k. 27P/159/2013-23 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
otcovi maloletej O. predbežne prispievať na jej výživu sumou 150 Eur mesačne od 02.10.2013, vždy do
15-teho dňa v mesiaci, k rukám matky maloletej.

Do mesačných nákladov na maloletú zahrnula matka aj položku vo výške 20 Eur rozpočítanú na 12
mesiacov v priemere ako náklady na zabezpečenie základnej výbavičky pre maloletú pri jej narodení
(vanička, postieľka, matrac do postieľky, zavinovačky, bavlnené plienky, deky, atď), bez nákladov na
oblečenie pre novorodenca, ktoré si aj s dokupovaným oblečením uplatnila v položke za oblečenie - 50
€ mesačne. V priebehu konania matka doložila súpis nákladov na zabezpečenie základnej výbavičky

pre novorodenca spolu v čiastke 776,46 Eur a akceptovala výživné v sume 220 Eur mesačne, ktoré
súd účastníkom odporučil v rámci pokusu o rodičovskú dohodu. Otec maloletej však súdom navrhovanú
sumu výživného odmietol ako neprimerane vysokú s ohľadom na svoje pomery a skutočné potreby
maloletej.

Otec súhlasil so zverením maloletej O. do osobnej starostlivosti matky, rodičia sa zhodli aj na spoločnom

zastupovaní maloletej a správe jej majetku a tiež na tom, že styk otca s maloletou nie je potrebné
upravovať súdnym rozhodnutím. Otec však nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného. Matkou
vyčíslené náklady na maloletú označil otec vo viacerých položkách za nadhodnotené. Za primerané
výživné otec považoval čiastku 150 Eur mesačne, ktorú pokladal za primeranú jeho možnostiam aj
skutočným potrebám maloletej.

Rozsudkom zo dňa 16.12.2013, č.k. 27P/159/2013-61 súd maloletú O. zveril do osobnej starostlivosti
matke s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bolo priznané obom rodičom. Otec
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 220 Eur mesačne od 11.09.2013 vždy do 15-teho
dňa v mesiaci, k rukám matky maloletej. Zročné výživné ku dňu 16.12.2013 v čiastke 612,58 Eur bol
otec povinný zaplatiť matke maloletej do 28.02.2014 s tým, že bežné výživné je povinný poukazovať

od januára 2014. Žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. V časti výroku o zverení
maloletej do osobnej starostlivosti matky a o zastupovaní a spravovaní jej majetku nadobudol rozsudok
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.2014.

V časti výroku o výživnom a zročnom výživnom bol rozsudok napadnutý odvolaním otca. Na
základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 31.07.2014, č.k.

20CoP/25/2014-84 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2014.

Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, svedeckými
výpoveďami, oboznámil sa s rodným listom maloletej, príjmami a výdavkami oboch rodičov maloletej,
vyčíslenými výdavkami na maloleté dieťa, pokladničnými dokladmi založenými v spise, ako aj ďalšími

listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.Maloletá O. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktorí sú momentálne v rozvodovom konaní.
Rodičia maloletej spolu nežijú od februára 2013, kedy otec po vzájomných nezhodách opustil spoločnú
domácnosť, vedenú v byte matky maloletej a požiadal o rozvod. Matka požiadala o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, v čase podania tohto návrhu na súd
mala maloletá O. necelé 2 mesiace. Matka bola s maloletou na materskej dovolenke a zabezpečovala
jej celodennú starostlivosť. Otec dieťaťa začal prispievať na potreby maloletej od augusta 2013 - dňa
13.08.2013 poukázal jednorazovo čiastku 500 Eur na krst dieťaťa a dňa 27.08.2013 čiastku 40 Eur ako
výživné. Čiastkou 40 Eur prispel na výživu maloletej aj v septembri 2013, od októbra 2013 otec prispieva

na výživu maloletej podľa nariadeného predbežného opatrenia výživným vo výške 150 Eur mesačne.
Výdavky na maloletú v čase podania návrhu na súd matka vyčíslila priemerne na sumu 300,21 Eur
mesačne, pozostávajúcu z: pomerné náklady na zabezpečenie detskej výbavičky 20 Eur, výdavky na
nákup plienok 45 Eur, doplatky u lekára 15 Eur, lieky 10 Eur, umelé mlieko 43 Eur, detské čaje 10 Eur,
drogéria 15 Eur, oblečenie 50 Eur, fľaše na dojčenie 10 Eur, pomerné náklady na bývanie bez splátky
hypotéky 82,21 Eur. Za rok 2014 matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletú O. vo výške

596,68 Eur bez započítania alikvotnej časti splátky úveru na byt - drogéria (vrátane plienok, cumlíkov a
fľašiek) 48,25 Eur, oblečenie 30,76 Eur, náklady na sunar a mlieko 21,08 Eur, lieky 6,39 Eur, poplatok
za jasle 209,67 Eur, strava 100 Eur, náklady súvisiace s bývaním 81,03 Eur a ďalšie náklady 99,50
Eur. Maloletá O. bola dňa 07.10.2014 prijatá do jasieľ, za ktoré matka uhrádza poplatok vo výške 230,-
Eur mesačne. Táto suma poplatku nie je fixná, mení sa v závislosti od toho, koľko dní v mesiaci je

dieťa skutočne prítomné v jasliach. Otec matkou vyčíslené výdavky na maloleté dieťa rozporoval - podľa
svojich výpočtov stanovil odôvodnenú výšku nákladov na maloletú na sumu cca 168,- Eur mesačne
do nástupu maloletej do jasieľ a v sume 383,40 Eur od jej nástupu do jasieľ. Odôvodnené výdavky
na maloletú podľa otca pozostávajúcu z: drogéria 44,44 Eur, oblečenie 23,66 Eur, náklady na sunar a
mlieko 21,08 Eur, lieky 4,65 Eur, poplatok za jasle 209,66 Eur, strava 31,66 Eur, náklady súvisiace s

bývaním 39,86 Eur.

Matka maloletej bola v čase podania návrhu na materskej dovolenke a maloletému dieťaťu
zabezpečovala celodennú starostlivosť, poberala materské dávky vo výške 571,61 Eur a prídavky
na maloleté dieťa. 25.04.2014 matka maloletej opätovne nastúpila do zamestnania u pôvodného
zamestnávateľa Ú. O. A. Z. A. A.É. R.. Priemerný netto príjem matky za obdobie 9/-12/2012 činil 886,19

eur, za obdobie od 1-12/2013 netto príjem 795,90 eur, za rok 2014 netto príjem 1041 eur, za obdobie
od 1-7/2015 netto príjem 1177,15 eur vrátane rodičovského príspevku, daňového bonusu a rodinných
prídavkov aj v roku 2014.

Matka maloletej je vlastníčkou 1-izbového bytu na H. Y. S. N., ktorý kúpila na úver v roku 2010 a v ktorom
býva spoločne s maloletou dcérou. Okrem tohto bytu nevlastní žiadny väčší hnuteľný či nehnuteľný

majetok. Svoje mesačné výdavky matka vyčíslila nasledovne: strava 100 eur, úver na bývanie do marca
2015 - 242 eur a od marca 2015 - 292 eur, oblečenie 15 eur, drogéria 15 eur, lieky 15 eur, prášky a
aviváže 20 eur, bývanie 160 eur spolu s elektrinou a plynom, internet + TV cca 24 eur. Zálohové platby
na byt za obdobie od 11.09.2013 do 01.07.2014 boli v sume 143,06 Eur, od 01.07.2014 v sume 138,54
Eur. Zálohové platby za elektrinu za rok 2014 predstavovali 13,94 eur mesačne, plyn 3,25 eur mesačne,

RTVS 4,64 eur mesačne.

Otec maloletej je nepretržite do roku 2000 zamestnaný ako príslušník A.V.C. R. na A. A. S. N..

Otec maloletej býva v 3-izbovom byte, ktorý si prenajal od svojej sestry na základe nájomnej zmluvy
zo dňa 30.03.2013 v znení dodatku predlžujúceho dobu účinnosti tejto zmluvy. Okrem toho je výlučným
vlastníkom osobného motorového vozidla zn. W. U., rok výroby 2008, ktoré bolo zakúpené v roku 2009.

Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Svoje mesačné výdavky otec vyčíslil nasledovne: strava 100 eur,
bývanie 440 eur (nájomné 280 Eur + zálohové platby 160 Eur), oblečenie 20 eur, drogéria 30 eur, výživné
na maloletú 150 eur, ďalšie výdavky na dcéru 20-30 eur, náklady na nákup pohonných hmôt 100-150 eur.

Priemerný netto príjem otca za obdobie od 9-12/2012 činil 1186,95 eur, za obdobie od 1-12/2013 netto
príjem 1117,98 eur, za rok 2014 netto príjem 1189,81 eur, za obdobie od 1-7/2015 činil 1200,11 eur.Otec bol do marca 2013 spoluvlastníkom 3-izbového bytu na ul. C. O. X S. N. v spoluvlastníckom
podiele 1/3 (byt nadobudnutý darovacou zmluvou v roku 2011), vlastníkom garáže na W. W., X.. Ľ.X.
T. Č.. X S. N. v podiele 1/1 (nadobudnutá kúpnou zmluvou v roku 2007) a spoluvlastníkom záhradnej

chatky v Č. bez pozemku v spoluvlastníckom podiele 1/2 (nadobudnutá kúpnou zmluvou v roku 2008).
Tieto nehnuteľnosti otec maloletej previedol na svoju sestru L.. Z. Z. prostredníctvom kúpnopredajných
zmlúv datovaných zo dňa 04.03.2013, pričom kúpna cena každej z týchto nehnuteľnosti, resp.
spoluvlastníckeho podielu otca k nehnuteľnosti bola zmluvne stanovená na sumu 100,- Eur. Otec
maloletej mal realizovať tieto majetkové prevody z dôvodu vysporiadania svojich podlžností voči svojej

sestre L.. Z. Z. vo výške 49.911,38 Eur, ktoré vznikli ešte pred vznikom manželstva, pričom tieto
majetkové prevody boli realizované ako plnenie zmluvy o vysporiadaní zo dňa 23.12.2010. Otec
maloletej v období rokov 2000 až 2010 býval spoločne so svojou sestrou L.. Z. Z. v jej garsónke na A. X..
S. N., pričom sestra ho finančne podporovala, uhrádzala všetky náklady súvisiace s bývaním aj stravou
a nežiadala od neho žiadne príspevky na domácnosť, ktorú viedli v jej byte. Takýmto spôsobom mohol
otec maloletej ušetriť čiastku 600 000,- Sk, ktorou prispel na kúpu ich spoločného bytu - garsónky na ul.

Ľ.. T. v roku 2006, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2. Hoci ich spoluvlastnícke podiely boli rovnaké,
sestrin podiel na kúpnej cene bol vyšší, ako podiel otca maloletej. Keď si otec založil rodinu, daroval
sestre svoj podiel na tomto byte, za čo na neho ona previedla tretinový podiel na svojom 3-izbovom
byte na ul. C.. O. kúpenom v roku 1999. Na rekonštrukciu tohto bytu rodičia prispeli sestre otca maloletej
čiastkou 1.000 000,- Sk. Sestra kúpila aj garáž na ul. Ľ.. T. zo svojich finančných prostriedkov; ako

vlastníkgaráževšakbolzapísanýotecmaloletejsodôvodnením,žebolpredpoklad,žejubudepoužívať,
keďže mal bývať v byte na rovnakej ulici. Chatka v Č., ktorú pred uzavretím manželstva otec nadobudol
so sestrou Z.Á. do podielového spoluvlastníctva, bola financovaná z jeho príspevku vo výške 180 000.-
Sk a sestrinho príspevku vo výške 350 000.- Sk. V decembri 2010 preto otec maloletej so sestrou L.. Z. Z.
uzavreli písomnú zmluvu o vysporiadaní, ktorou sa otec maloletej zaviazal vrátiť svojej sestre finančné

prostriedky v celkovej čiastke 49.911,38 Eur do troch rokov od podpísania zmluvy. Uvedená čiastka
obsahovala náklady na bývanie a domácnosť za 10 rokov v sume 11.173,57 €, podiel na nákladoch
za byt na ul. Ľ.. T., ktoré v rokoch 2007 až 2010 znášala sestra - v sume 8.339,06 €, cena garáže
9.460,27 €, cena podielu na záhradnej chatke v Č. 2.821,48 €, čiastku 1.700 € ako pôžičku na kúpu
automobilu W. U. v roku 2009 a sumu 16.417 € ako rozdiel medzi hodnotou tretiny bytu na ul. C.. O.,

ktorý na neho sestra prevedie a čiastkou 600.000.- Sk, ktorú investoval do kúpy spoločného bytu na
ul. Ľ.. T., prechádzajúceho do výlučného vlastníctva sestry. Pretože zmluvné strany úradne neoverili
svoje podpisy na uvedenej zmluve o vysporiadaní, nebolo možné spoľahlivo zistiť, či bola uzavretá v
uvedenom termíne. Otec maloletej bol okrem toho aj spoluvlastníkom rodinného domu v N., P.. Z. D. S.
v spoluvlastníckom podiele 1/2 (nadobudnutý darovacou zmluvou od rodičov otca v roku 1997). Otec

maloletej previedol svoj spoluvlastnícky podiel na svojho švagra A. F. na základe darovacej zmluvy zo
dňa 31.03.2013 z dôvodu, že švagor sa spoločne s manželkou M.Ú. F., druhou sestrou otca maloletej
a spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/2, spoločne starajú o rodičov otca maloletej, výlučne dom
užívajú a vykonávajú na ňom potrebné opravy a údržbu. K takémuto kroku sa otec maloletej zaviazal
dohodou zo dňa 30.05.2010 za podmienky, že sestra so švagrom budú pokračovať v riadnom výkone

starostlivosti o rodičov a budú mať povinnosť doopatrovať rodičov otca maloletej.

Podľa svedeckej výpovede L.. Z. Z. aktuálne nemá voči bratovi, otcovi maloletej, žiadne pohľadávky,
pretože uskutočnenými prevodmi nehnuteľností v roku 2013 bratov dlh voči nej zanikol. Ako staršia
sestra považovala za prirodzené, že hoci brat v rokoch 2000 až 2010 riadne zarábal, pomáhala mu
tým, že sama financovala ich spoločné bývanie v byte vo vlastníctve svedkyne v tomto období aj

takmer všetky náklady súvisiace so živobytím. Príjmy, ktoré dosahovala z pracovného pomeru, živnosti,
dohody o pracovnej činnosti, odmeny konateľa spoločnosti, jej to umožňovali. Podľa jej tvrdenia bol brat
uzrozumený s tým, že tieto prostriedky jej neskôr vráti. Rodičia sa im, všetkým štyrom súrodencom,
snažili pomôcť ku nadobudnutiu majetku - svedkyňa dostala 1.000.000,- Sk na rekonštrukciu svojho bytu
na ul. C.. O., podobne prispeli najstaršiemu bratovi, sestra M. s manželom dostali rodinný dom v N. a

majú povinnosť sa postarať o rodičov. Otcovi maloletej ako najmladšiemu má pripadnúť dom, v ktorom
rodičia žijú a nejaké pozemky. Od marca 2013 svedkyňa prenajíma otcovi maloletej svoj 3-izbový byt
na ul. C.. O. za mesačnú úhradu 440 Eur (nájomné 280 Eur + 160 Eur zálohové platby za energie a
služby). Svedkyňa pritom uviedla, že v tomto byte bývala sama len krátko, v roku 1999. Nasledujúce
roky bol prevažne neobývaný z dôvodu negatívnych skúseností svedkyne s prenájmom nehnuteľnosti,

príležitostne v ňom krátkodobo prebývali rodinní príslušníci, ak mali v Bratislave nejaké povinnosti.
Vzhľadom na to, že svedkyňa financovala značnú časť nehnuteľnosti patriacej otcovi maloletej, celúgaráž, chatku v Č., prispela mu na kúpu auta, uzavrela s otcom maloletej v roku 2010 zmluvu o
vysporiadaní, podľa ktorej dlh otca maloletej voči svedkyni predstavoval úhrnom sumu 49.911 Eur. Toto
bolo dôvodom prevodu spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v marci 2013 za symbolickú

čiastku po 100 Eur.

Svedkyňa G. N. uviedla, že od mája 2014 je partnerkou otca. Z dôvodu riešenie vlastnej bytovej situácia
v čase po rozvode a vyporiadaní BSM sa svedkyňa dočasne nasťahovala k otcovi maloletej do bytu na
ul. C. O., kde bývala v období od 15.12.2014 do 11.03.2015. Počas tohto obdobia prispievala otcovi
maloletej na bývanie a stravu sumou 100 eur. Svedkyňa ďalej uviedla, že má 2 synov, ktorí s ňou

nebývajú a ku ktorým má vyživovacie povinnosti. Svedkyňa pracuje ako civilný zamestnanec na O. S.
Z., s priemerným mesačným platom 500 eur netto. S otcom maloletej sa stretáva, momentálne však
spolu nebývajú. Svedkyňa býva v podnájme u jednej dôchodkyne, za bývanie platí 130 eur.

Pri posudzovaní pomerov otca maloletej žiadala matka zohľadniť skutočnosť, že otec maloletej v období
rokov 2000 až 2010 riadne pracoval, mal dostatočný až nadpriemerný príjem a mal tak prostriedky
na úhradu svojich potrieb vrátane nákladov na bývanie. Otec maloletej bol od roku 2000 zamestnaný

ako policajt s príjmom, ktorý vždy prevyšoval priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Tento príjem
umožňoval otcovi maloletej viesť život bez dlhov, či iných záväzkov voči svojej sestre. Je nelogické,
že by sestra neustále po dobu 10 rokov hradila všetky životné potreby svojho brata - otca maloletej,
keď otec riadne pracoval a zarábal. Na takéto konanie neexistoval žiaden logický dôvod. Rovnako je
nepravdepodobné, že by sestra poskytovala svojmu bratovi neustále pôžičky na zakúpenie rôznych

nehnuteľností či na kúpu auta, keď ona sama si musela čerpať na zakúpenie bytu na ul. C.. O.
hypotekárny úver v sume 800.000,- Sk a na jeho rekonštrukciu mala dostať od svojich rodičov sumu
1.000.000,- Sk. Podľa matky tak nebol dôvod na vznik otcom tvrdených záväzkov voči svojej sestre v
rozsahu, ako je uvedené v zmluve o vysporiadaní. Matka maloletej ďalej uviedla, že otec aj počas ich
spolužitia prispieval svojej sestre čiastkou 120 Eur ako časť nákladov na byt na ul. Ľ.. T., neskôr na ul. C..

O.. Do roku 2010, do zoznámenia sa s matkou býval otec spolu so svojou sestrou v jej garsónke na A.
X.. S. N.. Už vtedy spoluvlastnili byt na ul. Ľ.. T., každý v 1/2. Tesne pred sobášom sa súrodenci dohodli
tak, že otec maloletej svoju polovicu bytu na ul. Ľ.. T. previedol formou darovacej zmluvy na svoju sestru
a ona následne jemu darovala 1/3 bytu na ul. C.. O., ktorý dovtedy vlastnila celý. Rodičia maloletej však
po celú dobu svojho spolužitia bývali v byte matky na H. Y.. Keďže za trvania spolužitia rodičia maloletej

nebývali v žiadnej z nehnuteľností vlastnenej, resp. spoluvlastnenej otcom, bolo možné tieto prenajať.
Po rozchode účastníkov otec maloletej nelogicky previedol svoj spoluvlastnícky podiel na byte na sestru
a následne si od nej byt prenajal. Prevody majetku, pri ktorých otec maloletej v marci 2013 previedol
na svoju sestru a svojho švagra celý svoj nehnuteľný majetok, preto matka považovala za účelové s
cieľom zbaviť sa svojho majetku. Po zrealizovaní prevodov nehnuteľností podal otec návrh na rozvod

manželstva. Nakladanie s prostriedkami zo strany otca maloletej považovala matka za nehospodárne.

Otec maloletej potvrdil, že v rokoch 2000 až 2010 býval spolu so svojou sestrou v jednej domácnosti,
zo svojho príjmu pôvodne okolo 9.000,- Sk si šetril, preto mohol čiastkou 600.000,- Sk prispieť na kúpu
bytu na ul. Ľ.. T.. Podarilo sa mu to vďaka tomu, že sestra po celú dobu sama financovala náklady na
bývanie a do roku 2007 aj spoločnú stravu, až v tomto roku jej začal na stravu prispievať. Podporu mu

sestra poskytovala ako svojmu mladšiemu bratovi.

Priemerné netto mesačné príjmy otca maloletej období rokov 2000 až 2010 činili priemerne mesačne:
8.889,- Sk v roku 2000, 12.998,- Sk v roku 2001, 17.737,- Sk v roku 2002, 21.351,- Sk v roku 2003,
23.824,- Sk v roku 2004, 26.143,- Sk v roku 2005, 27.577,- Sk v roku 2006, 29.084,- Sk v roku 2007,
34.946,- Sk v roku 2008, 1.149,55 Eur v roku 2009 a 1.151,93 Eur v roku 2010.

Kolízny opatrovník pri pôvodnom určovaní vyživovacej povinnosti navrhol, aby bol otec zaviazaný
prispievať na výživu maloletej čiastkou 260 Eur mesačne, pretože matka, ktorá maloletej zabezpečovala
celodennú starostlivosť, nemala možnosť zvýšiť svoj príjem, pričom náklady na dieťa ktoré rýchlo rastie
sú vysoké. Po zrušení prvostupňového rozsudku vo výrokoch týkajúcich sa vyživovacej povinnosti a
po doplnení dokazovania navrhol kolízny opatrovník určiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému

dieťaťu vo výške 200 Eur od podania návrhu.Otec nesúhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka a ním navrhnutou výškou výživného 200 Eur od
podania návrhu, nakoľko takýto návrh nezohľadňuje, že zvýšené náklady mala matka až od nástupu
maloletej do jasieľ od októbra 2014. Otec maloletej súhlasil s tým, aby výživné vo výške 200 Eur bolo

určené od októbra 2014 od nástupu dieťaťa do jasieľ a do tohto obdobia zotrval na určení výživného
vo výške 150 eur.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môževykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených
potrieb maloletej ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov jej rodičov, pričom
odôvodnenými výdavkami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na
uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Maloleté dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom prvoradou a zákonnou povinnosťou

oboch rodičov je prispievať na výživu a potreby svojho maloletého dieťaťa až do času, kým nie
je schopné samostatne sa živiť. Každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho
dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
Vyživovaciu povinnosť k maloletej má nielen otec, ale aj matka, ktorá ju však čiastočne kompenzuje
svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Otec sa svojej vyživovacej povinnosti nemôže zbaviť
a nechávať bremeno výživy na matku. Matka žiadala o určenie výživného odo dňa podania návrhu

na súd. V čase podania návrhu mala maloletá O. necelé 2 mesiace a matka, ktorá s ňou bola
na materskej dovolenke, jej zabezpečovala celodennú starostlivosť. Matkou vyčíslené výdavky na
maloletú s výnimkou započítaných pomerných nákladov na zabezpečenie výbavičky pre novorodenca,
považoval súd za primerané potrebám maloletého dieťaťa. Keďže náklady na zabezpečenie výbavičky
pre novorodenca boli kompenzované poskytnutým príspevkom pri narodení dieťaťa a príspevkom k

príplatku pri narodení dieťaťa spolu cca vo výške 800 Eur a platbou otca v auguste 2013 vo výške 500
Eur, poskytnutej pri príležitosti krstu maloletej, tieto náklady na výbavičku uplatnené matkou priemerne
vo výške 20 Eur mesačne súd do výdavkov na maloleté dieťa nezapočítaval. Náklady na bývanie
pozostávajú nielen s platieb za spotrebované energie, ale ich súčasťou sú aj povinné príspevky do fondu
prevádzky, údržby a opráv, poplatok za poistenie bytového domu či poplatok za správu. Keďže maloletá

býva spoločne s matkou, byt vrátane spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu užíva,
aj tieto náklady treba zahrnúť do výdavkov na maloleté dieťa. Námietka otca, že výdavky maloletej za
bývanie by mali pozostávať len z platieb za energie bez podielu na povinných príspevkoch a poplatkoch
súvisiacich s bývaním, ktoré by mala hradiť len matka ako vlastníčka bytu, súd preto nepovažoval
za dôvodnú. Hypotekárny úver, ktorý bol matke maloletej poskytnutý za účelom kúpy bytu súd medzi

výdavky maloletej zarátaval. K zmene pomerov na strane maloletej došlo v súvislosti s jej nástupom do
jasieľ dňa 07.10.2014, čím sa zvýšili výdavky na maloletú. K zvýšeniu nákladov na výživu a výchovu
maloletej prirodzene dochádza aj v dôsledku jej rastu, potreby kúpy väčšieho oblečenia, prechodom z
umelej výživy na bežnú stravu, ale aj v dôsledku celkového rastu životných nákladov. So začlenením
dieťaťa do detského kolektívu je častokrát spojená aj zvýšená chorobnosť dieťaťa, čo sa odráža na

zvýšených výdavkoch na lieky či výživové doplnky. Súd preto diferencovane určil vyživovaciu povinnosť
zo strany otca od podania návrhu do nástupu maloletej do jaslí, kedy matka zabezpečovala pre maloletú
celodennú starostlivosť doma a následne od nástupu maloletej do jasieľ. Matka maloletej v priebehu
konania ukončila materskú dovolenku, vrátila sa do zamestnania a má stabilný príjem, a preto sa aj
matka musí finančne podieľať na výdavkoch na maloleté dieťa. Na druhej strane však nemožno žiadať,

aby matka, ktorá sa o maloletú aj osobne stará a zabezpečuje všetky jej potreby, zároveň hradila aj
všetky výdavky maloletej v plnom rozsahu. Otec v priebehu celého konania matkou vyčíslené výdavky
na maloletú rozporoval a korigoval ich výšku s poukazom na to, že viaceré výdavky neboli preukázané
doloženými účtovnými dokladmi. Nemožno však žiadať, aby matka každý jeden výdavok, ktorý uhradí
v súvislosti s potrebami svojej maloletej dcéry, preukazovala nejakým účtovným dokladom. Ak aj v

priebehu konania založila do spisu niektoré pokladničné bločky, tieto mali len demonštrovať výdavky
na maloleté dieťa a priemernú výšku týchto výdavkov. Rovnako nemožno žiadať ani to, aby si matka
pri nakupovaní napr. potravín či oblečenia nechávala blokovať osobitne veci určené pre maloletú a veci
pre svoju potrebu. Z vykonaného dokazovania aj z účtovných dokladov, ktoré boli v priebehu súdneho
konania založené do súdneho spisu, má súd za to, že matka sa snaží správať hospodárne, nenakupuje

maloletej prehnane drahé veci či veci, ktoré by maloletá nepotrebovala a snaží sa jej zabezpečovať veci
aj lacnejšie tzv. z druhej ruky (napr. v bazári, od známych a pod.). Na druhej strane sa súd stotožnil s
vyjadrenímmatky,žeprevodymajetku,ktoréotecmaloletejuskutočnilvmarci2013,sajaviabyťúčelové.
Aj napriek blízkemu súrodeneckému vzťahu otca maloletej so svojimi súrodencami, predovšetkým so
sestrouZ.,jezvláštne,žeotecpodobu10rokovnaprieksvojmustabilnémupríjmupriebežneneprispieva

navýdavkysúvisiacesosvojimbývanímastravovaním,prijímaodsvojichrodinnýchpríslušníkovpôžičkyna kúpu osobného motorového vozidla či rôznych nehnuteľností, pričom tieto nehnuteľnosti sám ani
nevyužíva a následne sa zaviaže všetky tieto finančné prostriedky vrátiť.

Súd preto určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca vo výške 170 Eur do nástupu maloletej do jasieľ a vo

výške 220 Eur od jej nástupu do jasieľ, pričom výživné v takejto výške považuje za primerané potrebám
maloletej a zároveň má súd za to, že je v možnostiach otca platiť výživné v takto určenej výške.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že počnúc mesiacom október 2013 začal otec prispievať na
výživumaloletejsumou150Eurmesačne,keďpredtýmvmesiacochaugustaseptember2013prispieval
na jej výživu len sumou 40 Eur mesačne.

Zročné výživné za obdobie od 11.09.2013 do 10.09.2015 /kedy bolo pojednávanie odročené za účelom

vyhlásenia rozsudku/ predstavuje sumu 4622,90 eur.

Rok 2013- alikvotná časť za mesiace september 108,54 eur /19 dní x 5,66 eur za deň zo sumy 170 eur,
mesiace október, november, december 510 eur /3 x 170 eur/.

Rok 2014 - 1530 eur mesiace január až september /9 x 170/ alikvotná časť za mesiac október 33,96
eur /6 dní x 5,66 eur za deň zo sumy 170 eur/ alikvotná časť za mesiac október 170,04 eur /24 dní x

7,10 eur za deň zo sumy 220 eur/ 440 eur za mesiace november, december /2 x 220 eur/

Rok 2015 -1760 eur za mesiace január až august /8 x 220 eur/ 71 eur alikvotná časť za mesiac
september /10 dní x 7,10 eur zo sumy 220 eur/

Otec za obdobie od 11.09.2013 do 10.09.2015 uhradil 3490 eur potom nedoplatok činí 1132,90
eur /4622,90-3490/

Pokiaľ ide o zaplatenie zročného výživného, súd toto vyčíslil za obdobie od 11.09.2013 do 10.09.2015.
za uvedené obdobie mal otec pri určenom výživnom 170 eur za obdobie od 11.09.2013 do 06.10.2014
mesačne, za obdobie od 07.10.2014 do 10.09.2015 pri určenom výživnom 220 eur zaplatiť 4622, 90 eur,
zaplatil 3490 eur, nedoplatok na výživnom tak predstavuje sumu 1132,90 eur, ktorú sud otcovi vzhľadom
na jeho súčasnú finančnú situáciu povolil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v 50 eur mesačných

splátkach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava II v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo vecisamej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na istenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).